Sociálna Izolácia a Ošetrovateľský Proces: Komplexný Pohľad

V súčasnosti zažíva mnoho ľudí po celom svete osamelosť a frustráciu. Ako spoločnosť sme čoraz viac plní ľudí v sociálnej izolácii a s pocitom nedobrovoľnej osamelosti. Sociálna izolácia je jedným z dôvodov, prečo za minulý rok stúpol vo veľkej miere počet duševných ochorení. Nie je totiž jednoduché fungovať sami - bez sociálneho kontaktu, pretože ľudia majú vrodenú potrebu spojenia, spolupatričnosti a sociálneho kontaktu.

Hoci sa v dobe globálnej prepojenosti a komunikácie na každej úrovni môžeme kedykoľvek spojiť zvukom i obrazom s našimi známymi a príbuznými, napriek tomu platí v celom vyspelom svete, že osamelosť je epidémiou 21. storočia. Dlhodobá osamelosť zvyšuje riziko predčasného úmrtia až o 26 %.

Faktory a Dôsledky Sociálnej Izolácie

Prečo sa v dobe globálnej prepojenosti i komunikácie na každej jednej úrovni cítime čoraz viac osamelí a sociálne izolovaní? Dôvodov, ktoré ženú ľudí do nedobrovoľnej izolácie, je mnoho. Medzi najohrozenejšie skupiny patria aj ľudia v dôchodkovom veku, rodičia samoživitelia, či tí, ktorí dlhodobo ošetrujú svoje deti či rodičov.

Výsledkom sociálnej izolácie je vnímanie vlastného života ako neuspokojivého, pocitom straty kontroly nad svojim osudom, k riziku depresií, úzkostí, ale aj k zvýšenému sklonu k závislostiam, celkovému zhoršeniu zdravia či k rizikovému správaniu, hostilite alebo dokonca až k nepriateľstvu voči celej spoločnosti. Potvrdzuje to vysokú mieru nedôvery medzi nami, čo vedie k oslabovaniu spoločenskej súdržnosti.

Osamelosť a sociálna izolácia má vplyv aj na politické správanie. Buď je výsledkom snaha systém potrestať, alebo naopak, fatalistická rezignácia na občianske či politické aktivity. Dokáže sa takáto spoločnosť plná osamelých ľudí a vzájomnej nedôvery vlastne zjednotiť na niečom ozaj podstatnom a prípadne sa i brániť?

Osamelosť je subjektívne vnímaný stav, ktorý vyplýva z nesúladu medzi očakávanými a skutočnými sociálnymi kontaktmi. Je to pocit, ktorý môžu ľudia zažívať nie len v chvíľach, keď sú sami, ale aj v chvíľach, keď je okolo nich mnoho ľudí. Je to stav, ktorý je charakteristický nepokojom a vnímaním svojej neúplnosti a nenaplnenia bez prítomnosti daných osôb, ktorým človek pripisuje silu vytvorenia harmónie a pokoja vo vlastnej mysli.

Faktory Prispievajúce k Sociálnej Izolácii

K sociálnej izolácii prispieva kombinácia viacerých faktorov. Nasledujúca tabuľka sumarizuje hlavné kategórie:

Osamelosť v Seniorskom Veku

Medzi najohrozenejšie skupiny patria aj ľudia v dôchodkovom veku. Osamelosť v starobe nepredstavuje len emocionálne nepohodlie, ale je čoraz častejšie uznávaná ako rizikový faktor s vážnym vplyvom na telesné i duševné zdravie. Seniori čelia zvýšenému riziku sociálnej izolácie v dôsledku úbytku blízkych vzťahov, zhoršenia zdravotného stavu a odchodu do zariadení sociálnych služieb.

Osamelosť ľudí v seniorskom veku je vecou, ktorej sa často vyhýba a v kolobehu povinností ľudí v produktívnom veku je samota seniorov často prehliadaná. Klient odkázaný na pomoc cíti svoju odkázanosť a považuje ju za bremeno, ktoré kladie na ostatných, čo mu pomáhajú. Veľakrát dokonca prichádza na úvahy, ktoré ho dovedú k depresiám a ľutovaniu sa. Tento kolobeh sa často opakuje a ak ostane bez povšimnutia, alebo sa so seniorom nerozprávame o jeho ťažkostiach, môže táto trauma mať neskôr výrazné zdravotné dôsledky.

Spúšťače depresívnych stavov a depresie samotnej môžu byť nespočetne veľa, zvlášť u ľudí vyššieho veku, kde býva prežívanie zvlášť citlivejšie. Depresia postihuje až 20 % ľudí na celom svete a štatistiky ukazujú, že ňou trpia prevažne viac ženy. Z hľadiska klientov domova dôchodcov, či zariadenia pre seniorov tvoria prevažne veľkú časť práve ženy, a teda je aj výrazne väčšie množstvo klientov v takýchto zariadeniach v depresívnom a melancholickom zmýšľaní.

