Rozdiel medzi splyňovacím a konvenčným kotlom na tuhé palivo: Komplexný prehľad vykurovacích systémov

Dnes je trend zdražujúcich energií a neistá budúcnosť dodávok plynu hnacou silou mnohých našich rozhodnutí, najmä ak ide o výber zariadenia, ktoré nám má spoľahlivo udržať nohy v teple po celý rok. Okrem pokračujúceho rastu cien a zvyšujúcich sa nákladov sa rok čo rok sprísňujú aj emisné kontroly. Pre informované rozhodnutie je však dôležité nahliadnuť na problematiku vykurovania detailnejšie. Vykurovanie v kotli na pevná palivá je tradičný a osvedčený spôsob, ako zaistiť teplo v dome alebo na chalupu.

Typy kotlov na tuhé palivo a ich charakteristiky

Pri výbere kotla je nutné v prvom rade zvážiť typ paliva, ktorý sa v ňom bude spaľovať. Väčšina kotlov je navrhnutá na spaľovanie konkrétneho druhu paliva, ktorého spaľovanie je najvýkonnejšie. Hoci je niekedy možné použiť aj iné palivá, bude to však mať za následok výrazné, niekedy viac ako 10-percentné zníženie účinnosti kotla a emisiu škodlivých látok do prostredia.

Na trhu sú dostupné aj kotly, v ktorých je možné bez problémov používať rôzne druhy palív, tzv. kombinované kotly. V jednej komore možno spaľovať tuhé aj kvapalné palivá. V komore sú dva otvory - jeden na vkladanie tuhých palív, druhý po namontovaní horáka na vkladanie kvapalných palív. Sú vybavené dvoma samostatnými komorami pre každý druh paliva, takže pri vykurovaní tuhým palivom nie je potrebné horák demontovať. Tieto kotly majú najjednoduchšie konštrukčné riešenie a sú najlacnejšie na trhu.

Konvenčné kotly na tuhé palivo (klasika)

• Odhorievacie - označované aj ako komorové - možno v nich spaľovať koks, uhlie, prípadne drevo. Nakladacia komora je súčasne spaľovacou komorou.
• Prehorievacie - označované aj ako násypkové - majú modernejšie konštrukčné riešenie, sú účinnejšie ako odhorievacie kotly, ale sú aj drahšie. Pri kotloch tohto typu sa palivo spaľuje na zadnej stene nakladacej komory alebo v spaľovacej komore, ktorá sa nachádza za nakladacou komorou. Môžu spaľovať čierne uhlie, jemné uhlie a drevo. Vzduch na spaľovací proces dodáva ventilátor a celý proces riadi mikroprocesor. Majú konštantný čas horenia až 36 hodín. Možno ich pripojiť k regulátoru teploty v miestnosti (termostatu). Môžu spaľovať rôzne palivá a nevyžadujú si údržbu viac ako raz alebo dvakrát denne.

Technologicky jednoduššia konštrukcia kotlov je určená pre všetkých, ktorí uprednostňujú prevádzku bez elektroniky. Často to môže byť aj na chatách, kde nie je zavedená elektrina. Počas prevádzky odhorievacieho kotla dochádza k postupnému sesúvaniu uhlia z palivovej šachty do spaľovacej komory. Účinnosť dosahuje 85 percent a vďaka splneniu ekologických podmienok (4. emisná trieda a ekodesign) je používanie schválené aj pre ďalšie roky.

