Ročná potreba energie na vykurovanie: Komplexný pohľad na spotrebu v slovenských domácnostiach

V tomto článku sa dozviete, koľko energie v priemere spotrebujú slovenské domácnosti a prečo je dôležité sledovať predovšetkým spotrebu na vykurovanie. Porovnáme spotrebu v bytoch a rodinných domoch, ukážeme si hlavné rozdiely pri elektrickom kúrení a plyne a pridáme tipy, ako si udržať spotrebu pod kontrolou. Primárna téma článku sa sústredí na spotrebu energie na vykurovanie bytov, pričom využije širší kontext celkovej spotreby elektriny v domácnostiach.

Prečo sledovať spotrebu energie?

Platíte za elektrinu viac, ako by ste mali? Až 30 percent slovenských domácností spotrebuje elektrinu výrazne nad priemer. Často o tom ani nevedia. Priemerná spotreba elektriny slúži ako kompas, ktorý pomáha zistiť, či je vaša faktúra v norme alebo už zbytočne vysoká. Elektrina tvorí významnú časť výdavkov domácnosti. Na Slovensku predstavuje približne štvrtinu celkovej spotreby energie. Pri cene okolo 0,18 až 0,22 € za kWh môže ročný účet za elektrinu dosiahnuť stovky až tisíce eur, platí to najmä pre domácnosti s elektrickým kúrením.

Ak porovnáte vlastnú spotrebu s priemerom podobných domácností, získate rýchly prehľad. Ak ste výrazne pod priemerom, vaša domácnosť je úsporná. Ak ste okolo priemeru, stále máte rezervy. Ak ste výrazne nad priemerom, oplatí sa hľadať príčinu. Tieto údaje využívajú aj inštitúcie ako Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) pri odporúčaniach na znižovanie nákladov. Priemerná slovenská domácnosť spotrebuje ročne 2 200 až 3 000 kWh elektriny bez elektrického kúrenia. Pri plne elektrifikovaných domoch môže spotreba dosiahnuť 7 000 až 12 000 kWh ročne.

Faktory ovplyvňujúce spotrebu energie v bytoch a domoch

Priemerná spotreba energie nezávisí len od typu bývania, ale aj od viacerých faktorov, z ktorých mnohé máte čiastočne pod kontrolou. Ich pochopenie pomáha rýchlo identifikovať, kde vzniká zbytočne vysoká spotreba.

Veľkosť domácnosti a počet osôb

Každá ďalšia osoba v domácnosti zvyšuje spotrebu elektriny. Nárast však nie je priamo úmerný; prechod z jednej na dve osoby má väčší vplyv než pridanie tretej alebo štvrtej osoby. Vyššia spotreba súvisí najmä s častejším varením, praním, používaním teplej vody a elektronikou. Pri prechode z dvoch na štyri osoby môže spotreba narásť približne o 30 až 40 percent, najmä pri rodinách s malými deťmi.

Typ vykurovania a ohrevu vody

Spôsob vykurovania patrí medzi najdôležitejšie faktory spotreby elektriny. Ak dom či byt nekúri elektrinou, spotreba je výrazne nižšia. Elektrické kúrenie a elektrický bojler ju môžu niekoľkonásobne zvýšiť. V plne elektrifikovaných domoch tvorí elektrina hlavný zdroj energie, zatiaľ čo v ostatných domácnostiach ide len o doplnkovú spotrebu.

Tepelné čerpadlá: efektívne vykurovanie

Tepelné čerpadlá sú technicky najefektívnejším spôsobom vykurovania súčasnosti, hoci ich prevádzka nie je zadarmo. Hoci primárnym zdrojom energie je okolité prostredie (vzduch, voda alebo zem), kľúčovým prvkom pre chod systému je elektrická energia. Na rozdiel od elektrického kotla, ktorý premieňa 1 kWh elektriny na 1 kWh tepla, tepelné čerpadlo energiu nevyrába, ale presúva. Na pohon kompresora, obehových čerpadiel a ventilátora spotrebúva elektrinu, no väčšinu tepelnej energie získava z obnoviteľného zdroja. V priemere tak tvorí 75 % energie teplo z okolia a len 25 % dodaná elektrická energia.

