Ytong alebo Porotherm? Podrobné porovnanie stavebných materiálov

Plánujete stavať dom alebo realizovať prístavbu a neviete, ktorý materiál je pre vás ten pravý? Tehla vs. Ytong je dilema, ktorú riešia všetci, ktorí idú stavať. Oba materiály patria medzi najčastejšie používané a každý z nich má svoje špecifické výhody aj obmedzenia. Mnoho stavebníkov sa totiž na porovnanie týchto dvoch základných materiálov pýta a na otázku, ktorý materiál je lepší, neexistuje univerzálna odpoveď. Záleží na vašich požiadavkách a type stavby. Ak patríte k náročným stavebníkom, mali by ste si ujasniť, čo všetko od stavebného materiálu očakávate. Premyslite si, ktoré jeho vlastnosti sú pre vás prvoradé: Životnosť? Pevnosť? Dokonalá tepelná izolácia? Akustická izolácia? Vzduchotesnosť? Prácnosť pri výstavbe? Náročnosť vedenia rozvodov vody, elektriny, plynu a kanalizácie? Nasiakavosť? Kotvenie predmetov do zvislých stien? V tomto článku sa pozrieme na porovnanie vlastností pórobetónu (konkrétne značky Ytong) a keramiky (najmä značky Porotherm).

Čo sú Ytong a Porotherm? Základné informácie o materiáloch

Ytong je najznámejšia značka v kategórii pórobetónových tvárnic. Ľudia často používajú pojem „Ytong“ ako synonymum pre celý typ materiálu, no v skutočnosti ide o produkt konkrétneho výrobcu. Do tejto kategórie patrí napríklad aj značka Porfix. Pórobetón sa vyrába z prírodných surovín - vápna, cementu, piesku a vody. Ytong sa vyrába v autoklávoch z vápna, piesku, vody a nadúvadla (hliníkový prášok) a vytvrdzuje sa vodnou parou pri teplote okolo 200 °C. Moderný pórobetón, sa od roku 2015 vrátane značiek Ytong a Porfix, vyrába z čisto prírodných surovín.

Tehla je tradičný murovací materiál, ktorý sa vyrába z hliny vypaľovaním. Keramické tvárnice sú moderné tehly s oveľa lepšími tepelnoizolačnými vlastnosťami. Porotherm vzniká primárne z hliny s rôznymi prísadami, pričom proces zahŕňa promiešanie, vylisovanie, sušenie a následný výpal v peciach pri teplotách cca 900 až 1000 °C. Dutiny v tehle pôsobia ako tepelnoizolačná vrstva a zároveň je vďaka nim tehla ľahšia. Druhou možnosťou je, že dutiny v tehlovej tvárnici sú vyplnené izolantom - polystyrénovými guličkami alebo minerálnou vlnou. Tehla patrí na Slovensku stále medzi najviac používané materiály na stavbu.

Detailné porovnanie kľúčových vlastností

Prácnosť a rýchlosť výstavby

Prácnosť pri výstavbe by mala byť nižšia pri pórobetóne, lebo pórobetónové tvárnice sú veľmi presné, ľahké a dodávajú sa vo veľkých formátoch. Naviac sa pomerne jednoducho delia pílením. Vo všeobecnosti sa udáva, že jeden meter štvorcový pórobetónovej steny možno postaviť za 65 percent času potrebného na rovnakú plochu tehlovej steny. Ľahké rezanie oceníte aj pri drážkovaní stien na umiestnenie rozvodov. Pri výstavbe by ste mali ušetriť až do 50 % času. Ytong ponúka bezproblémové drážkovanie, dorezanie a seříznutie, a dokonca aj zložitejšie prvky ako arkýr, vikýr či rizalit sa dajú z Ytongu docela pekne vyzdívať. Tvárnice z pórobetónu vďaka svojej nízkej hmotnosti a pevnosti sú vhodné pre stavebníkov, ktorí stavbu budú realizovať svojpomocne.