Splyňovacie kotly (kotly na drevoplyn)

Splyňovacie kotly (označované aj ako drevo splyňovacie kotly) vyrábajú z dreva drevoplyn, ktorý sa následne spaľuje. Vďaka takémuto riešeniu sú tieto kotly veľmi účinné. Splyňovací kotol patrí medzi najúčinnejšie riešenia vykurovania pre rodinné domy, chaty či menšie prevádzky. Mnoho majiteľov nehnuteľností vyhľadáva práve tento typ technológie, najmä ak chcú znížiť náklady na vykurovanie, zvýšiť energetickú nezávislosť a pritom zostať ekologickejší. Na rozdiel od klasických kotlov na pevné palivo dokáže splyňovací kotol pracovať so zreteľne vyššou účinnosťou, nižšou spotrebou paliva a minimálnymi emisiami. Splyňovací kotol je moderné zariadenie na spaľovanie dreva alebo iného tuhého paliva, ktoré využíva tzv. proces splyňovania (pyrolýzy). Ide o kontrolované horenie s nedostatkom kyslíka, pri ktorom drevo nehorelo priamo, ale postupne sa rozkladá na drevoplyn. Tento plyn sa následne spaľuje v druhej komore za veľmi vysokých teplôt, čím sa dosahuje účinnosť bežne nad 85-90 %.

Majitelia domov si čoraz viac uvedomujú, že vykurovanie drevom môže byť nielen ekonomické, ale aj ekologické. Splyňovací kotol na drevo maximalizuje využitie energie skrytej v drevnej hmote. To znamená menej popolčeka, menej dymu a výrazne menej paliva. Rovnako pre ľudí, ktorí majú vlastný zdroj dreva alebo preferujú obnoviteľné palivá, predstavuje splyňovací kotol racionálne dlhodobé riešenie. Splyňovací kotol na drevo s ručným prikladaním má vyššiu účinnosť než 90 %, spadá do 5. emisnej triedy a spĺňa podmienky ekodizajnu. Drevo je v porovnaní s uhlím a plynom obnoviteľný zdroj energie a jeho vôňa naplní priestor.

Ako funguje splyňovací kotol

Hlavný rozdiel medzi klasickým a splyňovacím spaľovaním je v tom, že kým pri tradičnom kotle drevo horí bežným spôsobom - so silným prísunom kyslíka a relatívne nízkou teplotou - pri splyňovaní ide o oveľa sofistikovanejší proces. Jednoducho povedané - pri klasickom kotli horí najmä drevo. Pri splyňovacom kotli horí najmä drevoplyn, ktorý má oveľa vyššiu výhrevnosť. Proces splyňovania (pyrolytické spaľovanie) patrí k najdokonalejším spôsobom horenia dreva. Prebieha v troch fázach v oddelených častiach splyňovacieho (pyrolytického) kotla:

1. Sušenie dreva - Drevo vložené do hornej komory sa postupne zahreje, odparí sa vlhkosť a materiál sa začne rozkladať. Prvá fáza predstavuje ohrev a vysušenie dreva v hornej komore kotla pri teplote do 200 °C.
2. Pyrolýza (tvorba drevoplynu) - Pri obmedzenom prísune kyslíka drevo neuvoľňuje iba žiar a teplo, ale predovšetkým palivový plyn. Druhá fáza prebieha pri teplote do 700 °C a pri obmedzenom prístupe vzduchu, kedy sa z drevnej hmoty odparí voda a iné prchavé zložky, ktoré vytvoria tzv. drevoplyn a vysušené drevo sa zmení na drevné uhlie.
3. Spaľovanie drevoplynu - Tento plyn je pomocou ventilátora alebo prirodzeného ťahu nasmerovaný do spodnej komory, kde sa mieša so sekundárnym vzduchom. Tu dochádza k dokonalejšiemu horeniu a takmer úplnému využitiu energie. Drevoplyn sa spaľuje počas tretej fázy pri teplote asi 1 000 °C v spodnej časti kotla. Drevné uhlie má väčšiu hustotu, horí pri vyššej teplote a dokonalejšie, výsledkom je nízke množstvo popola a škodlivých emisií.

Výsledkom je veľmi čisté a stabilné horenie s vysokou účinnosťou a minimálnymi stratami. Prečo má splyňovací kotol vyššiu účinnosť než klasický kotol na tuhé palivo? Najdôležitejším faktorom je dokonalé spaľovanie. Pri bežnom kotle uniká cez komín veľké množstvo nespálených plynov. Pri splyňovacom kotle sú však spaľované v druhej komore, čím sa ich energia premení na teplo pre domácnosť, nie na dym unikajúci do ovzdušia. Tento proces zároveň znižuje produkciu dechtu, ktorý je častým problémom pri nedokonalom horení. Decht zanáša komín, znižuje jeho účinnosť a môže spôsobovať nebezpečné komínové požiare. Splyňovací kotol tento problém minimalizuje.

