Vety ako „Za zvyškom Európy výrazne zaostávame“ či „Slovensko na chvoste rebríčka“ počúvame v najrôznejších oblastiach, pričom zdravotníctvo nie je výnimkou. Najnovší Index pripravenosti zdravotníckych systémov, ktorý predstavila spoločnosť GLOBSEC, zaradil Slovensko na jeho spodné priečky. V roku 2023 Slovensko bodovalo na úrovni 50 zo 100, tento rok kleslo na 46,1 bodu, čo svedčí o pretrvávajúcich výzvach v sektore.
Aktuálny stav a medzinárodné hodnotenia
Slovensko, aj napriek čiastkovým pokrokom, naďalej čelí značným výzvam, čo potvrdzujú viaceré medzinárodné štatistiky a porovnania. Podľa analytičiek Advance Healthcare management Henriety Tulejovej a Dominiky Šebovej, ktoré porovnali Slovensko so Spojeným kráľovstvom, Francúzskom, Švajčiarskom, Švédskom, Nemeckom, Holandskom, Nórskom, ale aj s Poľskom, Maďarskom a Českou republikou, sa Slovensko delí o predposledné miesto s Poľskom. V hodnoteniach sa najlepšie umiestnilo Nórsko, naopak, na poslednej priečke sa umiestnilo Maďarsko. Zo štátov V4 sa na najvyššiu priečku dostala Česká republika, ktorá sa najviac blíži k vyspelým zdravotným systémom.
Hlavný autor štúdie Martin Smatana podotýka, že problémy na Slovensku nie sú len finančné, ale aj politické. Priemerná dĺžka pôsobenia ministrov zdravotníctva na Slovensku od roku 2000 do júla 2024 je len 537 dní, čo je jedno z najnižších čísiel v Európe. Najpripravenejšie krajiny podľa neho disponujú stabilným vedením sektora. Ak by sa takéto princípy prijali aj na Slovensku, mali by sme potenciál náš zdravotnícky systém výrazne zlepšiť. Index meria dva svety: analyzuje aktuálnu pripravenosť krajín a ďalej pripravenosť na výzvy budúcnosti.
Finančné zdroje a efektivita
Nedostatočné financovanie je dlhodobou témou v slovenskom zdravotníctve. Za posledné tri roky sa na jedného nášho obyvateľa v zdravotníctve minulo priemerne 1 592 eur. Európsky priemer je takmer dvojnásobný na úrovni 2 955 eur a priemer v krajinách strednej a východnej Európy dosahuje 1 861 eur. V týchto medzinárodných štatistikách sa ešte neprejavilo navýšenie zdrojov, ktoré prišlo do slovenského zdravotníctva vďaka vyššej platbe za poistencov štátu od roku 2023. Ani to však podľa GLOBSEC-u nespraví veľký rozdiel.
Porovnanie výdavkov na zdravotníctvo na obyvateľa
Dostatok zdrojov je kľúčový na zlepšenie výsledkov zdravotnej starostlivosti. Medzinárodné porovnania totiž vypovedajú o tom, že s vyšším objemom zdrojov korelujú lepšie výsledky zdravotnej starostlivosti.
| Oblasť | Priemerné výdavky na obyvateľa (EUR) |
|---|---|
| Slovensko | 1 592 |
| Krajiny strednej a východnej Európy (priemer) | 1 861 |
| Európsky priemer | 2 955 |
Napriek všeobecnému zaostávaniu sa však slovenské zdravotníctvo dokázalo v minulosti umiestniť vysoko v rebríčku Euro Health Consumer Index (EHCI). V hodnotení za rok 2017 sa umiestnilo najvyššie spomedzi krajín V4, na 13. mieste. Na 17. priečke nasledovala Česká republika, na 29. mieste Poľsko a na 30. mieste Maďarsko. Slovensko si tak výrazne polepšilo, keď rok predtým mu patrila 23. priečka. Na čele rebríčka sa umiestnili Holandsko, Švajčiarsko a Dánsko. Rebríček EHCI hodnotí stav zdravotníctva a zrealizované zmeny v sektore. „Snažíme sa veci postupne zlepšovať a som rád, že toho dôkazom je aj posun v uvedenom rebríčku,“ uviedol vtedajší minister zdravotníctva. Výstupy ukázali, že sa skrátili čakacie doby na vyšetrenia CT a plánované operácie.
