Modernizácia Zimného štadióna Vladimíra Dzurillu v Bratislave je kľúčovým krokom k zlepšeniu športovej infraštruktúry na Slovensku. Na tento účel bude z Modernizačného fondu vyčlenených 3,4 milióna eur. Informoval o tom minister životného prostredia Tomáš Taraba na tlačovej konferencii.
Starosta bratislavského Ružinova Martin Chren uviedol, že projekt rekonštrukcie prinesie významné benefity. Očakáva sa zníženie emisií oxidu uhličitého o 300 ton ročne a zároveň aj úspora na energiách vo výške viac ako 200 000 eur za rok. Priblížil, že štadión postavený v roku 1980 s kapacitou približne 3500 miest je už technologicky zastaraný a nespĺňa súčasné energetické normy. V rámci rozsiahlej opravy dôjde k zatepleniu obvodového plášťa, výmene technológie chladenia, ktorá je momentálne na báze čpavku, a k výmene betónu pod ľadovou plochou s inštaláciou nových rúrok a kompresorov. Tieto opatrenia by mali viesť k úspore zhruba 1,02 gigawatthodiny energie ročne, čo predstavuje pokles spotreby o približne 61 percent.
Rekonštrukcia, ktorá by mala začať v lete budúceho roka, počíta s ročnou výlukou prevádzky štadióna. Financovanie pochádza z Modernizačného fondu, ktorý je určený na zvyšovanie energetickej efektivity verejných budov, pričom športoviská môžu byť do tejto kategórie zaradené za istých okolností. Minister Taraba zdôraznil, že zimné štadióny sú enormne náročné na spotrebu elektrickej energie a mnohé z nich sú staré a nespĺňajú potrebné normy. To staví mestá a obce pred dilemu, či zvyšovať poplatky, skracovať sezónu, alebo štadióny úplne uzatvoriť.
Prezident Slovenského zväzu ľadového hokeja (SZĽH) Miroslav Šatan poukázal na investičný dlh v športovej infraštruktúre na Slovensku, ktorý sa odhaduje na približne 100 miliónov eur, pričom hokej tvorí jeho významnú časť. Zväz ani samosprávy nemajú dostatočné zdroje na výstavbu nových štadiónov, preto je podľa neho nevyhnutná cesta postupných rekonštrukcií. SZĽH a envirorezort plánujú na základe úspešnej rekonštrukcie Zimného štadióna Vladimíra Dzurillu pripraviť výzvu na opravu ďalších podobných štadiónov na Slovensku, ktorých je vyše dvadsať. Generálny sekretár zväzu Miroslav Lažo uviedol, že rozvojové oddelenie bude aktívne komunikovať s primátormi, starostami a klubmi, aby im pomohlo s prípravou žiadostí o financovanie.
Ako sa arény transformujú cez noc
Ministerstvo životného prostredia bude mať k dispozícii približne 250 miliónov eur na znižovanie energetickej náročnosti budov, s prioritou zameranou na tie, ktoré nemajú šancu získať prostriedky zo štátneho rozpočtu.
Športová infraštruktúra na Slovensku: Výzvy a riešenia
V súčasnosti je na Slovensku množstvo štadiónov, ktoré nespĺňajú moderné energetické normy a často ani nie sú plne vhodné na pôvodne určené účely. Minister životného prostredia Tomáš Taraba zdôraznil, že pre úspechy v športe je nevyhnutné zabezpečiť infraštruktúru na primeranej úrovni.
Prezident SZĽH Miroslav Šatan vyčíslil investičný dlh v slovenskej športovej infraštruktúre na približne 100 miliónov eur, pričom hokej predstavuje významnú časť tohto dlhu. Keďže zväz ani samosprávy nemajú zdroje na výstavbu nových štadiónov, jedinou možnosťou zostávajú postupné rekonštrukcie. Šatan ocenil iniciatívu ministerstva investovať do bratislavského štadióna.
Na Slovensku existuje viac ako dvadsať podobných štadiónov, ako je ten v Ružinove, ktoré by mohli prejsť podobnou modernizáciou. V tejto súvislosti SZĽH a envirorezort pripravujú výzvu na ich opravu. Miroslav Lažo, generálny sekretár zväzu, potvrdil, že rozvojové oddelenie bude nápomocné pri komunikácii s regionálnymi zložkami a samosprávami, aby sa proces žiadostí o financovanie urýchlil a zefektívnil.
Ministerstvo životného prostredia plánuje alokovať približne 250 miliónov eur na znižovanie energetickej náročnosti budov. Prioritou budú budovy, ktoré by inak nemali možnosť získať financie zo štátneho rozpočtu.