Depresia sa dá opísať ako stiesnenie, oslabenie, skľúčenosť, či zvýšená citlivosť. Depresívny človek má ochabnuté držanie tela, pesimistické vnímanie, pocit bezmocnosti a často niektoré veci vníma príliš zaťažujúco a jednostranne. Keď starneme, náš sociálny okruh sa zmenšuje, deti si zakladajú svoje rodiny a príbuzní sa sťahujú. K tomu sa pridávajú problémy s mobilitou, sluchom, či zrakom, čo vedie k chronickému stresu, depresiám a srdcovým chorobám.

Ošetrovateľský Proces a Jeho Úloha

Ošetrovateľský proces je myšlienkový algoritmus a séria vzájomne prepojených činností, ktoré vedú k uspokojeniu potrieb nemocného/klienta. Je to racionálna metóda poskytovania a riadenia ošetrovateľskej starostlivosti a predstavuje sériu plánovaných činností a myšlienkových algoritmov, ktoré profesionáli v ošetrovateľstve používajú. Vo Spojených štátoch amerických je pojem ošetrovateľský proces známy od 50. rokov 20. storočia.

Slovenský právny poriadok pozná celkovo päť foriem poskytovania zdravotnej starostlivosti, pričom ošetrovateľská starostlivosť v zariadení sociálnej pomoci je jednou z nich. Základnú kostru právnych noriem upravujúcich poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti nájdeme v zákone č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti. Podľa § 2 ods. 1 tohto zákona je ošetrovateľská starostlivosť súčasťou zdravotnej starostlivosti ako súboru pracovných činností vykonávaných zdravotníckymi pracovníkmi s cieľom predĺžiť život jedinca, zvýšenia kvality jeho života a zabezpečenia zdravého vývoja budúcich generácií.

Priamu definíciu ošetrovateľskej starostlivosti nájdeme v § 2 ods. 13 zákona o zdravotnej starostlivosti. Podľa tohto ustanovenia je ošetrovateľská starostlivosť zdravotnou starostlivosťou, ktorá je poskytovaná odborne spôsobilou sestrou metódou ošetrovateľského procesu v rámci ošetrovateľskej praxe. Ošetrovateľskou praxou v zariadeniach sociálnych služieb tak bude predovšetkým praktická realizácia činnosti sestry pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti.

Podľa § 2 ods. 15 predmetného zákona môžeme pod ošetrovateľskou praxou chápať napríklad vyhodnocovanie ošetrovateľských potrieb a zdrojov ich zabezpečovania, vedenie ošetrovateľskej dokumentácie ako súčasti zdravotnej dokumentácie, posudzovanie výsledkov ošetrovateľskej starostlivosti alebo výchovu prijímateľa sociálnej služby (klienta) k podpore a obnove jeho zdravia. Holistická filozofia, ktorá sa zaoberá celkom a celistvosťou, je v tomto prístupe kľúčová, aby sa zabezpečila komplexná starostlivosť o človeka, nielen o jeho fyzické, ale aj psychické a sociálne potreby.

Intervencie a Terapie v Boji Proti Osamelosti

V podmienkach sociálnej práce sú klienti v seniorskom veku vedení k aktivizácii pomocou špecializovaných aktivít, ktoré vykonáva sociálny pracovník či terapeut. Môže ísť o aktivity, ako je kreslenie, vyšívanie, varenie, vystrihovanie obrázkov, vytváranie koláže, ľahké práce v záhrade, či telesné cvičenie. Klienti domova dôchodcov sa zväčša do týchto aktivít zapájajú radi a predstavuje to pre nich isté spestrenie všedného dňa v zariadení.

Terapie, ktoré sú v daných podmienkach realizované najčastejšie sú napríklad Ergoterapia, či Canisterapia. Canisterapia je jedna z foriem animoterapie, a teda terapie prostredníctvom živého zvieratka, u Canisterapie konkrétne psa. V prípade Ergoterapie ide o terapiu, kde sa podporuje rozvoj telesných funkcií prostredníctvom konkrétnych činností, ako sú spoločenské hry, pohybové aktivity, ručné práce s konkrétnym druhom materiálu, alebo činnosti, ktoré evidentne na klienta pôsobia pozitívne.

Na výkon Ergoterapie musí terapeut úspešne absolvovať výcvik. Na výber je však aj Arteterapia, Psychomotorická terapia, Dramatoterapia, Terapia hrou a Tanečná a pohybová terapia. Po absolvovaní takéhoto vzdelávania sa jednoznačne zvýši úroveň poskytovania takejto činnosti a prispeje sa tým k lepšiemu duševnému stavu klientov.

