Komplexný sprievodca terminológiou schodiska, jeho časťami a nosnými schodnicami

Schodisko nie je len obyčajný sled stupňov medzi poschodiami; je to neoddeliteľná súčasť architektúry a stavebníctva, ktorá spája rôzne úrovne budov a zabezpečuje prístup medzi nimi. Každý jeho prvok má presný názov a svoj význam. Poznanie týchto pojmov je dôležité nielen pri stavbe, ale aj pri rekonštrukciách alebo riešení technických detailov.

Znalosť základných pojmov spojených so schodiskom vám uľahčí komunikáciu s architektom alebo stavebnou firmou, pomôže lepšie porozumieť stavebným výkresom a technickým normám a umožní presnejšie plánovať rekonštrukciu alebo novú výstavbu. Vyhnete sa tak nedorozumeniam a dokážete lepšie ovplyvniť výslednú podobu schodiska vo vašom dome. Schodisko tvorí funkčné, ale aj kompozičné prepojenie vertikálneho a horizontálneho priestoru. Svojím architektonickým, konštrukčným a materiálovým riešením by malo dotvárať štýl interiéru.

Hlavným účelom schodišťa je umožniť prístup medzi rôznymi podlažiami budovy. Okrem praktickej funkcie zohráva schodište aj dôležitú úlohu v architektonickom dizajne. V prípade núdzových situácií, ako sú požiare, slúži schodište ako bezpečná úniková cesta. Schodište môže tiež pridať dynamiku a pohyb do priestoru, čím vytvára zaujímavé architektonické prvky.

Základné časti a funkcie schodiska

Každé schodisko sa skladá z viacerých funkčných prvkov. Pozrime sa na ne podrobnejšie prostredníctvom praktického slovníčka:

Schodiskový priestor je priestor, v ktorom sa uskutočňuje vertikálna komunikácia. Spravidla býva ohraničený schodiskovými stenami, ktoré môžu mať nosný, alebo nenosný charakter.

Schodište sa skladá z niekoľkých hlavných častí, z ktorých každá má svoju špecifickú funkciu:

• Schodiskové rameno: Súbor po sebe idúcich stupňov medzi podestami. Je to súvislá zostava schodiskových stupňov a podpernej konštrukcie, v ktorej sú najmenej tri a maximálne 18 schodiskových stupňov.
• Stupeň (schodiskový stupeň): Jednotlivý schod, ktorý slúži na stupňovité prekonávanie určitej výšky a dĺžky normálnym ľudským krokom. Jeho rozmer vychádza z dĺžky jedného ľudského kroku.
• Stupnica: Vodorovná časť schodu, horná vodorovná plocha, na ktorú sa našľapuje.
• Podstupnica: Zvislá časť medzi dvoma stupňami, predná, približne zvislá plocha schodiskového stupňa.
• Jalový stupeň (schod): Stupeň, ktorým sa neprekonáva nijaký výškový rozdiel; jeho nástupnica lícuje s úrovňou odpočívadla, do ktorého je zabudovaný.
• Nástupný schod: Prvý dolný schod v schodiskovom ramene nad úrovňou odpočívadla.
• Normálne (bežné) schody: Schody medzi jalovými alebo nástupným schodom a schodom výstupným.
• Výstupný schod: Posledný schod v schodiskovom ramene, ktorý svojou nástupnicou lícuje s úrovňou odpočívadla, je však umiestnený tak, že prekonáva výšku jedného schodu.
• Podesta (odpočívadlo): Vodorovná plošina medzi ramenami alebo na konci schodiska, spájajúca alebo ukončujúca schodiskové rameno. Podľa výškového umiestnenia sa rozoznávajú odpočívadla podlažné (hlavné) a medzipodlažné (vedľajšie).
• Medzipodesta (medzipodlažné odpočívadlo): Odpočívadlo uprostred schodiska, plošina medzi podlažiami.
• Schodiskové zrkadlo: Voľný priestor medzi ramenami dvojramenného schodiska.
• Výstupná čiara: Teoretická čiara, podľa ktorej sa určuje šírka stupnice. Je to myslená čiara spájajúca predné hrany schodiskových stupňov v teoretickej osi výstupu.
• Šírka schodiskového ramena: Vzdialenosť medzi zábradliami alebo stenami, min. 900 mm.
• Podchodná výška: Vzdialenosť medzi stupňom a konštrukciou nad ním, minimálne 2100 mm.
• Madlo (držadlo): Oporný prvok, ktorý slúži na držanie pri chôdzi po schodisku; býva najčastejšie súčasťou zábradlia a zaisťuje bezpečnosť aj pohodlie. Môže byť súčasťou zábradlia alebo samostatne osadené na konštrukcii ohraničujúcej schodisko, napríklad na stene.
• Zábradlie: Ochranná konštrukcia umiestnená pozdĺž schodiska, ktorá zabraňuje pádu z výšky a zároveň často slúži ako dizajnový prvok.
• Vretenová stena: Nosná stenová konštrukcia, ktorá v mieste schodiskového zrkadla podopiera schody schodiskového ramena, alebo do ktorej sú tieto schody votknuté.

