Voda v sadrokartónových konštrukciách: Inštalácia, údržba a ochrana

Voda v našich domácnostiach je nevyhnutnosťou, no jej nežiaduca prítomnosť v konštrukciách môže spôsobiť vážne problémy. Sadrokartónové konštrukcie, hoci sú moderným a flexibilným riešením pre interiérové priečky, stropy či obklady, si vyžadujú špecifický prístup, najmä pokiaľ ide o vodovodné rozvody a ochranu pred vlhkosťou.

Sadrokartónová montovaná deliaca stena (priečka) je rýchlym a úspornm riešením pre rozdelenie bytových alebo kancelárskych priestorov. Pri nízkej hmotnosti spĺňa táto priečka náročné tepelnoizolačné, protihlukové a protipožiarne požiadavky. Veľkou výhodou je okamžitá použiteľnosť po zmontovaní a ľahké vkladanie inštalačných vedení. Na sadrokartónovú priečku je možné vhodným spôsobom vešať všetky bežné zariaďovacie predmety.

Princípy inštalácie rozvodov v sadrokartónových konštrukciách

Pri stavbe je dôležité ukladať všetky profily rovnakým smerom a dodržiavať umiestnenie takzvaných H prolisov. H prolisy sú v oceľových sádrokartonových profilech RIGIPS pripravené práve pre rozvody elektroinstalace. Aby sme zabránili prestrihnutiu rozvodov elektroinštalácie, vedieme káble zásadne cez H-prelisy v profiloch CW.

S rozvodmi elektřiny môžeme začať v okamžiku, kedy máme postavené profily a prišroubovanou sádrokartonovou desku z jedné strany. Po montáži celých dosiek pripravíme a namontujeme dorezy.

Otvory pre krabičky zásuviek a vypínačov provádíme do sádrokartonu například vrtačkou se speciální frézou. Následně do vytvořeného otvoru osadíme krabičku, jež musí být také určena pro aplikaci do sádrokartonové stěny.

Prevodové nožnice Extol Premium CrV 255 mm na strihanie plechu do hrúbky 1,2 mm použijeme pri úprave dĺžok profilov UW a CW.

Ostatné profily CW voľne nasunieme do podlahových a stropných profilov UW. Skontrolujeme presnú polohu profilov CW, ktorých vzdialenosť je maximálne 625 mm.

Na podlahu a stenu vymeriame a zakreslíme pomocou značkovacej šnúry polohu priečok. Pravé uhly skontrolujeme uholníkom.

Vodorovné profily UW sa k podlahe a stropu pripájajú hmoždinkami vo vzdialenosti 50 cm. Zvislé CW profily sú rozložené vo vzdialenosti 60 cm. Profily CW sa volia podľa výšky miestnosti (skrátené o 1,5 cm, aby nedochádzalo k prenášaniu zvislých zaťažení do konštrukcie priečky). Profily je možné aj predlžovať.

V prípade, že potrebujem položiť viac trubiek, je lepší zdvojiť konštrukciu a rozostúpiť ju tak, aby vznikla väčšia zóna. Tomu sa hovorí instalačná priečka. Vstřícně umiestnené dvojice CW profilov je pak s ohledem na dostatečnou tuhost stěny potřeba vzájemně propojit přířezy ze sádrokartonu.

Na závesnú WC misu použijeme podomietkový systém. Po kontrole výšky a zvislosti ho ukotvíme do podlahy a profilov CW. Výustky inštalačných rozvodov pripevníme na osadené konštrukcie na upevnenie umývadla a vodovodnej batérie.

Umývadlo môžeme osadiť aj na impregnovanú drevenú fošňu pripevnenú na profil CW.

Na spevnenie rohu osadíme ochranný rohový ALU profil. Profil pripevníme tmelom.

Ochrana pred vlhkosťou a vodou

Voda môže vniknúť do interiéru budovy mnohými cestami - vadnými vnútornými rozvodmi, špatne napojenými domácimi spotřebičmi, deravou strechou či pri prírodných katastrofách.

Pred zahájením akýchkoľvek oprávnych prác odčerpajte stojatú vodu z dutín sádrokartónových stien a stropov. Dutiny vo stenách je možné odvodniť naříznutím otvorov na dne každej dutiny, tj. tesne nad podlahou. Pre zistenie prítomnosti vody odstráňte soklovú lištu.

Zabodněte šídlo nebo nůž do stěny asi 5 cm nad podlahou (těsně nad lištou). Pokud začne vykapávat voda, vyřízněte dostatečně velký otvor, aby voda mohla volně proudit ven. U kovových konštrukcí může vodorovný profil UW ve spodní části stěny posloužit pro odvod vody. Profil UW co nejníže k úrovni podlahy provrtejte a vodu vypusťte.

