Schody sú estetickou aj praktickou súčasťou interiéru, ktorá spája jednotlivé podlažia a výrazne ovplyvňuje celkový dojem z priestoru. Pri ich navrhovaní a stavaní treba dbať na niekoľko pravidiel, ktoré ovládajú len majstri s praxou. Každý odborník vám potvrdí, že najčastejšou chybou svojpomocne a neodborne navrhnutého a postaveného schodiska bývajú úzke, strmé a tmavé schody s nerovnomernými stupňami či nízkym stropom. Vo svojom priestore však určite chcete mať schodisko bezpečné a zároveň estetické.
Nad umiestnením, tvarom a spôsobom kotvenia schodiska sa treba zamyslieť už na začiatku realizácie stavby alebo rekonštrukcie. Dnes sú kladené ďaleko vyššie požiadavky nielen na funkčnosť schodov, ale aj na ich začlenenie a zladenie jednotlivých prvkov do celého interiéru.
Samonosné a konzolové schodiská: Vzdušnosť a moderný dizajn
Medzi najpraktickejšie a aktuálne najobľúbenejšie schodiská podľa spôsobu kotvenia patria samonosné strmeňové schodiská, známe tiež ako konzolové, votknuté alebo zavesené schodiská. Sú nadčasové a do interiéru vnášajú pocit vzdušnosti. Ich základom sú oceľové konzoly votknuté priamo do steny alebo cez pomocnú konštrukciu. Schodiskové stupne sú pripevnené z jednej strany priamo v stene, čo navodzuje dojem schodiska vznášajúceho sa vo vzduchu, bez viditeľnej opory.
Samonosné schody pôsobia ľahko a sú obľúbeným riešením u milovníkov nadčasového dizajnu. Hodia sa hlavne do moderných interiérov a umožňujú presvetliť aj podschodiskový priestor. Vystupujúce konzoly vytvárajú otvorenejší a priestrannejší dojem. Ich výsledný vzhľad môže mať mnoho podôb, záleží na konkrétnej voľbe materiálu a farebných kombinácií.
Hoci konzolové schodiská vytvárajú väčší vizuálny záujem a vynikajú svojou jedinečnosťou, sú náročnejšie na pevnosť nosnej konštrukcie zabudovanej do steny. Z dôvodu ďalších konštrukčných požiadaviek sú konzolové schodiská tiež nákladnejšie ako typické schodiská s jedným schodníkom. Pre tento spôsob kotvenia nie sú vhodné pre tenkostenné a skeletové systémy.
Dôležitosť precízneho plánovania a technických aspektov
Správne plánovanie je kľúčové pre bezpečnosť, funkčnosť a estetiku schodiska. Už v projektovej dokumentácii budúceho domu alebo k realizácii prestavby musí byť zhrnutý spôsob kotvenia schodov, čo rozhoduje o tom, aké materiály a postupy sa použijú pri stavaní. Pri návrhu je potrebné vziať do úvahy konštrukciu objektu už v čase výstavby.
Tomáš Barbořík, expert na schody a interiéry zo spoločnosti J.A.P. Invest, upozorňuje na možné komplikácie:
"Prípadné komplikácie pre bezproblémovú montáž prináša podlahové kúrenie. V prípade slučiek podlahového kúrenia sa odporúča v okruhu pol metra od miesta plánovaného kotvenia schodiska vytvoriť voľný priestor, aby nedošlo k prevŕtaniu vykurovacej špirály."
Pred samotnou objednávkou alebo výrobou schodov je nevyhnutné trvať na profesionálnom zameraní priestoru, kam sa budú schody umiestňovať. "Rozhodne sa nespoliehajte iba na výkresovú dokumentáciu, pretože nemusí zodpovedať realite. Ak sa schodisko nezameria v konkrétnom priestore, musia sa robiť veľké ústupky v podobe možných nežiaducich výklenkov v stene či atypických úprav na schodisku. Robí sa to na úkor bezpečnosti, vzhľadu a stojí to ďalšie peniaze," uzatvára T. Barbořík.
Úprava schodiska na Kramároch
Bezpečnosť a funkčné požiadavky
Hlavný dôraz pri projektovaní schodiska treba klásť na šírku, výšku a tvar jednotlivých stupňov: je dôležité, aby boli rovnomerné a bezpečné. Pohodlnú chôdzu po schodisku zabezpečujú správne navrhnuté rozmery, ktoré zohľadňujú pohybové možnosti ľudského tela a minimalizujú námahu.
Kľúčové rozmery a bezpečnostné prvky
- Na stupnicu by sa malo zmestiť celé chodidlo človeka - mala by mať minimálne 260 mm.
- Minimálna priechodná šírka schodiskového ramena je 1 100 mm v bytovom dome a 900 mm v byte alebo v rodinnom dome.
- Minimálna podchodná výška má byť 2 100 mm.
- Rozmer stupňa určíme zo vzťahu 2v + š = 590 až 640 mm, kde v je výška a š je šírka stupňa.
- Zábradlie je bezpečnostný a zároveň dizajnový prvok. Stavbu so schodiskom neskolaudujete, pokým nemá zábradlie.
- Výška schodiskového zábradlia má byť 900 mm do výšky schodiska 3 000 mm nad terénom, inak 1 100 mm.
- Zábradlia odporúčame zvislé, so vzdialenosťou deliacich častí do 120 mm.
