Betón je už dlhé roky alfou a omegou stavebníctva a patrí k najpoužívanejším stavebným materiálom na svete. Je všestranný, trvanlivý a vhodný pre stavby od rodinných domov až po mosty. Svojimi vlastnosťami a cenou patrí cementový betón medzi najpoužívanejšie stavebné materiály. Podľa pôvodu sa stavebné materiály delia na prírodné a umelé - betón patrí do skupiny umelých, keďže sa nenachádza v prírode, ale sa vyrába špeciálnymi technologickými postupmi.

História a vývoj betónu
Predchodcovia betónu, ktorí sú zložením veľmi podobní dnešnému betónu, siahajú do ďalekej histórie. Starí Egypťania používali ako stavebný materiál zmes piesku, kamenných úlomkov a riečneho bahna. Betón používali už starí Peržania či Kartáginci, ale hlavne Rimania. Dodnes sa uchovali staré rímske stavby, domy, akvadukty a cesty, vytvorené práve z tohto materiálu. Po páde Rímskej ríše sa prestal betón využívať na mnoho storočí.
Až v roku 1774 ho John Smeaton „reinkarnoval“ pri oprave Edystonského majáka, keď pridal železnú trosku do obvyklej kombinácie nehaseného vápna, piesku a vody. Prvý moderný betón tak vznikol v 18. storočí. V roku 1824 získal patent na výrobu Portlandského cementu anglický kamenár Joseph Aspdin z Leedsu, ktorý cement nazval portlandský, pretože pripomínal druh kameňa z Portlandského ostrova na juhu Anglicka. O zavedenie priemyselnej výroby cementu sa v roku 1845 pričinil Angličan Johnson, ktorý objavil proces pálenia vápenca a hliny. Vďaka výrobe portlandského cementu sa v druhej polovici 19. storočia vybudovali najmä vo Francúzsku pozoruhodné inžinierske stavby z prostého betónu.
K myšlienke kombinovať betón so železnými prvkami dospel v roku 1849 Francúz Joseph-Louis Lambot pri stavbe člna, keď na drôtenú sieť nanášal cementovú maltu. Tento čln sa používal 60 rokov. O šesť rokov nato mu bol udelený patent na stavbu lodí s vystuženým betónom. V roku 1861 uverejnil Francúz Francois Coignet prvú knihu o betóne a jeho praktickom využívaní v stavebníctve. Kniha sa volala Les betóns aglomérés appliqués l´art de construire a opisovalo sa v nej aplikovanie železobetónu v konštrukciách stavby.
Napriek tomu úspešná história železobetónu bola zahájená až objavom parížskeho záhradníka Josepha Moniera. Monier hľadal hmotu na vodovodné rúrky, ktoré by odolávali mrazom a pritom objavil nové prednosti materiálu: Keď spojíme tekutý cementový kôš so železným drôtom, vzniká vnútorná väzba organického charakteru. Cement obklopuje železné tyče ako sval kostru. Sám Monier pracoval na viacerých nápadoch v spojitosti so železobetónom, napríklad železobetónové rakvy. Pretože nebol inžinier, nemohol vo Francúzsku budovať mosty. Svoj patent predal podnikateľom v Nemecku a v Rakúsku (Wayss, Freitag a Schuster), ktorí postavili prvé železobetónové mosty v Európe. Napríklad v roku 1884 v Trevíre, kde sa s jeho systémom zoznámil podnikateľ Conrad Freytag. Tento nakoniec získal práva pre južné Nemecko, zatiaľ čo patentové práva pre severné Nemecko prevzal Gustav Adolf Wayss. Kvôli spôsobu zabezpečenia stavby sa Wayss snažil o používanie vedeckých metód a množstvo zaťažovacích pokusov na monierových klenbách, výsledky ktorých zverejnil v roku 1887 v spise s titulom Systém moniéra a jeho aplikácie v stavebníctve. Používanie betónu sa vo väčšom meradle rozšírilo až v 20. storočí.
Zloženie a výroba betónu
Čo však vlastne betón je? Definícia hovorí, že ide o zmes, ktorá je vytváraná spojením cementu, vody a agregátov (štrk, piesok, drvený kameň). Vzniká stuhnutím zmesi plniva, spojiva a vody. Práve správny výber, pomer a namiešanie týchto častí je základom poctivého betónu.
