Znečistenie ovzdušia na Slovensku a reakcia Európskej únie

Dňa 9.2.2023 Súdny dvor Európskej únie prijal rozhodnutie, ktorým vyhovel žalobe Európskej komisie z júna 2021 a rozhodol o tom, že Slovenská republika si nesplnila záväzky v oblasti kvality ovzdušia. Žaloba sa týka nedodržania limitných hodnôt prachových častíc PM10 v Jelšave a v aglomerácii Košice, ku ktorému došlo v hodnotenom období rokov 2005 - 2019. Konanie pre porušenie povinností v oblasti ochrany ovzdušia začala Európska komisia voči Slovensku už v roku 2009.

Pretrvávajúce problémy a dopady na zdravie

Avšak ani v rokoch 2020 a 2021 sa Slovensku nepodarilo dodržať limitné hodnoty pre znečistenie ovzdušia časticami PM10. V roku 2020 ako problém bola opätovne Jelšava. Platnú 24 hodinovú limitnú hodnotu na ochranu ľudského zdravia je povolené prekročiť 35 krát v roku, v prípade Jelšavy bolo týchto prekročení 44. Kvalita ovzdušia ovplyvňuje zdravie ľudí. Zlá kvalita ovzdušia negatívne prispieva k ochoreniam dýchacích ciest a srdcovo-cievneho systému, cukrovky a rakoviny.

Vplyv znečistenia ovzdušia na ľudské zdravie

Pomenované podľa ich priemeru (2,5 mikrónu), sú to častice s priemerom menším ako vlas, čo znamená, že môžu prejsť do krvného obehu dýchaním. Môžu obsahovať organické chemikálie, prach, sadze a kovy. Dlhodobá expozícia môže viesť k ochoreniam dýchacích ciest a kardiovaskulárneho systému, ktoré môžu byť pre zraniteľné osoby smrteľné, a môže tiež viesť k rakovine.

Chemická zlúčenina vznikajúca v spaľovacích motoroch, najmä dieselových, je oxid dusičitý. Vystavovanie sa oxidu dusičitému znižuje odolnosť voči infekciám a spája sa s nárastom chronických ochorení dýchacích ciest a predčasným starnutím pľúc. Jeho vdychovanie môže dráždiť oči, dýchacie cesty a sliznice. Je obzvlášť nebezpečný pre ľudí trpiacich astmou a môže byť smrteľný v prípade chronických respiračných a kardiovaskulárnych ochorení.

Environmentálne a ekonomické dôsledky znečistenia

Podľa analýzy Európskej environmentálnej agentúry bolo v roku 2020 v Európe 59 % lesov a 6 % poľnohospodárskej pôdy vystavených škodlivým úrovniam ozónu. Hospodárske straty v dôsledku vplyvu na úrodu pšenice dosiahli v roku 2019 v 35 európskych krajinách približne 1,4 miliardy EUR. Viac ako polovica emisií pevných častíc pochádza zo spaľovania tuhých palív na vykurovanie.

Zdroje znečistenia ovzdušia

Reakcia Slovenskej republiky a legislatívne kroky

Ochrana ovzdušia patrí medzi priority súčasného vedenia MŽP SR. Aj preto MŽP SR v decembri 2020 spustilo webovú aplikáciu dnesdycham.sk, na ktorej môže verejnosť sledovať kvalitu ovzdušia vo vybraných lokalitách Slovenska. Vo februári bol v Národnej rade SR schválený zákon o ochrane ovzdušia. V legislatívnom procese sú zároveň ďalšie tri návrhy zákonov dôležité pre ochranu ovzdušia na Slovensku - zákon o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia, novela zákona o obchodovaní s emisnými kvótami a klimatický zákon.