Časti splyňovacieho kotla

Kotol má dve komory: nakladaciu a spaľovaciu, ktoré sú oddelené vysoko odolnou žiarobetónovou tryskou. V telese kotla sa nachádza rúrový alebo rebrový výmenník, v spodnej časti je popolník s lopatkou na vyberanie popola. Na prívod vzduchu a ochranu kotla pred prehriatím slúži ventilátor s regulovateľnými otáčkami. Splyňovacie kotly sa vyrábajú s rôznym výkonom - od 25 kW do 95 kW. S kotlom „komunikujete" prostredníctvom elektronického displeja, ktorý vám poskytne rôzne informácie o chode kotla (spalinová, kotlová, teplota, rýchlosť otáčok ventilátora). Vyšší užívateľský komfort predstavujú kotly, pri ktorých je možné prevádzku kotla spustiť cez internet alebo aplikáciu v Smartphone.

Palivo pre splyňovací kotol

Kvalita paliva je kľúčová. Pre splyňovací kotol na drevo je optimálna vlhkosť dreva pod 20 %. Čerstvé drevo má často aj 50 % vlhkosti, čo znamená, že veľká časť energie sa spotrebuje na odparenie vody. Používaním suchého dreva dosiahnete: nižšiu spotrebu paliva, vyšší výkon, čistejšie spaľovanie, menej popola a dymu, dlhšiu životnosť kotla. Drevo sušte minimálne 12 mesiacov, ideálne 18-24 mesiacov v dobre vetranom prístrešku. Na kúrenie v kotloch môžete používať mäkké aj tvrdé drevo s veľkosťou do 1 m. Kombinované splyňovacie kotly dovoľujú zmeniť typ paliva a tak môžete namiesto dreva kúriť peletami a ďalšími alternatívnymi druhmi paliva, napríklad jadrami z olív alebo kôstkovou drvinou.

Kotly s podávačom paliva (peletové, ekohráškové)

Kotly s podávačom paliva (s retortou) sú užívateľsky najpohodlnejšie, pretože majú zásobník paliva a automatický podávač (jedna dávka paliva vystačí na 2-5 dní prevádzky). V týchto kotloch je spaľované palivo dávkované riadiacou jednotkou tak, aby kotol pracoval vždy s výkonom potrebným na udržanie nastavenej teploty v miestnosti. V tomto type kotla sa ako palivo zvyčajne používa ekohrášok. Podobný charakter - tiež s riadiacou jednotkou, automatickým podávačom a zásobníkom paliva - sú navrhnuté aj kotly s piestovým podávačom, kde sa ako palivo používa uhoľný prach (menšie častice ako ekoprach), a kotly so špirálovým alebo tlakovým podávačom na pelety (granulovaný drevný odpad). Peletový kotol prináša najväčší komfort, pretože funguje takmer bez obsluhy. Akonáhle je zásobník naplnený palivom, kotol plynule doplňuje pelety na rošt horáka a tým udržuje požadovanú teplotu. Vykurovanie možno zapnúť prostým stlačením tlačidla, kedy dôjde k nahriatiu zapaľovacej patróny a zapáleniu ohňa.

Porovnanie splyňovacích a konvenčných kotlov na tuhé palivo

Pri rozhodovaní o kúpe je dôležité vedieť, aké výhody prináša splyňovací kotol v každodennej prevádzke, ale aj aké obmedzenia môže mať v porovnaní s klasikou. Účinnosť je okolo 85% - "klasika" liatinový hercules má mať 80%. Deklarovaná účinnosť splyňovacích kotlov je približne 85%. Zásadné prednosti drevoplynu sú presná regulácia a väčší objem zásobníka/prikladacej komory na výkon kotla.