Na presné určenie nákladov však nestačí poznať výkon čerpadla. Na ilustráciu reálnych nákladov, pri ročnej potrebe tepla 20 000 kWh na vykurovanie a ohrev vody, tepelné čerpadlo môže priniesť výrazné úspory. Dáta jasne ukazujú, že tepelné čerpadlo má o 27 % nižšie náklady ako plyn a v porovnaní s elektrickým kotlom sú náklady tepelného čerpadla nižšie až o 70 %. Tepelné čerpadlo nedosahuje nízku spotrebu automaticky. Kompresor musí stlačiť chladivo na taký tlak, aby dosiahol požadovanú teplotu vykurovacej vody. Podlahové kúrenie s teplotou 35 °C predstavuje ideálny stav, kedy kompresor pracuje v optimálnom režime a SCOP je vysoké. Aj pri radiátoroch vyžadujúcich 55 °C a viac je možné dosiahnuť vysoké SCOP.

SCOP (Sezónny vykurovací faktor) udáva priemernú ročnú účinnosť zariadenia. Je to pomer medzi vyprodukovaným teplom a spotrebovanou elektrinou. Hodnota SCOP 4 znamená, že za 1 kWh zaplatenej elektriny dostanete 4 kWh tepla. Zatiaľ čo elektrokotol má účinnosť 99 % (1 kWh elektriny = 1 kWh tepla), tepelné čerpadlo má účinnosť stovky percent. Najrozšírenejším riešením sú systémy vzduch-voda. Ich spotreba však stúpa v mrazoch, keď teplota vzduchu klesá pod -7 °C. Inštalácia tepelného čerpadla do nezatepleného domu s vysokými tepelnými stratami nezníži potrebu tepla budovy.

Ak chcete stlačiť náklady na vykurovanie čo najnižšie, existujú dve overené cesty: využitie dvojpásmovej tarify (DD6), kde dodávatelia elektriny ponúkajú špeciálne sadzby, ktoré rozdeľujú deň na vysokú a nízku tarifu. Druhou a najefektívnejšou možnosťou je kombinácia s fotovoltikou (PV). Elektrinu pre pohon kompresora si vyrobíte priamo zo slnka. Prebytky energie sa neposielajú do siete, ale ukladajú sa do teplej vody v zásobníku alebo do podlahového kúrenia, čím sa budova cez deň prehreje. Tepelné čerpadlo využíva ako zdroj energie teplo z okolitého prostredia (zo vzduchu, zeme, povrchovej alebo podzemnej vody). Tepelné čerpadlo a kondenzačný kotol pracujú najefektívnejšie = najúspornejšie v nízkoteplotnom režime (35 - 45°C). Ak chceme dosiahnuť vysokú úsporu energie je potrebné aby aj systém odovzdávania tepla patril medzi nízkoteplotné a aby vytvorili nízkoteplotnú zostavu vykurovania. Nevýhodou inštalácie tepelných čerpadiel sú vyššie investičné náklady v porovnaní s ostatnými zariadeniami na výrobu tepla. Ročné prevádzkové náklady sú porovnateľné, alebo nižšie s kvalitnými kondenzačnými kotlami. Paradoxom je, že pri dome s veľmi nízkou potrebou tepla sa návratnosť investície do tepelného čerpadla predĺži. Ak využívate na vykurovanie elektrický kotol, mali by ste pouvažovať nad jeho výmenou za tepelné čerpadlo. Úspora prevádzkových nákladov je minimálna.

