Štátny podnik LESY Slovenskej republiky prešiel výraznými zmenami, ktorých cieľom je zvýšenie ekonomickej stability a optimalizácia prevádzkových procesov. Táto reorganizácia sa dotkla aj geografického rozdelenia, pričom významné postavenie si udržal aj odštepný závod Šariš so sídlom v Prešove. Informácie o jeho štruktúre, obchodnej politike a výzvach, ktorým čelí slovenský drevospracujúci priemysel, sú kľúčové pre pochopenie aktuálneho stavu slovenského lesníctva.
Organizačná štruktúra Štátneho podniku LESY SR po reorganizácii
Nová organizačná štruktúra š.p. LESY SR platí od 1. 1. 2022. Má priniesť ekonomickú stabilitu a vyrovnanejší počet organizačných jednotiek v nových odštepných závodoch (OZ), ako aj atraktívnejšie pracovné podmienky. Namiesto doterajších 23 OZ vzniklo ich zlúčením 12 odštepných závodov. Pri nich je zachovaná iba štruktúra dvoch OZ: OZ 32 Semenoles so sídlom v Liptovskom Hrádku s riaditeľom Mgr. Ing. Petrom Petráškom a OZ 31 lesnej techniky so sídlom v Banskej Bystrici na čele s riaditeľom Ing. Novú organizačnú štruktúru š.p. LESY SR už začali realizovať. Pri reorganizácii OZ sa brali do úvahy regionálne kritériá, prioritné záujmy podniku a geografické podmienky. Nižší je aj počet lesných správ (LS) - zo 129 zostáva 93 LS. Namiesto toho posilňujú počet lesníkov vo vonkajšej prevádzke v lesných obvodoch o 67 pracovných miest. Nová organizačná štruktúra má priniesť ekonomickú stabilizáciu podniku, keď podnik ušetrí viac ako 4,6 mil. eur.
Zlúčením pôvodných závodov vznikli rozsiahlejšie celky s jasne definovanými územiami a špecifikami. Napríklad, OZ 01 Karpaty vznikol zlúčením doterajších OZ Šaštín a OZ Smolenice, s prevahou listnatých drevín 63 % a ročnou ťažbou 143 tis. m3. OZ 04 Podunajsko vytvára najväčšiu rozlohu medzi OZ, keď má 649.909 ha s najnižšou lesnatosťou, iba 11,2 %, a prevládajú v ňom listnaté dreviny - 96 %. Medzi ďalšie novo vytvorené odštepné závody patria OZ 05 Tribeč, OZ 07 Považie, OZ 09 Sever, OZ 12 Tatry, OZ 14 Horehronie, OZ 18 Poľana, OZ 20 Gemer, OZ 21 Východ a OZ 25 Vihorlat.
Odštepný závod Šariš: Charakteristika a postavenie v systéme
Z hľadiska organizačnej štruktúry si špecifické postavenie udržal Odštepný závod 23 Šariš. Ako jediný závod si zachoval pôvodné územie závodu Prešov s rozlohou 482.000 ha a lesnatosťou 43,3 %. Prevláda tu listnatá hmota, ktorá tvorí 67 % celkovej drevnej hmoty. Plánovaná ročná ťažba je stanovená na 200 tis. m3. Sídlo závodu zostalo v Prešove a povereným riaditeľom je Ing.
Prehľad kľúčových údajov OZ 23 Šariš
| Parameter | Hodnota |
|---|---|
| Označenie OZ | OZ 23 Šariš |
| Sídlo | Prešov |
| Pôvodné územie | Závod Prešov |
| Rozloha | 482.000 ha |
| Lesnatosť | 43,3 % |
| Prevaha drevín | Listnaté (67 %) |
| Plánovaná ročná ťažba | 200 tis. m3 |
Obchodná politika a výzvy drevospracujúceho priemyslu
Napriek organizačným zmenám čelí podnik LESY SR aj kritike, najmä v súvislosti s obchodnou politikou. Štátny podnik Lesy Slovenskej republiky predávajú drevo aj spoločnostiam, ktoré nemajú spracovateľské kapacity. Naopak, spracovateľské závody v SR nemajú dostatok drevnej hmoty, pretože sa vyváža nespracovaná vo forme guľatiny zo Slovenska. Uviedli to predstavitelia opozičnej SaS Branislav Gröhling a Alojz Hlina. „Slovenské spracovateľské závody nemajú dostatok drevnej hmoty, krachujú, štát im hádže polená pod nohy. Kvalitná guľatina končí niekde v cudzine bez pridanej hodnoty, bez práce, bez našich ľudí, bez daní pre náš štát.“
Preto sa rozhodli, že budú ako strana SaS žiadať audit obchodnej politiky v Lesoch Slovenskej republiky. Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Richard Takáč (Smer) v tejto veci podľa neho nerobí „absolútne nič“. Podčiarkol, že Lesy SR majú obchodnú stratégiu, ktorú nikto nezrušil, len ju stiahol niekto z internetu. Z odberateľských zmlúv podľa Hlinu vyplýva, že v slovenských štátnych lesoch rastie len veľmi nekvalitné drevo. „Podľa tých zmlúv ide 92 % v kategórii D a ako tzv. vláknina. Je zaujímavé, že čo to sú za lesy, že sa urodí len 8 % toho, z čoho sa dá vyrezať doska. Ostatné všetko musí ísť do vlákniny alebo do paliva.“ Táto situácia poukazuje na závažné systémové problémy, ktoré ovplyvňujú konkurencieschopnosť domáceho drevospracujúceho priemyslu.
Giant Wood Processing Factory Processes Thousand Year Old Trees | An Amazing Sight, Danger Lurks
Dopyt po dreve a jeho využitie
Jarné dražby dreva organizované štátnym podnikom LESY SR potvrdili vysoký dopyt po kvalitnej surovine a rastúci záujem o menej tradičné dreviny. Rekordný výrez orecha čierneho na dražbe dreva s priemerom 58 cm a dĺžkou svedčí o vysokom záujme o špecifické dreviny. Zároveň, jemné palivo, ako tráva, lístie, ihličie, suché konáre alebo drevo, má aktuálne nízku vlhkosť, na čo upozorňuje SHMÚ, že vlhkosť palivového dreva s priemerom do 2,5 centimetra bude výrazne nízka. To so sebou prináša aj zvýšené riziko požiarov. LESY SR reagujú aj na podnety verejnosti, týkajúce sa ťažby jedle na Horehroní v lokalite Michalová, ktoré vyvolali otázky verejnosti.
Historické aspekty spracovania dreva
Spracovanie dreva má na Slovensku dlhú a bohatú históriu, o čom svedčia aj nedávne archeologické objavy. Na nenápadnom mieste v lese objavili stopy po historickej výrobe dreveného uhlia. V katastri obce Horná Štubňa našli archeológovia rozsiahle milierisko, kde sa kedysi vo veľkom vyrábalo drevené uhlie. Tieto nálezy nám pripomínajú tradičné metódy využívania lesných zdrojov.
Dopad na životné prostredie a zdravie
Pri diskusii o využívaní dreva je dôležité zvážiť aj environmentálne a zdravotné aspekty. Cech kachliarov upozorňuje, že dieselové výfukové plyny majú silnejší dopad na zdravie ako dym z kúrenia drevom. Výfukové plyny sú pre ľudské zdravie výrazne škodlivejšie než kúrenie drevom, čo je dôležitý argument v prospech dreva ako obnoviteľného zdroja energie pri správnom spaľovaní.