Mimo rebríčka sa zároveň podarilo usporiť takmer 70 miliónov eur za 9 mesiacov v sektore. Znížili sa výdavky napríklad v segmentoch liekov (úspora 18 miliónov eur), ŠZM (špeciálny zdravotnícky materiál) - 16 mil. eur, CT, MR - 8 miliónov eur, iná diagnostika - 4 a pol milióna eur. Dôležité je skonštatovať, že hoci sa dosiahli spomínané úspory, nemalo to negatívny dopad na dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre pacientov. Úspory boli zrealizované krokmi na znižovanie neprimerane vysokej ziskovosti.
Kritický nedostatok zdravotníkov a odliv mozgov
Už dnes pociťujeme, ako nám chýbajú zdravotníci, najmä sestry. S hodnotou 5,7 sestry na 1000 obyvateľov patríme k tej horšej skupine krajín. Ak neprídu opatrenia, môže sa situácia ešte zhoršiť. Navyše prognóza, koľko ich ešte budeme v budúcnosti potrebovať doplniť, je alarmujúca. Chýbajú nám dáta a máme najnižší počet zdravotníkov na 1000 obyvateľov spomedzi okolitých krajín. Témou je aj to, ako vrátiť zdravotníkov na Slovensko. Ukázalo to napríklad posledné sčítanie obyvateľstva.
„V roku 2021 malo na Slovensku trvalý pobyt 23,5 tisíca lekárov, pričom šestina, teda 18 percent z nich, uviedla svoj súčasný pobyt v zahraničí,“ vysvetľuje Jana Morháčová, hovorkyňa Štatistického úradu SR. Lekári pracujúci u nás aj v Česku opakovane hovoria, že nejde len o výšku platov, ale aj o podmienky či možnosť lepšieho odmeňovania tých, ktorí naozaj pracujú. „Rovnostársky systém ohodnocovania. Čiže máme vlastne všetci rovnaký plat. S vekom to ide hore, či niekto pije pol dňa kávu alebo robí,“ vysvetľuje prof. MUDr. V Česku je na to oveľa väčší priestor. Nemocnice môžu dať lekárovi aj u nás známe tzv. osobné ohodnotenie, a to kľudne aj polovicu tarifného platu navyše. Šikovný lekár má reálnu šancu zarobiť výrazne viac ako priemer. A práve toto je podľa MUDr. Igora Krupu, MPH, anesteziológa intenzivistu, jedným z dôvodov, prečo sa lekári z Česka nevracajú.
Slováci odchádzajú do zahraničia
Zdravotné výsledky a priestor pre zlepšenie
Slovensko zaostáva vo výsledkoch zdravotného systému za vyspelými európskymi krajinami. V priemere žijú muži a ženy na Slovensku v zdraví o 7,2 a 7,4 roka kratšie v porovnaní s priemerom Európskej únie. Zlý zdravotný stav obmedzuje mužov od 56,3 roka a ženy od 57,1 roka. Priemer EÚ sa pritom pohybuje na úrovni 63,5 a 64,5 roka. Analytičky poukazujú na tri okruhy, v ktorých musí slovenské zdravotníctvo pridať. Napraviť by to mohli konkrétne zmeny.
Národná stratégia a budúce kroky
Kamil Šaško, minister zdravotníctva, predstavil národnú stratégiu, ktorá má 466 strán. "Je to prvý dokument svojho typu, možno od vzniku Slovenskej republiky," hovorí. "Ja to ani nebudem nazývať stratégiou." Vladimír Baláž (Smer-SD), predseda výboru NR SR pre zdravotníctvo, dodáva: "Materiál je naozaj dostatočne analytický. Samozrejme, nie je konkrétny. Toto je stratégia." "Je tam konštatovaná tá tragédia, že máme málo najmä sestier, ale to, čo s tým máme robiť, tam nie je," kritizuje Peter Stachura (KDH), poslanec NR SR a člen výboru NR SR pre zdravotníctvo. "Analýz už tu bolo. Skončili väčšinou v šuflíkoch." Napriek tomu minister Šaško dodáva: "Výsledkom je 47 konkrétnych opatrení." Pred nami je posledných desať rokov, kým nás dobehne demografická kríza výpadku pôrodnosti, čo ešte viac zvýrazňuje potrebu naliehavých a efektívnych riešení v zdravotníctve.
tags: #slovenske #zdravotnictvo #priecka