Na druhej strane, pri tehle sa môžete stretnúť s viacerými typmi. Najčastejšie používanou je stále klasická tehla. Murovanie klasickou tehlou vyžaduje použitie väčšieho množstva malty, a jej úprava do požadovaného tvaru je ťažšia, čo zaberie najviac času. Ak chcete ušetriť čas aj materiál, ideálne sú brúsené tehly s presnými ložnými plochami. Tie je možné spájať tenkovrstvou maltou alebo penou. Šikovní murári tak dokážu murovať oveľa rýchlejšie ako s tradičnou tehlou. Presné tehly s minimálnymi rovinnými odchýlkami ušetria veľa času aj pri finálnych úpravách. Pre svojpomocných stavebníkov sú taktiež výhodné aj brúsené tehly, ktoré sa murujú s penou alebo nanášaním lepiacej malty maliarskym valčekom. Treba si však uvedomiť, že amatérske rezanie tehly je komplikované, nepresné a otvára vzduchové medzery. Pri tehle je preto potrebné používať profesionálne náradie, ktoré dokáže presne rezať tvárnice a pri rozvodoch vody a elektroinštalácii náradie na drážkovanie rozvodov inštalácie. Napriek tomu, murovanie obvodového muriva jednopodlažného domu zvyčajne trvá bežnej stavebnej firme cca 2 dni, takže kritériu jednoduchosti spracovania tvárnic pri realizácii výstavby netreba venovať prehnanú pozornosť.

Tepelnoizolačné vlastnosti

Tepelnoizolačné vlastnosti má lepšie pórobetón. Je to homogénny materiál s rovnakou štruktúrou v celom svojom objeme. Milióny uzavretých pórov neumožnia žiaden únik tepla. Ytong je homogénny a na rozdiel od modernej tehly nemá vnútorné vzduchové komory a predely. Zachováva si svoje vlastnosti aj v prípade neodbornej manipulácie, čo je výhodou pri svojpomocnej stavbe domu. V tepelnoizolačných vlastnostiach vedie murivo z Ytongu. YTONG ponúka pre dosiahnutie požadovaných tepelno-technických vlastností tenšie konštrukcie, a tým aj podstatne nižšiu cenu za jednotku tepelného odporu.

Obvodové murivo z pálených tehál spĺňa všetky požiadavky na tepelnoizolačné vlastnosti. Ak sa chcete pri stavbe domu vyhnúť zatepľovaniu, môžete si vybrať tehly plnené minerálnou vlnou. Tento typ udržuje stabilnú klímu v dome po celý rok. Tehla však môže stratiť svoje výborné tepelnoizolačné vlastnosti v momente, ak ju niekto v procese výstavby domu poškodí až cez jej vzduchové komory a tieto poškodenia zamaskuje maltou. Preto, ak si vyberiete tehlu, ľahko sa môže stať, že sa pri výstavbe poškodí a poškodené miesto sa vyplní maltou, čo zhoršuje tepelnoizolačné vlastnosti múrov.

Zaujímavou alternatívou sú tiež tehly 2v1, čo sú veľkoformátové tehly s vnútornými komorami vyplnenými minerálnou vlnou alebo polystyrénom. Zaslúžia si pozornosť stavebníkov, ktorí túžia po dome s výbornými tepelnoizolačnými vlastnosťami, no nechcú ho zvonku „oblepiť“ nepriedušným polystyrénom. Uplatniť sa môžu i pri výstavbe murovaných pasívnych domov. Dutiny v tehle pôsobia ako tepelnoizolačná vrstva a zároveň je vďaka nim tehla ľahšia.