Základné zložky betónu
- Spojivo: Za spojivo sa považuje hlavne cement, ale aj vápno, asfalt, magnezit, decht, sadra, makromolekulové živice a podobne. Minerálne spojivá, ako sú najčastejšie používaný cement, vápno a sadra, alebo organické spojivá ako asfalt a polyméry, tvoria 10 - 20 % podiel v zmesi. Najčastejšie používaný Portlandský cement po zmiešaní s vodou začne počas hodín tuhnúť a vytvrdne do štyroch týždňov. Existuje aj kremičitanový (silikátový) cement, ktorý po zmiešaní s vodou vytvára kašu. Tá tuhne a tvrdne aj pod vodou, kde si zachováva pevnosť a objemovú stálosť.
- Plnivo: Sú to hlavne anorganické prírodné materiály (piesok, kamenivo), tiež materiály vytvorené umelo (keramzit, troska, škvára). Možno použiť aj niektoré organické materiály, napr. drevené piliny, pazderie, korok, rašelinu. Plnivo tvorí 70 - 80 % zmesi.
- Voda: Umožňuje proces spájania a tvrdnutia cementu a tvorí 5 - 10 % podiel v zmesi.
Chemické reakcie pri tvrdnutí cementu
Počiatočné tuhnutie je spôsobené reakciou medzi vodou, sadrou a trikalcium aluminátom (Ca3Al). Neskoršie vytvrdzovanie a vznik kohéznych síl je spôsobený reakciou vody s trikalcium silikátom (Ca3S) za vzniku amorfného hydrátu nazývaného kalcium-silikátový-hydrát (CaSiH gel). Hydratácia dikalcium silikátu (Ca2S) prebieha podstatne pomalšie než vyššie uvedené a postupne zvyšuje stálu pevnosť. Ako posledná prebieha reakcia pravdepodobne s SiO2.

Betónové prímesi a prísady
Okrem uvedených zložiek sa pridávajú určité prísady, ktoré sa dávkujú v závislosti od hmotnosti spojiva, zvyčajne cementu.
- Betónové prímesi: Ide o jemné práškové látky, ktoré sa počas miešania pridávajú do betónovej zmesi. Ich objem sa pohybuje v rozmedzí 10-40% hmotnosti pridaného cementu. Úlohou betónových prímesí je zlepšiť mechanické aj technologické vlastnosti čerstvého betónu. Patria sem hlavne kremičité látky, ktoré ovplyvňujú pórovitú štruktúru betónu a tým aj jeho nasiakavosť, zvyšujú jeho pevnosť a zvyšujú odolnosť betónu v agresívnom prostredí.
- Betónové prísady: Sú jednou zo zložiek betónu. Ide o chemické zlúčeniny, ktoré sa pridávajú do betónovej zmesi už počas miešania.
- Plastifikačné prísady: Majú za úlohu znižovať povrchové napätie betónu, znižujú potrebné množstvo vody na vytvorenie betónu, zlepšujú spracovateľnosť zmesi (betón je možné dopraviť na dlhšie vzdialenosti) a zvyšujú pevnosť betónu v tlaku.
- Stabilizačné prísady: Zvyšujú hutnosť zatvrdnutého cementu, znižujú pórovitosť, zamedzujú vzlínaniu a nasávaniu vody.
- Prevzdušňovacie prísady: Vytvárajú veľký počet pórov na mikroskopickej úrovni, ktoré dodávajú odolnosť betónu voči opakovanému zamŕzaniu a rozmŕzaniu a rozmrazovacím soliam.
- Spomaľovacie prísady: Spomaľujú tvrdnutie a tuhnutie betónu v prípadoch, kedy je tento jav nežiadúci (preprava betónu, zvláštne technologické postupy a podobne).
- Urýchľovacie prísady: Naopak, urýchľujú tuhnutie a tvrdnutie betónovej zmesi.
Vlastnosti betónu
Betón má vlastnosti prírodného kameňa, trvanlivosť a pevnosť. Je ľahko tvarovateľný a umožňuje s pomocou debnenia vytvoriť v rámci statických možností rozmanité tvary. Je odolný voči chemickým látkam, vysokým teplotám, je trvanlivý a má objemovú stálosť.
Pevnosť
Betón môže mať rôzne stupne pevnosti v závislosti od množstva cementu a náplne. Má vysokú pevnosť v tlaku (3-60 MPa), ale malú pevnosť v ťahu (asi desaťkrát menšiu) a šmyku. Pre zvýšenie pevnosti v ťahu a únosnosti sa vystužuje oceľovými prútmi, drôtikmi a sieťami (železobetón). Jeho pevnosť a vlastnosti sa menia zložením a spracovaním zmesi. Pevnosť závisí hlavne od frakcie piesku alebo štrku. Najpevnejšie a najdrahšie sú vibrované betóny s malou frakciou piesku. Pevnosť je aj jeho nevýhodou, pretože rekonštrukcie betónových konštrukcií sú veľmi pracné.
