Slovensko sa môže pochváliť bohatým kultúrnym dedičstvom, ktoré zahŕňa aj unikátne drevené kostoly a impozantné gotické katedrály. Zachovanie týchto historických stavieb pre budúce generácie si vyžaduje neustálu starostlivosť a odbornú sanáciu, najmä ak sú postihnuté vlhkosťou a zasolením. Pre správny návrh sanačného opatrenia je potrebné vykonať dôkladný prieskum. V tomto článku sa pozrieme na pracovný postup pre sanáciu vlhkého a zasoleného muriva.
Prieskum a Analýza Pred Sanáciou Muriva
Pred samotným zahájením sanačných prác je nevyhnutné detailne posúdiť stav muriva. Tento krok zabezpečí efektívnosť a dlhodobú trvácnosť zvolených riešení.
Stanovenie vlhkosti a obsahu solí
Vlhkosť v murive sa stanoví povrchovými nedeštrukčnými meraniami pomocou dotykových meradiel. Ideálne je stanoviť potrebné údaje z odobratých vzoriek, napr. pomocou gravimetrickej analýzy, ktorá presne stanoví obsah vlhkosti a jednotlivých typov solí v murive.
Príprava a Realizácia Sanačného Procesu
Samotný sanačný proces vyžaduje precízne dodržiavanie technologických postupov a použitie vhodných materiálov. Tieto kroky sú kľúčové pre úspešnú obnovu a ochranu historického muriva.
Odstránenie poškodených vrstiev
Všetka stará, poškodená omietka sa odstráni v ploche min. 1 000 mm od miesta poškodenia. Zároveň sa odstráni poškodená malta zo škár, a to až do hĺbky 20 až 30 mm. Sutina sa ihneď odstráni z dosahu sanovaného muriva a zabezpečí sa dostatočné vetranie priestorov.
Očistenie podkladu
Podklad musí byť pevný, dostatočne únosný a nezamrznutý. Teplota podkladu a vzduchu musí byť vyššia ako +5 °C. Pred začatím nanášania sa povrch dôkladne očistí od prachu a zvyškov pôvodných omietok a malty.
Vyplnenie škár v murive
Na opätovné vyplnenie škár v murive a vyplnenie miest poškodeného muriva sa použije sanačná omietka s vyššou pevnosťou alebo univerzálna sanačná omietka. Murivo sa pred začatím škárovania mierne navlhčí a po nanesení sanačnej omietky do škár muriva musí omietka dostatočne vyzrieť.
Ochrana proti soliam
Murivo s vysokým obsahom síranov alebo chloridov sa pred nanášaním sanačného systému ošetrí náterom na ochranu proti soliam. Nanesie sa vo viacerých pracovných krokoch striekaním, náterom alebo valčekom. Nechá sa min. 1 deň zaschnúť.
Aký je rozdiel medzi farbou a nátermi?
Aplikácia sanačného prednástreku
Pred nanesením sanačnej omietky sa aplikuje na podklad murárskou lyžicou sanačný prednástrek. Vytvorí vhodný podklad (hrubý, jamkovitý) a zabezpečí optimálnu priľnavosť. Má pokrývať min. 50 % plochy podkladu. Treba dodržiavať technologické prestávky a to pri 100 % krytí 7 dní a pri 50 % krytí min. 3 dni.
Nanášanie sanačnej omietky
Sanačná omietka sa nanesie v 2 vrstvách, resp. viacvrstvovo. V jednom pracovnom kroku sa nanesie hrúbka omietky max. do 20 až 30 mm (v závislosti od sanačnej omietky). Ak je potrebná väčšia hrúbka, sanačná omietka sa nanesie viacvrstvovo (technologická prestávka min. 1 deň, max. 2 dni). Pri ručnom spracovaní sa nahodí sanačná omietka murárskou lyžicou. Pri dvojvrstvovej aplikácii treba dodržať technologickú prestávku medzi vrstvami min. 1 deň, max. 2 dni. V soklovej oblasti s odstrekujúcou vodou sa jej aplikácia neodporúča.
Finálna úprava povrchu
Finálny povrch vrstvy sanačnej jadrovej omietky sa vyrovná a stiahne nahrubo latou do roviny. Takto pripravený povrch sa po primeranom vyzretí vyhladí (Sanova MonoTrass, Sanova S) alebo sa nanesie vrstva štukovej sanačnej omietky. Pred nanášaním ďalších vrstiev treba dodržať technologickú prestávku.