Ostatné zdroje tepla

Kotly spaľujúce drevo a uhlie sú síce na ústupe, ale pre veľa ľudí je tento spôsob vykurovania výhodnejší. Vyžadujú pravidelnú obsluhu a čistenie. Drevo je aj veľmi ekologickým palivom a často sa využíva aj ako palivo v mimosezónnych zdrojoch tepla. Vykurovanie zemným plynom sa považuje najrozšírenejší typ vykurovania. Moderné kondenzačné kotly vyhrievajú vykurovaciu vodu ktorá prechádza výhrevnými telesami alebo podlahovým vykurovaním. Kozub alebo kozubová vložka sú vyhľadávanou alternatívou pre možnosť spojiť príjemnú atmosféru s vykurovaním. Kozub odovzdáva veľkú časť tepla na vyhrievanie a môže byť prepojený prieduchmi do ďalších miestností. Ak chcete hospodárne spaľovať drevo, jeho vlhkosť by nemala byť vyššia ako 30 %. Takú vlhkosť drevo dosiahne pri vonkajšom skladovaní približne za dva roky. Pri rozhodovaní o budúcom zdroji tepla pre stavbu je potrebné poznať aj obstarávacie náklady a celkové náklady na vykurovací systém.

Spotrebiče a návyky domácnosti

Moderné spotrebiče sú úspornejšie, no rozhodujúce je, ako často a ako dlho sa používajú. Podľa SIEA môže domácnosť správnymi návykmi znížiť spotrebu elektriny približne o 15 až 20 percent bez väčších investícií. Najväčší vplyv majú staršie chladničky a mrazničky, elektrické rúry a varné dosky, sušičky bielizne, klimatizácie, obehové čerpadlá a elektronika v pohotovostnom režime. Aj malé zmeny dokážu ušetriť stovky kWh ročne. Pomáha napríklad zníženie teploty v bojleri alebo vypínanie spotrebičov namiesto pohotovostného režimu.

Priemerná spotreba elektriny na Slovensku

Uvedené hodnoty sú orientačné a vychádzajú z údajov SIEA a z reálnej spotreby bežných domácností.

Priemerná spotreba elektriny v bytoch

Menšie byty (1-2 členovia)

V menších bytoch s jednou alebo dvomi osobami je spotreba elektriny nižšia. Ide o garsónky a 1 až 2 izbové byty. Elektrina sa v nich nepoužíva na kúrenie ani na ohrev vody. Orientačná ročná spotreba elektriny v menšom byte pre 1 až 2 člennú domácnosť je približne 1 500 až 2 200 kWh ročne, čo mesačne predstavuje asi 125 až 180 kWh. Podľa SIEA sa priemerná spotreba domácnosti bez elektrického kúrenia pohybuje okolo 2 200 kWh ročne. Jednočlenná domácnosť býva bližšie k spodnej hranici, zatiaľ čo dvojčlenná domácnosť sa častejšie pohybuje pri hornej hranici. Hlavné faktory spotreby v byte sú najmä chladnička, mraznička, osvetlenie, varenie, pranie a elektronika v pohotovostnom režime.

Väčšie byty (3-4 členovia)

Vo väčších bytoch s tromi až štyrmi osobami spotreba rastie. Dôvodom je vyšší počet spotrebičov a ich častejšie používanie. Ide najmä o varenie, pranie a umývanie riadu. Významný vplyv má aj dlhší čas strávený doma. Orientačná ročná spotreba elektriny vo väčšom byte pre 3 až 4 člennú domácnosť je približne 2 200 až 3 000 kWh ročne, čo mesačne predstavuje 180 až 250 kWh. Ak je byt plne elektrifikovaný a využíva elektrickú varnú dosku a rúru, spotreba môže byť približne o 15 až 20 percent vyššia. Kúrenie a ohrev vody pritom zostávajú riešené plynom alebo centrálne.

