Ročné vyúčtovanie nákladov na vykurovanie: Kompletný sprievodca

Našli ste si v schránke ročné vyúčtovanie? Nie? Do 31.5. je totiž podľa zákona povinný vám ho zaslať. Spolu s ním aj správu o svojej činnosti a finančnom hospodárení domu. Zákon priamo nedefinuje, ako presne by malo vyúčtovanie vyzerať alebo čo by malo obsahovať. Jeho základom by však malo byť porovnanie vašich zálohových mesačných platieb, ktoré ste uhrádzali na základe zálohového predpisu, a reálnych nákladov na prevádzku vášho bytu a bytového domu ako celku v danom zúčtovacom období.

Zálohový predpis je vypracovaný vždy na mieru podľa samotnej nehnuteľnosti, ako aj podľa dohody medzi správcom a vlastníkmi bytov. Výška zálohových preddavkov závisí nielen od samotných nákladov na prevádzku domu, ale aj od spôsobu rozúčtovania jednotlivých nákladov. Správca musí zohľadniť plochu jednotlivých bytov, osobomesiacov, ale aj mieru využívania spoločných priestorov a zariadení vlastníkmi bytov alebo nebytových priestorov. Napríklad ak bývate na prízemí, nemuseli by ste platiť za využívanie výťahu - avšak závisí to od dohody s ostatnými vlastníkmi. Na výšku mesačnej zálohovej platby vplývajú aj faktory, ktoré si možno vlastníci neuvedomujú - napríklad energetická náročnosť budovy alebo jej technický stav, ale aj náročnosť a požiadavky samotných vlastníkov - napr. náklady na upratovanie sa môžu líšiť podľa frekvencie upratovania či použitých čistiacich prostriedkov.

Ročné vyúčtovanie, ktoré by vám mal správca poslať, by teda malo obsahovať prehľadné porovnanie nákladov s prijatými zálohovými platbami. Pri každej službe by mali byť uvedené údaje za byt alebo bytový dom vo forme preplatku alebo nedoplatku, a vysvetlenie spôsobu rozúčtovania jednotlivých energií a služieb (počet merných jednotiek, cena za mernú jednotku, celkový náklad za jednotlivé služby a pod.).

Po prijatí ročného vyúčtovania je dobré skontrolovať okrem vlastných osobných údajov aj to, či sedí počet osôb, ktoré s vami zdieľajú danú nehnuteľnosť, výmeru bytu, stav meračov teplej a studenej vody, ako aj stav odpočtu rozdeľovačov vykurovacích zariadení a odsúhlasený koeficient rozpočítavania nákladov na vykurovanie.

Vlastníci bytov často nevedia, že majú v dome odsúhlasené rôzne zmluvné pokuty, napríklad za meškajúce zálohové platby alebo za ich krátenie, alebo nenahlásenie ďalších obyvateľov bytu. Taktiež sa zvykne pokutovať za neumožnenie odpočtu meradiel vykurovania. V takom prípade sa vlastníkovi bytu účtuje 1,5 násobok priemeru spotrebnej zložky na meter štvorcový podlahovej plochy vykurovaného bytu.

Ak vám vo vyúčtovaní vyšiel preplatok, najneskôr do 30 dní od doručenia vyúčtovania by vám mal správca vrátiť danú sumu na účet, z ktorého odosielate platby do bytového fondu. Na úhradu nedoplatku máte 15 dní od doručenia vyúčtovania, v prípade omeškania zvyčajne dostanete od správcu upomienku.

Ako máte pocit, že ročné vyúčtovanie nesedí, alebo došlo k vážnym pochybeniam, máte právo na reklamáciu do 30 dní od jeho doručenia.

Nové pravidlá rozpočítavania nákladov na teplo

Spoločenstvá vlastníkov bytov a správcovské spoločnosti budú čoskoro realizovať vyúčtovanie nákladov na vykurovanie a teplú vodu v bytových domoch za rok 2023. Náklady sa rozpočítavajú podľa nových pravidiel, ktoré určuje vyhláška č. 503/2022 o rozpočítavaní nákladov na teplo. Nový predpis sa týka všetkých bytových jednotiek napojených na systém centralizovaného zásobovania teplom, ale aj zabezpečujúcich prípravu tepla vlastnou domovou kotolňou, či individuálnym zdrojom vykurovania.

Hlavný spôsob rozpočítavania nákladov na teplo pre vykurovanie sa nemení. Pomer medzi základnou a spotrebnou zložkou ostáva na úrovni 60% ku 40%. Vlastníci sa môžu rozhodnúť pre iný podiel, základná zložka nákladov, vychádzajúca z podlahovej plochy bytu, však musí byť aspoň 30%.