Ak porovnáme konkrétne produkty, pokiaľ by najdôležitejším kritériom v rozhodovaní medzi tehlovým alebo pórobetónovým systémom bol čo najnižší prestup tepla obvodovou konštrukciou, prvé miesto by obsadil materiál PTH 44 Si, ktorý s hodnotou súčiniteľa prestupu tepla 0,24 Wm-2K-1 za optimálnych podmienok predbieha odporúčanú hodnotu ČSN 73 0540:2. Na druhom mieste by bol PTH 40 Si a na treťom YTONG P2-400 s rozmermi (375×249×599) mm so súčiniteľom 0,29 Wm-2K-1. Nezateplené murivo z blokov YTONG P2-400 hrúbky 300 mm vyhovuje požiadavkám ČSN 73 0540:2 na hodnotu prechodu tepla len tesne, zatiaľ čo nezateplené murivo z blokov PTH 30 P+D norme už nevyhovuje.

Pre lepšiu predstavu si môžeme porovnať niektoré parametre:

Ako vidno, lepšie tepelno-technické parametre dosahujú tehly Heluz.

Pevnosť a statické vlastnosti

Z hľadiska pevnosti je tehla lepšia než pórobetón, je ťažšia, ale neplatí to však jednoznačne z hľadiska statických vlastností. Tvárnice Porothermu bývajú v porovnaní s Ytongom väčšinou dvakrát pevnejšie. Pri stavbe rodinných domov to však nehrá príliš dôležitú rolu, pretože pevnosť ytongového muriva pre stavbu poschodových obytných domov stačí (len pozor na seizmické oblasti). Pevnosť v tlaku nie je parametrom, podľa ktorého by bolo možné sa pri stavbe rodinného domu prikloniť k jednému či druhému materiálu, pretože u tohto typu stavby splnia všetky potreby oba materiály.

Problém u Ytongu nastáva u prekladov pri svetlosti otvoru nad 1 500 mm, kde sú cenovo porovnateľné a zároveň výrazne únosnejšie preklady Porotherm. Preklad Ytong hrúbky 175 mm je nutné doplňovať dodatočnou výstužou, zatiaľ čo 3x preklad Porotherm 7 (hrúbky 21 cm) je vždy lepšou voľbou. V prípade domu z Ytongu s veľkými oknami sa potom na preklady vyplatí použiť Porotherm. Vápennopieskové tehly sú ideálnym materiálom aj na murovanie tepelnoizolačných viacvrstvových obvodových stien a používajú sa najmä vtedy, ak potrebujeme dosiahnuť vyššiu únosnosť zvislej nosnej konštrukcie.

Akusticko-izolačné vlastnosti

Akustiku má pri rovnakej hrúbke oboch materiálov výrazne lepšiu tehla. Zvuk z miestnosti do miestnosti či od susedov perfektne tlmí. Na trhu nájdete dokonca aj akustické tehly, ktoré majú takmer 100 % izoláciu zvuku. Existujú dokonca i akustické tehly, ktoré šíriace sa ruchy neprenášajú, ale čiastočne pohlcujú a čiastočne odrážajú späť do priestoru, v ktorom vznikli. Na to, aby v byte neprechádzal zvuk cez steny z miestnosti do miestnosti, nebodaj aj od susedov, stačí vždy užšia tehlová priečka než pórobetónová.

Pórobetónové tvárnice spĺňajú všetky normy ohľadom akustickej izolácie. Veľký počet vzduchových pórov dobre absorbuje zvuk. V porovnaní s tehlou sú však na tom o niečo horšie. Ytong P4 500 tl. 250 mm má podľa výrobcu v útlume zvuku hodnotu 43 dB. V skladbe obvodových stien nebývajú v podstate žiadne problémy s hlukom, ale problémom môžu byť predovšetkým vnútorné deliace priečky. Rozvod vody zasekaný v deliacej priečke hrúbky 100 mm je akustickým nešťastím. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o logaritmickú funkciu, rozdiel 3 dB znamená polovičný útlum hluku! Podobnú hlukovú dieru predstavujú aj vnútorné dvere.