Ako funguje splyňovanie dreva?

Na porovnanie spotreba paliva u cca 25kW splynovacieho kotle sa pohybuje 30 metrov dreva. Máme rovnaký výkon liatinového kotla a spotreba je okolo 12 m. Keby som nerobil žiadne úpravy, tak by to bolo okolo 18m, to je ale pořád o dosť menej. Vo splyňovacom kotli je vhodnejšie topiť mäkkým drevom, menej v ňom dechtuje. Liatinový kotol udržuje teplotu, alebo je v útlmovom stave/zníženej teplote do vyhorení paliva. Regulácia dusivky sa dá u liatinového kotla vyriešiť tak, že ju bude ovládať priestorový termostat, ale toto nie je súčasťou výrobku, to záleží na šikovnosti majiteľa kotla. Regulácia je možná iba regulátorom ťahu. Nastavenie správneho spaľovania je treba odskúšať a možno tým dosiahnuť veľmi dobré výsledky - z komína sa takmer nekúri. Splyňovacie kotle majú také zapojenie, že udržujú svoju teplotu, ale do systému pustia tepla menej - 2 okruhy. Potom udržia na malom okruhu vysokú teplotu - musia - z dôvodu vplyvov nízkoteplotnej korózie. Vychádzam z toho, že na väčšine liatinových kotlov nie je tak dobre vyriešený predehrev spiatočky vody.

Spotreba paliva a reálna úspora

Pri porovnaní s klasickým kotlom môžete očakávať úsporu paliva až 30-50 %. Väčšina majiteľov uvádza, že pri rovnakom vykurovacom výkone spália približne o tretinu menej dreva. Kedysi som mal Viadrus a skoro zozral aj mna. 40 metrakov dreva na zimu. Prikladat som chodil kazde 3 hodiny. Vecer som o 9.00 nalozil a rano som vstaval do zimy. V kotli bolo vyhasnute. Teraz mam uz druhy rok splynovak LADAN 25kW. Dvojrocne drevo a funguje ako hodinky. Prikladat ozaj chodim tak ze rano o 6.00. nalozim a ked prideme z prace o 15.00 tak tam stale palivo je. Len dolozim a ide dalej. Náš splyňovací kotol na drevo s ručným prikladaním má vyššiu účinnosť než 90 %. V OPOP okrem kotlov s elektronickými jednotkami a displejmi vyrábajú aj jednoduchý odhorievací kotol H4EKO-U. Záručným palivom je hnedé uhlie, ale môžete ho kombinovať aj so drevom. Účinnosť dosahuje 85 percent.

Životnosť a údržba

Liatina má určite dlhšiu životnosť. Kvalitné moderné kotly stačí totiž vymieňať každé štvrťstoročie, v porovnaní s každou dekádou pri plynových kotloch. Splyňovací kotol si vyžaduje pravidelné čistenie výmenníka tepla, popolníka a kontrolu komína. Zanesenie dechtom býva menej časté, ale ak používate vlhké drevo, môže nastať. Čistiace intervaly odporúčajú výrobcovia, no vo väčšine domácností postačí kontrola raz za 1-2 týždne. Dôležité je tiež pravidelné servisné prehliadky aspoň raz ročne - podobne ako pri plynových kotloch. Na životnosť má negatívny vplyv najmä používanie vlhkého dreva, nedostatočný ťah komína, nesprávne nastavenie primárneho a sekundárneho vzduchu, zanedbaná údržba.

Kondenzačné kotly a biomasa - Moderné prístupy k vykurovaniu

Biomasa a kotly na biomasu či tuhé palivo tak vzrastajú na popularite. Pre informované rozhodnutie je však dôležité nahliadnuť na problematiku vykurovania detailnejšie. Kedy sa rozhodnúť pre kotol na biomasu a kedy pre kotol na plyn? Faktorov a premenných je viacero.

