Od 1. januára 2021 platia na Slovensku prísnejšie normy na energetickú hospodárnosť budov. Pre všetky nové budovy aktuálne platí energetická úroveň A0 - budovy s takmer nulovou potrebou energie. Energetické triedy hodnotia efektívnosť stavieb a sú kľúčové pre vlastníkov, developerov aj obyvateľov. Investície do úspornejších budov znižujú prevádzkové náklady, emisie skleníkových plynov a chránia životné prostredie.

Legislatívny rámec a certifikácia

Zákon č. 555/2005 Z.z. o energetickej hospodárnosti budov definuje energetickú hospodárnosť ako množstvo energie potrebnej na splnenie všetkých energetických potrieb súvisiacich s normalizovaným užívaním budovy, najmä množstvo energie potrebnej na vykurovanie, prípravu teplej

Škála energetických tried pre vykurovanie a celkovú hospodárnosť budov

Poznáte energetickú triedu svojej budovy? Energetické triedy hodnotia efektívnosť stavieb a sú kľúčové pre vlastníkov, developerov a obyvateľov. Investície do úspornejších budov znižujú prevádzkové náklady, emisie skleníkových plynov a chránia životné prostredie. Tento článok poskytuje prehľad energetických tried, hodnotiacich kritérií a výhod investícií do efektívnych budov.

Od 1. januára 2021 platia prísnejšie normy na energetickú hospodárnosť budov. Pre všetky nové budovy platí energetická úroveň A0 - budovy s takmer nulovou potrebou energie.

Legislatívny rámec a vývoj noriem

Zákon č. 555/2005 Z.z. o energetickej hospodárnosti budov definuje energetickú hospodárnosť ako množstvo energie potrebnej na splnenie všetkých energetických potrieb súvisiacich s normalizovaným užívaním budovy, najmä množstvo energie potrebnej na vykurovanie a prípravu teplej vody, na chladenie a vetranie a na osvetlenie.

Smernica 2002/91/EC (EPBD, 2003) Európskeho parlamentu a Rady o Energetickej hospodárnosti budov bola prijatá 16. decembra 2002 s nadobudnutím platnosti 4. januára 2003. EPBD je považovaná za veľmi dôležitú legislatívnu zložku aktivít Európskej Únie zameraných na energetickú hospodárnosť, ktorá je navrhnutá tak, aby spĺňala Kyótsky protokol a zodpovedala požiadavkám vyplývajúcim zo Zelených kníh o bezpečnosti energetickej dodávky.

Od roku 2013 sa požiadavky na energetickú hospodárnosť budov sprísnili. Od 1. januára 2013 je realizácia budovy v nízkoenergetickom štandarde povinná. Avšak nízkoenergetická výstavba sa už v súčasnosti môže považovať za prekonanú, keďže od roku 2020 je zákonom vyžadovaný štandard budov s takmer nulovou spotrebou energie (TNB).

Pri navrhovaní a posudzovaní budov sa musia od 2019 zohľadniť požiadavky novej tepelnotechnickej normy STN 73 0540-2+Z1+Z2 (2019) Tepelná ochrana budov. Časť 2: Funkčné požiadavky. Konsolidované znenie, rovnako ako požiadavky zákona č. 378/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa jeho vykonávacej vyhlášky MDV SR č. 35/2020 Z. z., ktorou sa menia a dopĺňajú vyhlášky MDVRR SR č. 364/2012 Z. z. a č. 324/2016 Z.

Od 1. januára 2028 musia všetky nové verejné budovy a od 1. januára 2028 musia všetky nové budovy spĺňať štandard budov s takmer nulovou spotrebou energie (TNB).

Čo je energetická hospodárnosť budovy a primárna energia?

Energetická hospodárnosť budovy sa určuje výpočtom alebo výpočtom s použitím nameranej spotreby energie a vyjadruje sa v číselných ukazovateľoch potreby energie v budove a primárnej energie. Primárnou energiou je energia z obnoviteľných a neobnoviteľných zdrojov, ktorá neprešla procesom konverzie ani transformácie. Na účely výpočtu sa budovy členia na kategórie:

• rodinné domy
• bytové domy
• administratívne budovy
• budovy škôl a školských zariadení
• budovy nemocníc
• budovy hotelov a reštaurácií
• športové haly a iné budovy určené na šport
• budovy pre veľkoobchodné a maloobchodné služby
• ostatné nevýrobné budovy potrebujúce energiu

Zdroj: slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/555

Celkovou dodanou energiou je všetka energia, ktorá sa spotrebuje v priestore vymedzenom hranicou systémov budovy; zahŕňa aj vlastnú spotrebu energie systémov; zahŕňa vplyv spätne získateľného tepla zo zdrojov tepla, chladenia a prípravy teplej vody, ak sa tieto zdroje nachádzajú v budove. Od roku 2013 sa na energetickom štítku budovy začal uvádzať aj tzv. globálny ukazovateľ „primárnej energie“, ktorý okrem objemu dodanej energie hodnotí aj jej zdroj. Počet kWh/m2 je vynásobený príslušným koeficientom pre daný typ energie.