V článku sa dozviete:

• Ako vyhláška definuje oprávnené náklady na teplo v decentralizovanom zdroji tepla.
• Ako sa bude po novom faktúrovať dodávka tepla pre spotrebiteľov.
• Prečo sa mení rozpočítavanie nákladov v bytových odovzdávacích staniciach tepla.
• Prečo sa vlastníkom bytov už nemá oplatiť neumožnenie odčítania meračov a akým spôsobom sa stanoví náhradná spotreba.
• Čo má zabezpečiť spravodlivejšie rozdelenie nákladov a prečo aj vlastníci individuálne vykurovaných priestorov platia základnú zložku nákladov.
• Ako sa budú rozpočítavať náklady na teplú vodu v odberných miestach.

Ekonomicky oprávnené náklady

Nová vyhláška stanovuje teplotu teplej vody na odbernom mieste, kde nenastáva žiadna zmena v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou. Zároveň jasnejšie definuje ekonomicky oprávnené náklady na teplo vyrobené v decentralizovanom zdroji tepla. V spoločenstve vlastníkov bytov sa oprávnené náklady uplatňujú cez výdavky fondu opráv, ktoré sa rozpočítavajú na m2 bytu a nepriamo navyšujú základnú zložku nákladov domácností.

Tohtoročné rozúčtovanie nákladov na vykurovanie a teplú vodu podľa nových pravidiel prináša náročnejšiu kontrolu pre spotrebiteľa, veľké rozdiely v nákladoch a očakáva sa zvýšený počet reklamácií. Pri ročnom vyúčtovaní nás najviac zaujíma, či môžeme očakávať preplatok, alebo, naopak, výška našich zálohových platieb nebola dostatočná, a teda si budeme musieť doplatiť.

Riaditeľka Združenia bytového hospodárstva na Slovensku Anna Krajčiová hovorí, že si vo vyúčtovaní máme všímať najmä spotrebu teplej a studenej vody ku koncu minulého roka a tiež spotrebu tepla na vykurovanie podľa údajov na pomerových meračoch. „Medzi ďalšie údaje, ktoré by si mal vlastník vo vyúčtovaní všímať, patrí správne uvedenie počtu osôb, ktoré byt v minulom roku užívali, a tiež to, či vyúčtovacia faktúra obsahuje všetky zálohové platby,“ hovorí odborníčka.

Podľa platnej legislatívy je celý náklad na ohrev vody rozdelený na dve časti, a to na základnú a spotrebnú zložku. „Základná zložka za rok 2023 tvorí maximálne 20 % z celkových nákladov. Základná zložka je rozpočítaná rovnakým dielom na každý byt a nebytový priestor v dome, ak je zabezpečená technická pripravenosť na odber teplej vody z centrálneho rozvodu u konečného spotrebiteľa. Zvyšné náklady, teda spotrebná zložka, sa účtujú podľa spotreby teplej úžitkovej vody,“ dodáva A.

Rozúčtovanie nákladov na vykurovanie podľa nových pravidiel, teda podľa Vyhlášky Ministerstva hospodárstva č. 503 z roku 2022, môže spôsobiť nejasnosti. Podľa A. Po novom najmenej 30 % z celkových nákladov na teplo musí byť v rámci bytového domu rozpočítaných podľa podlahovej plochy bytov a nebytových priestorov. Táto časť nákladov sa označuje ako základná zložka.

Druhou zásadnou zmenou je zavedenie kontrolného mechanizmu. „Podľa neho by rozdiel medzi bytom s minimálnou jednotkovou cenou za teplo na meter štvorcový celkovej plochy vykurovaného priestoru a bytom s maximálnou cenou na meter štvorcový nemal prekročiť 2,5-násobok. Zmenu vo vyúčtovaní však pocítia nielen tí, ktorí nekúria. „V niektorých domoch sú veľké finančné rozdiely. Podľa A. Krajčiovej je pri rozpočítaní nákladov na vykurovanie prakticky nemožné stanoviť pravidlá, ktoré by boli úplne spravodlivé. „Je potrebné si uvedomiť, že na spotrebu tepla v bytovom dome vplýva množstvo faktorov. E. Ligártová sa obáva, že aplikovanie novej legislatívy so sebou prinesie viac reklamácií, s čím súhlasí aj A. Krajčiová.

Či ich vybavia kladne, o tom rozhoduje, či bol správca dostatočne zorientovaný v problematike. „Keďže ide o nové pravidlá, je vhodnejšie, aby sa vlastník pri pochybnostiach pred podaním reklamácie oboznámil s novými pravidlami, prípadne požiadal správcu o vysvetlenie nejasností,“ dodáva A.

