Komplexný sprievodca škodcami vždyzelených krov a ich ochranou

Vždyzelené kry patria medzi trváce dominanty v záhrade. Počas všetkých ročných období do nej vnášajú farebnosť a pútavosť. Ing. Zima je na farby skúpa, ale i tak sa môže záhrada v chladných mesiacoch zelenať. Nielen vďaka ihličnanom, ale i širokému sortimentu vždyzelených listnatých drevín. Použitie neopadavých listnatých drevín je veľmi široké. Prakticky nenájdeme záhradu, v ktorej by nenašli svoje miesto. Hoci sú prednosti vždyzelených drevín nesporné, musíme počítať aj s tým, že sa na vzhľade viacročných listov môžu neblaho podpísať určité vplyvy. Rôzne rany na listoch sú viditeľné aj niekoľko rokov, než dôjde k celkovej obmene zelenej hmoty. Môže to byť napríklad krupobitie, ktoré listy poškodí na dlhý čas. Inokedy sú problémom škodce, preto rastliny počas sezóny kontrolujeme a pri spozorovaní škodca čo najskôr vykonáme ochranný postrek vhodným insekticídom.

Všeobecní škodcovia rastlín

Medzi škodcov poľnohospodárskych a lesných plodín patria článkonožce (hlavne trieda hmyz), nematódy (háďatká) a mäkkýše. Trieda hmyz pozostáva z obrovského počtu druhov a ich nebezpečenstvo spočíva aj v tom, že niektoré druhy sa dokážu preniesť na väčšie vzdialenosti. Hmyz môže tiež prenášať vírusy, baktérie, huby aj patogénne háďatká, ktoré následne poškodzujú rastlinu. Škodcovia svojim požerom alebo saním poškodzujú rastliny na rôznych miestach, od koreňov až po kvety a plody. Prítomnosť škodcu sa prejavuje poškodeniami ako sú rôzne požerky, otvory v rastline, zavinovanie listov, tvorba hálok. Vo všeobecnosti platí, že veľké nebezpečenstvo pre rastliny predstavujú škodce, a to platí aj pre vždyzelené kry.

Špecifickí škodcovia vždyzelených krov

Roztoče

Roztoče patria medzi pavúkovce. Odlišujú sa od hmyzu viditeľne tým, že majú 4 páry nôh - hmyz má 3 páry nôh. Sú to mikroskopicky malé organizmy, ktoré žijú zväčša na povrchu asimilačných orgánov stromov alebo krov. Roztoče sa živia rastlinnými šťavami, pričom vstrekujú do rastliny enzýmy, ktoré následne spôsobujú deformácie alebo nádorovité zmeny na rastlinách. Ich pôsobenie nespôsobuje priamy úhyn rastlín. Škody, ktoré spôsobujú, sú zväčša estetického charakteru. Znižovanie plochy asimilačných orgánov môže viesť k zníženiu vitality rastliny. Prítomnosť roztočov sa môže prejaviť rôznymi symptómami.

• Plstnaté povlaky na spodnej strane listov bývajú často spôsobené roztočmi.
• Nádorovité výrastky na vrchnej strane listov spôsobené roztočmi.
• Zahnuté okraje listov.

Nosánik ryhovaný (Otiorhynchus sulcatus)

Larvy nosánika ryhovaného sú pomerne častým nepriateľom vždyzelených drevín s tuhými kožovitými listami. Tieto larvy napádajú korene a spodné časti stoniek, zatiaľ čo dospelé jedince sa živia listami, pričom vytvárajú typické ryhované požerky. Požerky na listoch sa môžu objaviť napríklad na rododendronoch (Rhododendron) alebo na vavrínovci lekárskom (Prunus laurocerasus), ktoré sú populárnymi vždyzelenými krami v záhradách.

Piadivka zimná (Erannis defoliaria)

Piadivka zimná (Erannis defoliaria) patrí do triedy hmyz, radu motýle, čeľade Geometridae a rodu Erannis. Ide o nočný druh motýľa, ktorý škodí len vo veľmi výnimočných priaznivých rokoch. Červenohnedé larvy sú polyfágne a poškodzujú širokú škálu ovocných stromov a okrasných krov, vrátane vždyzelených druhov. Škodca sa vyskytuje na území Európy a Ázie až po ďaleký východ. Charakteristické príznaky napadnutia môžeme pozorovať na pukoch, listoch, mladých plodoch ako nepravidelné výhryzky. Na listoch nie sú spradené pavučiny. Larvy dokážu žiť voľne na listoch.

