Štátne vzdelávacie programy (ŠVP) tvoria základný pilier pre obsah odborného vzdelávania a prípravy v Slovenskej republike. Ich tvorba a neustála aktualizácia sú kľúčové pre zabezpečenie relevantnosti a kvality vzdelávania, a to aj pre externých žiakov v rôznych odboroch, vrátane profesie inštalatéra.
Rámec a tvorba štátnych vzdelávacích programov
Odborné komisie sú poradným orgánom riaditeľa Štátneho inštitútu odborného vzdelávania (ŠIOV). Sú zriadené na riešenie komplexných otázok obsahu odborného vzdelávania a prípravy v Slovenskej republike. Ich pôsobnosť zahŕňa tvorbu štátnych vzdelávacích programov, riešenie koncepčných, experimentálnych, odborných, metodických, poradenských a ďalších úloh súvisiacich s odborným vzdelávaním a prípravou v stredných odborných školách.
Tieto komisie sú zložené z pedagogických zamestnancov stredných odborných škôl (SOŠ), zo zástupcov Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (MŠVVŠ SR) a ďalších rezortných ministerstiev, Štátneho pedagogického ústavu (ŠPÚ) a relevantných priamo riadených organizácií MŠVVŠ SR, zamestnávateľských a stavovských organizácií, i vysokých škôl. Štatút odborných komisií MŠVVaŠ SR schválilo v júni 2014 s platnosťou od 1. septembra 2014.
Revízia a transformácia vzdelávacích programov
Štátny inštitút odborného vzdelávania uskutočnil na základe výsledkov monitorovania v spolupráci s Odbornými komisiami rozsiahle revidovanie štátnych vzdelávacích programov. Výsledkom bola transformácia pôvodných 83 štátnych vzdelávacích programov do 23 štátnych vzdelávacích programov. Tento proces mal za cieľ zefektívniť a modernizovať systém odborného vzdelávania.
Prvý návrh revidovaných štátnych vzdelávacích programov bol predložený na verejné pripomienkové konanie v mesiacoch marec - apríl 2012. Vo verejnom pripomienkovom konaní boli definované jednotlivé problémové oblasti. Po zapracovaní pripomienok a návrhov boli revidované štátne vzdelávacie programy prerokované Pracovnými skupinami Rady vlády SR pre odborné vzdelávanie a prípravu v priebehu roku 2012 a následne predložené Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky schválilo tieto programy s účinnosťou od 1. septembra 2012.
Kľúčové zmeny v učebných plánoch
Revízia priniesla aj viaceré všeobecné zmeny, ktoré sa dotkli štruktúry a obsahu učebných plánov vo všetkých odboroch, vrátane tých technických a remeselných.
Zmeny v jazykovej príprave
V rámci vzdelávacej oblasti „Jazyk a komunikácia“ sa neuvádza prvý/druhý cudzí jazyk, ale len cudzí jazyk, pričom sa vyučuje jeden cudzí jazyk. S tým súvisí aj zmena poznámky: „Vyučuje sa jeden z jazykov: jazyk anglický, nemecký, francúzsky, ruský, španielsky, taliansky. Podľa potreby a podmienok školy aj ďalšie cudzie jazyky. Výučba prvého cudzieho jazyka sa v učebných odboroch realizuje minimálne v rozsahu 3 týždenných vyučovacích hodín v 1., 2. ročníku a 2 týždenných vyučovacích hodín v 3. ročníku. Druhý cudzí jazyk sa môže vyučovať ako voliteľný predmet z časovej dotácie disponibilných hodín minimálne v rozsahu 2 týždenných vyučovacích hodín v ročníku“. Podobné zmeny nastali aj pre študijné odbory, kde sa výučba prvého cudzieho jazyka realizuje minimálne v rozsahu 3 týždenných vyučovacích hodín v ročníku.
