V tejto práci sa budeme venovať vybraným oblastiam sociálnej politiky, a to životnému minimu, nezamestnanosti, sociálnemu zabezpečeniu, bytovej politike, reforme zdravotníctva, zákonníku práce a v neposlednej miere aj zákonu č. 195/1998 Z.z. o dôchodkovom zabezpečení. Dúfame, že sa nám v jednotlivých častiach podarí aspoň načrtnúť danú problematiku, prípadne nájsť spôsoby riešenia.
ŽIVOTNÉ MINIMUM A CHUDOBA
V súlade so základnými ľudskými právami a slobodami zakotvenými v Ústave Slovenskej republiky sa zaručuje občanovi, ktorý je v hmotnej núdzi, právo na poskytnutie takej pomoci, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok. Životné minimum považujeme za spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze. Ide vlastne o určenie prahu, resp. hranice biedy a chudoby. Legislatívne je upravené v zákone č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Pretože životné minimum nie je statickou nemennou veličinou, je nevyhnutné priebežne reagovať na vývoj životných nákladov a udržovať sumy životného minima na spoločensky únosnej úrovni. Preto sa sumy životného minima pravidelne, raz ročne, objektivizujú. Úprava súm životného minima sa vykoná podľa § 5 zákona vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka.
Na základe poskytnutých údajov o raste životných nákladov nízko príjmových domácností a čistých peňažných príjmov na osobu, zistených Štatistickým úradom SR, sa sumy životného minima k 1. 7. 2003 upravili nasledovne:
- Suma 3930,-Sk mesačne sa upravila na 4210,-Sk mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu.
- Suma 2750,-Sk mesačne sa upravila na 2940,-Sk mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu, alebo zaopatrené neplnoleté dieťa.
- Suma 1780,-Sk mesačne sa upravila na 1910,-Sk mesačne, ak ide o nezaopatrené dieťa.
Sumy životného minima sa od prijatia zákona č. 125/1998 Z.z. o životnom minime vyvíjali nasledovne:
- Jedna plnoletá fyzická osoba:
- Zákon č. 125/1998 Z.z.: 3000 Sk
- Opatrenia MPSVaR SR č. 160/1999 Z.z.: 3230 Sk
- Novela zákona platná od 1.7.2000: 3490 Sk
- Novela zákona platná od 1.7.2001: 3790 Sk
- ŽM platné od 1.7.2002: 3930 Sk
- Ďalšia spoločne posudzovaná plnoletá fyzická osoba, zaopatrené neplnoleté dieťa:
- Zákon č. 125/1998 Z.z.: 2100 Sk
- Opatrenia MPSVaR SR č. 160/1999 Z.z.: 2260 Sk
- Novela zákona platná od 1.7.2000: 2440 Sk
- Novela zákona platná od 1.7.2001: 2650 Sk
- ŽM platné od 1.7.2002: 2750 Sk
- Nezaopatrené dieťa:
- Zákon č. 125/1998 Z.z.: 1350 Sk
- Opatrenia MPSVaR SR č. 160/1999 Z.z.: 1460 Sk
- Novela zákona platná od 1.7.2000: 1580 Sk
- Novela zákona platná od 1.7.2001: 1720 Sk
- ŽM platné od 1.7.2002: 1780 Sk
Sumy životného minima od 1.7.2003 na základe Zákona č. 601/2003 boli nasledovné:
- Jedna plnoletá fyzická osoba: 4210 Sk
- Ďalšia spoločne posudzovaná plnoletá fyzická osoba a zaopatrené plnoleté dieťa: 2940 Sk
- Nezaopatrené dieťa: 1910 Sk
Úpravou súm životného minima od 1.7.2003 došlo k úprave niektorých štátnych dávok a príspevkov, ktoré sú naviazané na sumy životného minima. Ich úprava je následovná:
- Minimálny dôchodok - dôchodok ako jediný zdroj príjmu vzrástol zo 4323,-Sk na 4631,-Sk.
- Sociálny dôchodok - jeho najvyššia hodnota sa upravila zo sumy 3930,-Sk na 4210,-Sk.
- Maximálna podpora v nezamestnanosti sa zvýšila z 5895,-Sk na 6315,-Sk.
- Príspevok, ktorý dostávajú zamestnávatelia z úradu práce, ak zamestnajú absolventa, ktorý bol bez práce dlhšie ako pol roka, vzrástol zo sumy 7074,-Sk na 7578,-Sk.
- Náhrady ťažko zdravotne postihnutým - príspevky na prepravu, zaobstaranie pomôcky, kompenzáciu starostlivosti o psa z 19650,-Sk na 21050,-Sk.
- Náhrada zvýšených výdavkov zo 7860,-Sk na 8420,-Sk.