Kotly na biomasu ako udržateľné riešenie

Úspornejšie vykurovanie vďaka výhodnej cene paliva, štátnym dotáciám a dlhej životnosti zariadenia - biomasa ako palivo má prijateľnejšiu cenovku v porovnaní s plynom, ktorého cena neustále rastie. Ušetrený rozdiel sa líši v závislosti od toho, pre aký typ biomasy sa nakoniec rozhodnete: vo všeobecnosti si môžete vybrať medzi peletami, drevnou štiepkou a kusovým drevom. Ak zvolíte pelety, ktoré patria medzi najdrahší typ biomasy, môžete ušetriť v porovnaní s plynom asi 20%. Úspora závisí od výkonu kotla a parametrov prevádzky. K tomu môžete prirátať ďalšie %, ak palivo kupujete jednorazovo na celú sezónu. Pokiaľ je ale šetrenie na palive vašou najvyššou prioritou a máte prístup ku kusovému drevu, dokážete cenu za palivo zredukovať na minimum.

Spaľovanie biomasy v kotloch na tuhé palivo je uhlíkovo neutrálny proces. Udržateľný zdroj paliva - na slovenskom území biomasa tvorí takmer nekonečnú zásobu paliva pre kotly na biomasu. Je to vďaka tomu, že jej zásoby sa dokážu obnovovať takmer tak rýchlo, ako sú spotrebovávané - na rozdiel od fosílnych palív (plyn, ropa a uhlie), ktorých vznik trvá milióny rokov a súčasné zásoby nám dochádzajú. Udržateľnosť biomasy a jej lokálna dostupnosť zaručuje na trhu stabilné a prijateľné ceny paliva.

Platí, že čím väčšie priestory potrebujeme vykúriť, tým kratšia doba návratnosti. Na svoje si teda pri kotloch na biomasu prídu najmä firmy a podnikatelia. Ak teda hľadáte vhodné riešenie na vykurovanie väčších objektov ako sú firmy, výrobne, školy či mestské budovy, môže byť kotol na biomasu pre vás veľmi zaujímavým a výhodným riešením. Zároveň, čím väčšie technické priestory, tým väčšia možnosť využiť riešenia na mieru.

Panuje všeobecná mienka, že v prípade nízkoteplotného vykurovania nie sú kotly na biomasu optimálne využité. Nie je to tak! Moderné biomasové kondenzačné kotly, napríklad Herz pelletstar CONDENSATION, boli navrhnuté presne tak, aby spĺňali potreby konkrétne podlahového a stropného vykurovania.

Kondenzačné plynové kotly

Kondenzačný kotol je jednou z možností ako zabezpečiť v dome teplo na vykurovanie, ohrev vody, ale napríklad aj na ohrev vody v bazéne, či vzduchu vo vzduchotechnickom zariadení. Patrí medzi ekonomicky, energeticky a environmentálne vhodnejšie riešenia oproti klasickým plynovým kotlom, ktorých predaj už skončil, keďže nespĺňali požiadavky na efektívnosť. V novostavbách, ktoré majú v blízkosti prípojku plynu, môže byť kondenzačný kotol jednou z ekonomicky najvýhodnejších možností. No, keďže využíva neobnoviteľný zdroj energie, investíciu treba vždy dobre zvážiť, aj vzhľadom na sprísňujúce sa požiadavky na energetickú hospodárnosť budov.

Oproti novšiemu klasickému plynovému kotlu spáli kondenzačný kotol približne o 15 % menej plynu. Pri výmene staršieho kotla prinesie kondenzačný kotol aj vyššie úspory. V plynových kotloch spaľujeme uhľovodíkové palivá, hlavne zemný plyn, menej často skvapalnený plyn. Z molekuly metánu vznikne len jedna molekula CO2, ale až dve molekuly vody, čo nezaťažuje životné prostredie. Metán je preto šetrnejší ako ostatné uhlíkové palivá, má najlepší pomer atómov uhlíka a vodíka (1:4).