Význam Ľudského Kontaktu a Súcitu

V zariadeniach sociálnych služieb sú často seniori, ktorým zdravotný stav už nedovoľuje vykonávať ani obslužné činnosti a bežné činnosti aktívne žijúceho človeka. Sú tak odkázaní na pomoc iných a niektorí hľadajú spôsob toho, ako byť aj v takomto stave stále užitočnými pre svoje okolie.

Nie je tiež neobvyklé, že klienti takýchto zariadení často spomínajú na obdobia, ktoré prežili a rozprávajú sa navzájom o svojich rodinách a radostiach. Takýto proces komunikácie a vzájomného zverovania dôverných informácií pomáha klientom v boji so samotou, smútkom, posilňuje medziľudské vzťahy a zlepšuje kognitívne procesy. Obyčajný rozhovor je teda mnohokrát jedinou a jedinečnou metódou pomoci pre zabezpečenie lepšej atmosféry v zariadení.

V domovoch dôchodcov majú klienti pridelených opatrovateľov, s ktorými trávia snáď najviac času. Opatrovatelia pre nich tak predstavujú najviac viditeľný zdroj pomoci a často sa im zveria aj s trápením, ktoré prežívajú. Môže ísť o nespokojnosť v zariadení, smútok zo straty blízkej osoby, o to, že ich nikto z rodiny nepríde navštíviť, ale aj o problémy súvisiace s fyzickou bolesťou alebo ochorením. Zverenie sa s trápením inému človeku tak prináša istú formu úľavy, pocit pochopenia a ubezpečenia významu vlastnej osoby a jeho prežívania.

Súcit druhého človeka sa tak stáva veľkým prostriedkom prekonania osamelosti, a to nielen človeka v seniorskom veku. Súcit je formou uznania prežívaného stavu človeka, je to forma pochopenia prežívania a zvýraznenia dôležitosti prežívaného stavu. Keďže je človek spoločenská bytosť, potrebuje pocit spolupatričnosti a zdieľania prežívaných situácií a pocitov s iným človekom. Súcit môže mať aktívnu podobu, kde prechádza do konkrétnych činov zamierených na zmiernenie bolesti, alebo pasívny súcit, ktorým je rozhovor a vytvorenie chápavej atmosféry.

Praktické Tipy pre Zmiernenie Izolácie

Pokiaľ ste v seniorskom veku, buďte proaktívni a urobte s tým niečo! Riešenie nie je iba v počte kontaktov, ale v kvalite vzťahov, ktoré seniori zažívajú.

• Udržujte častý kontakt: Ak sa so svojimi blízkymi rozprávate len raz mesačne alebo ešte menej, je čas zvýšiť frekvenciu. Starší ľudia potrebujú častejší kontakt. Nepotrebujete žiadny špeciálny dôvod.
• Navštevujte ich osobne a v pravidelných intervaloch: Čas strávený spoločne a pocit lásky a prítomnosti sú neoceniteľné.
• Podporujte ich v hľadaní príležitostí na spojenie a nadviazanie priateľstiev: Doma môžu hrať spoločenské hry či iné aktivity.
• Zapojte ich do vašich aktivít: Ak im pomôžete byť súčasťou vášho života, umožníte im robiť veci, ktoré by nikdy nemohli urobiť sami.
• Dbajte na to, aby boli vždy obklopení spoľahlivou spoločnosťou: Ak sa vám nedarí navštevovať ho často, nechajte niekoho v pravidelných intervaloch kontrolovať vášho starnúceho rodiča. Staršiemu človeku sa môžete pomôcť pri ceste k lekárovi, na prechádzky či nákupy. Môžete ho naučiť pracovať s tabletom.

Pokiaľ viete, čo vás dokáže aj v ťažšej chvíli upokojiť, máte spolovice vyhraté. Potom aj vo chvíľach, keď vás prepadne úzkosť alebo pocit samoty, môžete využiť niečo z osvedčených vecí na svoje upokojenie. Vždy je výhodnejšie myslieť pozitívne. Skúste sa skôr pozrieť na príležitosti, ktoré sa vám teraz naskytujú, a nie na veci, ktoré ste kvôli izolácii stratili. Možno práve teraz máte jedinečný čas na to, čo inak v živote nestíhate. Vyjadriť seba pomocou tvorby má terapeutické a upokojujúce účinky. Umelci sa tiež veľakrát utiahnu do samoty, aby mali priestor na vlastnú tvorbu. Vytvorte si vlastný program.

Ľudia často zabúdajú, že mentálne a fyzické zdravie sú ako spojené nádoby. Pokiaľ sa kvôli tomu, že ste zavretí doma, prestanete hýbať, odzrkadlí sa to pravdepodobne aj na vašom duševnom zdraví a vnútornej pohode. Aj doma predsa môžete zakomponovať do svojej každodennej rutiny nejaký pohyb. Aj keď ste doma izolovaní, snažte sa držať svojho bežného harmonogramu. Svoj deň si plánujte a snažte sa, aby bol čo najviac podobný dňom, keď normálne fungujete. Ráno sa prezlečte, dodržujte každodennú hygienu, pravidelne sa stravujte.