Schodnica: Nosný pilier schodiskovej konštrukcie

Schodnice sú nosné prvky schodišťa, ktoré poskytujú oporu pre jednotlivé schody. Schodnica je šikmý nosník, podporujúci schodiskové rameno alebo schodiskové stupne. Zvyčajne sú vyrobené z dreva, betónu alebo ocele a sú základom pre celú konštrukciu schodišťa.

Pre drevené schody je charakteristická schodnicová konštrukcia. Najčastejšie sa používajú konštrukcie schodníc plné alebo segmentové. Plné schodnice môžu byť vyrobené z vlysov spájaných na šírku (na tupo alebo mikroozub), zo škárovky, z vrstvených dýh alebo z kombinácie vlysov (neohýbaná časť) a vrstvených dýh (ohýbaná časť).

Typy schodísk z hľadiska podpory schodníc

Funkciu schodníc a ich vzťah k nosnej konštrukcii možno pozorovať u rôznych typov schodísk:

• Schodnicové schodisko: Schodnicové schodištia majú stupne obojstranne podopierané schodnicami. Schodnice sú šikmé nosníky, ktoré sú uložené alebo votknuté do podestových nosníkov alebo panelov. Pri betónových montovaných schodnicových schodištiach sa jednotlivé stupne osádzajú na ozub schodnice. Pri monolitických schodištiach sa postupne betónujú súčasne so schodnicami.
• Vretenové schodisko: Tieto môžu byť zostavené zo stupňov obojstranne votknutých do vretenového a do schodišťového múru, obojstranne prosto uložených na vretenovom a schodišťovom múre, na jednej strane votknutých do schodiskového múru a na druhej strane voľne uložených na vretenový múr, alebo sú uložené po celej ploche na votknutej alebo prosto uloženej doske. Môžu byť votknuté iba po jednej strane do vretenového múru, pričom druhá strana je voľná bez podpery, alebo podopierané na oboch koncoch, uprostred rozpätia (v hlavných priestoroch). Vretenové schodisko nazývame schodisko ľubovolného tvaru, v pôdoryse ktorého stupne sú v mieste zrkadla podopierané zvislou strednou podperou, ktorú voláme vretenový múr.
• Pilierové schodisko: Vzniklo z konštrukcie vretenového schodišťa vyľahčením vretenovej steny (vretenového múru). Funkciu vretenovej steny (múru) prevzali piliere spolu so schodnicami. Schodnice prenášajú zaťaženie pôsobiace na schody do pilierov (stĺpov). V kombinácii s doskovou alebo schodnicovou konštrukciou vznikajú veľmi pekné schody. Odstránením pilierov (stĺpov) vznikajú schodnicové schody.