Spotreba elektriny v rodinných domoch

Spotreba elektriny v rodinných domoch závisí najmä od veľkosti domu a spôsobu vykurovania. Dôležitý je aj ohrev teplej vody a použité technológie, ako sú čerpadlá, rekuperácia alebo klimatizácia. Rozdiel medzi domom s plynovým kúrením a plne elektrifikovaným domom môže byť aj niekoľkonásobný.

Domácnosti s plynovým kúrením alebo iným zdrojom tepla

Ak dom nekúri elektrinou, elektrina sa používa hlavne na bežnú prevádzku domácnosti. Ide najmä o osvetlenie, spotrebiče, čerpadlá v kotolni, vetranie alebo rekuperáciu a menšie čerpadlá pre studňu či záhradu. Orientačná ročná spotreba elektriny v rodinnom dome bez elektrického kúrenia pre menší dom s dvomi až tromi osobami je približne 2 000 až 3 000 kWh ročne. Väčší dom s tromi až piatimi osobami spotrebuje približne 2 500 až 3 500 kWh ročne. Mesačne to zodpovedá asi 170 až 300 kWh, podľa veľkosti domu a počtu osôb.

Domácnosti s elektrickým kúrením a ohrevom vody

Pri elektrickom kúrení a elektrickom ohreve vody sa spotreba výrazne zvyšuje, pretože ide o najväčších spotrebiteľov elektriny v domácnosti. Typickými príkladmi sú elektrické podlahové kúrenie, elektrické konvektory, elektrický bojler na teplú vodu a tepelné čerpadlo ako hlavný zdroj tepla. Pre tieto domácnosti existujú špeciálne distribučné tarify. Orientačná ročná spotreba elektriny v plne elektrifikovanom dome: menší dom s elektrickým kúrením spotrebuje približne 5 000 až 8 000 kWh ročne. Väčší dom s elektrickým kúrením a bojlerom spotrebuje približne 7 000 až 12 000 kWh ročne.

Vyššie hodnoty sú typické pre domy so slabšou izoláciou a vyššími tepelnými stratami. Spotrebu zvyšuje aj chýbajúca regulácia kúrenia a vyšší teplotný komfort. Pri použití účinného tepelného čerpadla a kvalitnom zateplení môže byť spotreba bližšie k spodnej hranici. Významnú rolu zohráva aj kvalita regulácie kúrenia.

Súčasné náklady a regulácia cien

Cena elektriny neustále vzrastá. Momentálne sa v EÚ dováža vyše 50 % spotrebovanej energie, čo sa odráža na neustálom vzrastu cien. Cena elektriny stúpla o 24,7 % (v rokoch 2005 až 2021). Prakticky to pre nás znamená, že za elektrinu v domácnosti si neustále priplácame. Podľa nariadenia vlády zo 17. 1. 2023 nesmie cena za elektrinu v roku 2023 prekročiť 199 eur na MWh dodanej elektriny, čo je 0,199 € za kWh. Z hľadiska štruktúry spotreby v domácnosti: Ohrev vody tvorí až 20 % spotreby energie v domácnosti. Kúrenie elektrinou predstavuje až 63 % spotreby.

Ak by celková spotreba energie bola 15 771 kWh za rok, tá by nás na základe cien schválených vládou stála maximálne 3 140 €. Na kúrenie sa spotrebuje 10 000 kWh za rok, ročne na ohrev vody minieme 3 128 kWh a zaplatíme zaň 622 €. Prognózy nie sú ružové ani v budúcnosti. Stále platí, že najviac energie sa mína na kúrenie a ohrev vody. Novozrekonštruované nehnuteľnosti majú vďaka moderným izoláciám polovičné alebo tretinové tepelné straty. Moderné prístroje ako tepelné čerpadlo majú až 3x väčšiu účinnosť. Pri stavbe alebo rekonštrukcii domu treba okrem kvalitnej izolácie dbať aj na dokonalé riadiace systémy. Využitie inteligentných budov a zariadení s inteligentným ovládaním dokáže ušetriť nemalé peniaze. Netreba zabúdať ani na ekologické správanie členov domácnosti.