Miera chudoby vo vybraných štátoch EÚ
Pohľad na mieru chudoby v EÚ poskytuje dôležitý kontext k národným systémom životného minima. Nasledujúce údaje ukazujú podiel obyvateľov pod hranicou chudoby pred a po sociálnych transferoch (vrátane dôchodkov) vo vybraných krajinách Európskej únie:
- Belgicko: Po sociálnych transféroch: 13%, Pred sociálnymi transférami: 25%
- Dánsko: Po sociálnych transféroch: 11%, Pred sociálnymi transférami: 24%
- Nemecko: Po sociálnych transféroch: 11%, Pred sociálnymi transférami: 21%
- Grécko: Po sociálnych transféroch: 21%, Pred sociálnymi transférami: 22%
- Španielsko: Po sociálnych transféroch: 19%, Pred sociálnymi transférami: 23%
- Francúzsko: Po sociálnych transféroch: 15%, Pred sociálnymi transférami: 24%
- Írsko: Po sociálnych transféroch: 18%, Pred sociálnymi transférami: 30%
- Taliansko: Po sociálnych transféroch: 18%, Pred sociálnymi transférami: 21%
- Luxembursko: Po sociálnych transféroch: 13%, Pred sociálnymi transférami: 24%
- Holandsko: Po sociálnych transféroch: 11%, Pred sociálnymi transférami: 21%
- Rakúsko: Po sociálnych transféroch: 12%, Pred sociálnymi transférami: 21%
- Portugalsko: Po sociálnych transféroch: 21%, Pred sociálnymi transférami: 27%
- Fínsko: Po sociálnych transféroch: 11%, Pred sociálnymi transférami: 21%
- Švédsko: Po sociálnych transféroch: 9%, Pred sociálnymi transférami: 28%
- Veľká Británia: Po sociálnych transféroch: 19%, Pred sociálnymi transférami: 30%
NEZAMESTNANOSŤ
Nezamestnanosť je sociálno-ekonomický jav spojený s existenciou trhu práce. Predstavuje dôsledok a súčasne prejav nerovnováhy na trhu práce, medzi ponukou a dopytom na trhu práce.
Koncom roka 1994 schválila Rada EÚ tri navrhované programy, ktoré majú dosiahnuť špeciálne ciele, týkajúce sa znevýhodnených skupín na trhu práce:
- Program Sokrates má tri základné atribúty: partnerstvo medzi školami, rovnosť príležitostí a výchovu detí migrujúcich pracovníkov, Rómov a ľudí bez stáleho bydliska, ako aj zlepšovanie kvalifikácie učiteľov. Program Sokrates úspešne odštartoval koncom januára 1997 aj na Slovensku. Združuje aktivity programov Erazmus (určený vysokoškolským pedagógom a študentom), Comenius (podporuje spoluprácu v oblasti predškolských zariadení, základných a stredných škôl, rozvoja ľudských zdrojov v tejto oblasti), Lingua (zameraný na zvyšovanie kvality štúdia cudzích jazykov), programu Otvorené a dištančné vzdelávanie (ide o podporu spolupráce inštitúcií a organizácií zameraných na túto oblasť vzdelávania, zvyšovanie kvalifikácie, prípravy študijných pomôcok).
- Program Leonardo má plniť viacero cieľov zameraných na pomoc znevýhodneným skupinám na trhu práce: všetci mladí ľudia v EÚ majú dostať možnosť absolvovať po skončení povinnej školskej dochádzky najmenej jednoročný a pokiaľ možno i viacročný odborný výcvik. Podporuje sa odborný výcvik dospelých bez dostatočnej kvalifikácie či školského vzdelania. Všetci pracovníci majú mať počas svojej pracovnej kariéry prístup k ďalšiemu vzdelávaniu či výcviku, bez akejkoľvek diskriminácie. Podporuje rovnaký prístup žien a mužov k odbornému výcviku s cieľom otvoriť ženám nové povedomie a uľahčiť im návrat na pracoviská po materskej dovolenke.
- Program Mládež pre Európu je špecificky zameraný na mladých ľudí a zahŕňa i nečlenské štáty, vrátane bývalých postsocialistických. Cieľom je povzbudiť mladých ľudí k aktívnemu zapojeniu sa do života spoločnosti.
Nezamestnanosť mladých: hanba Európy
SOCIÁLNE ZABEZPEČENIE
Sociálne zabezpečenie je súborom právnych, finančných a organizačných nástrojov a opatrení, ktorého cieľom je kompenzovať nepriaznivé finančné a sociálne dôsledky rôznych životných okolností a udalostí ohrozujúcich uznané sociálne práva, alebo takýmto životným situáciám predchádzať. Historicky vzniklo s cieľom kompenzovať nepriaznivé dôsledky rôznych životných situácií.