Jeho cena je vyššia oproti klasickému kotlu na plyn preto, lebo na vnútorné diely treba použiť materiály odolné voči korózii pri styku s kyslým kondenzátom. Moderné kondenzačné kotly majú vo vnútri odolné materiály z ušľachtilej ocele alebo zliatiny hliníka a kremíka. Vykurovacia voda ich ochladzuje pod teplotu tzv. rosného bodu, ktorá je pri zemnom plyne približne 57 °C. Pod touto teplotou para kondenzuje na vodu a odovzdáva pritom do vykurovacej vody kondenzačné teplo. Kondenzačné teplo vodnej pary je rovnako veľké ako výparné teplo vody potrebné na jej vyparenie. Spálením 1 m3 zemného plynu sa vytvorí 1,6 kg vodnej pary (zodpovedá 1,6 l vody). Kondenzačný kotol v rodinnom dome vytvorí za rok aj viac než 1 000 l vody. V klasických kotloch uniká para hore komínom bez využitia a odnáša veľa tepla. Spaliny sa nesmú ochladiť natoľko, aby para skondenzovala, pretože vzniknutý kondenzát je stredne silná kyselina.

Kondenzačný kotol môže mať účinnosť aj nad 100 %, avšak nie je to „perpetuum mobile“. Účinnosť kondenzačného kotla je úmerná množstvu vytvoreného kondenzátu na stene výmenníka tepla. Preto má kotol najvyššiu hospodárnosť pri zapojení do nízkoteplotných systémov vykurovania (podlahové alebo stenové) a ak sa na ohrev vody využíva moderný princíp s vrstvovým zásobníkom. V rodinných domoch netreba kyslý kondenzát neutralizovať. Urobia to zásadité odpady z domu, ako sú napríklad mydlá, šampóny, pracie prášky.

Kľúčové faktory pri výbere optimálneho kotla

Svoj dom vnímame ako výnimočné miesto, preto sa snažíme, aby bol komfortný, útulný, ale aj teplý. Pri výbere správneho kotla je dôležité určiť jeho výkon, ktorý by mal zohľadňovať veľkosť domu alebo bytu, jeho izoláciu a vzduchotesnosť. Výber výkonu kotla je najlepšie nechať na skúseného inštalatéra, ktorý určí optimálny typ a výkon kotla na základe technických parametrov stien budovy, veľkosti a usporiadania miestností alebo zdrojov tepla (umiestnenie radiátorov alebo umiestnenia zdrojov tepla odberných miest). Vykoná analýzu spotreby tepla v budove, ktorá, ako už bolo uvedené, závisí aj od izolácie a vzduchotesnosti stien.

Určenie výkonu kotla

Najčastejšou chybou je predimenzovanie kotla. Príliš silný kotol bude často prerušovať prevádzku, pracovať neefektívne a skracovať si životnosť. Orientácia je jednoduchá: dom s dobrou izoláciou: 50-70 W/m², starší alebo nezateplený dom: 90-120 W/m². V praxi to znamená, že pre rodinný dom o veľkosti 150 m² postačí kotol s výkonom približne 15-20 kW. Pri starších budovách s nedostatočnou izoláciou a netesnými oknami je to zhruba 100 W/m2, pri novostavbách sa spotreba tepla pohybuje v rozmedzí 45-75 W/m2, zatiaľ čo pri nízkoenergetických budovách a budovách s lepšou tepelnou izoláciou je spotreba tepla nižšia ako 45 W/m2.

Spolupráca s vykurovacím systémom

Nízkoteplotné systémy podlahového a stenového vykurovania vďaka nízkej teplote vratnej vody zabezpečujú veľmi dobré podmienky pre kondenzáciu počas celej vykurovacej sezóny. Vykurovací systém treba navrhnúť na čo najnižšiu teplotu vykurovacej vody. Podlahové a stenové vykurovanie sú najlepšou voľbou na spoluprácu s kondenzačným kotlom. Pri kombinácii podlahového a radiátorového vykurovania sa odporúča prispôsobiť veľkosť radiátorov a nevytvárať dve zóny s rôznymi teplotnými spádmi. Takýto systém by si vyžadoval vyššiu teplotu vykurovacej vody do radiátorov, teda aj vyššiu teplotu v kotle, čo zhoršuje jeho účinnosť.