Vzduchotesnosť

Vzduchotesnosť sa dá oveľa ľahšie dosiahnuť pri pórobetóne. Je to vďaka absencii veľkých vzduchových dutín. Príčinou sú opäť vnútorné vzduchové dutiny moderných tehál, ktoré môžu v mimoriadnych prípadoch, pri poškodení muriva počas výstavby zabezpečiť neželané „vetranie“ celého domu. Vzduchové dutiny tehly znamenajú v tomto prípade nevýhodu. Tento parameter je dôležitý pri budovaní energeticky úsporných domov. Ak chcete postaviť nízkoenergetický alebo pasívny dom, vhodnejším bude preto pórobetón.

Uchytávanie predmetov na zvislé steny tehlových múrov a vedenie rozvodov tehlovými stenami môže mať ďalekosiahly dopad v prípade pasívnych domov - pri nesprávnom či nepremyslenom postupe hrozí porušenie vzduchotesnosti a strata tepelnoizolačných vlastností stavby až do takej miery, že celý dom sa môže pri skúškach prepadnúť do horšej energetickej triedy. Amatérske rezanie tehly je komplikované, nepresné a otvára vzduchové medzery, ktoré sú cestami, kadiaľ môže prúdiť vzduch v rámci stavby, najmä v miestach vypínačov, zásuviek a okolo vodovodných batérií a vývodov kanalizácie. Pri dome z tehly je potrebné myslieť na to, aby sa tieto miesta zabezpečili proti vnikaniu a prúdeniu vzduchu v stene.

Nasiakavosť a práca s vlhkosťou

Takzvaná „vzlínavosť“, alebo správnejšie prestup vlhkosti vo vertikálnom smere, je nižšia pri pórobetóne. Pri ponoření do vody nasákne pórobetonová tvárnica menej vody než keramická. Túto vlastnosť opäť spôsobuje proces výroby. V pórobetóne nájdeme veľké množstvo mikropórov zabraňujúcich vzlínavosti. Uzavreté póry charakteristické pre tento materiál nevytvárajú žiadne kapilárne sily, čo znamená, že aj pri dlhodobom pôsobení šikmého dažďa na nechránenú stenu nedochádza k jej prevlhčeniu. Naopak, pravdou je, že tehlové murivo sa s vlhkosťou vyrovnáva podstatne lepšie ako pórobetónové.

Faktom je, že pórobetón je z hľadiska nasiakavosti horší než tehla, ak hovoríme o odkrytých múroch počas výstavby. Pri porovnaní s klasickou tehlou však pórobetón podstatne dlhšie schne. Najhoršia situácia nastáva, ak sa vysoká vlhkosť pórobetónovej steny zabuduje pod polystyrénové zateplenie. Zabudovaná vlhkosť v Ytongu v okamžiku, keď dorazí na stavbu, patrí k najväčším nevýhodám tohto materiálu. V extrémoch dosahuje až 40 percent. Každý murovaný dom je nutné prvé mesiace intenzívne vetrať, a u Ytongu to platí dvojnásobne. Neskôr však zabezpečí príjemnejšiu klímu pre život, lebo dokáže výrazne lepšie pracovať s vlhkosťou v interiéri. Pri jej zvýšených hodnotách vie vlhkosť absorbovať a potom ju späť do interiéru vracať. U Porothermu dochádza veľmi často k vysúšaniu vzduchu v miestnostiach. Regulácia vlhkosti je v prípade tohto materiálu podobne nepríjemná ako pri použití betónu (napr. u panelákov). Kvalitné hydroizolácie, na ktoré sa kladie pri stavbe čoraz väčší dôraz, akékoľvek nevýhody ohľadom nasiakavosti či vzlínavosti eliminujú. Tehla sa ale každopádne rýchlejšie vysuší.

