Pôvodné slovenské príslovia, porekadlá a úslovia predstavujú bohatstvo histórie, kultúry a poznania, ktoré je často ťažké objaviť. Knieža Katarína II. o mnohom jest povedané. Najčastejšie zachovaná jest v prísloviach. Predmluva k obsiahlej zbierke Antona Pavla Zátureckého, predloženej Matici Slovenskej 21. mája 1896 v Prahe, pre Vedy, Slovesnosť a Umenie, otvára dvere do fascinujúceho sveta slovenskej ľudovej múdrosti.
Vznik a Vývoj Zbierky
Zber slovenských prísloví bol pre Zátureckého náročným, no plodným cvičením. Už v roku 1868 zaslal rukopis tretí Matici Slovenskej. Neskôr, v roku 1884, odovzdal svoj rukopis pánovi Bartošovi, profesorovi v Brne, pričom nemal v úmysle sa touto vecou ďalej zaoberať. Avšak osud rukopisu ho dohnal k ďalšej práci. K tomuto úsiliu sa pridala potreba usporiadať slovenské príslovia do jedného celku, nakoľko už existujúce sbierky Matice a časopisu „Sokol“ boli zaznamenané. Tiež sa ukázalo byť nevyhnutným nové usporiadanie celej sústavy.
Konečná zbierka vzrástla na viac ako 13 tisíc prísloví, porekadiel a úsloví, pričom jednotlivé príslovia sú často zoskupené pod jedným a tým istým číslom. Tým sa vytvorila rozsiahla databáza ľudovej múdrosti, ktorá zahŕňa takmer všetky slovenské kraje.
Pramene a Príspevky
Pramene a príspevky do tejto rozsiahlej zbierky pochádzajú od mnohých p. t. pánov, pani a slečien, ktorí svojou ochotou prispeli k jej obohateniu. Medzi najvýznamnejších zberateľov patrili:
- Fr. Šujanský (Zvolen, Turec, Trenčín, Nitra, Tekov) s približne 5500 prísloviami.
- L. V. Rizner (Trenčín, Nitra) s približne 1600 prísloviami.
- Dobšinský (Gemer) s približne 700 prísloviami.
- Jan Vansa (Gemer) s približne 400 prísloviami.
- Slečna Goldpergerová (Novohrad) s približne 200 prísloviami.
- Oružný (Andrej Krno, Gemer, Liptov) s približne 160 prísloviami.
- Jiří Kello (Šariš) s približne 130 prísloviami.
- Andrej Halaša (Turec) s približne 120 prísloviami.
- Ctiboh Zoch (Orava) so 100 prísloviami.
- Ján Francisci (rukopis pred 1848) s 90 prísloviami.
- Bulovský (Modra, Prešp. st.) s 90 prísloviami.
- Ján Kalinčák (Liptov, almanah Lipa I.) so 60 prísloviami.
Okrem týchto Zátureckého vlastná zbierka obsahovala materiály z Liptova a Brezna, a tiež príspevky od J. Kmeti, J. Makovického, J. Kordoša, S. Ladislava Boora, J. Molnára, Dr. Dérera, D. Neumana a iných. Dôležité boli aj staršie rukopisy pred rokom Fejérpatakyho, Štép. porekadla a iné bezmenné rukopisy. Historickými zdrojmi boli aj zbierky Doležalova z roku 1746, Bernolákova z roku 1790 (čiastočne rozšírená Doležalova), Rybay-ova pred rokom 1813 a Trnkova z roku 1831, ktorá obsahovala asi 1300 prísloví.