Pokiaľ ide o povrch stupňov, platia špecifické požiadavky pre protišmykovú úpravu a vizuálne rozlíšenie. Vyhláška č. § 17 ods. 4 stanovuje, že povrch stupňov musí mať protišmykovú úpravu. Súčiniteľ šmykového trenia pri okraji schodiskového stupňa musí byť najmenej μ = 0,6. Pre optické rozlíšenie je dôležité, aby bol povrch schodiskových stupňov opticky odlišný od povrchu odpočívadiel (podest), tak aby bolo zrejmé, kde schodiskové rameno začína a kde končí. Úprava podstupnice by v ideálnom prípade mala byť odlišná, čím sa dosiahne vizuálne rozlíšenie jednotlivých schodov medzi sebou. Možným riešením je aj zapustenie podstupnice za hranu stupnice, prečnievajúca hrana vytvorí tieň, ktorý pomôže rozlíšiť jednotlivé schody.
Prehľad dôležitých noriem a odporúčaní pre schodiská
Pre dodržanie bezpečnosti a kvality schodísk je potrebné riadiť sa príslušnými vyhláškami a normami. Vo všeobecnosti je dodržiavanie slovenskej technickej normy alebo technickej normalizačnej informácie dobrovoľné (§ 3 ods. 11 zákona č. 60/2018 Z. z.), avšak ich dodržanie zaručuje vysoký štandard.
| Aspekt | Požiadavka / Norma |
|---|---|
| Minimálny počet stupňov v ramene | Nie menej ako tri stupne (§ 17 ods. 4 Vyhlášky) |
| Protišmyková úprava | Povrch stupňov musí mať protišmykovú úpravu (§ 17 ods. 4 Vyhlášky č. 532/2002 Z. z.) |
| Súčiniteľ šmykového trenia | Pri okraji stupňa najmenej μ = 0,6 |
| Vizuálne rozlíšenie stupňov | Povrch stupňov opticky odlišný od odpočívadiel (Článok 36) |
| Výškový rozdiel a zábrana | Pri voľne prístupnom otvore sa musí použiť zábrana primeraná hĺbke poklesu (§ 19 ods. 8 Vyhlášky č. 532/2002 Z. z.) |
| Zaoblenie / zrazenie nášľapnej hrany | Maximálne 10 mm (odporúčanie 4-6 mm) |
Voľba materiálov a dizajnu
Finálny výber podlahovej plochy schodiska robte podľa spôsobu používania (ako často sa po schodoch bude chodiť, či ich budú používať deti alebo ľudia s pohybovými problémami a pod.) a podľa toho, ako bude zariadený a ladený interiér. Schodisko dokáže byť stredobodom pozornosti a najcharakteristickejším prvkom celého interiéru.
Stupne sú najzaťažovanejšou časťou schodiska, preto sa na ich výrobu používajú tvrdé dreviny alebo kombinácia viacerých odolných materiálov, ako je liaty betón a vrstvené sklo. Schodisko môžeme vybudovať z rôznych dostupných materiálov a v najrozmanitejších podobách. Podľa použitého materiálu sa dá vybrať schodisko drevené, kamenné, tehlové, betónové, oceľobetónové, z pórobetónu, kovové alebo kombinované.
Stupne interiérových modelov sú vyrábané z rôznych druhov lepených viacvrstvových (multiplex) dosiek (breza), alebo masívneho dreva (buk, dub, smrek) s hrúbkou 30, 35 alebo 40mm. Povrchová úprava je vysokoodolný bezfarebný lak. Ak si vyberiete drevené schodisko, siahnite radšej po dubovom než bukovom dreve. Pri sklenených schodiskách rátajte s dlhšou dodacou lehotou (zhruba päť až sedem týždňov) a platí, že na kvalite skleneného schodiska sa nevyplatí šetriť. V moderne riešených interiéroch sa na výplne zábradlí často používa bezpečnostné sklo, ktoré dáva schodisku ľahkosť a eleganciu.
Pri všetkých materiáloch je dôležité u dodávateľa si overiť, či sú schody certifikované, pretože ide o ich bezpečnosť, trvácnosť aj vzhľad.
Iné typy schodísk a ich využitie
Hoci sa článok zameriava na schodiská ukotvené v stene, je dobré poznať aj iné typy, ktoré majú svoje špecifické výhody a nevýhody, a môžu slúžiť ako alternatíva alebo doplnok v závislosti od priestorových možností a preferencií.
Točité schodisko
Najmenej miesta zaberá točité schodisko, ktorého základom je nosná konštrukcia a okolo nej sú spravidla rozmiestnené schodiskové stupne z dreva, zo skla alebo z kovu. Po ňom sa na poschodie dostanete priamočiaro a najrýchlejšie. Jeho výhodou je vysoká estetická hodnota a voľnosť pri architektonickom projektovaní a dizajnovom stvárnení. Nevýhodou je nedostatočný priestor pri sťahovaní nábytku a nerovnaká šírka schodiskových stupníc, ktoré sa smerom k stredu zužujú, čo robí chôdzu po nich pre jednu osobu.
Priame a krivočiare schodiská
Oveľa bežnejším a zároveň trendovejším je jednoramenné priame schodisko (ideálne, ak máme dostatočný vertikálne otvorený priestor) alebo krivočiare schodisko s podestou. Priame schody bývajú najjednoduchšie na prechod medzi poschodiami a môžu pôsobiť minimalisticky. Krivočiare schody, často viacramenné, sú elegantné a ponúkajú pohodlnú, funkčnú a bezpečnú chôdzu.