Dôsledky nedodržania noriem EÚ a systém sankcií

Konaniu pre znečistenie ovzdušia čelilo alebo stále čelí celkovo 18 z 27 členských krajín Európskej únie. Aby sa Slovensko ako členský štát EÚ vyhlo pokute, musí oznámiť Európskej komisii opatrenia, ktorými chce dosiahnuť dodržiavanie ustanovení smerníc Európskej únie. V opačnom prípade môže Európska komisia požiadať Súdny dvor Európskej únie o uloženie sankcií členskému štátu. V prípade, že Súdny dvor Európskej únie rozhodne, že členský štát je povinný zaplatiť pokutu, nezbavuje to členský štát povinností, ktoré vyplývajú z právnych predpisov EÚ. Členský štát je teda stále povinný splniť si príslušné povinnosti a zároveň zaplatiť pokutu, rozdelenú na fixný paušál a penále, ktorého výška závisí od rýchlosti splnenia povinnosti.

Postup pri nedodržaní environmentálnych noriem v EÚ

Komplexný prístup Európskej únie k nulovému znečisteniu

Hoci znečistenie ovzdušia zostáva stále problémom, vďaka politikám znižovania znečistenia sa kvalita ovzdušia v Európe za posledné tri desaťročia zlepšila. Plán nulového znečistenia prispieva k Agende OSN pre udržateľný rozvoj do roku 2030. V rámci Európskej zelenej dohody si EÚ stanovila cieľ znížiť do roku 2050 znečistenie ovzdušia, vody a pôdy na úroveň, ktorá už nebude škodlivá pre zdravie a prírodné ekosystémy a ktorá bude v medziach, ktoré planéta dokáže uniesť.

V apríli 2024 Parlament prijal nové pravidlá na zlepšenie kvality ovzdušia v EÚ. Komisia by mala do konca roka 2030 preskúmať normy EÚ, aby ich v prípade potreby zosúladila s usmerneniami WHO a najnovšími vedeckými poznatkami. Európska zelená dohoda (EGD) a Akčný plán nulového znečistenia (ZPAP) modernizovali regulačný rámec EÚ na boj proti znečisteniu.

Monitoring a integrované riešenia

Správa hodnotí aktuálny pokrok v znižovaní znečistenia v rôznych sektoroch EÚ. Použitím rozsiahlych dát správa poskytuje kľúčové poznatky o zdrojoch a dopadoch znečistenia v celej EÚ. Správa je súčasťou širšieho úsilia o integráciu rámcov monitoringu a výhľadu pre priority environmentálnej politiky v kontexte ôsmeho environmentálneho akčného programu (8. EAP). Cieľom je prehĺbiť porozumenie pokroku a perspektív pri dosahovaní ambície nulového znečistenia, jedného z prioritných cieľov 8.

Znečistenie má rozsiahle dôsledky na zdravie a pohodu ľudí, čo si vyžaduje integrovaný prístup „jedno zdravie“. Správa „Monitorovanie nulového znečistenia a výhľad do roku 2025“ predstavuje kľúčový nástroj pre posudzovanie pokroku, identifikáciu trendov a hotspotov, poskytovanie včasných varovaní, zvyšovanie povedomia, informovanie o politických rozhodnutiach a uľahčovanie medzinárodnej spolupráce pri riešení znečistenia a environmentálnych výziev.

Monitoring kvality ovzdušia v Európe

Širší záber environmentálnych výziev

Správa sa zameriava na znečistenie pochádzajúce z výroby a spotreby, ako aj na jeho vplyvy na ekosystémy a ľudské zdravie. Dlhodobá expozícia hluku z dopravy môže viesť k rôznym zdravotným problémom, vrátane porúch spánku a zvýšeného rizika kardiovaskulárnych, duševných a metabolických porúch. Správa uvádza, že hluk z dopravy negatívne ovplyvňuje veľkú časť populácie EÚ, pričom viac ako 20 % je vystavených hladinám hluku, ktoré sa považujú za škodlivé pre zdravie. Správa hodnotí stav sladkovodných ekosystémov so zameraním na ekologický a chemický stav vodných útvarov, nové látky, pesticídy a hladiny živín. Európska únia tak posilňuje svoje úsilie smerom k udržateľnej a zdravšej budúcnosti pre všetkých svojich občanov.

tags: #strop #znecisteny #z #dovodu #zatecenia