Rozdiely medzi kľúčovými prvkami schodiska

Znalosť špecifických rozdielov medzi podobnými pojmami je pre presnú komunikáciu kľúčová:

• Aký je rozdiel medzi stupnicou a podstupnicou? Stupnica je vodorovná časť, na ktorú šliapeme. Podstupnica je zvislá plocha pod stupnicou. Schody bez podstupníc sa nazývajú otvorené alebo vzdušné a často sa používajú v moderných interiéroch.
• Čo je schodiskové zrkadlo? Je to priestor medzi dvoma ramenami dvojramenného schodiska. Tento priestor môže byť vyplnený zábradlím alebo ponechaný prázdny.
• Čo znamená podchodná výška? Podchodná výška je vzdialenosť medzi hranou stupňa a najbližšou konštrukciou nad ním, napríklad stropom. Minimálne by mala byť 2100 mm, aby bolo zaistené pohodlné a bezpečné prechádzanie pod schodiskom.

Typy schodísk a ich klasifikácia

Schodisko môže mať rôzny tvar podľa toho, koľko miesta máte k dispozícii a aký vzhľad preferujete.

Najčastejšie sa stretnete s priamym schodiskom, ktoré je jednoduché a pohodlné, ale potrebuje dosť priestoru do dĺžky. V menších priestoroch sa využíva lomené schodisko so zmenou smeru cez podestu, prípadne kompaktné točité alebo vretenové schodisko, ktoré stúpa okolo centrálnej osi. Ak je cieľom estetika, často sa volí zakrivené schodisko, ktoré pôsobí elegantne a reprezentatívne. Každý typ má svoje výhody aj obmedzenia. Dôležité je zladiť vzhľad s praktickosťou a pohodlím každodenného používania.

Schodištia sa ďalej delia podľa rôznych kritérií:

• Podľa funkcie: hlavné, vedľajšie, pomocné, vyrovnávacie.
• Podľa umiestnenia:
  • Vnútorné - vo vnútri budovy.
  • Vonkajšie - umiestnené mimo objektu tak, že s ním priamo súvisí; prekonáva sa ním rozdiel medzi terénom a úrovňou vstupu do objektu.
  • Terénne - umiestnené samostatne mimo objektu a slúžiace k prekonávaniu výškových rozdielov terénu.
• Podľa pôdorysného tvaru: priamočiare, krivočiare, zmiešanočiare.
• Podľa počtu ramien: jednoramenné, dvojramenné, viacramenné, združené.
• Podľa zmyslu výstupu: priame, pravotočivé, ľavotočivé.
• Podľa konštrukcie resp. spôsobu podopretia schodišťových ramien: vretenové schodištia, pilierové, schodnicové, visuté, doskové, zavesené, pohyblivé, rebríkové, podopierané, kombinované.
• Podľa materiálu: drevené, kamenné, tehlové, betónové, oceľobetónové, kovové, z iných materiálov, kombinované.
• Podľa technológie: tradičné - vytvárané na stavbe, montované (prefa).
• Podľa sklonu: rampové (10-20°), mierne (20-25°), normálne (bežné) (25-35° s výškou 150-180mm), strmé, rebríkové.

Špecifické konštrukčné typy schodísk

Rozmanitosť konštrukčných riešení umožňuje prispôsobiť schodisko konkrétnym priestorovým a estetickým požiadavkám:

• Visuté schodisko: Charakteristickou črtou je spôsob ich upevnenia. Samonosný schod je na jednej strane votknutý do nosnej konštrukcie, druhá strana je voľná bez podpory. Môžu mať stupne votknuté do schodiskovej steny alebo schodnice.
• Doskové schodisko: Schody v schodišťových ramenách doskového schodiska sú podopierané nosnou železobetónovou doskou. Jej nosná výstuž sa kladie v smere výstupnej čiary. Na nosnú železobetónovú dosku sa kladú hotové stupne, ktoré môžu byť napr. kamenné alebo hotové z prefa závodu. Taktiež sa môžu vybetónovať s nosnou železobetónovou doskou. Princípy: doska je votknutá do odpočívadlových nosníkov, alebo doska je votknutá do odpočívadlového nosníka a podopretá v mieste schodišťového múru, alebo doska je podopieraná v miestach čelných schodiskových múrov.
• Zavesené schodisko: Pre halové, obchodné a reprezentačné priestory často potrebujeme z estetického hľadiska vytvoriť ľahké schodištia, ktoré nám svojou hmotou neuzatvárajú možnosť priehľadu na priestory nachádzajúce sa za konštrukciou schodiska. Vtedy máme možnosť vyhotoviť zavesené schodište, ktorého stupne sú vytvorené z dosák bez podstupníc. Zavesená konštrukcia tvorí súčasne zábradlie. Prvý a posledný schodišťový stupeň ramena musí byť pevne uchytený do konštrukcie stropu prípadne odpočívadla.
• Rebríkové schodisko: Používame ich len ako pomocné a občas v rodinných domoch. Používajú sa na prístup do trvalo neobývaných priestorov.

Dôležitosť správnych rozmerov a bezpečnostné požiadavky

Bezpečnosť a pohodlie pri každodennom používaní schodísk sú primárnymi cieľmi pri ich návrhu a inštalácii. Keď sú výšky schodov jednotné a v mierach, ktoré zodpovedajú prirodzenému ľudskému kroku, znižuje sa riziko zakopnutia aj následného úrazu. Práve preto existujú legislatívne rámce a technické normy, ktoré definujú minimálne a odporúčané rozmery schodiskových stupňov.

Ideálna výška a hĺbka schodu: V súlade s ľudským krokom

Optimálna výška schodu sa pohybuje od 16 do 18 cm. Najčastejšie sa stretnete so schodom vysokým 17,5 cm. Pomáha im Lehmanov vzorec b+2h=63 cm, kde 63 cm je priemerná dĺžka kroku dospelého človeka. Tento vzorec naznačuje, že čím je schod nižší, tým širšia je nástupnica a naopak. V praxi sa normy STN (konkrétne STN 73 4130) prikláňajú k tomu, že prijateľná maximálna výška schodu je do 20 cm, hoci pre optimálne pohodlie sa odporúča budovať schody v nižšej výške. Pre vnútorné schody je ideálna výška stupňa 17 cm, pričom norma ju definuje v rozmedzí 15 - 19 cm.

Ďalším dôležitým parametrom je hĺbka nášľapnej plochy, známa aj ako hĺbka stupňa. Ideálne by mala byť okolo 28 cm, s optimálnym rozmedzím 25 - 30 cm. Tento rozmer zabezpečuje dostatočný priestor pre chodidlo, čím sa znižuje riziko zakopnutia. Norma STN 73 4130 uvádza pre hĺbku nášľapu rozsah 25 - 32 cm, pričom odporúčaná hodnota je 29 cm. Tento rozmer vychádza z prirodzeného kroku človeka a zabezpečuje, že chodidlo má dostatočný priestor na bezpečné postavenie.

Je dôležité dodržiavať rovnaké rozmery schodov od prvého až po posledný. Bude to nielen lepšie vyzerať, ale predovšetkým sa po nich bude aj lepšie chodiť. Nohy si na výšku schodu rýchlo zvyknú. Keby bol každý schod inak vysoký, museli by ste dávať väčší pozor na to, ako po schodoch idete, aby ste zbytočne zakopli alebo nemali pocit, že stúpate do prázdna. Podľa noriem tzv. dobrej praxe maximálny povolený rozdiel vo výške medzi jednotlivými schodmi nie je väčší ako 6 mm.