Financovanie a prevádzka zimných štadiónov: Prípadová štúdia
V Bratislave sa riešila otázka financovania Zimného štadióna Ondreja Nepelu. Mesto potrebovalo uvoľniť ďalších 30 miliónov eur na jeho rekonštrukciu, ktorá pôvodne mala stáť 75 miliónov eur, no celkové náklady vrátane vyvolaných investícií dosiahli 96 miliónov eur. Vyvolané investície zahŕňali infraštruktúru v okolí, búranie cyklistického štadióna a vnútorné vybavenie.
Časť prostriedkov sa riešila reštrukturalizáciou nezaplatených faktúr voči dodávateľovi, pričom faktúry prevzala Slovenská sporiteľňa s dohodnutým splátkovým kalendárom. Mesto navrhlo podobne reštrukturalizovať ďalších 14 miliónov eur a zároveň uvoľniť 10 miliónov eur z vlastného rozpočtu. Rokovania s Ministerstvom financií o príspevku štátu pokračovali, pričom mesto požiadalo o 12 miliónov eur.
Slovenský zväz ľadového hokeja sa k dofinancovaniu štadióna nepripojil z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Poslanci navrhli audit oprávnenosti výdavkov a prehodnotenie cien prenájmov skyboxov a reklamných plôch, keďže zmluvy boli údajne nastavené v prospech hokejového klubu Slovan a na úkor mesta.
Správu, prevádzku a údržbu mestských športových zariadení v Bratislave zabezpečuje spoločnosť STaRZ, ktorá spravuje dva zimné štadióny: Ondreja Nepelu a na Harmincovej ulici. HC Slovan Bratislava v roku 2025 zaplatil 907 266 eur za využívanie Zimného štadióna Ondreja Nepelu a klub si želá zníženie tejto sumy.
Rekonštrukcia štadióna pre MS v hokeji 2011 bola najväčšou verejnou investíciou do športovej infraštruktúry na Slovensku. Okrem dotácie od štátu vo výške 40 miliónov eur zaplatilo mesto Bratislava takmer 60 miliónov eur z vlastných zdrojov. Vďaka tejto prestavbe má Slovan k dispozícii arénu s tromi ľadovými plochami a vysokou diváckou kapacitou. Pre zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti a prevádzky štadióna je nevyhnutné, aby negeneroval straty.
Napriek tomu, že mnohé zimné štadióny produkujú prevádzkové straty, ktoré dotujú samosprávy, nie je možné očakávať, že len krajské či okresné mestá zvládnu financovanie nákladných športovísk. Trend bývania mimo centier miest a rastúce náklady na energie túto situáciu komplikujú.
| Poradie | Názov štadióna | Mesto | Rok výstavby | Kapacita hlavnej plochy | Prevádzkovateľ |
|---|---|---|---|---|---|
| 1. | Zimný štadión Ondreja Nepelu | Bratislava | 1952 (rekonštrukcia 2010) | 10 055 | STaRZ |
| 2. | Steel Aréna | Košice | 2006 | 8 347 | Košická aréna o.z. |
| 3. | Tipsport aréna | Banská Bystrica | 1966 | 3 016 | MBB a.s. |
| 4. | Niké aréna | Žilina | 1961 | 5 200 | Správa športových zariadení mesta Žilina, s.r.o. |
| 5. | Zimný štadión Poprad | Poprad | 1973 | 4 233 | Mesto Poprad |
| 6. | Zimný štadión Vladimíra Dzurillu | Bratislava (Ružinov) | 1982 | 3 500 | Ružinovský športový klub |
| 7. | Zimný štadión Trnava | Trnava | 1980 | - | Mesto Trnava |
| 8. | Zimný štadión Pavla Demitru | Trenčín | 1977 | - | Mesto Trenčín |
| 9. | TiposBet aréna | Zvolen | 1976 | 5 345 | Lesný podnik mesta Zvolen, s.r.o. |
| 10. | Zimný štadión Michalovce | Michalovce | 1978 | - | Mesto Michalovce |
Vzhľadom na stav mnohých zimných štadiónov, kde niektoré používajú zastarané chladiace systémy na báze čpavku, ktorý je toxický plyn, je rekonštrukcia a modernizácia nevyhnutná z hľadiska bezpečnosti a civilnej ochrany. Nedostatočná údržba a investície vedú k tzv. investičnému dlhu, ktorý ohrozuje dlhodobú udržateľnosť týchto športovísk.
Je dôležité, aby sa financovanie športovej infraštruktúry riešilo transparentne a efektívne, či už prostredníctvom štátnych fondov, európskych programov, alebo v spolupráci so samosprávami a športovými zväzmi. Príklad Zimného štadióna Vladimíra Dzurillu ukazuje, že investície do energetickej efektivity a modernizácie sú nielen ekologicky prospešné, ale aj ekonomicky výhodné v dlhodobom horizonte.
tags: #slovan #hokej #rekonstrukcia #stadiona