Ochrana a hydroizolácia betónových konštrukcií

Betón je jedným z najpoužívanejších stavebných materiálov, no zároveň vyžaduje špecifickú starostlivosť a ochranu, aby bola zabezpečená jeho dlhodobá životnosť a funkčnosť. V tomto článku sa zameriame na rôzne metódy ochrany a hydroizolácie betónových konštrukcií, ktoré sú kľúčové pre ich odolnosť voči poveternostným vplyvom, chemikáliám a mechanickému poškodeniu.

Kľúčové aspekty ochrany betónu

Správna realizácia betónových konštrukcií je zásadná pre ich výsledné vlastnosti. Dôležitá je nielen samotná projekčná fáza a výber betónu s vhodnými parametrami, ale predovšetkým dodržanie technologických postupov pri jeho kladení. Pripraviť podklad je dôležité pred aplikáciou akéhokoľvek náteru či membrány. V prípade vytvrdeného / starého betónu musí byť povrch nosný, čistý, bez prachu, olejov, mastnôt, cementového mlieka, starých náterov, nedostatočne priľnavých vrstiev a musí mať otvorenú štruktúru. V prípade pochybností je potrebné overiť priľnavosť na vzorovej ploche. Betónový podklad sa dá pripraviť vhodnými mechanickými spôsobmi, ako napríklad vysokotlakovým vodným lúčom alebo otryskaním. Pred aplikáciou je potrebné nechať podklad vyschnúť.

Čerstvý betón musí byť bez stojacej vody a musí mať dostatočnú pevnosť, aby znášal následné finálne úpravy. Betón musí byť strojne pripravený pomocou vhodných ručných alebo strojných hladičiek. V prípade starého / vytvrdeného betónu je potrebné podklad mechanicky očistiť. Pred aplikáciou je nevyhnutné nechať povrch vyschnúť.

Proces hydratácie, ktorý začína pridaním vody k cementu, je kľúčový pre tvrdnutie betónu. Ak je počiatočná hydratácia príliš rýchla, napríklad vplyvom vysokých teplôt, vytvoria sa produkty s horšou, viac pórovitou štruktúrou, čo vedie k zníženiu pevnosti a zvýšeniu pórovitosti betónu. Naopak, pomalá hydratácia pri nízkych teplotách predlžuje čas tuhnutia a tvrdnutia.

Počas ukladania a zhutňovania sa musí minimalizovať segregácia betónu. Zhutňovanie sa má vykonávať vibrovaním ponorným vibrátorom, pokiaľ neustane vytláčanie zadržiavaného vzduchu. Pri väčších objemoch sa často zabúda na okraje plôch, kde betón stvrdne, dôsledkom čoho sa jednotlivé vrstvy neprepoja. Používanie transportbetónu, ktorý je v dopravnom prostriedku dlhšie, ako je odporúčaný maximálny čas, alebo nezabezpečenie prepojenia dvoch vrstiev betónu nad sebou pri betonáži masívnych konštrukcií, sú častými chybami.

Pri betónovaní vonkajších betónových plôch sa najčastejšie vyskytujú dve základné chyby. Krátko po betonáži sa na povrchu plochy objavia pavučinkové trhlinky a povrch betónu sa začne po čase odlupovať tak, že sa dá ľahko odstrániť povrchová tenká vrstva malty a vidno zrná kameniva. Dôvodom je zväčša nadmerné množstvo vody v betóne. Ďalšou chybou pri väčších betónových plochách je slabé alebo len minimálne zvibrovanie čerstvého betónu. Opakovanou chybou je i neskoré narezanie dilatačných škár hotových betónových podláh. Chyby môže spôsobiť i nadmerné previbrovanie betónu.