Protišmykovosť: Prevencia pošmyknutia a pádov

Povrch stupňov musí mať protišmykovú úpravu. Toto je kľúčová bezpečnostná požiadavka, najmä pri vonkajších schodiskách, ale aj v interiéroch, kde môže dôjsť k znečisteniu povrchu. Vyhláška č. 532/2002 Z. § 17 ods. 4 to explicitne uvádza. Súčiniteľ šmykového trenia pri okraji schodiskového stupňa musí byť najmenej μ = 0,6. Táto hodnota zaručuje dostatočnú priľnavosť aj v menej ideálnych podmienkach. Protišmykové úpravy môžu zahŕňať špeciálne nátery, textúrované povrchy alebo iné materiály, ktoré zvyšujú trenie.

Rozoznateľnosť a vizuálne odlíšenie: Orientácia a bezpečnosť

Článok 36 hovorí o tom, že povrch schodiskových stupňov má byť opticky odlišný od povrchu odpočívadiel (podest), tak aby bolo zrejmé, kde schodiskové rameno začína a kde končí. Toto vizuálne odlíšenie pomáha používateľom lepšie sa orientovať a predchádzať nehodám. Úprava podstupnice by v ideálnom prípade mala byť odlišná, čím sa dosiahne vizuálne rozlíšenie jednotlivých schodov medzi sebou. Možným riešením je aj zapustenie podstupnice za hranu stupnice, prečnievajúca hrana vytvorí tieň, ktorý pomôže rozlíšiť jednotlivé schody. Toto riešenie však môže byť v rozpore s niektorými predpismi, ktoré sa zameriavajú na hladké a bezpečné hrany stupňov.

Legislatívne a normatívne predpisy pre schodiská

Bezpečnosť schodísk nie je ponechaná na náhodu. Je regulovaná súborom zákonov, vyhlášok a technických noriem, ktoré definujú nielen rozmery, ale aj ďalšie dôležité aspekty.

Vyhlášky a zákony: Základné rámce

Vyhláška č. 532/2002 Z. z. v § 17 ods. 4 stanovuje, že v jednom schodišťovom ramene nesmie byť menej ako tri stupne. Toto pravidlo zabraňuje vzniku príliš krátkych a potenciálne nebezpečných schodiskových úsekov. Okrem toho, ako už bolo spomenuté, povrch stupňov musí mať protišmykovú úpravu. § 19 ods. 8 tej istej vyhlášky sa zameriava na bezpečnosť pri výškovom rozdiele komunikácií a pri voľne prístupnom otvore, kde sa vyžaduje primeraná zábrana. Ďalšie relevantné ustanovenia, ako napríklad § 27 a § 50, spolu s prílohami 1.1.1, 1.3.5, 1.3.6 a 1.3.7, sa dotýkajú rôznych aspektov konštrukcie a bezpečnosti, vrátane skúšobných metód podláh a požiarnych bezpečnostných predpisov stavieb.

Slovenské technické normy (STN): Detailné špecifikácie

Vo všeobecnosti dodržiavanie slovenskej technickej normy alebo technickej normalizačnej informácie je dobrovoľné (§ 3 ods. 11 zákona č. 60/2018 Z. z.). Napriek tomu sú STN kľúčovým zdrojom pre zabezpečenie kvality, bezpečnosti a funkčnosti stavieb. Pre schodiská sú najdôležitejšími normami STN 73 4130 (Schodiská a šikmé rampy) a STN 74 3305 (Ochranné zábradlia).

STN 73 4130: Schodiská a šikmé rampy

Táto norma detailne definuje rozmery schodísk a šikmých rýmp. Stanovuje požiadavky na výšku a hĺbku stupňa, šírku schodiskového ramena, sklon schodiska, rozmery podest a medzipodest. Podľa tejto normy platí, že každý schodišťový stupeň v jednom schodišťovom ramene musí mať rovnakú výšku. V jednom schodišťovom ramene môže byť najviac 16 schodišťových stupňov. Pomocné schodisko môže mať najviac 18 schodišťových stupňov. Sklon schodiskových ramien hlavného schodiska nesmie byť väčší ako 35 stupňov, v bytovom dome bez výťahu nesmie byť väčší ako 33 stupňov. Schodište vnútri bytu s konštrukčnou výškou menšou ako 3 000 mm a schodište do podzemného podlažia môže mať sklon schodišťových ramien najviac 41 stupňov. Norma tiež definuje maximálny sklon rampy určenej na verejné užívanie a minimálnu priechodnú šírku šikmej rampy (1 100 mm) a najmenšiu dovolenú podchodnú výšku rampy (2 100 mm). Dôležitá je aj požiadavka na protišmykovosť povrchu schodiskových podest a stupňov vonkajších schodíšť.