Sociálno-zabezpečovacie právne vzťahy sú právne vzťahy vznikajúce v oblasti sociálneho zabezpečenia, v ktorých účastníci sú nositeľmi práv a povinností stanovených právnymi predpismi. Sú to právne vzťahy, ktoré vznikajú vo sfére:
- starostlivosti o zdravie
- nemocenského poistenia, resp. nemocenského zabezpečenia
- dôchodkového zabezpečenia
- sociálnej starostlivosti a služieb
- realizácie ďalších zložiek sociálnej politiky v osobitných prípadoch
Sociálne poistenie
Sociálne poistenie je rozsiahla časť sociálneho zabezpečenia. Na sociálnom poistení je vo väčšine krajín, a to platí aj pre Slovenskú republiku, budovaný celý sociálny systém. Úlohou sociálneho poistenia je ochrana veľkej časti obyvateľstva proti zmenám v živote, a to predovšetkým pokiaľ ide o následky vo vzťahu k pracovnej sile. Sociálne poistenie predstavuje špeciálnu formu zabezpečenia, ktorá sa podstatne odlišuje od iných foriem sociálneho zabezpečenia - sociálnej pomoci a sociálnej podpory - a vykazuje aj oproti súkromnému poisteniu mnohé zvláštnosti, hoci má s ním spoločný základ.
Povinné sociálne poistenie znamená, že pri existencii určitých predpokladov daných zákonom, bez ohľadu na vôľu účastníkov, vznikajú sociálno-poisťovacie vzťahy, a to priamo zo zákona. K vzniku tohto sociálneho poistenia teda nie je potrebné ani splnenie prihlasovacej povinnosti, ani platenie poistného. Osobitné poistenie v rámci povinných poisťovacích vzťahov majú samostatne zárobkovo činné osoby.
Sociálne poistenie vymedzuje zákon č. 461/2003 Z.z. Tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, financovanie, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia a konanie vo veciach sociálneho poistenia. Jeho doterajší zabezpečovací charakter sa mení na poistný. Sociálne poistenie vychádza z väzby na predchádzajúcu ekonomickú aktivitu občana a príjmu z nej.
Výkon sociálneho poistenia
Výkonom základného sociálneho poistenia zákon splnomocňuje Sociálnu poisťovňu. Sociálna poisťovňa vznikla 1. novembra 1994 zákonom č. 274/1994 Z.z. ako verejno-právna inštitúcia poverená výkonom nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia, ktoré prevzala od svojej predchodkyne Národnej poisťovne. Od 1. apríla 2002 vykonáva aj poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania. V obmedzenom rozsahu vykonáva aj štátnu správu sociálneho zabezpečenia - rozhoduje o niektorých štátnych sociálnych dávkach a vypláca ich.
Členenie systému sociálneho poistenia zahŕňa:
- systém nemocenského poistenia
- systém dôchodkového poistenia - starobné a invalidné
- systém úrazového poistenia
- systém garančného poistenia
- systém poistenia v nezamestnanosti
Platenie poistného na sociálne poistenie
Poistné na nemocenské, starobné, invalidné, úrazové, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti, ako aj poistenie do rezervného fondu je určené percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období.
Prehľad sadzieb poistného podľa subjektu a typu poistenia:
- Zamestnanec:
- Nemocenské poistenie (NP): 1,4%
- Starobné poistenie (SP): 4%
- Invalidné poistenie (IP): 3%
- Poistenie v nezamestnanosti (PvN): 1%
- Zamestnávateľ:
- Nemocenské poistenie (NP): 1,4%
- Starobné poistenie (SP): 16%
- Invalidné poistenie (IP): 3%
- Úrazové poistenie (ÚP): 1%
- Garančný fond (GF): 0,8%/0,25%
- Poistenie v nezamestnanosti (PvN): 2,75%
- Rezervný fond (RF): Sadzba je nešpecifikovaná v tomto prehľade, ale spomína sa v texte
- Povinne NP - Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO): 4,4%
- Povinne DP - Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO):
- Starobné poistenie (SP): 20%
- Invalidné poistenie (IP): 6%
- Poistenie v nezamestnanosti (PvN): 2,75%
- Dobrovoľne NP: 4,4%
- Dobrovoľne DP:
- Starobné poistenie (SP): 20%
- Invalidné poistenie (IP): 6%
- Poistenie v nezamestnanosti (PvN): 2,75%
- Dobrovoľne PvN: 2%
- Štát:
- Starobné poistenie (SP): 20%
- Invalidné poistenie (IP): 6%
- Sociálna poisťovňa:
- Starobné poistenie (SP): 20%
Poznámka k sadzbám: Sadzba poistného na starobné poistenie na každé nezaopatrené dieťa sa zamestnancovi znižuje o 0,5%.