Tvrdnutie
Betón tvrdne cca 28 dní. Tvrdnutie ale potom nekončí, betón tvrdne pri správnej vlhkosti skoro donekonečna (aj pod vodou). Cementový betón sa nemôže spracovávať pri nízkych teplotách. Voda, ktorá tvorí súčasť zmesi mrzne a chemická reakcia medzi spojivom a kamenivom kvôli tomu následne neprebehne. Ak je betón pri tvrdnutí vystavený vysokým teplotám (napr. priamemu slnečnému žiareniu), musí sa ošetrovať vodou, aby nevznikli praskliny pri vyparovaní prímesovej vody.
Hmotnosť a tepelná vodivosť
Nevýhodou betónu je jeho hmotnosť, ktorá závisí od použitých materiálov (najmä kameniva). Pri prostom betóne sa hmotnosť pohybuje v rozsahu 2 000 až 2 400 kg/m3 a pri železobetóne 2 300 až 2 600 kg/m3. Tepelná vodivosť má takisto negatívny vplyv na stavbu a závisí od hutnosti betónu.
Reologické vlastnosti čerstvého betónu
Zmes všetkých zložiek, kým nestuhne, sa nazýva čerstvý betón. Jednou z primárnych vlastností čerstvého betónu je tixotropia, ktorá sa prejavuje v schopnosti meniť charakteristiky pod vplyvom rôznych mechanických účinkov. Je to variabilita parametrov viskozity v závislosti od toho, či ide o pohyb alebo pokoj častíc. Reologické vlastnosti čerstvého betónu výrazne ovplyvňujú technologické vlastnosti, ako aj vlastnosti zatvrdnutého betónu.
Čo je betón?
Druhy betónu
Betón nie je jeden materiál - je to rodina stavebných materiálov s presne definovanými vlastnosťami pre každú aplikáciu. Správny výber triedy, zloženia a normy nie je formalita; je to základ bezpečnej a hospodárnej stavby. Základné rozdelenie betónu bolo urobené podľa objemovej hmotnosti.
- Prostý betón: Je betón bez pridanej výstuže. Je používaný hlavne ako podkladný betón. Pri prostom betóne sa merná hmotnosť pohybuje v rozsahu 2 000 až 2 400 kg/m3.
- Železobetón: Je opakom prostého betónu. Železobetón je betón vystužený oceľovými prútmi (roxor), pletivom, oceľovými profilmi alebo oceľovými lanami. Ako výstuž sa používa hlavne oceľ STN11xxx (konštrukčné ocele, betonárska oceľ). Spojenie umožňuje skoro rovnaká tepelná rozťažnosť ocele a betónu. Pri železobetóne sa merná hmotnosť pohybuje v rozsahu 2 300 až 2 600 kg/m3.
- Predpätý betón: Je prefabrikovaný železobetón. Takýto betón sa vyrába tak, že výstuž sa v debnení mechanicky natiahne na požadované hodnoty. Do debnenia sa pridá betónová zmes a celá zmes sa v debnení vibruje. Po stuhnutí sa natiahnutá oceľová výstuž uvoľní a vznikne predpätie.
- Drátkobetón: Je betón s prímesou oceľových vlákien, ktoré zvyšujú jeho pevnosť v tlaku.
- Asfaltový betón (AB): Je kamenivo rôznej frakcie obaľované asfaltom.
- Suchý betón: Je betón, ktorý je v sypkom stave a dá sa prepravovať aj bez pomoci domiešavačov. Na rozdiel od normálne spracovanej betónovej zmesi sa do suchého betónu pridáva malé percento vody. Najčastejšie sa používa pri výstavbe diaľnic ako podkladný betón (stabilizácia) pod asfaltový koberec. Pri ukladaní suchého betónu sa sype priamo z korby nákladného auta do finišera, ktorý ukladá rovnomerne hrubé vrstvy.
- Ľahčené druhy: Sú betóny, do ktorých sa primiešava perlit, alebo granulovaný polystyrén - EPS. Tieto ľahké betóny, napríklad pórobetón, sa používajú ako nenosné/výplňové prvky s tepelno-izolačnými vlastnosťami.

