Staršie, ale aj nové stavby často trpia v dôsledku vlhnutia stien. Príčin tohto problému môže byť niekoľko: vzlínajúca vlhkosť, prúdenie spodnej vody alebo voda unikajúca z odkvapových rúr či z vodovodného alebo kanalizačného potrubia. Vzlínajúca vlhkosť je však problém aj pri novostavbách. Často sa stane, že na vašom dome neustále vlhnú steny a uniká vám rôznym spôsobom teplo, čo sa prejaví vo forme zvýšených výdavkov za spotrebné energie, praskaním muriva alebo hnilobou.
Mnohí majitelia starších domov, ktorí sa rozhodli pre rekonštrukciu, riešila okrem iného aj problémy vlhkosti. Väčšina starých budov nemá horizontálne a vertikálne izolácie, alebo časom stratili nepriepustnosť a múry pohlcujú vlhkosť. Vlhké múry alebo vlhká pivnica predstavujú nočnú moru každého majiteľa nehnuteľnosti, keďže ponúkajú ideálnu živnú pôdu pre zdraviu škodlivé plesne, ktoré môžu postihnúť najmä alergikov a malé deti.
Prečo bežné omietky na vlhkých stenách zlyhávajú
Každý pokus o sanáciu vlhkého muriva iba povrchovými úpravami, ako je použitie bežnej vápenno-cementovej omietky, je vopred odsúdený na neúspech. Ak takéto murivo omietneme cementovou maltou alebo natrieme izolačným náterom, znemožníme vode odparovať sa. Vlhké steny trpia v dôsledku týchto negatívnych javov:
- Nižšia pevnosť: Materiál absorbovaním vlhkosti stráca pôvodnú pevnosť.
- Citlivosť voči mrazu: Voda zamŕzajúca v stavebnom materiáli spôsobuje trhliny a poškodzuje murivo.
- Soli v murive: Rozpustené minerály (soli) sa transportujú do muriva. V teplom počasí kryštalizujú, zväčšujú svoj objem a spôsobujú deštrukciu omietok.
- Znížená tepelná izolácia: Póry plné vody strácajú tepelno-izolačný účinok a odparovanie vyvoláva chladiaci efekt.
Ako funguje sanačná omietka
Na trvalú sanáciu muriva treba použiť takú omietku, ktorá vodu ani nezadržiava, ani ju v tekutej forme neprepúšťa. Sanačné omietky alebo celé sanačné omietkové systémy sú navrhnuté špeciálne pre vlhké murivo. Ich úlohou nie je len „prekryť problém“, ale umožniť vlhkosti odpariť sa.
Majú vysokú pórovitosť (otvorenú pórovitosť) a nízku kapilárnu nasiakavosť, vďaka čomu vodná para lepšie difunduje z muriva von a umožňuje tak murivu rýchlejšie vyschnúť. Zároveň bránia prenikaniu solí na povrch a zabraňujú tak tvorbe výkvetov. Sanačné omietkové systémy ako prvok doplnkovej sanácie tvoria neoddeliteľnú súčasť každého správneho a komplexného sanačného riešenia.
Fico to Nemcom o Green deale povedal NA ROVINU: Zložte si tie ružové okuliare
Postup pri sanácii vlhkého muriva
Sanácia vlhkého muriva sa začína odhalením a odstránením príčiny. Predovšetkým treba zabrániť ďalšiemu prenikaniu vlhkosti do muriva. Pri oprave navlhnutého muriva začíname dôkladným odstránením poškodenej omietky až na murivo.
Kľúčové kroky realizácie:
- Príprava podkladu: Odstráňte starú omietku a všetky nátery. Omietku v škárach, často nasiaknutú soľami, treba vyškrabať do hĺbky 1-2 cm. Zvyšky sa odstránia drôtenou kefou a prach pomocou stlačeného vzduchu.
- Chemická bariéra: Na zamedzenie kapilárne vzlínajúcej vlhkosti sa používa injektáž muriva. Chemickú bariéru proti vzlínajúcej vlhkosti vytvorí napríklad SikaMur InjectoCream, ktorý sa pomocou pištole ľahko aplikuje do muriva.
- Sanačné vrstvy: Systémy sa väčšinou skladajú zo základného nástreku, jadrovej sanačnej omietky a jemnej sanačnej omietky. Prednástrek zabezpečuje v skladbe systému dokonalé spojenie omietky k podkladu.
- Povrchová úprava: Pre konečnú povrchovú úpravu sú prípustné iba farby a omietky, ktoré negatívne neovplyvnia difúziu vodných pár. Ako jednoznačne vhodné je preto možné odporučiť materiály na silikátovej báze.
| Fáza sanácie | Činnosť |
|---|---|
| Diagnostika | Identifikácia zdroja vlhkosti a miery zasolenia muriva. |
| Odstránenie | Osekanie omietky a hĺbkové preškriabanie škár. |
| Injektáž | Vytvorenie horizontálnej bariéry proti vzlínajúcej vode. |
| Aplikácia | Nanesenie prednástreku a sanačného omietkového systému. |
Odborné normy a certifikácia
Za účelom zjednotenia požiadaviek na kvalitu a vlastnosti sanačných omietok vydala spoločnosť WTA (Vedecko-technická spoločnosť pre sanáciu stavieb a ochranu pamiatok) smernicu WTA 2-2-91 „Sanačné omietkové systémy“. Táto smernica definuje súhrn najdôležitejších vlastností a funkčných požiadaviek na sanačné omietky, vrátane požiadaviek na stavebno-fyzikálne vlastnosti. Na slovenskom trhu je k dispozícii viac druhov sanačných omietkových systémov od rôznych výrobcov, no nie všetky tieto systémy vlastnia certifikát WTA.