Optimalizácia spotreby a úspory v bytových domoch - prípadová štúdia

V poslednom období sa na viacerých fórach prezentuje, aké výhodné je odpojiť sa od centrálneho zásobovania teplom (CZT). Často sa však argumentuje výpočtami, ktoré vždy neodzrkadľujú všetky opatrenia, ktoré následne bolo potrebné v bytových domoch zrealizovať, napríklad zavedenie regulačnej techniky, výmena okien za nové či zateplenie domu. Na Slovensku sa už niekoľko desaťročí realizujú opatrenia na znižovanie spotreby energie. Tento článok sa zameriava na znižovanie spotreby tepla na vykurovanie bytových domov, ktoré sa výraznou mierou podieľajú na spotrebe energie. Do procesu znižovania spotreby tepla na vykurovanie vstupuje viac subjektov. O konečnej spotrebe tepla na vykurovanie konkrétneho domu však nakoniec rozhodujú len dva z týchto subjektov - dodávateľ a odberateľ tepla. Všetci ostatní zastávajú len pomocnú či poradnú funkciu. Z formálnej stránky môže zmluvu o dodávke tepla pripraviť aj podpísať v mene vlastníkov niekto iný, napríklad správca. V takýchto prípadoch pritom zvyčajne neexistuje vinník. Keďže spotreba tepla na vykurovanie závisí len od dodávateľa a odberateľa, štátne inštitúcie, správcovské spoločnosti ani projektanti ju nemôžu ovplyvniť. Takže konečná spotreba tepla na vykurovanie a zníženie spotreby po realizácii úsporných opatrení závisia len od správania sa vlastníkov bytov. Táto jedna veta obsahuje všetky dôležité informácie a fakty, ktoré priamo či nepriamo súvisia s energetickými úsporami a so znižovaním nákladov na bývanie.

Kľúčové opatrenia a výsledky

Na príklade domu na Znievskej ulici č. 10 - 12 v Petržalke možno poukázať na skutočnosť, že spotreba tepla na vykurovanie domu môže byť nižšia aj o viac ako 70 %. Začiatkom tohto storočia, v roku 2001, sa na vykurovanie spotrebovalo 752,2 MWh. Ak by sa neznížila spotreba tepla, cena za vykurovanie by bola v minulom roku 76 900 eur. Avšak, vďaka prijatým opatreniam, spotreba na 1 m² bola len 40 kWh, a preto vlastníci štvorizbových bytov zaplatili za minulý rok len 250 až 550 eur.

Po roku 2003 až do roku 2013 bolo obdobie, kedy sa úspory vo vykurovaní bytov dosahovali úspornými opatreniami vlastníkov bytov. Samotné merače tepla nespôsobia zníženie spotrieb tepla v bytoch, ak vlastníci teplo nemoderujú. Avšak informácie o spotrebe tepla môžu byť veľmi užitočné. Vlastníkovi bytu nestačí len jeden údaj vo vyúčtovaní spotreby tepla za predchádzajúci rok v máji. Ak sa poskytne prehľad spotreby s porovnaním medzi bytmi (anonymizovaný alebo aj s konkrétnymi menami), každý môže zistiť, čo robí nesprávne - či je chyba vo vetraní, či dochádza k prekurovaniu miestností a podobne.