Skúsenosť stavebníka Miroslava potvrdzuje túto problematiku: „Keďže túžil po zdravom bývaní v murovanom dome, rozhodol sa zároveň pre tradičný stavebný postup, ktorý mal zahŕňať fázu tzv. vymrazenia hrubej stavby. Montáž drahých drevohliníkových okien bola v pláne až na jar, po tom, čo zastrešená hrubá stavba celú zimu odpočívala. A tu sa to stalo: Biele pórobetónové múry do seba počas chmúrnej daždivej zimy s minimom mrazivých dní vpili toľko vlhkosti, že po uzavretí oknami zostávajúca vlhkosť nedokázala z múrov odchádzať tak rýchlo, ako bolo treba. Situácia zašla tak ďaleko, že na vnútorných rámoch drevených okien sa v utesnenej stavbe začínali otvárať spoje! Jedinou záchranou pre novučičké okná bolo dosúšanie stavby elektrickými odvlhčovačmi a urýchlené dokončovanie prác tak, aby bolo možné v pasívnom dome spustiť aj rekuperáciu, teda tzv. nútené vetranie.“

Vedenie rozvodov a kotvenie predmetov

Uchytávanie predmetov na zvislé steny je podstatne jednoduchšie pri pórobetóne. Kotviť kuchynskú linku do dierovanej tehly, ktorá je navyše krehká a mimoriadne ľahko sa drví, je neporovnateľne ťažšie, než kotviť ju do homogénneho pórobetónu. Toto je jedna z nepríjemných vlastností moderných dierovaných tehál. Vedenie rozvodov elektriny, vody a kanalizácie sa tiež robí podstatne ľahšie do pórobetónu. Tzv. drážkovanie, resp. sekanie sa do pórobetónu vykonáva rýchlejšie a precíznejšie.

Životnosť a trvanlivosť

Životnosť majú oba materiály viac-menej rovnakú. Tehla vyniká pevnosťou, odolnosťou voči mechanickému poškodeniu a dlhou životnosťou. Tehla je u nás tradičný stavebný materiál a považuje sa za voľbu našich dedov, tradíciu, ktorá nesklame po desaťročia, pri dobrom založení stavby, ani po polstoročí či dlhšie.

Vplyv na zdravie a rádioaktivita

Škodí pórobetón zdraviu? Tomuto materiálu sa často pripisuje škodlivý vplyv na zdravie človeka, dokonca rádioaktivita. Napriek tomu, je dobré vedieť, že nie je pórobetón ako pórobetón. Biely pórobetón patrí medzi najčistejšie a hygienicky najpriaznivejšie stavebné materiály, vyrába sa z kremičitého piesku, vápna a vody. Pokiaľ ide o rádioaktivitu, skúšky potvrdzujú, že je dokonca 90 percent pod hranicou povolených hodnôt. Častou témou je v súvislosti s pórobetónom rádioaktivita. Za reč však stojí iba u šedého pórobetónu vyrobeného z elektrárenského popolčeka. U Ytongu sú namerané hodnoty rádioaktivity veľmi nízke, podľa rôznych štúdií sa pohybujú na tretinovej hodnote oproti keramike. Ani miera rádioaktivity vás pri výbere materiálu nemusí trápiť. Tehla je prírodný materiál a teda zo zdravotného hľadiska je najvýhodnejšia.

Cena a ekonomické hľadisko

Rozhoduje pri výbere cena? Cena muriva z pórobetónu a z tehál je viac-menej rovnaká. Investičné náklady na murivo z kvalitných tepelnoizolačných tehál, napríklad tehly Heluz Family, sú o niečo vyššie, avšak majú výrazne lepšie tepelnoizolačné vlastnosti. Ekonomickému hľadisku netreba venovať prehnanú pozornosť, pretože rozdiely v cenách predstavujú cca 1-2 % z celkovej ceny domu a to nie je veľký rozdiel. Navyše si musíme uvedomiť, že murivo je jedna z najdôležitejších konštrukcií domu, ktorá sa navyše od väčšiny konštrukcií domu nedá vymeniť. Náklady na hrubú stavbu predstavujú 10 - 12 % z celkovej ceny stavby, preto najhorším rozhodnutím je vyberať si materiál podľa ceny.