Podať reklamáciu má zmysel v prípade, ak si vlastník bytu myslí, že správca nepostupoval v súlade s platnou legislatívou či s rozhodnutiami vlastníkov, ale aj vtedy, ak údaje vo vyúčtovaní nesedia. „Napríklad plocha bytu, počet osôb, nesprávne uvedený odpočet meračov, nesprávne započítaná výška zaplatených zálohových platieb, prípadne iný nesprávny údaj,“ vysvetľuje A. Krajčiová. Reklamáciu odporúča podať písomne, uviesť konkrétnu položku, s ktorou vlastník nesúhlasí a tiež dôvod nesúhlasu.

Každý predseda musí vlastníkom doručiť vyúčtovanie do 31. mája, nasledujúceho roka za predchádzajúci rok. Tento rok sa však prijala výnimka, ktorá tento termín posúva o dva mesiace. Povinnosť doručiť ročné vyúčtovanie je tento rok posunutá do 31. júla 2021.

Nie je jednoduché zabezpečiť a skoordinovať všetky činnosti, ktoré s vyúčtovaním plnení a rozpočítavaním nákladov súvisia. Predseda spoločenstva vlastníkov bytov musí zabezpečiť vedenie účtovníctva, pravidelnú výmenu pomerových meradiel, odpočty až po výsledné vyúčtovanie. Výmenu pomerových meradiel a odpočty musí predseda zabezpečiť prostredníctvom kvalifikovanej firmy, ktorá sa touto činnosťou zaoberá.

Rozpočítavanie tepla

Vyhláška na rozpočítavanie nákladov bola vytvorená s cieľom rozdeliť náklady pre vlastníkov čo najspravodlivejšie a určila pomer rozpočítania tepla 60/40 - základná/spotrebná zložka, ale vlastníci si pomer môžu odsúhlasiť aj iný pomer rozpočítavania tepla na schôdzi vlastníkov bytov, alebo písomným hlasovaním, nadpolovičnou väčšinou prítomných.

Forma vyúčtovania nákladov na teplo, teplú úžitkovú vodu, studenú vodu a vyúčtovania plnení, nie je zákonom daná! Existuje viacero faktorov, ktoré môžu spôsobiť, že sa v ročnom vyúčtovaní za spotrebované energie objaví nedoplatok. Práve nedoplatky za teplo sú najčastejšie reklamovanou položkou, nakoľko dokážu významne navýšiť domáci rozpočet.

Aké zmeny v legislatíve môžu ovplyvniť tohtoročné vyúčtovanie? Ročné vyúčtovanie podľa novej vyhlášky Metodiku rozdelenia nákladov v bytových domoch definuje vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 240/2016 Z.z., ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného v teplej úžitkovej vode a rozpočítavania množstva tepla, ktorá nadobudla účinnosť od 1. januára 2017.

Rozpočítanie nákladov na vykurovanie na plochu je minulosťou V zmysle zákona č. 100/2014, ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike, všetky bytové domy, ktoré majú celkovú podlahovú plochu viac ako 500 m2 a sú zásobované centrálnym zdrojom tepla, musia byť od 1. januára 2017 povinne vybavené pomerovými rozdeľovačmi alebo meračmi tepla, ktoré umožňujú rozpočítať náklady na vykurovanie medzi konečných spotrebiteľov na základe ich skutočnej spotreby.

„Užívatelia bytov majú možnosť svoje náklady na teplo ovplyvniť regulovaním požadovanej teploty v byte a sú motivovaní k úsporám, nakoľko náklady za teplo sa im rozpočítajú na základe ich spotreby. Z praxe pozorujeme, že po nainštalovaní meračov sa automaticky celková spotreba v bytovom dome v prvom roku výrazne zníži,“ konštatuje Sylvia Martinkovičová, manažérka oddelenia rozúčtovania ista Slovakia.

Celkové náklady na teplo v bytovom dome sa rozdelia medzi konečných spotrebiteľov na dve zložky - základnú (ZZ) a spotrebnú (SZ). Zúčtovacím obdobím je jeden kalendárny rok a vyhláška definuje pomer 60 % ZZ a 40 % SZ. Vlastníci však majú možnosť dohodnúť sa aj na inom pomere. Základná zložka predstavuje náklady za spotrebované teplo rozpočítané na plochu bytu či nebytového priestoru. Pokrýva tiež fixné náklady na pohotovostný výkon vykurovacej sústavy, prestupy tepla, tepelné straty a vykurovanie spoločných priestorov domu. Spotrebná zložka zahŕňa náklady na teplo, ktoré sú vypočítané na základe údajov odčítaných z meračov v bytoch.