Aplikácia sanačnej štukovej omietky
Pre jemný vzhľad sa nanesie jemná sanačná omietka v hrúbke 3 až 4 mm (3 mm v interiéri, 4 mm v exteriéri).
Vyhladenie povrchu
Povrch jemnej sanačnej omietky sa po dostatočnom zavädnutí jemne vyhladí plsteným (filcovým) alebo polystyrénovým hladidlom a nechá dostatočne vyzrieť. Pri zretí v interiéri je potrebné zabezpečiť dostatočné vetranie.
Povrchová úprava a náter
Sanačná fasádna farba sa pred aplikáciou premieša nízkootáčkovým elektrickým miešadlom.
Význam Sanácie pre Zachovanie Kultúrneho Dedičstva Slovenska
Opísaný proces sanácie je životne dôležitý pre zachovanie architektonických skvostov Slovenska. Či už ide o gotický drevený Kostol sv. Alžbety v Múzeu Oravskej Dediny, ktorý zaujme precízne zdobeným interiérom a neskorogotickým maľovaným stropom, alebo o Dóm svätej Alžbety v Košiciach, ktorý je najväčším kostolom na Slovensku a najvýchodnejšou gotickou katedrálou v Európe, všetky tieto stavby čelia výzvam vlhkosti a degradácie materiálov.
Drevený Kostol sv. Alžbety v Múzeu Oravskej Dediny bol do Zábreže, odkiaľ sa v roku 1972 dostal do novovybudovaného Oravského múzea v Zuberci, privezený z Veličnej v 15. storočí. V 17. storočí k nemu pristavali zvonicu s ihlanovitou vežou. Maľby majú viacero stredovekých prvkov, čím pripomínajú hradné kaplnky slávnych európskych hradov. Rozpoznateľné sú tak maľby gotické, renesančné aj barokové.
Rovnako aj Kostol Sv. Alžbety v Oravskom Veselom, barokovo-klasicistický kostol postavený v rokoch 1805 - 1815, s jednoloďovým priestorom a pruskými klenbami, si vyžaduje neustálu údržbu. Prvý drevený kostol bol dokončený v roku 1656 a zasvätili ho svätej Alžbete. V pohnutých rokoch reformácie a protireformácie bol kostol striedavo v rukách katolíkov a evanjelikov. V rokoch 2008 - 2010 prebehla po stránke stavebnej i finančnej náročnejšia oprava, týkajúca sa najmä interiéru a svätyne, osadená bola nová dlažba, nové lavice, obetný oltár a ambón. Konsekrácia obnovených priestorov sa uskutočnila 8.mája 2010.
Dóm svätej Alžbety v Košiciach, ktorého výstavba začala koncom 14. storočia a ukončili ho v roku 1508, prešiel búrlivou históriou plnou požiarov, zemetrasení a povodní. Po rozsiahlej oprave kostol získali protestanti, no neskôr ho rímski katolíci opäť získali a už sa viac jeho príslušnosť k cirkvi nezmenila. V roku 1970 bol Dóm svätej Alžbety vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku, čo podnietilo pamiatkovú starostlivosť a ďalšie roky rekonštrukcie. Dóm sv. Alžbety ukrýva vzácny interiér, vrátane hlavného oltára sv. Alžbety, neskorogotického krídlového oltára Navštívenie Panny Márie a Rákociho Krypty.
Východné Slovensko je tiež známe svojimi drevenými kostolmi, ktoré sú jedinečným prejavom ľudovej architektúry a zručnosti. Tieto kostoly, ako napríklad drevený kostolík sv. Mikuláša v Bodružali alebo Chrám sv. Bazila Veľkého v Krajnom Čiernom, sú nielen krásne, ale aj dôležité pre kultúrne dedičstvo Slovenska. Niektoré z nich sú zapísané aj v zozname svetového dedičstva UNESCO.
Aj v Bratislave stojí Kostol a Kláštor sv. Alžbety, medzi Bratislavčanmi známy ako „alžbetínky“. Kostol sa môže popýšiť výzdobou od celoeurópsky významného umelca Paula Trogera. Je zvonka charakteristický stupňovitou fasádou, ktorá pripomína poschodia. Sanácia a oprava muriva sú kľúčové pre zachovanie ich historickej a estetickej hodnoty, ktorá pripomína hradné kaplnky slávnych európskych hradov a je domovom umeleckých diel.