V júni 2009 vstúpil do platnosti nový národný dodatok STN EN 206-1/NA, ktorý definuje betón na základe triedy pevnosti a maximálneho zrna kameniva, pričom zohľadňuje aj spolupôsobenie betónu a výstuže na 50 rokov. Správna konzistencia betónu ovplyvňuje konečný vzhľad konštrukcie. Pri husto vystužených konštrukciách je vhodnejšia tuhšia konzistencia, aby sa predišlo vzniku štrkových hniezd. V niektorých prípadoch je vhodný aj samohutniaci betón.

V letnom období by sa betón mal vyrábať zo zmesných cementov, keďže väčší obsah prímesí predĺži čas jeho spracovateľnosti. Dávkovanie určené výrobcom v závislosti od dávky cementu, vodného súčiniteľa a teploty okolia zvyšuje konečné pevnosti zatvrdnutého betónu o 10 až 20 %. Zároveň je dobré chrániť kamenivo pred priamym slnečným žiarením.

V debnení nemajú byť úlomky, stopy zeminy ani stojatá voda. Pred uložením čerstvého betónu je vhodné debnenie navlhčiť, aby neabsorbovalo vodu z čerstvého betónu a aby sa predišlo vzniku zmrašťovacích trhlín. Počas ukladania a zhutňovania sa musí betón chrániť pred nepriaznivým slnečným žiarením, silným vetrom, vodou a dažďom.

Ošetrovacie hmoty sú kvapaliny aplikované nástrekom v tenkej vrstve okamžite po položení čerstvého betónu, čím sa zabraňuje odparovaniu vody a podporuje sa správny priebeh hydratácie.

Systémy ochrany a hydroizolácie

Existuje niekoľko systémov na ochranu a hydroizoláciu betónových konštrukcií, ktoré zabezpečujú ich dlhodobú odolnosť a funkčnosť.

Sikagard®-555 W Elastic: Plasticko-elastický ochranný náter

Sikagard®-555 W Elastic je 1-komponentný, UV vytvrdzujúci, plasticko-elastický ochranný náter na betón na vodnej báze. Tento náter umožňuje prekleňovanie statických a dynamických trhlín aj pri teplotách pod 0°C bez potreby aplikácie špeciálneho medzináteru na prekleňovanie trhlín.

Vlastnosti a výhody:

• Prekleňovanie statických trhlín pri -20 °C (EN 1062-7:2004).
• Prekleňovanie dynamických trhlín pri -20 °C (EN 1062-7:2004).
• K dispozícii v mnohých farebných odtieňoch (presnosť farieb je približná).
• Pri dlhodobom vystavení priamemu UV žiareniu môže dôjsť k zmenám farebnosti.
• Produkt musí byť skladovaný v originálnom, neotvorenom a nepoškodenom balení v suchu a pri teplotách medzi +5 °C a +30 °C.

Aplikácia:

Po aplikácii a vytvrdení vyrovnávacej / póry uzatvárajúcej vrstvy sa na všetky povrchy nanáša 1 vrstva vhodného podkladného náteru štetkou alebo valčekom v požadovanej spotrebe. Sikagard®-555 W Elastic je pripravený na okamžité použitie. Pred aplikáciou sa mieša 2 minúty pomocou nízootáčkového elektrického miešadla. V prípade intenzívnych žltých alebo červených farieb a tmavých podkladov sa odporúčajú viac ako 2 nátery alebo väčšia hrúbka vrstvy. Minimálna požadovaná hrúbka suchého filmu na dosiahnutie plnej účinnosti nemusí mať pri tmavých odtieňoch dostatočné krytie.

Časy sú približné a sú ovplyvnené zmenou poveternostných podmienok ako je teplota a relatívna vlhkosť. V prípade aplikácie na existujúcich náteroch sa čakací čas pri oboch podkladných náteroch zvyšuje o 100 %.

Všetko náradie sa očistí ihneď po použití vodou.