Použitie betónu v stavebníctve
Betón sa používa hlavne v stavebníctve pre tvorbu nosných konštrukcií, ale aj v záhradníctve a sochárstve. Správne vytvorenie a použitie betónu je prvým kľúčovým krokom k tomu, aby bolo naše úsilie pri stavbe úspešné.
- Konštrukčné nosné prvky: Používajú sa ako stĺpy, stropy, preklady, piliere a pod. Betónovaním vznikajú výškové budovy, priehrady a ďalšie obrovské stavby.
- Cestné nosné prvky: Používajú sa pre priemyselné podlahy, cestné a letiskové plochy, majú zvýšenú odolnosť proti mechanickému opotrebovaniu a poveternostným vplyvom.
- Základy a menšie stavby: Využíva sa aj pri budovaní základov pre domy a budovy, ale aj pri malých projektoch či drobných stavbách, ako je stavanie múrikov, plotov, malých betónových plôch.
Vedeli ste, že betón sa v stavebníctve používa dvakrát toľko ako všetky ostatné stavebné materiály spolu? Najväčšia betónová stavba na svete sa nachádza v Číne. Ide o priehradu Tri rokliny na rieke Jang-c-ťiang, ktorá je najväčšou vodnou elektrárňou na svete. Má inštalovaný výkon 22,5 GW. Je dlhá 2 335 metrov a jej maximálna výška je 185 metrov.
Vďaka vývoju nových technológií, ktoré zlepšili výrobný proces, dokáže dnes betón takmer dokonale imitovať drahšie materiály, akými sú mramor, pravý kameň, travertín a podobne. Jeho opracovaním možno získať lesklý alebo matný povrch. Betón môže byť farbený, povrch môže mať rôzne reliéfy, vzory a textúry.
Miešanie a spracovanie betónu
Cement, voda a piesok alebo štrk sú základnými zložkami betónu ako stavebného materiálu. Rovnako jednoduché ako zloženie betónu je aj jeho miešanie. Veľmi dôležitý je však správny pomer jednotlivých komponentov. Pri samotnom miešaní betónu musíme dbať na správny pomer jednotlivých surovín. Ten závisí od toho, čo konkrétne ideme betónovať. Pri odlišných druhoch stavieb sa totiž vyžaduje rozdielna pevnosť hotovej zmesi. Ak realizujeme jednoduchú stavbu, napríklad nízky múrik, požadovaná pevnosť zmesi je menšia ako pri oporných stĺpoch.
Možnosti dodávky a výroby
Pri betónovaní máme na výber z dvoch možností. Buď si už hotovú betónovú zmes necháme priviezť domiešavačom, alebo si ju vyrobíme. Pri prvej možnosti si ušetríme množstvo práce. Preprava zmesi však prináša riziká, môže sa odraziť na kvalite betónu. Navyše, pri neoverených dodávateľoch si nemôžeme byť istí, čo zmes obsahuje. Pri vlastnoručnej výrobe betónu je dôležité vybrať si správny typ cementu, bez ktorého by betón nevznikol. Cement je stavebné práškové hydraulické spojivo a vyrába sa zomletím slinku a sadrovca. Väčšinou sa predáva v základnom 25 kg balení. Medzi dva základné druhy cementov patria Portlandský troskový cement CEM II/B-S 32,5 R a Portlandský troskový cement CEM II/B-S 42,5 R. Druhý menovaný tvrdne rýchlejšie, avšak je menej plastický a jeho spracovateľnosť je zložitejšia. Aj preto sa pri väčšine betonárskych prác odporúča práve cement s koncovým označením 32,5 R.
Príprava na miešanie
Skôr ako začnete, je dobré pripraviť si pomôcky a mať ich poruke v blízkosti stavby. Odporúčame obliecť si pracovný odev: Betón môže dráždiť pokožku, takže rukavice a dlhé rukávy vás budú chrániť. Okrem cementu a vody patrí do betónu aj piesok so zrnitosťou do 2 mm alebo štrk so zrnitosťou do 32 mm. Pomer cementu a piesku alebo štrku je 1:4. Vo všeobecnosti platí: Čím vyšší je podiel cementu, tým tvrdší je betón. Pre väčšinu záhradných stavebných projektov, napríklad základ na terasu, postačuje trieda pevnosti C12/15.