Matematika a práca s informáciami
V oblasti „Matematika a práca s informáciami“ sa upravil počet vyučovacích hodín a s tým súvisiaca poznámka v znení: „Súčasťou vzdelávacej oblasti Matematika a práca s informáciami sú predmety matematika a informatika, ktoré sa vyučujú podľa ich účelu v danom odbore štúdia. Výučba matematiky sa realizuje s dotáciou minimálne 1 hodiny týždenne v každom ročníku. V technických študijných odboroch sa výučba matematiky realizuje v rozsahu minimálne 1,5 hodiny týždenne v každom ročníku.“
Disponibilné hodiny
Zmenilo sa aj znenie poznámky o disponibilných hodinách: „Disponibilné hodiny sú prostriedkom na modifikáciu učebného plánu v školskom vzdelávacom programe a súčasne na vnútornú a vonkajšiu diferenciáciu štúdia na strednej škole. O ich využití rozhoduje vedenie školy na základe vlastnej koncepcie výchovy a vzdelávania podľa návrhu predmetových komisií a po prerokovaní v pedagogickej rade. Možno ich využiť na posilnenie hodinovej dotácie základného učiva (povinných predmetov) alebo na zaradenie ďalšieho rozširujúceho učiva (voliteľných predmetov) v učebnom pláne.“
Oblasť "Človek a spoločnosť"
V oblasti „Človek a spoločnosť“ sa zaviedol predmet občianska náuka a s tým súvisí zmena poznámky: „Súčasťou vzdelávacej oblasti „Človek a spoločnosť“ sú predmety dejepis a občianska náuka, ktoré sa vyučujú podľa ich účelu v danom odbore štúdia.“
Nasledujúca tabuľka sumarizuje niektoré typy zmien, ktoré boli súčasťou revízie a aktualizácií štátnych vzdelávacích programov, demonštrujúc tak ich dynamický charakter:
| Typ zmeny v ŠVP | Príklady dotknutých odborov a oblastí |
|---|---|
| Aktualizácia výkonových štandardov pre teoretické vzdelávanie | Elektromechanik, Mechanik elektrotechnik |
| Aktualizácia výkonových štandardov pre praktickú prípravu | Mechanik - mechatronik, Vychovávateľsko-opatrovateľská činnosť, Starostlivosť o seniorov |
| Doplnenie obsahových štandardov | Mechanik elektrotechnik (o "Tepelno-technické a energetické zariadenia"), Starostlivosť o seniorov |
| Vypustenie rámcových učebných plánov | Študijné odbory s rozšíreným počtom hodín praktického vyučovania, externá forma štúdia |
| Doplnenie nových učebných/študijných odborov | Biochemik, Ochrána osôb a majetku pred požiarom, Technické služby v autoservise, Lesníctvo a lesnícky manažment |
| Nahradenie existujúcich študijných odborov | Poštový manipulant nahradený Klientskym manažérom pošty |
| Zmeny v dĺžke štúdia | Niektoré študijné odbory s rozšíreným počtom hodín praktického vyučovania |
Externé štúdium a štúdium popri zamestnaní
V kontexte odborného vzdelávania je dôležitá aj flexibilita foriem štúdia. Zmeny v štátnych vzdelávacích programoch sa dotýkajú aj externej formy štúdia. Príkladom je vypustenie rámcových učebných plánov pre externú formu štúdia pre študijné odbory s rozšíreným počtom hodín praktického vyučovania na stranách 179 - 186 častí 22.25 - 22.32.
Historicky bola možnosť získať maturitné vysvedčenie dostupná aj pre absolventov trojročných učebných odborov v štúdiu popri zamestnaní v dvojročnej Strednej škole pre pracujúcich. Táto forma štúdia sa vyvíjala a Stredná škola pre pracujúcich prešla z večernej formy štúdia na diaľkovú. Tieto úpravy ukazujú snahu o prispôsobenie vzdelávania potrebám pracujúcich študentov a externistov.
Odbor Inštalatér v kontexte odborného vzdelávania
Rozvoj výrobných síl v 19. storočí kládol zvýšené nároky na vzdelanostnú úroveň robotníkov, ktorú mu dovtedajšie školstvo nemohlo poskytnúť. Organizácia učňovských škôl, pôvodne označovaných ako „živnostenské pokračovacie školy“, pred vznikom ČSR nebola jednotná. Tieto školy zohrávali kľúčovú úlohu pri formovaní kvalifikovanej pracovnej sily v rôznych remeslách.
Dôležitým medzníkom vo vývoji škôl bol rok 1978/79, keď stredné odborné učilištia boli zaradené do sústavy ostatných stredných škôl a získali názov Stredné odborné učilištia. Vytvorili sa nové možnosti štúdia v štvorročných študijných odboroch s maturitou. Odbor inštalatér má dlhú tradíciu v odbornom vzdelávaní. Napríklad, v školskom roku 1964/65 bol inštalatér jedným z 19 učebných odborov, ktoré navštevovalo 865 žiakov v novootvorenej 18-triednej škole. Medzi ďalšími odbormi boli strojný zámočník, stavebný zámočník, klampiar, automechanik, elektromontér rozvodných zariadení, prevádzkový elektromontér, elektromontér, murár, maliar - natierač, stolár, dámska krajčírka, predavač rozličného tovaru, predavač potravinárskeho tovaru, predavač priemyselného tovaru, kuchár, čašník, holič a kaderník.
Toto historické zaradenie inštalatérskeho odboru do štruktúry odborného vzdelávania potvrdzuje jeho trvalý význam a potrebu kvalifikovaných odborníkov v tejto oblasti, a to aj v súčasnosti v rámci štátnych vzdelávacích programov pre externých žiakov.