Sikafloor® CureHard LI: Prostriedok na uzatvorenie a ošetrenie betónu

Sikafloor® CureHard LI je vo vode rozpustný prostriedok na báze kremičitanu lítneho určený na uzatvorenie a dodatočné ošetrenie čerstvých a vytvrdených, strojne hladených betónových povrchov. Je menej náchylný na tvorbu výkvetov v porovnaní s produktmi na báze kremičitanu sodného alebo draselného.

Oblasti použitia:

• Horizontálne plochy starého alebo nového betónu s požiadavkou na malú až strednú odolnosť voči oteru (sklady, výrobne, nákupné strediská, parkoviská, hangáre).
• Betónové podklady bez špecifických požiadaviek na ošetrenie.
• Aplikácie v interiéri alebo exteriéri.
• Protiprašný prostriedok na prefabrikovaných betónových prvkoch.
• Ochrana proti vnikaniu látok (Princíp 1, metóda 1.2 EN 1504-9).
• Zlepšenie fyzikálnej odolnosti (Princíp 5, metóda 5.2 EN 1504-9).

Aplikácia:

Produkt sa musí správne skladovať v originálnom, neotvorenom, nepoškodenom a uzatvorenom balení. Pre maximálny účinok sa nanáša 2. náter po vyschnutí 1. náteru. Pred aplikáciou následných náterov musia byť predchádzajúce bezlepkovo vytvrdené.

Časy sú približné a sú ovplyvnené zmenou podmienok v okolí, ako sú teplota a relatívna vlhkosť. Povrch je suchý na dotyk po 2 hodinách pri +20 °C. Maximálny uzatvárajúci a vytvrdzujúci účinok je dosiahnutý po cca 7 dňoch pri +20 °C.

Spotreba: ~0.05-0.10 l/m² (~10-20 m²/l na strojne zahladenom betóne).

Aplikácia na čerstvý betón: Aplikovať v rovnomernej vrstve pomocou nízkotlakového striekacieho zariadenia ihneď, ako je podklad pochôdzny. Nanášať v dostatočnom množstve, aby povrch betónu zostal vlhký po dobu min. 30 minút. Po cca 30 až 45 minútach materiál začína rôsolovatieť a povrch sa stáva klzkým. Materiál jemne navlhčiť vodným paprskom, aby sa redukovala šmykľavosť a 10 až 20 minút zapracovávať do povrchu pomocou mäkkej metly alebo strojným spôsobom. Po cca 20 minútach sa materiál opäť stane rôsolovitým. Povrch opláchnuť a prebytočný materiál odstrániť pomocou stierky, mopu alebo vysávača na odstraňovanie kvapalín.

Aplikácia na vytvrdený betón: Aplikovať v rovnomernej vrstve pomocou nízkotlakového striekacieho zariadenia. Pre zabezpečenie maximálnej penetrácie materiál zapracovávať do povrchu pomocou metly alebo stroja na čistenie podláh (min. 30 minút), až kým materiál nezačne rôsolovatieť a povrch sa nestane klzkým. Materiál mierne navlhčiť vodným paprskom a zapracovávať do povrchu ďalších 10 až 20 minút. Povrch opláchnuť a prebytočný materiál odstrániť pomocou stierky, mopu alebo vysávača na odstraňovanie kvapalín.

Na pórovitých a drsných povrchoch a na povrchoch s metličkovou úpravou sa doporučuje aplikácia 2. náteru. Na veľkých plochách je možné použiť na pokládku, vtieranie materiálu do podkladu a na odstraňovanie prebytočného materiálu aj zariadenia na čistenie podláh.

SikaProof® A+ 12: Membrána na hydroizoláciu podzemných konštrukcií

SikaProof® A+ 12 je membrána na báze polyolefínu (FPO) určená na hydroizoláciu železobetónových konštrukcií pod zemou. Voľne sa ukladá na pripravený podklad alebo debnenie pred viazaním výstuže a vyliatím betónu. Špeciálna hybridná lepiaca vrstva na membráne vytvára trvalé spojenie s čerstvým betónom.

