Poistná hydroizolácia je jednou z neoddeliteľných vrstiev strešného plášťa obytného podkrovia. Aby mohla v skladbe strechy dobre plniť svoju funkciu, dôležitý je vhodný výber poistnej hydroizolácie vo vzťahu ku konštrukcii strechy a jej správne zabudovanie aj vzhľadom na ostatné vrstvy strešného plášťa. Nevyhnutné je tiež dodržiavanie konštrukčných zásad a riešenie detailov. Cieľom návrhu konštrukcie strechy je dosiahnuť optimálnu kvalitu vnútorného prostredia počas celého roka.
Význam poistnej hydroizolácie pod krytinou
Na strešné plášte obytných podkroví sa väčšinou používa skladaná krytina z keramiky, betónu, bridlice alebo plechu. Tieto krytiny však majú spoločnú vlastnosť - neodolávajú tlakovej vode a tlaku vzduchu. To znamená, že cez skladanú krytinu môže prenikať voda v rôznych skupenstvách a tlak vzduchu s nečistotami. Stále platí, že zabudovaný systém ako celok neodoláva tlakovej vode, hnanému dažďu, lietajúcemu snehu, vode a tlaku vzduchu pri akomkoľvek sklone. Z tohto dôvodu treba riešiť pod krytinou poistný hydroizolačný systém.
Každá skladaná krytina má výrobcom určený bezpečnostný sklon pre skladbu strechy s poistnou hydroizoláciou alebo bez poistnej hydroizolácie, ktorý treba dodržať. Pomocný hydroizolačný systém chráni konštrukciu pri zhotovovaní strechy a tepelnoizolačnú vrstvu pri rekonštrukcii hlavného hydroizolačného systému.
Typy hydroizolačných systémov
- Kontaktné poistné hydroizolácie: Môžu sa zabudovať do konštrukcie v kontakte s iným materiálom (môžu byť uložené napr. na drevené debnenie alebo na tepelnú izoláciu).
- Nekontaktné poistné hydroizolácie: Navrhujú sa iba v trojplášťových šikmých strechách s odvetranou vzduchovou vrstvou nad aj pod poistnou hydroizoláciou.
Zateplenie Šikmej Strechy - Ako na to? Postup
Vetranie strešného plášťa
Vzduchová vrstva je umiestnená medzi poistným hydroizolačným systémom a hlavným hydroizolačným systémom - krytinou. Jej funkciou je okrem iného odvádzanie zabudovanej a difundujúcej vlhkosti zo strešného plášťa, ako aj odvádzanie tepla v letnom období. Princíp správneho návrhu vetracej výšky a plochy privádzacích a odvádzacích otvorov je v STN 73 1901.
Pri návrhu dvojplášťových a trojplášťových striech s betónovou strešnou krytinou sa medzi krytinou a hydroizolačnou fóliou realizuje odvetrávacia medzera s plochou minimálne 200 cm² na 1 m šírky strechy. Ak vzdialenosť privádzacích a odvádzajúcich vetracích otvorov presahuje 10 m, zväčšuje sa spravidla plocha odvetrávacej vzduchovej medzery asi o 10 % na každý ďalší meter.
Parozábrana a jej úloha v streche
Parozábrana je vrstva obmedzujúca alebo zamedzujúca prienik vodnej pary z interiéru do strešného plášťa. Požadovaný stav vnútorného prostredia a reálny stav vonkajšieho prostredia, najmä v zimnom období, je hlavným dôvodom jej zabudovania. V konštrukcii strešného plášťa sa parozábrana zabuduje pod tepelnou izoláciou (z interiéru) alebo sa umiestni v tepelnoizolačnej vrstve tak, aby bolo maximálne 20 % tepelnoizolačnej vrstvy z interiéru a 80 % z exteriéru.
| Vrstvy strechy | Funkcia |
|---|---|
| Krytina | Hlavná ochrana proti poveternostným vplyvom |
| Poistná hydroizolácia | Ochrana pred zatečenou vodou a nečistotami |
| Tepelná izolácia | Ochrana proti tepelným stratám a kondenzácii |
| Parozábrana | Zabránenie prieniku vlhkosti z interiéru |
Konštrukčné detaily a prevencia chýb
Riešenie detailov poistných hydroizolácií je také dôležité ako samotný návrh tejto vrstvy strešného plášťa. Častou chybou v prípade trojplášťovej strechy je nerealizovanie vydrôtovania medzi krokvami. Ďalšou chybou je nevytvorenie dostatočného prívodu a odvodu vzduchu. Na veľkom množstve striech taktiež z dôvodu šetrenia finančných nákladov chýba odkvapový plech, ktorý odvádza vodu z fólie mimo rímsu a do odkvapu.
Pri použití kontaktných poistných hydroizolácií je poruchovosť konštrukcie strechy menšia ako pri mikroperforovaných poistných hydroizoláciách, nie však zanedbateľná. Iba správne vyhotovenie konštrukčných detailov dáva predpoklad pre optimálne fungovanie strešnej konštrukcie počas celej životnosti stavby.