Nemocenské dávky
Systém nemocenského poistenia predstavuje opakujúcu sa peňažnú dávku nahrádzajúcu mzdu zamestnanca v určitých zákonom vymedzených situáciách, ktorá mu z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu, úraz, tehotenstva, materstva a ošetrovania člena rodiny uhrádza. Osobitný rozsah nemocenského poistenia sa člení na povinne nemocensky poistené osoby (t.j. osoby v právnom postavení zamestnanca a v právnom postavení SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistené osoby po dovŕšení 16 rokov, ktoré majú na území SR trvalý pobyt, alebo osoby s povolením na prechodný pobyt. Ďalej to môžu byť SZČO, ktorým nevznikla povinná účasť na nemocenskom poistení a spolupracujúce osoby SZČO zúčastnených na nemocenskom poistení.
Zo systému nemocenského poistenia sa poskytujú dávky ako nemocenské, ošetrovné, vyrovnávacia dávka a materské.
- Nemocenské sa poskytuje za kalendárne dni. Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca je poskytovaná zamestnávateľom od 1. dňa uznania dočasnej práceneschopnosti do skončenia pracovnej neschopnosti, najdlhšie do 10. dňa pracovnej neschopnosti. Prvé 3 dni je to 25% denného vymeriavacieho základu. Od 4. dňa je to 55% denného vymeriavacieho základu. Od 11. dňa trvania pracovnej neschopnosti - 55% z denného vymeriavacieho základu platí Sociálna poisťovňa.
- Ošetrovné: Nárok na ošetrovné vzniká, ak poistenec nemôže vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu ošetrovania, alebo starostlivosti o zákonom vymedzený okruh fyzických osôb. Poskytuje sa po dobu 10 kalendárnych dní a to 55% z denného vymeriavacieho základu Sociálnou poisťovňou.
- Vyrovnávacia dávka: Poskytuje sa za podmienok, ak bola žena preradená na inú prácu počas tehotenstva, pretože práca, ktorú predtým vykonávala, je zakázaná tehotným ženám, alebo podľa posudku ohrozuje jej tehotenstvo a pri práci, na ktorú je preradená, dosahuje bez svojho zavinenia nižší príjem, alebo náhradu príjmu ako pri práci, ktorú vykonávala pred preradením. Poskytuje sa za kalendárny mesiac a to 55% z rozdielu medzi mesačným vymeriavacím základom a vymeriavacím základom, z ktorého zamestnankyňa platí poistné na nemocenské poistenie po preradení na inú prácu.
- Materské: Základnou podmienkou nároku na dávku je, aby zamestnankyňa bola v posledných dvoch rokoch zúčastnená aspoň 270 dní na nemocenskom poistení, a že tehotenstvo sa sk...
Dôchodkové zabezpečenie
Ako už bolo spomenuté v úvode, dôležitou súčasťou sociálneho zabezpečenia je aj dôchodkové zabezpečenie. V Slovenskej republike je tento systém legislatívne upravený aj zákonom č. 195/1998 Z.z. o dôchodkovom zabezpečení. Dôchodkové poistenie je súčasťou širšieho systému sociálneho poistenia a delí sa na starobné a invalidné poistenie, ktoré vykonáva Sociálna poisťovňa.
Bytová politika
Bytová politika predstavuje ďalšiu oblasť sociálnej politiky, ktorá má za cieľ zabezpečiť dostupné a dôstojné bývanie pre občanov.
Finančné nástroje v súčasnej politike bývania
V súčasnej politike bývania sa uplatňujú rôzne finančné nástroje na podporu bývania. (Podrobnosti o týchto nástrojoch nie sú v poskytnutom texte uvedené.)
Podniková sociálna politika
Podniková sociálna politika sa venuje sociálnym aspektom vzťahov medzi zamestnávateľom a zamestnancami v rámci podniku.
Zákonník práce č. 311/2001 - Siedma časť
Siedma časť Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z. upravuje podmienky a práva týkajúce sa sociálnej politiky v podnikoch, pričom stanovuje rámec pre rôzne sociálne výhody a ochranu zamestnancov. (Podrobnosti nie sú v poskytnutom texte uvedené.)
Reforma zdravotníctva
Reforma zdravotníctva je kľúčová pre zabezpečenie prístupnej a kvalitnej zdravotnej starostlivosti pre všetkých občanov.
Šesť reformných zákonov
V rámci reformy zdravotníctva bolo schválených šesť reformných zákonov, ktoré majú za cieľ systémovo zmeniť a zlepšiť fungovanie zdravotníctva. (Podrobnosti o týchto zákonoch nie sú v poskytnutom texte uvedené.)
tags: #sika #systemy #dochodkoveho #zabezpecenia #vo #vybranych