Aj keď to možno nejde naživo, môžete sa s blízkymi ľuďmi, s členmi rodiny, s kamarátmi, s kýmkoľvek, stretnúť aspoň online. Porozprávať sa cez telefón, dokonca sa aj vidieť. Skúste hľadať možnosti, buďte kreatívni. Skúste si dať videočet so starými rodičmi počas nedeľného obeda. Nájdite si online hry, ktoré môžete hrať spolu so svojimi kamarátmi - aj takto sa môžete cítiť blízko jeden druhému.

Výsledky Prieskumu a Výzvy pre Budúcnosť

Pre potvrdenie dôležitosti ľudského kontaktu sme realizovali krátky kvalitatívny prieskum orientovaný na prežívanie samoty v Domove dôchodcov v Rimavskej Sobote. Metódou zberu informácií bol rozhovor s 3 participantmi, kde sme sa pýtali nasledujúce otázky: „Cítite sa občas osamelo?“, „Čo Vám vtedy pomáha?“, „Aké aktivity vykonávate radi?“

Na otázku, či sa cítia občas osamelo, odpovedali síce nie, no vzápätí spomenuli, že im chýba rodina, napríklad vetou: „Rodinu som už nevidela veľmi dlho.“ Najviac im v takýchto chvíľach údajne pomáha rozhovor s ostatnými klientkami, kamarátkami, kamarátmi, či opatrovateľkou, čo potvrdili slovami: „Kamarátke tej všetko poviem a hneď mi je lepšie“ alebo „Keď mám nejaké problémy, pomôžu mi opatrovatelia.“ Akýkoľvek kontakt je pre participantov veľmi pozitívny stimul, pomáha aj telefonát od kamarátky: „Len na to čakám, kým mi zavolá a porozprávame sa.“

Na otázku, aké aktivity vykonávajú radi, prešli participantky k popisu bežných aktivít v zariadení. Najčastejšie svoj čas trávia oddychovaním, rozprávaním sa a za pekného počasia radi trávia čas v exteriéri zariadenia, kde si majú možnosť sadnúť na lavičku, kde ich obklopuje udržiavaná flóra. Nemajú problém tiež so zapojením sa do spoločenských aktivít, či hraní spoločenských hier, napríklad: „Keď nám dajú karty, alebo človeče, tak hráme.“

Tento prieskum potvrdil, že klienti sociálnej práce v seniorskom veku si obzvlášť vážia, keď ich pomáhajúci profesionál vypočuje, pomôže im a prihovorí sa im tak, aby vnímali, že im na nich skutočne záleží. Klienti v seniorskom veku tak potrebujú vnímať, že starostlivosť o nich nie je len mechanická, ale skutočne úprimná a citlivá. Seniori okrem iného tiež majú potrebu byť súčasťou kolektívu, spoločnosti a nadobúdať pocit spolupatričnosti.

Na tejto myšlienke bol postavený aj edukačný projekt v Prešove, ktorý zabezpečil deťom z Detského domova v Prešove stretávať sa so seniormi zo zariadenia pre seniorov Náruč s cieľom navzájom tráviť spoločný čas a navzájom sa obohatiť a zabaviť sa. Takéto projekty sú obzvlášť podnetné pre obe strany a umožňujú vytvorenie medzigeneračných vzťahov a prinášajú pozitívne nabité okamihy pre zúčastnených. Zabezpečenie takýchto okamihov je pre ľudí, ktorí sa cítia sami, obzvlášť dôležité a nevyhnutné kvôli zlepšeniu predstavy o svojom živote. Práve preto je potreba realizácie projektov, ktoré by sa zamerali na zlepšovanie duševného zdravia seniorov, taká významná.

V príspevku sme upozornili na dôležitosť vnímania vnútorného psychického prežívania klientov sociálnej práce v seniorskom veku a možnosti pomoci, ktoré je im možné poskytnúť v rámci procesu starostlivosti v zariadení sociálnych služieb. Je potrebné vnímať dôležitosť zabezpečenia čo najlepšej sociálnej starostlivosti ľuďom v dôchodkovom veku a zamerať sa na ich celkovú spokojnosť a kvalitu života, ktorú vedú. Existujú mnohé spôsoby zabezpečenia spokojnosti klientov v dôchodkovom veku, čo sa však v praxi javí, ako najviac účinná obštrukcia voči negatívnemu prežívaniu, je vytvorenie si primeraného vzťahu s klientom, ktorý by tvoril súčasť profesie.

tags: #socialna #izolacia #osetrovatelsky #proces