Vyboulené, prověšené nebo nasáklé podhledy mohou být nebezpečné a musí být zbaveny vody s velkou opatrností. Ze stropů a podhledů je možno vodu odstranit proražením otvorů skrz sádrokartonové desky pomocí hrotu na dlouhém držadle. Nástroj lze jednoduše vyrobit připevněním hřebíku nebo jiného špičatého předmětu na konec dlouhé hole. Začněte prorážením otvorů na kraji postiženého stropu, který zbavujete vody, a stůjte mimo postižená místa.

Doporučujeme každou sádrokartonovou desku, která nasákla povodňovou vodou, odstranit a zlikvidovat, protože povodňové vody jsou často kontaminované a mohou způsobovat nepříjemná onemocnění. Mezi druhy poškození, které mohou vyžadovat odstranění a výměnu, patří i delaminace papíru ze sádrokartonové desky, porušení soudržnosti desky a připevňovacího prostředku a prohnutí či vyboulení desky.

Veškeré poškozené sádrokartony odstraňte opatrně teprve až po úplném odvedení vody. Navíc odstraňte veškeré sádrokartonové desky ze stěn a stropů, které obsahují mokrou vláknitou izolaci, aby bylo možné izolaci vyměnit.

Některé druhy poškození se projeví až po vyschnutí sádrokartonu. Může se to týkat zkorodovaných připevňovacích prostředků nebo viditelného vytváření hniloby a plísně na lícové či skrytého na rubové straně desky nebo na konstrukci (dřevěné).

Vysušte budovu - snižte vlhkost interiéru, abyste vysychání usnadnili. Vlhkost je možné snížit otevřením budovy, když je venkovní vzduch sušší než vzduch uvnitř. Otevřete všechny skříně a skříňky, abyste zajistili cirkulaci vzduchu. Používejte odvlhčovače a vysoušeče uvnitř budovy, aby se odstranila vlhkost ze vzduchu. Pro snížení možnosti vytváření plísně a hniloby je nesmírně důležité dostatečné větrání, cirkulace vzduchu a vysoušení.

S touto fází nezačínejte, dokud prostor není vysušený. Zkontrolujte vyschlé sádrokartonové desky, zda nenesou stopy poškození, které jste dříve přehlédli. Odstraňte veškeré sádrokartonové desky vykazující poškození, které nelze snadno opravit.

Začněte s čištěním tam, kde bylo poškození nejsilnější. Můžete zjistit, že některá místa nebude možné vyčistit a bude je třeba vyměnit, aby se zabránilo průsakům na povrch po vymalování. Zejména věnujte pozornost místům, kde se vyskytuje plíseň. Odstraňte povrchovou plíseň pomocí běžného odstraňovače plísně nebo prostředkem proti plísni.

Po vyčištění sádrokartonových desek opravte veškeré otvory, včetně těch, které byly vytvořeny pro vypouštění vody, pro sušení nebo zbyly po odstranění připevňovacích prostředků. Spáry, hlavičky připevňovacích prostředků či plochu opravené stěny zatmelíme běžným způsobem.

Na místo styku nanesieme tenkú vrstvu škárovacieho lepidla na sadrovláknité dosky (škára 1 mm). Škáry a hlavy skrutiek zatmelíme tmelom na sadrovláknité dosky. Po zaschnutí prebrúsime.

Suchú zmes rozmiešame podľa návodu. Do čistej nádoby s čistou vodou postupne nasypeme tmel. Po nasypaní necháme zmes 2 až 3 min. postáť a potom ručne zamiešame. V prípade potreby môžeme zmes zriediť pridaním vody a potom dôkladne premiešať. Zmes nikdy dodatočne nezahusťujeme.

Vonkajšie rohy spevňujeme hliníkovými profilmi, ktoré vkladáme do vrstvy škárovacieho tmelu. Vytlačený tmel uhladíme, po zaschnutí prvej vrstvy nárožie prestierkujeme a čerstvý tmel roztiahneme do šírky.

Minerálnu izoláciu vkladáme po celej ploche konštrukcie bez medzier.

Možnosti rozšírenia a úpravy

Ak potrebujete v profiloch urobiť väčšie otvory, než ponúkajú pripravené H prolisy, je nutné dodržať nasledujúce pravidlá. Je predpísané, že otvor musí byť o 10 mm menší než rozmer dutiny. Tedy do rozmeru 50 mm lze urobiť otvor 40 mm atď. Výška otvoru je pak dvojnásobok její šířky. Je to teda taký obdĺžnik. Do profilu ich lze umiestniť niekoľko, len sa musí vynechať 3x väčšia vzdialenosť, než je výška profilu, aby príčka nebola oslabená.

Pri dĺžkach nad 10 m je potrebné vytvoriť dilatačný spoj. Bežné sú výšky priečok okolo 3 až 4 metrov, dajú sa však zostrojiť až 6 metrové aj vyššie priečky.