Vnútorné Usporiadanie Diela
Pri usporiadaní diela Záturecký rozdelil zbierku na príslovia (mudrosloví), porekadlá a úslovia. Niektoré príslovia sa zdajú byť formou porekadlá, no obsahom myšlienky sú hotové príslovia. Mnohé z nich sú vyjadrené v imperatíve, ale aj inak, napríklad „krtice nechodia“. Príslovia a porekadlá (tamže str. 96) boli usporiadané podľa obsahu, nie len podľa formy, čo predstavovalo významný metodologický prístup. Ak sa v prísloví vyjadrila nejaká náuka, bolo umiestnené k danej téme. Ak príslovie obsahovalo viacero myšlienok, bolo umiestnené na viacerých miestach, napríklad príslovie „ako na zajačom chvoste visí“ patrí na štyri miesta. Niektoré príslovia sa používajú v doslovnom aj prenesenom zmysle, ako napríklad „Mnoho príprav, hrozeb a j., málo výsledku.“
Záturecký kritizoval predchádzajúce snahy o prílišné drobenie tém, napríklad rozdelenie na „Bôh“ a „Zbožnosť“, kde „Zbožnosť“ viac patrí k ľudským vlastnostiam. Napriek tomu sa snažil, aby čitateľ našiel príbuzné príslovia pohromade. Takéto usporiadanie malo za cieľ pomôcť čitateľovi rýchlejšie objaviť hľadané múdrosti.
Pravosť a Rýdzosť Slovenských Prísloví
Pri zostavovaní zbierky sa Záturecký zaoberal aj otázkou pravosti a rýdzosti slovenských prísloví. Na zásade výhradnosti nikto nelipol. Zodpovednosť za pravosť padala na zberateľov, ktorí najlepšie vedeli, odkiaľ čerpali. Zbierka obsahuje aj príslovia s prekladmi z ruštiny a iných jazykov, ktoré boli prevzaté, a ako poznamenal Dr. Hanuš, to platí aj pre susedné národy. Príslovia, ktoré si ľudia preberajú z úst do úst, sa tiež skresľujú, o čom svedčí napríklad „Chytrý chytro dostane, ale nevyžiada,“ alebo podľa iných „a lenivý žiada.“
Dôležitou súčasťou bola aj snaha o zachovanie regionálnych špecifík. Niektoré podklady boli zapísané šarištinou alebo zemplínskou krajomluvou z Bošáckej doliny. Záturecký dbal aj na pravopis, napríklad na mäkké „ď, ľ, ň, ť“, ktoré sa v niektorých regiónoch nepoužívajú. Citované boli aj zdroje ako „Vlastiveda Slezská“ a časopis „Obzor“ z Moravy.
Príslovia o Bohu, Pravde a Svedomí
Zbierka obsahuje tisíce prísloví dotýkajúcich sa rôznych aspektov ľudského života a viery. Najväčšiu časť tvoria príslovia spojené s pojmom Boha, pravdy a svedomia. Tu sú niektoré príklady:
| Téma | Príklady prísloví |
|---|---|
| Božia Moc, Zvrchovanosť a Večnosť |
|
| Božia Opatrovnosť, Láska a Milosť |
|
| Božia Sväťosť a Spravodlivosť |
|
| Viera, Mravy a Pravda |
|
| Svedomie |
|
Úslovia s božím menom sú rovnako bohaté a často používané v každodennej reči, ako napríklad: „Nedaj Bože!“, „Pán Boh chráň a bráň!“, „Nech sa stane vôľa božia!“, „Vďaka Bohu!“. Tieto výrazy odrážajú hlboko zakorenenú spiritualitu a tradíciu slovenského ľudu.
Poďakovanie
Anton Pavel Záturecký vyjadril na konci svojho predhovoru úprimnú vďaku všetkým, ktorí mu pri tvorbe tohto rozsiahleho diela pomáhali. „Ďakujem velebnému p. farárovi Fr. Šujanskému za ochotné podávané mi vývody a rady,“ píše. Vďaku adresoval aj vysoko učenému p. Dr. Hanušovi, ktorý mu sprostredkoval vydanie jeho diela. Svoju úctu a vďaku vzdal aj referentom Matice slovenskej a všetkým zberateľom, pričom pripomenul aj pamiatku už zosnulých zberateľov. Predhovor je datovaný v Brezne, 20. októbra 1896.