Prehľad energetických tried a ich význam

Energetický certifikát znázorňuje energetické triedy budov, ktoré sú označené písmenami od A po G, pričom každá trieda predstavuje určitú úroveň energetickej efektívnosti. Podľa výsledkov energetickej certifikácie sa budovy zaraďujú do energetických tried A0 až G, kde trieda A0 je najúspornejšia a trieda G je najmenej úsporná.

Energetické triedy domov A0 (budova s takmer nulovou potrebou energie) a A1 (ultranízkoenergetická budova) ponúkajú najvyššiu úroveň úspor energie, čo vedie k nižším prevádzkovým nákladom a lepšiemu vnútornému prostrediu. Tieto budovy využívajú obnoviteľné zdroje energie a sú vybavené pokročilými technológiami na zlepšenie energetickej efektívnosti.

Triedy B (nízkoenergetická budova) a C (energeticky úsporná budova) predstavujú strednú úroveň energetickej efektívnosti a sú vhodné pre tých, ktorí chcú dosiahnuť dobrú rovnováhu medzi počiatočnými investíciami a úsporami energie. Tieto budovy môžu vyžadovať niektoré vylepšenia, aby dosiahli vyššie úrovne energetickej efektívnosti.

Triedy D a nižšie (bežné budovy existujúceho fondu) sú menej efektívne a často vyžadujú rozsiahlu obnovu, aby sa zlepšila ich energetická efektívnosť. Tieto budovy môžu mať vysoké prevádzkové náklady a nižšiu hodnotu na trhu.

Princípy TNB korešpondujú so zásadami platnými pri navrhovaní pasívnych domov. Pasívne domy (PD) ponúkajú ideálny spôsob naplnenia súčasných nárokov na bývanie. Spájajú v sebe nízke energetické náklady na vykurovanie a chladenie, zároveň poskytujú veľmi kvalitné vnútorné prostredie. V porovnaní s bežnými stavbami je ich energetická potreba nižšia o 80 - 90 %. Názov “pasívny dom” vychádza z princípu využívania pasívnych tepelných ziskov v budove - zisky slnečného žiarenia a vnútorné zisky.

Škála energetických tried pre celkovú potrebu energie a primárnu energiu

Energetický certifikát obsahuje škálu hodnotenia pre jednotlivé kategórie budov a účel spotreby energie určený číselným rozpätím energetických tried. Budova sa v každej kategórii zatrieďuje do energetickej triedy.

Škála energetických tried celkovej potreby energie budovy v kWh/(m².a)

Zdroj: zakonypreludi.sk/zz/2020-35

Škála energetických tried globálneho ukazovateľa - primárna energia v kWh/(m².a)

Zdroj: zakonypreludi.sk/zz/2020-35

Energetické triedy pre vykurovanie

Energetické triedy pre teplú vodu

Pre chladenie a osvetlenie sú stanovené samostatné škály energetických tried pre príslušné kategórie budov, ako je uvedené v prílohe č. 3.

Kritériá a parametre hodnotenia energetickej triedy

Energetická trieda domu sa hodnotí na základe viacerých kritérií:

• Potreba energie: Množstvo energie potrebnej na vykurovanie, chladenie, osvetlenie vyjadrené v kWh/m².a.
• Tepelná izolácia: Kvalita izolácie obvodových stien, strechy a podláh, ktorá ovplyvňuje tepelné straty budovy. Ukazovateľom tepelnej ochrany je U-hodnota (súčiniteľ prechodu tepla konštrukcie).
• Využívanie obnoviteľných zdrojov energie: Miera využitia solárnych panelov, fotovoltických panelov, tepelných čerpadiel, biomasy a ďalších obnoviteľných zdrojov.
• Účinnosť technických systémov: Efektivita vykurovacích, chladiacich, vetracích a osvetľovacích systémov.
• Vzduchotesnosť: Miera prieniku vzduchu cez obvodový plášť budovy, čo ovplyvňuje energetické straty.

Pri určovaní primárnej energie sa zohľadňuje energia na získanie primárneho energetického média, energia na dopravu a energia na transformáciu. Koncept primárnej energie umožňuje jednoduché spočítanie rozličných druhov energií tým, že integruje tepelné straty na celom toku energie od zdroja k užívateľovi. Ak sa na zásobovanie budovy použije energia zo zdroja s využitím tepelnej alebo fotovoltickej solárnej energie, tepelných čerpadiel, zemných výmenníkov tepla, použité množstvo energie sa na určenie primárnej energie odráta z dodanej energie podľa jednotlivých miest spotreby.