Životný cyklus piadivky zimnej

Prezimovať dokážu podlhovasté oranžové vajíčka piadivky v blízkosti pukov alebo na konároch. Larvy sa liahnu v apríli, potom sa živia na rozvíjacích sa pukoch, listoch či mladých plodoch. Dospelé larvy sa zvyčajne vyskytujú koncom júna a začiatku júla. Kuklenie prebieha v pôde v hĺbke 15 - 25 cm v zámotku. Kukla je tmavohnedej farby; dospelé jedince sa liahnu v septembri a v októbri. Ak teploty nie sú príliš nízke, tak jedince sa vyskytujú až do decembra. Motýle sa vyznačujú výraznou pohlavnou dvojtvárnosťou. Zatiaľ čo samčeky sú okrídlené a vyzerajú ako bežný motýlik, tak samičky nemajú vytvorené krídla, a preto nemôžu lietať, ale iba liezť. Krátko po vyliahnutí sa motýle pária a následne samičky odchádzajú do korún stromov klásť vajíčka. Vajíčka sú žltobiele v malých skupinách alebo aj jednotlivo na konárikoch stromu. Dospelá bledožltá samička je dlhá 12 - 18 mm; samček meria 22 - 26 mm.

Ochrana vždyzelených krov pred škodcami

Na ochranu proti škodcom sa využívajú insekticídne prostriedky, ktoré však môžu ničiť aj užitočný hmyz, pokroky však dosahuje aj biologický boj. Dôležitá je tiež prevencia a mechanické metódy boja proti škodcom.

Biologická a chemická ochrana proti piadivke zimnej

V rámci chemickej ochrany môžeme využiť biologické insekticídne prípravky Dipel DF a Lepido s účinnou látkou Bacillus thuringiensis subsp. kurstaki kmeň ABTS-351, ktoré sú určené na ochranu jadrovín (jabloní a hrušiek), ale môžu byť aplikované aj na okrasné kry napadnuté piadivkou. Doba aplikácie by mala byť v ranom vývojovom štádiu lariev. Maximálny počet aplikácií za vegetačné obdobie plodiny je trikrát. Interval medzi aplikáciami by mal byť 7 dní. Dávka vody sa pohybuje od 500 do 1 500 l/ha. Pri použití prípravkov je dôležité dodržať pokyny pre aplikáciu uvedené na etikete konkrétneho prípravku!

Mechanická ochrana - lepové pásy

Ďalšou možnosťou je pomocný prostriedok Lepové Pásy s účinnou látkou polyolefíny, ktorý slúži na monitoring a signalizáciu lezúceho škodlivého hmyzu na drevinách. Dostupné sú aj v malospotrebiteľskom balení, a teda sú vhodné pre záhradkárov. Na správnu aplikáciu lepových pásov je potrebné dodržať niekoľko krokov:

1. V závislosti od veľkosti kmeňa hostiteľského stromu alebo kra odstrihneme z pásu dĺžku o niečo dlhšiu, aby sa nám konce pásu trochu prekrývali. Voľné miesto nesmie zostať.
2. Na hornom a dolnom okraji pás pevne priviažeme ku kmeňu priloženým motúzom.
3. Miesto prekrytia koncov pásu by nemalo byť otočené k strane prevládajúcich vetrov. Mohlo by to lepový pás poškodiť.
4. Lepový pás musí tesne priliehať ku kmeňu. Preto sa musia najprv odstrániť nerovnosti na kmeni, očistiť napríklad mach, pukliny; priehlbiny zas zarovnať pomocou hliny.

Proti lezúcim piadivkám sa aplikujú pásy od konca augusta do polovice októbra. Po zimnom období sa môžu pásy pretrieť lepom, čím sa zvýši ich účinnosť. Poškodené pásy odporúčame vymeniť. Iba takto môžeme zaistiť, že sa larvy z vajíčok nakladených pod pásom nedostanú do koruny hostiteľského stromu.

Ekologické metódy a prevencia

Nie vždy sa dá bojovať proti škodcom nechemicky, ale stojí za to vyskúšať to. TIP: Prilákajte do záhrady užitočný hmyz, ktorý pomôže aj v boji so škodcami. Jedna z možností je kvetinová lúka. Prečítajte si ako ju založiť. Pravidelná kontrola rastlín a dodržiavanie správnych pestovateľských podmienok, ako je dostatočná vlaha a hnojenie, pomáhajú udržiavať vždyzelené kry v dobrej kondícii a zvyšujú ich odolnosť voči škodcom.

tags: #skodcovia #vzdyzelenych #krov