STN 74 3305: Ochranné zábradlia

Táto norma sa zameriava na ochranné zábradlia. Stanovuje minimálne výšky zábradlí v závislosti od hĺbky voľného priestoru, požiadavky na odolnosť zábradlia voči zaťaženiu a špecifikácie týkajúce sa medzier medzi prvkami výplne zábradlia, aby sa zabránilo prepadnutiu osôb, najmä detí. Pri schodišti alebo šikmej rampe so zrkadlom musí najmenšia dovolená výška zábradlia zodpovedať slovenským technickým normám. V bytovom dome a v prevádzke určenej deťom musia byť medzery medzi zvislými tyčami zábradlia maximálne 120 mm (v bytovom dome) a 80 mm (v prevádzke určenej deťom). Pri schodišťových ramenách a rampách so šírkou do 1 200 mm sa vyžaduje jedno zábradlie, pri širších ako 1 200 mm dve zábradlia.

Konštrukčná výška je výšková vzdialenosť medzi hornými povrchmi dvoch po sebe nasledujúcich podláh, teda celková výška, ktorú musí schodisko prekonať. Presná znalosť pojmov ako šírka schodiskového ramena, výška schodiskového stupňa alebo medzipodesta je zásadná pri projektovaní pohodlného a bezpečného schodiska. Nesprávny návrh môže viesť k nepohodlnému sklonu, príliš strmým schodom alebo nedostatočnej podchodnej výške.

Praktické aspekty návrhu a konštrukcie

Okrem dodržiavania noriem je dôležité zohľadniť aj praktické aspekty a možné riešenia, ktoré prispievajú k funkčnosti a estetike schodiska.

Šírka schodiska: Komfort a priechodnosť

Šírka schodiska je jedným z kľúčových rozmerov. Pre vnútorné schodiská je minimálna predpísaná šírka 75 cm. Schodiská so šírkou 75 cm až 80 cm sú typické pre menšie obytné podkrovia alebo pomocné budovy, kde je potrebné šetriť priestorom. Pohodlná šírka schodiska je 90 cm, čo je štandard pre rodinné domy. Schodisko so šírkou 120 cm je štandardné pre hlavné schodisko v budove s maximálne 6 podlažiami a s menej ako 20 bytmi alebo inými priestormi. Šírka ramena sa odvíja od počtu osôb, ktoré sa na schodisku môžu míňať.

Odpočívadlá (podesty): Zmena smeru a oddych

Odpočívadlo, čiže podesta, má dôležitú úlohu v prípadoch, keď je pôdorys schodiska kratší ako požadovaný výškový rozdiel, ktorý je potrebné prekonať. Použitie odpočívadla je potrebné aj vtedy, ak má rám schodiska viac ako 18 schodov. Predpísaná je aj minimálna hĺbka podesty 90 cm, čo je bežný rozmer pre rodinný dom. Inými slovami, hĺbka odpočívadla sa musí rovnať šírke schodiska, resp. ju presahovať.

Zábradlie: Opora a bezpečnosť

Podľa pravidiel musí byť každé schodisko vybavené zábradlím, ktoré poskytuje bezpečnosť a oporu pri výstupe a zostupe po schodoch, čo je dôležité najmä pre starších ľudí. Ideálna výška zábradlia sa pohybuje od 90 do 110 cm, merané od spodnej časti schodiska. Vzdialenosť medzi stĺpikmi by nemala mať viac ako 15 cm, najmä ak máte doma malé deti. Pri každej pochôdznej ploche stavby, kde je nebezpečenstvo pádu osôb a ku ktorej je možný prístup osôb, sa musí zabezpečiť ochranným zábradlím, prípadne inou zábranou.