Princípy a metódy určovania energetickej triedy

Energetická hospodárnosť budovy sa určuje výpočtom alebo výpočtom s použitím nameranej spotreby energie. Na hodnotenie polohy a orientácie budovy a vplyvu vonkajších klimatických podmienok na vnútorné prostredie budovy sa používajú údaje uvedené v príslušných prílohách k vyhláške. Na hodnotenie vnútorného prostredia budovy sa použijú hodnoty teploty vzduchu alebo priemerné hodnoty teploty vzduchu. Pri hodnotení sa určuje dodaná energia pre každé miesto spotreby energie a pre každý energetický nosič v budove. Celková dodaná energia sa vyjadruje globálnym ukazovateľom, ktorý je vyjadrením energetickej hospodárnosti budovy.

Typy hodnotenia energetickej hospodárnosti

Existujú tri základné typy hodnotenia:

1. Projektové hodnotenie: Určovanie potreby energie v budove výpočtom podľa projektovej dokumentácie a projektovaných ukazovateľov vo fáze navrhovania a projektovania novej budovy alebo významnej obnovy existujúcej budovy. Projektové energetické hodnotenie je výpočtové hodnotenie projektu, teda predmetom výpočtu sú projektové podklady. Toto hodnotenie sa používa pri získaní stavebného povolenia.
2. Normalizované hodnotenie: Určovanie potreby energie v budove výpočtom s použitím normalizovaných vstupných údajov o vonkajšom a vnútornom prostredí budovy a o skutočnom vyhotovení stavebných konštrukcií a technického a energetického vybavenia budovy.
3. Prevádzkové hodnotenie: Určovanie skutočnej spotreby energie v budove meraním. Toto hodnotenie môže zahŕňať odchýlky medzi teoretickými vlastnosťami pri výpočtoch a skutočnými vlastnosťami. Je však ovplyvnené spôsobom prevádzky a údržby budovy, a preto sa nemôže použiť na porovnanie medzi budovami. Môže však pomôcť tým, ktorí sa snažia zlepšiť efektívnosť prevádzky budovy a dovoľuje zobraziť skutočnú energetickú náročnosť budovy.

Výsledkom hodnotenia je integrovaná energetická hospodárnosť celej budovy, ktorá je podkladom na zatriedenie budovy do energetickej triedy.

Výpočet a interpretácia výsledkov

Výpočet energetickej triedy domu zahŕňa niekoľko krokov:

• Zber údajov: Získanie detailných informácií o stavebnej konštrukcii, použitých izolačných materiáloch, vykurovacích a chladiacich systémoch, spotrebe energie a využití obnoviteľných zdrojov energie. Potrebné sú výkresy z architektúry / stavebné plány: pôdorysy podlaží a rez objektom. Tiež fotografie posudzovaného objektu a zariadení v dome: ktoré budú zahrnuté vo výpočte - napr. kotol, tepelné čerpadlo, krb, rekuperáciu, klimatizáciu, solárne a fotovoltické panely.
• Kontrola podkladov pre výpočet energetickej triedy rodinného domu.
• Výpočet energetickej triedy: Výsledkom analýzy je celková ročná potreba energie vyjadrená v kWh/m².a. Na základe tejto hodnoty sa budova zaradí do príslušnej energetickej triedy.

Porozumenie výsledkom výpočtu energetickej triedy je kľúčové pre identifikáciu oblastí, kde je možné zlepšiť energetickú efektívnosť budovy. Napríklad, ak je vysoká spotreba energie spôsobená nedostatočnou izoláciou, je možné zvážiť dodatočnú izoláciu stien alebo strechy. Ak sú vykurovacie systémy neúčinné, môže byť vhodné ich nahradiť modernejšími a efektívnejšími zariadeniami.

Technologické riešenia pre úsporné budovy

Odpoveď na otázku, ako dostať lepšiu známku pri certifikácii a platiť za energiu menej, je jednoznačná: treba dôsledne dom zatepliť, osadiť vysoko tepelnoizolačné okná, znížiť tepelné straty a úniky cez konštrukčné tepelné mosty, zvýšiť tepelné zisky cez okná v chladnom období a efektívne využívať obnoviteľné zdroje energie. Dbať treba aj na dodržiavanie technologických postupov pri výstavbe, aby bola budova bez netesností a konštrukčných chýb. Energeticky efektívne budovy kladú vysoké nároky na kvalitu tepelnoizolačného obalu.

Zníženie energetickej náročnosti PD by nebolo možné bez vysoko kvalitného zateplenia, ktoré súčasne prináša príjemnú tepelnú pohodu v interiéri v priebehu celého roka - teplota povrchu stien je tu takmer zhodná s teplotou vzduchu.