Množstvo a zmiešavací pomer
Pri miešaní betónu je dôležitý správny zmiešavací pomer. Na jednu jednotku cementu prídu štyri jednotky piesku. Vodu pridávajte podľa potreby. Od množstva vody závisí konzistencia betónu. Ak pridáte viac vody, zmes bude viac kašovitá, takže sa bude dať lepšie naliať na základy. Ak pridáte menej vody, vznikne betón so zemnou vlhkosťou, a ten sa lepšie hodí na vytvorenie čistej zadnej opory pre obrubník. Pri klasickom miešaní treba dávať pozor na množstvo použitej vody.
Ak sa nechceme zapodievať presným meraním a komplikovanou výrobou, je možné zakúpiť si už hotovú betónovú zmes predávanú vo vreciach. Zmes stačí len rozmiešať s vodou a môže sa ihneď použiť. Obsahuje presný pomer všetkých surovín, avšak takáto zmes je drahšia ako klasický betón vyrobený zmiešaním štrkopieskov, cementu a vody. Využíva sa preto najmä pri betónovaní menších projektov, budovaní stĺpikov či pri práci v záhrade.

Spôsoby miešania betónu
Všeobecne sa odporúča miešať cement a vodu s pieskom alebo štrkom dovtedy, kým zmes nedosiahne požadovanú pevnosť. Odporúčaný spôsob závisí od celkového množstva.
- Miešanie veľkého množstva betónu v miešačke:
- Stlačte tlačidlo štart a nechajte miešačku bežať.
- Pridajte štyri jednotky štrku.
- Pridajte jednu jednotku cementu.
- Po častiach primiešavajte vodu, kým hmota nedosiahne mierne lesklú konzistenciu.
Pre veľké množstvá betónu - viac ako 45 l - potrebujete na stavbu základov, napríklad pod múrmi. Okrem samotného materiálu potrebujete fúrik, lopatu a miešačku. Ak používate miešačku na betón, manipulujte so zariadením opatrne, nesiahajte do neho a zaistite stabilitu.
- Miešanie stredného množstva betónu miešadlom na maltu:
- Do vedra na maltu dajte primerané množstvo štrku alebo piesku a cementu a dôkladne zmiešajte miešadlom na maltu.
- Následne pomaly pridávajte vodu, aby ste neskôr mohli množstvo ešte zvýšiť.
- Hmotu rozmiešajte miešadlom na maltu, kým nedosiahne požadovanú konzistenciu.
Pre stredné množstvá s objemom približne 12 l postačuje miešadlo na maltu, vedro na maltu, lopata a vedro vody.
- Miešanie malého množstva betónu vo vedre:
- Do stavebného vedra dajte potrebné množstvo štrku alebo piesku a cementu a premiešajte murárskou lyžicou.
- Následne pomaly pridávajte vodu, aby ste neskôr mohli množstvo ešte zvýšiť.
- Hmotu miešajte murárskou lyžicou, kým nedosiahne požadovanú konzistenciu.
Malé množstvá - menej ako 12 l - sa dajú bez problémov spracovať aj ručne v stavebnom vedre murárskou lyžicou. Ak potrebujete menšie množstvo, hotová zmes betónového poteru vám skráti čas a uľahčí prácu. Všetko, čo musíte urobiť, je pridať do zmesi približne rovnaké množstvo vody a miešať tak dlho, aby nezostal žiaden suchý materiál.
Čistenie náradia
Po skončení betónovania odporúčame dôkladne vyčistiť všetko pracovné náradie vodou ešte skôr, ako betón vytvrdne. Pracovný odev odporúčame namočiť hneď po použití do vody. Pretože vytvrdnutý betón sa z náradia a odevov odstraňuje len veľmi ťažko.
Priemyselná výroba a doprava
Kvôli veľkým požiadavkám sa betón vyrába priemyselne v betonárňach a na miesto určenia sa dopravuje domiešavačmi betónu. Pri veľkých stavbách (diaľnice, mosty) sa betonárne stavajú blízko staveniska. Na mieste určenia sa betón leje do vopred pripraveného debnenia a vzniká tak monolit. Pre ťažšie dostupné miesta sa betón dopravuje aj pomocou betón pumpy alebo košov, ktoré sa dvíhajú pomocou žeriavov. Betón pumpa je špeciálne upravené nákladné auto s hydraulickým ramenom v dĺžkach 20 až 70 metrov, na ktorej je pripevnené oceľové potrubie o priemere 100 a 125 mm a s pomocou hydraulických piestov tlačí betónovú zmes do potrubia.
tags: #stavebne #materialy #prezentacia #beton