Údaje z pomerových rozdeľovačov tepla

Prístroje zobrazujú údaje o spotrebe v dielikoch. K určeniu ceny za nameraný údaj (tzv. dielik) je potrebné poznať odpočty z pomerových rozdeľovačov tepla namontovaných v dome a celkové náklady bytového domu vyfakturované dodávateľom tepla. Cena za dielik sa určí ako podiel celkových nákladov v eurách a celkového počtu dielikov v objekte. Odčítaná hodnota z pomerového rozdeľovača tepla sa naviac prepočítava koeficientmi, ktoré zohľadňujú výkon vykurovacieho telesa a koeficient prestupu tepla z vykurovacieho telesa na pomerový rozdeľovač tepla. Ďalším dôležitým koeficientom je koeficient zohľadňujúci nepriaznivú polohu miestnosti, napr. pod strechou, nad terénom alebo nevykurovanou pivnicou, rohová miestnosť a pod.

Nové pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného v teplej úžitkovej vode

Náklady na prípravu teplej úžitkovej vody na objekt rozpočítavania sa rozdelia ako pri vykurovaní na základnú zložku (ZZ) a spotrebnú zložku (SZ). Základná zložka sa rozpočíta medzi konečných spotrebiteľov rovnakým dielom na každý byt a nebytový priestor, spotrebná zložka sa vypočíta na základe reálnej spotreby konečného spotrebiteľa, nameranej na bytovom vodomere.

„Zásadnou zmenou v pravidlách rozpočítania pre rok 2017 je navýšenie základnej zložky z 10% na 20 %, 80 % nákladov sa rozpočítava na základe skutočnej spotreby. Tento pomer je fixne daný legislatívou a vlastníci ho nemôžu meniť“, uviedla Sylvia Martinkovičová.

Nestihli ste termíny odpočtovej služby? Počítajte s vyššími nákladmi

Vlastníci bytov sú povinní v určenom termíne sprístupniť svoje byty a umožniť odpis údajov z meračov. Ak konečný spotrebiteľ neumožnil odčítanie alebo odmietol inštaláciu meračov vo svojom byte, náhradná spotreba sa určí v zmysle legislatívy. Takýto výpočet môže byť pre užívateľa nevýhodný a významne navýšiť náklady na bývanie.

V prípade, ak užívateľ bytu vodomer na teplú úžitkovú vodu ovplyvnil alebo zavinil, že nespĺňa podmienky určeného meradla, prípadne demontoval, hrozí mu sankcia až do výšky 3-násobku priemernej hodnoty na byt alebo nebytový priestor v objekte rozpočítavania. Užívateľom bytov, ktorí majú inštalované rádiové merače, sankcie za neumožnenie odpočítania údajov o spotrebe nehrozia. Odpočet sa vykonáva diaľkovo bez vstupu do bytových domov.

Faktory spôsobujúce vysoký nedoplatok

Prehľad faktorov, ktoré najčastejšie zapríčiňujú vysoký nedoplatok pri ročnom vyúčtovaní za byt:

• Nepostačujúce zálohové platby.
• Výpočet náhradnej spotreby (napr. pri neumožnení odpočtu, inštalácie meračov...).
• Zmeny v legislatíve alebo odsúhlasené vlastníkmi (napr. zmena pomeru ZZ a SZ, zmena koeficientov nepriaznivej polohy miestnosti a pod.).
• Chyby pri manuálnych odpočtoch, prípadne pri spracovaní vyúčtovania.
• Plytvanie teplom a vodou.
• Dĺžka vykurovacej sezóny, resp. vplyv počasia.
• Zvýšený koeficient spotreby vody, ktorého príčinou môže byť únik vody alebo neoprávnený odber.

Problematika celoročného vyúčtovania energií je pomerne zložitá a len málokto sa v nej dokonale vyzná.

Povinnosti vlastníkov nehnuteľností a obsah vyúčtovania

Čo všetko by ľudia mali nájsť vo svojom vyúčtovaní? Rozpočítanie nákladov na dodané teplo na vykurovanie za zúčtovacie obdobie jedného kalendárneho roka musí obsahovať niekoľko náležitostí. V prvom rade sú to údaje o objekte, náklady na dodávku energií či výmera bytových aj nebytových priestorov.

„Vlastníci sa môžu dohodnúť na inom pomere, my však odporúčame, aby základná zložka bola minimálne 60 %. Centrála na diaľkový zber dát zaznamenáva spotrebu energie v reálnom čase a poskytuje používateľom podrobné informácie o tom, ako sa energia využíva. „Špeciálny monitoring stavu zariadení odhaľuje problémy okamžite, nie až po ročnom odpočte. Inteligentné senzory na meračoch odosielajú údaje o spotrebe na server, používatelia tieto dáta nájdu na špeciálnych webových stránkach. Správcovské spoločnosti musia byť plne súčinné so spoločnosťami vykonávajúcimi odpočet. V prípade, že vlastník neumožní prístup k meračom, a teda nebude možný odpočet pomerových rozdeľovačov alebo určených meradiel tepla a vody, jeho spotreba sa vypočíta náhradným spôsobom podľa platnej vyhlášky č. 503/2022 Z.

tags: #rocne #zuctovanie #za #vykurovani