Energia z obnoviteľných zdrojov by mala v ročnom súhrne pokryť významnú časť potreby energie na prevádzku budovy. V domoch A0 odporúčame kombinovať najmä centrálne vetranie s rekuperáciou a tepelné čerpadlo. Táto kombinácia síce predstavuje vyššiu vstupnú investíciu, ale prevádzkové náklady sú nízke a prevádzka je ekologická. Tepelné čerpadlá znižujú energetickú potrebu domu o 3/4 a dlhodobé náklady na vykurovanie sú nižšie ako pri ostatných systémoch vykurovania. Tepelné čerpadlá ponúkajú tri možnosti: vzduch-voda, zem-voda a voda-voda. Každá možnosť má svoje výhody.

Vetranie je pri stavbe rodinného domu často prehliadané a podceňované. Moderné stavby sú skoro vzduchotesne uzatvorené a nedochádza k samovoľnej výmene vzduchu. Pri bežnom vetraní dochádza nežiadúcemu úniku tepla z objektu. Vetranie s rekuperáciou privádza čerstvý vzduch a zároveň zabezpečuje udržanie tepla v objekte. Úspora na vykurovaní domu môže byť až 50 %.

Výhody a motivácie investícií do energeticky úspornejších budov

Investície do budov s lepšou energetickou triedou prinášajú viacero výhod, ktoré presahujú rámec finančných úspor:

• Finančné úspory: Energeticky úsporné budovy majú nižšie prevádzkové náklady, pretože spotrebúvajú menej energie na vykurovanie, chladenie, osvetlenie a prevádzku spotrebičov. Tieto úspory môžu byť značné, najmä pri dlhodobom užívaní budovy.
• Vyššia hodnota nehnuteľnosti: Budovy s vyššou energetickou efektívnosťou majú často vyššiu trhovú hodnotu a sú atraktívnejšie pre potenciálnych kupcov alebo nájomcov. Energetický certifikát budov môže byť kľúčovým faktorom pri predaji alebo prenájme nehnuteľnosti.
• Zlepšenie komfortu: Energeticky úsporné budovy poskytujú lepšiu tepelnú pohodu, stabilnejšiu vnútornú teplotu a lepšiu kvalitu vzduchu, čo zvyšuje komfort obyvateľov.
• Ochrana životného prostredia: Nižšia spotreba energie vedie k zníženiu emisií skleníkových plynov a menšiemu využívaniu prírodných zdrojov. Investície do energetickej efektívnosti prispievajú k boju proti klimatickým zmenám a ochrane životného prostredia.
• Energetická nezávislosť: Budovy využívajúce obnoviteľné zdroje energie, ako sú solárne panely alebo tepelné čerpadlá, znižujú svoju závislosť na externých dodávkach energie a zvyšujú svoju energetickú sebestačnosť.

Zdroj: Freepik.com

Motivácie pre vlastníkov budov pri zlepšovaní energetických tried

Existuje niekoľko spôsobov, ako motivovať a podporiť vlastníkov budov k investíciám do energetickej efektívnosti:

• Finančné stimuly: Štátne dotácie, daňové úľavy a výhodné úvery na energetické úpravy môžu výrazne znížiť počiatočné náklady na investície do energetickej efektívnosti.
• Poradenské služby: Bezplatné alebo dotované energetické poradenstvo môže pomôcť vlastníkom budov identifikovať najúčinnejšie opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti.
• Vzdelávanie a informovanosť: Zvýšenie informovanosti o výhodách energetickej efektívnosti a poskytovanie vzdelávacích materiálov môže motivovať vlastníkov budov k investíciám.
• Legislatívne opatrenia: Zavedenie prísnejších energetických štandardov a povinných energetických certifikátov môže prinútiť vlastníkov budov investovať do zlepšenia energetických vlastností.
• Verejné projekty a iniciatívy: Podpora verejných projektov, ako sú zelené štvrte a ekologické budovy, môže slúžiť ako príklad a motivácia pre súkromných vlastníkov.

Kritériá pre výber optimálnej energetickej triedy pri výbere optimálnej energetickej triedy je dôležité zohľadniť niekoľko kritérií:

• Finančné možnosti (rozpočet na stavbu alebo obnovu budovy).
• Dlhodobé úspory (očakávané úspory na nákladoch na energiu).
• Vnútorné prostredie (kvalita vnútorného prostredia a komfort bývania).
• Environmentálny vplyv (zníženie emisií a ochrana životného prostredia).
• Legislatívne požiadavky (platné normy a predpisy týkajúce sa energetickej efektívnosti).

tags: #skala #energetickych #tried #pre #vykurovanie