Konštrukčné materiály a ich vplyv na vzhľad

Cenová hladina schodov je rôzna a závisí od tvaru schodiska a použitého materiálu. Najčastejšie sa stretávame s murovaným, dreveným alebo kovovým schodiskom. Kombinácia kovu a dreva je v prípade schodov veľmi populárna.

Drevené schodisko nie sú len schody, po ktorých sa potrebujete dostať na vyššie poschodie. Je to kus nábytku, ktorý vášmu domu dodáva osobitý ráz. Celodrevené schodištia, pri ktorých sú drevené nielen schodnice, ale aj jednotlivé stupne, patria k jedinečným stavebnotechnickým konštrukciám. Zväčša sa dajú nájsť na chatách, chalupách alebo v rekonštruovaných objektoch. V súčasnosti sa drevo pri výrobe schodísk najviac uplatní ako obklad stupňov. Hrúbka schodníc sa odporúča okolo 4 cm, pri podstupniciach ide o asi 2 cm.

Pre stupnice z masívu je najvhodnejšie tvrdé drevo ako dub, buk, javor a jaseň. V niektorých prípadoch aj breza, čerešňa alebo orech. Pri zohľadnení špecifických požiadaviek možno použiť aj mäkšie drevo ako napríklad smrekovec, smrek, jedľa, borovica. Nie je vylúčené aj využitie cudzokrajných drevín mahagón a oliva. Pri použití masívu na výrobu stupňov je vhodnejšie rezivo s radiálnym rezom, aby sa zabezpečilo minimálne zosychanie a krútenie materiálu. Všetky stupne z masívu musia byť zlepené na šírku z vlysov, čo taktiež zamedzí zmenu tvaru a praskanie. Vlysy sa šírkovo nadpájajú na tupo, výnimočne na mikroozub. Stupnice sa zhotovujú z masívu alebo z veľkoplošných materiálov - škárovka, preglejka, MDF surová s pigmentovým náterom, MDF s nalepenou fóliou, dýhovaná laťovka (na úkor kvality) alebo zlepené vlysy nižšej akostnej triedy dýhované kvalitnou dýhou (ekonomické riešenie).

Existujú aj kovové schody, ktoré vám vyrobí umelecký kováč a tiež interiér pekne ozvláštnia. Betón má výhodu, že obloženie schodov nemusíte vyberať hneď. Môžete ich obložiť prírodným kameňom, dlažbou, drevom alebo ich ozdobiť klasickým kobercom. Schodové lišty schody oživia a chránia ich pred poškodením schodových hrán.

Postup pri budovaní schodišťa

Schodištia z prízemia na horné podlažie sú spravidla z ľahkých materiálov, ako je drevo alebo oceľová konštrukcia. Schodište z pivnice na prvé podlažie sa na väčšine stavieb buduje ako masívna betónová konštrukcia.

Debnenie na priame schodište sa dá urobiť veľmi ľahko. Šikmú dolnú plochu debnenia tvoria jednotlivé dosky, odspodu dobre podopreté. Zo statických výpočtov zistíme, koľko ocele treba do schodov zabudovať. Veľkú pozornosť musíme venovať vyloženiu schodov. Ak má schodište viesť medzi dvoma stenami, treba ponechať v múre medzery, do ktorých sa zapustí armatúra. Veľmi dôležité je, aby sa záťaž zo schodišťa prenášala do bočných múrov. Keď schodište nevedie pozdĺž nosných múrov, spočíva celá hmotnosť schodov iba na hornom a dolnom vyložení. V úrovni stropnej dosky sa to dá vyriešiť celkom jednoducho. Do stropnej dosky sa zabetónuje zosilňovací prvok - železobetónový trám alebo oceľový profil.

