Požiadavky na tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov sa neustále sprísňujú. V súčasnosti je prioritou zníženie spotreby energie v budovách a minimálny podiel energie z obnoviteľných zdrojov. Výstavba všetkých nových budov na území EÚ podlieha prísnym kritériám, pričom po 1. januári 2016 u nás z hľadiska tepelnej ochrany budov platia normalizované hodnoty, ktoré zodpovedajú kategórii ultranízkoenergetických budov. Projektant je povinný splnenie minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budovy zahrnúť do projektovej dokumentácie na stavebné povolenie alebo na povolenie zmeny stavby.
Tepelnotechnická norma je záväzná a uvažuje o štyroch obdobiach (do 31. 12. 2012, od 1. 1. 2013, od 1. 1. 2016 a od 1. 1. 2021). Po formálnej stránke platí, že ak nebudú splnené požiadavky normy, nemalo by byť vydané stavebné povelenie. V celoživotnom cykle stavby tvorí cena projektu len 1 % z celkových nákladov, kým až 80 % nákladov pripadá na prevádzku budovy vrátane jej recyklácie.
Zmeny v metodike podľa STN EN ISO 13370
Od roku 2000 platí norma STN EN ISO 13370 Tepelné správanie budov - Prenos tepla zeminou - Výpočtové metódy. Po zrušení starších predpisov (ako bola ČSN 06 0210) sa táto ISO norma stala jediným podkladom použiteľným pre návrh a hodnotenie podlahových konštrukcií na zemine. Použitie ISO normy prináša úplne nové princípy konštruovania, diametrálne odlišné od po niekoľko desaťročí používaných konštrukčných zásad a odporúčaní.
V STN EN ISO 13370 sa rieši tepelná strata konkrétnou stavebnou konštrukciou a zeminou von do exteriéru. Na rozdiel od starších metodík sa pri konštrukciách priľahlých k zemine nedosadzuje za teplotu na vonkajšej strane konštrukcie teplota zeminy, ale návrhová teplota exteriérového vzduchu. Pri tomto výpočtovom postupe odpadá nejistota výpočtu vplyvom uvažovanej teploty zeminy priľahlej ku konštrukcii.
Súčiniteľ prechodu tepla konštrukcie v styku so zeminou U musí vyjadrovať v jedinom čísle vlastnosti konštrukcie priľahlej k zemine aj vlastnosti priľahlej zeminy.
Porovnanie požiadaviek na konštrukcie
Nasledujúca tabuľka sumarizuje časové obdobia a typy požiadaviek podľa aktuálnej legislatívy a technických noriem:
| Obdobie realizácie | Typ požiadavky na budovu | Status v norme |
|---|---|---|
| do 31. 12. 2012 | Bežná výstavba | Pôvodné hodnoty |
| od 1. 1. 2013 | Energeticky úsporné | Sprísnené hodnoty |
| od 1. 1. 2016 | Ultranízkoenergetické | Normalizované (Rr1) |
| od 1. 1. 2021 | Budovy s takmer nulovou potrebou energie | Cieľové odporúčané (Rr2) |
Sirenie tepla v miestnosti- Fyzika 7.roc. ZS-Projekt c. 3
Optimalizácia zateplenia podlahy a základov
Na súčiniteľ prechodu tepla podlahovej konštrukcie nemá vplyv iba tepelná izolácia v ploche podlahy, ale napríklad aj tepelná izolácia základov alebo dokonca tepelná izolácia pod vonkajším chodníkom. Výpočtový postup podľa STN EN ISO 13370 umožňuje zohľadniť rôzne typy okrajových izolácií, čo vedie k optimalizácii nákladov. Správnym návrhom možno docieliť splnenie požiadavku normy pri súčasnom zlacnení celej skladby.
- Väčšiu účinnosť z hľadiska sníženia tepelných strát má pri rovnakej hrúbke zvislá okrajová tepelná izolácia než vodorovná okrajová izolácia.
- U rozlehlých objektov (napr. haly) je možné výrazne redukovať alebo úplne odstrániť tepelnú izoláciu v ploche podlahy a nahradiť ju izoláciou po obvode budovy.
- Tepelný odpor viacvrstvových konštrukcií sa stanoví za predpokladu, že vrstvy rôznych látok dokonale priliehajú a sú kolmé na smer tepelného toku.
Stavebná konštrukcia vyhovuje z hľadiska tepelného odporu, ak je vypočítaná hodnota tepelného odporu väčšia, nanajvýš sa rovná požadovanej hodnote RN (R ≥ RN). Ak sa vyžaduje určitá hodnota tepelného odporu konštrukcie, jej hrúbka bude tým väčšia, čím vyššia je hodnota súčiniteľa tepelnej vodivosti.
Praktické požiadavky na realizáciu podláh
Okrem tepelnotechnických vlastností sú na podlahy kladené ďalšie dôležité požiadavky, ako napríklad najnižšia vnútorná povrchová teplota konštrukcie alebo pokles dotykovej teploty podlahy. Pri realizácii je nevyhnutné venovať pozornosť aj príprave podkladu:
- Meranie vlhkosti podkladu: Ide o často podceňovaný krok. Meranie sa vykonáva pomocou CM prístroja (karbidová metóda), kde výsledkom sú tzv. CM percentá, ktoré nie sú totožné s hmotnostnými percentami.
- Teplota podkladu: Pri kladení krytín by teplota podkladu nemala byť nižšia ako 10 °C.
- Rovinnosť: Musí byť dodržaná maximálna a minimálna odchýlka medzi lícom laty a povrchom.
- Súdržnosť: Povrchová vrstva sa kontroluje napríklad pošúchaním oceľovou kefou.
Čím viac sa skvalitňuje tepelnoizolačná obálka budovy, tým negatívnejší vplyv na tepelné straty majú tepelné mosty. Ten istý tepelný most pred zateplením má menší negatívny účinok ako po zateplení. Najlepším a najlacnejším riešením býva prevencia, teda v prípade stavebníctva dôkladná príprava a dobrý projekt.