Riadiaci systém a komfort

Klasické kotly nepotrebovali zložitú reguláciu. Jednoduchý termostat zapínal a vypínal kotol a udržiaval ho na nastavenej teplote vykurovacej vody. Tá bola vždy vyššia, aby nedochádzalo ku kondenzácii. Jedným z hlavných rozdielov, ktorý rozlišuje dnes predávané kondenzačné kotly, je systém riadenia a regulácie. Za funkcie naviac sa pripláca, a tak je dobré vyberať len to, čo skutočne potrebujete. Moderné riadiace systémy môžu zahŕňať aj ohrev pitnej vody, ohrev vody v bazéne, dodávku tepla pre vzduchotechniku a riadenie solárneho systému alebo vetracieho systému.

Moderný digitálny regulátor umožňuje užívateľom nastaviť optimálny časový program, ktorý automaticky upravuje teplotu vykurovacej vody podľa vonkajšej teploty a dokáže prispôsobiť prevádzku systému vplyvom slnečného žiarenia, vetra alebo počtu osôb v dome. Regulátor býva spravidla inštalovaný v referenčnej miestnosti, kde sa často zdržiavate a podľa ktorej sa bude riadiť teplota v celom dome. Riadiaci systém sa podieľa podstatným spôsobom na hospodárnosti prevádzky, tu rozhodne netreba šetriť. Jej úlohou je regulovať teplotu výstupnej vody z kotla, v závislosti od vonkajších poveternostných vplyvov. Podľa tzv. vykurovacej krivky reguluje ekvitermický regulátor teplotu vody vo vykurovaní tak, aby zohľadňovala vonkajšiu teplotu a zodpovedala potrebám na tepelnú pohodu.

Kombinácia zdrojov tepla

V rodinných domoch s vyššou potrebou tepla sa dá vykurovací systém ľahko doplniť ďalším zdrojom tepla, ak sa preň vytvorí vhodný priestor. Najčastejším palivom býva biomasa v rôznej forme - kusové drevo, pelety, menej často štiepka. Teplo sa vyrába v samostatnom kotle alebo krbovej vložke, zapojenej do vykurovacieho systému. Solárna energia je obnoviteľnou energiou, ktorá nezaťažuje životné prostredie. Navyše slnko nikdy nepošle faktúru za dodané teplo. Solárny systém je preto v každom dome vítaným ekologickým doplnkom kondenzačného kotla. Optimálne navrhnutý solárny systém pokryje okolo 60 % ročnej potreby tepla na ohrev vody. Zvyšok musí dohriať plynový kotol. Ak má prispievať teplom do vykurovania, plocha kolektorov sa musí zväčšiť aspoň dvojnásobne. V lete tak vzniká prebytok tepla, ktoré sa dá zmysluplne využiť len na ohrev vody vo vonkajšom bazéne.

Spolupráca s kondenzačným kotlom by mala byť čo najviac automatická. Ručné prepínanie regulácie alebo hydraulických prvkov je veľmi nekomfortné a pri nepozornosti alebo občasnej zábudlivosti môže spôsobiť aj vážnejšie problémy, napríklad s prehriatym kotlom. Akumulačná nádrž má zásadný význam - zvyšuje tepelný komfort, predlžuje životnosť kotla a eliminuje časté prikladanie. K nádrži sa ďalej môže namontovať výmenník tepla pre solárne kolektory a výmenník na ohrev vody. Objem akumulačného zásobníka vody by mal byť dostatočný na splnenie uvedených funkcií. Z hľadiska zastavanej plochy je výhodné spojiť akumulačný zásobník a ohrievač vody do jedného kombinovaného zásobníka.

tags: #splynovaci #kotol #alebo #konvencny