Po zabudovaní oceľovej výstuže sa začne s debnením jednotlivých stupňov. Ich poloha sa najprv vyznačí na bočných stenách a dosky debnenia sa do múrov upevnia pomocou latiek a klincov. Debniace dosky stupňov by mali mať hrúbku aspoň 2,4 centimetra a pri výške stupňov asi jeden meter treba všetky dosky v strede vystužiť. Mali by sme upevniť jednotlivé debniace dosky stupňov s miernym výškovým odsadením tak, že dolná hrana stupňa sa osadí asi jeden až dva centimetre pod úroveň hornej hrany stupňa. Takýmto spôsobom sa zadební celé schodište. Výškový rozdiel dosák stačí na to, aby betón spod hornej dosky nevytiekol. Pokiaľ by sme tento postup pri ukladaní debniacich dosák nedodržali, vystúpil by naliaty betón z horného stupňa v dolnej ploche. Pred betónovaním treba okolité murivo a samotné debnenie navlhčiť a nasypaný betón zhutňovať. Povrch jednotlivých stupňov ihneď čisto vyhladiť, pretože to je už konečná kvalita povrchu, na ktorý prídu priamo dlaždice.

Šikmé rampy ako alternatíva

Šikmé rampy sú sklonené šikmé plochy spájajúce rôzne výškové úrovne spravidla v rozmedzí jedného podlažia so sklonom do 10°. Plynulo vyrovnávajú menšie výškové rozdiely bez použitia schodov. Spád rámp musí zaistiť bezpečnú chôdzu (pre peších) alebo bezpečnú jazdu (pre vozidlá). Rampy sa uplatňujú predovšetkým tam, kde má byť umožnený pohyb osobám so zníženou schopnosťou pohybu a orientácie, osobám telesne postihnutým.

Šikmé rampy sa delia podľa účelu na:

• Rampy pre pešiu prevádzku t. j. pre chodcov a pre osoby so zníženou schopnosťou pohybu a orientácie.
• Rampy pre vozidlá.

Najväčší dovolený sklon šikmých rámp pre chodcov môže byť: vnútorné rampy 16.7% alebo 9°27´, vonkajšie rampy do dĺžky 3m 12.5% alebo 7°08´, vonkajšie rampy väčšej dĺžky ako 3m 8.3% alebo 4°45´. Rampy pre chodcov sa navrhujú vo verejných budovách ako sú kiná, divadlá, detské jasle a pod. Pre osoby so zníženou schopnosťou pohybu a orientácie sa rampy navrhujú vo všetkých verejných budovách.

Najčastejšie chyby pri návrhu a realizácii schodiska

Pri návrhu a realizácii schodísk sa často stretávame s podobnými chybami, ktoré môžu ovplyvniť bezpečnosť a komfort užívania.

• Nerovnomerná výška schodov: Schody s rôznou výškou narúšajú prirodzený rytmus chôdze a zvyšujú riziko zakopnutia. Tento problém je možné minimalizovať dodržiavaním presných rozmerov a tolerancií do 6 mm.
• Príliš plytký nášľap: Ak je hĺbka stupňa malá, chodidlo sa nezmestí celé na schod, čo môže byť nebezpečné najmä pri zostupe. Odporúčaná hĺbka nášľapu je minimálne 25 cm.
• Nevhodný sklon schodiska: Príliš strmé schody sú náročné na výstup aj zostup, zatiaľ čo príliš pozvoľné zaberú veľa miesta.
• Nesprávne dimenzovanie zaťaženia: Schodisko musí byť nadimenzované tak, aby bola konštrukcia schopná prenášať skutočné prevádzkové zaťaženie.
• Nedodržanie maximálneho počtu stupňov v ramene: Počet schodiskových stupňov v jednom schodiskovom ramene smie byť najviac 16, pri pomocných schodištiach v rodinných domoch a schodištiach vo vnútri bytov 18.

tags: #schodisko #terminologia #schodnica