Vlastnosti:

• Celková hrúbka: 1,75 mm.
• Hrúbka membrány: 1,20 mm.
• Izolácia voči vlhkosti, tlakovej vode a ochrana betónu pre základové konštrukcie a iné podzemné betónové konštrukcie.
• Certifikáty: CE a VoP podľa EN 13967, Vodotesnosť Povrchového Izolačného Systému (WISSBAU®, Nemecko), Koeficient difúzie radónu (ČTU Praha), Skúška merania elektrických izolačných vlastností (JEKU, s.r.o.).

Aplikácia:

Membrána SikaProof® A+ 12 musí byť aplikovaná na dostatočne stabilný podklad, aby sa zabránilo pohybu počas stavebných prác. Povrch podkladu musí byť hladký, rovnomerný a čistý. Pred inštaláciou membrány sa musia vyplniť veľké medzery a dutiny (≥ 12-15 mm). Podklad môže byť vlhký alebo mierne mokrý, je potrebné sa vyvarovať súvislej vodnej vrstve.

Prekryvajúce sa spoje sú za studena utesnené páskami, alebo tepelne spájané pomocou vhodného nahrievacieho zariadenia. Skladovanie: Produkt sa musí skladovať v originálnom, neotvorenom a nepoškodenom obale, v suchu pri teplotách medzi +5 °C a +30 °C. Skladovať vo vodorovnej polohe.

Minimálna teplota aplikácie: -10 °C / maximálna teplota: +35 °C.

Ochrana povrchu betónu: Impregnácia podľa EN 1504-2:2004, ochrana proti vnikaniu a fyzikálna odolnosť.

Aplikácia na čerstvý betón: Aplikovať v rovnomernej vrstve pomocou nízkotlakového striekacieho zariadenia ihneď, ako je podklad pochôdzny. Nanášať v dostatočnom množstve, aby povrch betónu zostal vlhký po dobu min. 30 minút. Po cca 30 až 45 minútach materiál začína rôsolovatieť a povrch sa stáva klzkým. Materiál jemne navlhčiť vodným paprskom, aby sa redukovala šmykľavosť a 10 až 20 minút zapracovávať do povrchu pomocou mäkkej metly alebo strojným spôsobom. Po cca 20 minútach sa materiál opäť stane rôsolovitým. Povrch opláchnuť a prebytočný materiál odstrániť pomocou stierky, mopu alebo vysávača na odstraňovanie kvapalín.

Aplikácia na vytvrdený betón: Aplikovať v rovnomernej vrstve pomocou nízkotlakového striekacieho zariadenia. Pre zabezpečenie maximálnej penetrácie materiál zapracovávať do povrchu pomocou metly alebo stroja na čistenie podláh (min. 30 minút), až kým materiál nezačne rôsolovatieť a povrch sa nestane klzkým. Materiál mierne navlhčiť vodným paprskom a zapracovávať do povrchu ďalších 10 až 20 minút. Povrch opláchnuť a prebytočný materiál odstrániť pomocou stierky, mopu alebo vysávača na odstraňovanie kvapalín.

Na pórovitých a drsných povrchoch a na povrchoch s metličkovou úpravou sa doporučuje aplikácia 2. náteru. Na veľkých plochách je možné použiť na pokládku, vtieranie materiálu do podkladu a na odstraňovanie prebytočného materiálu aj zariadenia na čistenie podláh.

Vďaka prebiehajúcej chemickej reakcii sa rýchlosť vodotesnosti zvyšuje postupne, maximálny uzatvárajúci a vytvrdzujúci účinok vzniká najskôr po 7. dňoch. Lesk povrchu sa postupne zvyšuje počas 30. až 90. dní v závislosti od frekvencie čistenia.

Tabuľka: Porovnanie aplikačných teplôt

tags: #sika #prekryvanie #foliami #beton