Hrúbka priečky je závislá od konštrukčnej výšky a požadovanej požiarnej odolnosti. Bežná hrúbka priečky je 7,5 cm, potom 10,0 cm; 12,5 cm alebo 15,0 cm.

Tepelná a zvuková izolácia

Z hlukovo-izolačných dôvodov sa do priečky vkladajú rohože zo sklených alebo čadičových vlákien. Je potrebné zabrániť zosunutiu izolácie v dutine napríklad použitím príchytiek Pendex, prípadne použiť špeciálne akustické izolácie do priečok už narezané na pláty a s vyššou objemovou hustotou (minimálne 15 kg/m3), napr. Akustik Board.

Minerálna vata vložená do priečky zaistí celej konštrukcii lepšie akustické vlastnosti.

Izolácia minerálnou vlnou v sadrokartónovej priečke

Požiarna odolnosť

Sadrokartónová priečka už v základnom vyhotovení, t.j. pri použití obyčajných sadrokartónových platní vykazuje výborné protipožiarne vlastnosti. Pre zvýšenie požiarnej odolnosti sa priečka oplášťuje protipožiarnymi platňami, prípadne viacerými vrstvami. Vždy je nutné sa riadiť predpismi výrobcov!

Montáž sádrokartonové příčky - jak na to

Použitie sadrokartónu na obklad potrubí a radiátorov

Sadrokartón je mimoriadne univerzálny materiál, ktorý umožňuje elegantne skryť neestetické prvky v domácnosti, ako sú napríklad potrubia alebo radiátory. Jeho vlastnosti ho predurčujú na tieto účely:

  • Ohľaduplnosť k životnému prostrediu (v budovách nevychádzajú žiadne škodlivé látky a požiarna odolnosť skrinky je veľmi vysoká).
  • Všestrannosť (široká škála odrôd sadrokartónu je uvedená v obchodoch s hardvérom).
  • Rozpočet (materiál je veľmi lacný).
  • Jednoduchá inštalácia (každý dospelý muž sa s touto úlohou vyrovná).
  • Dostatok priestoru pre fantáziu (môžete si pohrať s návrhmi akejkoľvek zložitosti).

Pri oplášťovaní rúrok sadrokartónovými doskami sa uplatňujú rovnaké princípy ako pri stavbe priečok. Je potrebné vytvoriť pevný rám z kovových profilov, na ktorý sa následne pripevnia sadrokartónové dosky. Dôležité je myslieť na prístup k uzatváracím ventilom a prípadným servisným otvorom.

Pre opravy v miestnostiach s vysokou vlhkosťou (kuchyňa, kúpeľňa, lodžia) je lepšie použiť list GK odolný proti vlhkosti.

Pri výrobe krabíc na mieru je dôležité presné zameranie a dodržanie pravých uhlov pri montáži rámu. Samotné sadrokartónové dosky sa následne režú podľa potreby a pripevňujú sa samoreznými skrutkami.

Sadrokartónová krabica na radiátor

Konečné dokončenie zahŕňa tmelenie spojov, brúsenie a finálnu povrchovú úpravu podľa interiéru.

Rozvody vody v rodinnom dome

V rodinných domoch sa pri rozvodoch vody najčastejšie používajú plastové potrubia, ako PPR (polypropylén) alebo PEX (zosieťovaný polyetylén). Každý z týchto materiálov má svoje výhody a nevýhody, pokiaľ ide o cenu, spôsob spájania a rýchlosť inštalácie.

Pri plánovaní rozvodov vody je kľúčové presne určiť polohu všetkých odberných miest (WC, umývadlá, sprchy, vane, práčky, umývačky riadu, drezy) a spôsob ohrevu vody. Pripojenie batérií sa líši v závislosti od ich typu (stojánkové, nástenné, podomietkové).

Možnosti vedenia rozvodov:

  • V predstene: Jedno z najpohodlnejších riešení, ktoré umožňuje jednoduchý prístup k rozvodom v prípade poruchy bez nutnosti búrania stien.
  • V stenách: Vysekávanie drážok do stien je bežné, avšak pri nedostatočnej hrúbke drážky môže dôjsť k oslabeniu statiky steny a zhoršeniu akustických a tepelných vlastností.
  • V podlahe: Potrubie sa zvyčajne vedie vo vrstve podlahovej izolácie. Dôležité je zohľadniť hrúbku izolácie a priemer potrubia.

Všetky teplovodné potrubia a potrubia studenej vody by mali byť izolované, aby sa minimalizovali tepelné straty a zabránilo kondenzácii.

Pred napojením na zdroj vody je nevyhnutné vykonať tlakovú skúšku, aby sa overila tesnosť a odolnosť rozvodov.

Schéma rozvodov vody v rodinnom dome

tags: #rozvody #vody #v #sadrokartone