Ak sa pri svojpomocnej výstavbe domu plánujete orientovať iba podľa cien muriva, prestaňte si lámať hlavu a vyberte si ten, ku ktorému vás to prirodzene ťahá. Na Slovensku panuje názor, že dom z pálenej tehly je atraktívnejší aj pri predaji a dlhšie si udržiava svoju cenu. Pokiaľ bude jediným rozhodujúcim kritériom cena za materiál, potom víťazí YTONG P2-400 s rozmerom tvárnic (300 × 249 × 599) mm a ihneď za ním PTH 36,5 P+D s mierne väčším prestupom tepla (všetky cenové údaje v tomto článku sú bez DPH). Oba ešte vyhovujú požiadavke súčasnej tepelno-technickej normy ČSN 73 0540:2, ktorá stanoví, aby súčiniteľ prestupu tepla bol menší ako 0,38 Wm-2K-1.

Dôležité aspekty výberu a realizácie

Dve kritéria tu boli spomenuté. Je to cena a takisto schopnosti a povesť stavebných firiem, s ktorými môže investor rátať pre realizáciu stavby. Tretím a veľmi dôležitým kritériom sú technické vlastnosti materiálov. Posudzovanie všetkých troch kritérií má zmysel len vo vzájomnej kombinácii a to tak, aby výsledné riešenie bolo optimálne z pohľadu investora. Najdôležitejšia v tomto smere je, samozrejme, odborná znalosť, technické vybavenie a zručnosť konkrétnych majstrov, ktorí budú váš dom zhotovovať - takže pozor na babrákov! Pri výbere hlavného stavebného materiálu komunikujte s odborníkmi, pozorne načúvajte ich argumentom.

Význam zateplenia

Kto chce investovať do vysokého tepelného odporu, je lacnejšie a tiež priestorovo úspornejšie zvoliť tenšie murivo z materiálov POROTHERM alebo YTONG (pri splnení podmienok na únosnosť muriva) a tepelný odpor dokúpiť v podobe tepelnoizolačného systému. Zateplenie prináša popri vyššej tepelnej izolácii novú úžitkovú hodnotu, a to vysokú tepelnú akumuláciu. Murivo z pórobetónu a z tehál patrí medzi tzv. ťažké konštrukcie, o ktorých je známe, že majú (na rozdiel od ľahkých rámových stien drevostavieb) dobrú alebo výbornú tepelnú akumuláciu, ktorá sa prejavuje navonok vysokou teplotnou zotrvačnosťou. Zateplením možno teplotnú zotrvačnosť ešte ďalej podstatne zlepšiť. Obidva systémy sú porovnateľné v hodnotách najlepšieho deklarovaného dosiahnutého súčiniteľa tepelnej vodivosti muriva (0,11 Wm-1K-1).

Pokiaľ zvolíme blok PTH 30 P+D a zateplíme ho polystyrénom 160 mm, bude výsledný súčiniteľ prestupu tepla pred omietnutím 0,18 Wm-2K-1. Keď použijeme blok YTONG P2-400 hrúbky 300 mm a zateplíme polystyrénom 160 mm, bude výsledný súčiniteľ prestupu tepla 0,15 Wm-2K-1. V oboch prípadoch vydrží v zime dobre uzatvorená a zateplená stavba aj niekoľko dní bez vykurovania a nepremrzne. V dôsledku vysokej pórovitosti obidvoch materiálov a z nej vyplývajúcej relatívne veľkej paropriepustnosti (výrobcovia uvádzajú zhodne faktor difúzneho odporu medzi μ = 5 až μ = 10) je najbezpečnejší zatepľovací systém na báze expandovaného polystyrénu, ktorý - pokiaľ majú izolačné dosky dostatočnú hrúbku aspoň 10 cm - spĺňa požiadavky na difúziu vodných pár.

tags: #rozdiel #medzi #ytong #a #porotherm