Rozpočítanie nákladov na teplo

Spotreba tepla v 4-izbových rohových bytoch v januári 2020 a 2021 (jedno schodisko), kde je už zohľadnená poloha bytu v dome, ukazuje značné rozdiely. Ak má niekto rád v izbe 25 °C, nikto mu nekáže, aby sa obmedzoval. Preto však nestačí, ak sa šetrí len v jednom byte. V médiách sa pritom objavujú aj úvahy, že podľa plochy by sa malo rozpočítavať viac, a to až 90 %, čo by však celkom „zabilo“ snahu zainteresovať vlastníkov bytov na dosiahnutie úspor. Správnym rozpočítavaním nákladov sa dá zamedziť hádkam medzi susedmi, pretože aj tí vlastníci bytov, ktorí spotrebujú v susediacich bytoch viac tepla, platia menej v dôsledku toho, že sa objednáva menej tepla pre bytový dom. Keďže novelizované vyhlášky súvisiace s rozpočítaním tepla nepožadovali opätovné schválenie spôsobu rozpočítavania nákladov, minimálna spotreba sa môže využívať aj v súčasnosti.

Ako sledovať a znižovať vlastnú spotrebu

Poznať priemernú spotrebu nestačí. Dôležité je vedieť, koľko energie spotrebuje vaša domácnosť a ako sa toto číslo mení v čase.

Faktúry a zákaznícke portály

Najjednoduchším zdrojom údajov je ročná faktúra za elektrinu, kde nájdete spotrebu v kWh za celý rok. Po prepočte na mesiace ju môžete priamo porovnať s priemerom pre podobný typ domácnosti. Zákaznícke portály dodávateľov umožňujú sledovať vývoj spotreby po mesiacoch, porovnávať jednotlivé roky a odhadovať ročné náklady. Niektoré ponúkajú aj porovnanie s podobnými domácnosťami. Informácia o ročnej spotrebe elektriny v domácnosti je uvedená vo vyúčtovacej faktúre. To, koľko za elektrinu platíme, však nezávisí len od spotrebovaného množstva, ale aj od správne zvolenej sadzby. Pri výbere sadzby je okrem spotreby elektriny rozhodujúci aj účel a spôsob jej využitia. Pri jednotarifných sadzbách platí jedna cena počas celého dňa. Pri dvojtarifných sa cena mení počas dňa. Pre domácnosti, ktoré vykurujú elektrinou a predpokladá sa, že ich spotreba bude vyššia, sú k dispozícii sadzby, ktoré majú výhodnejšiu cenu za dodanú elektrinu. Ak chceme vedieť, či máme spotrebu vyššiu alebo nižšiu oproti priemernej spotrebe domácností s rovnakou sadzbou, stačí pozrieť do vyúčtovacej faktúry za elektrinu. Popri údaji o spotrebe elektriny v konkrétnom roku a spotrebe v roku predchádzajúcom je na faktúre uvedená aj priemerná spotreba domácností s rovnakou sadzbou. Priemerné spotreby elektriny v domácnostiach za celé Slovensko podľa vybraných sadzieb sú len orientačné, keďže rovnakú sadzbu môžu mať domácnosti s rôznym počtom členov a potrebami. Ak je vaša spotreba vyššia oproti priemeru, nemusí to jednoznačne ukazovať na nadspotrebu.

Inteligentné elektromery a aplikácie

Inteligentné elektromery umožňujú podrobné sledovanie spotreby. Vďaka nim vidíte, kedy je spotreba najvyššia a ktoré spotrebiče ju najviac zvyšujú. To pomáha lepšie využívať lacnejšiu tarifu a nastaviť zálohové platby. Mobilné aplikácie od dodávateľov energie ponúkajú prehľadné grafy spotreby a odporúčania na jej zníženie.

Energetický audit a energetický certifikát

Ak je spotreba dlhodobo vysoká a príčina nie je jasná, riešením je energetický audit alebo energetický certifikát. Tie presne ukážu, v akej energetickej triede sa dom alebo byt nachádza a kde vznikajú najväčšie straty. Energetický audit identifikuje hlavné zdroje spotreby a navrhne konkrétne opatrenia s najlepším pomerom nákladov a úspor. Energetický certifikát je zároveň povinný pri predaji alebo prenájme nehnuteľnosti a slúži ako rýchly prehľad energetickej náročnosti. Ak chcete mať jasné čísla a konkrétne odporúčania, energetický audit alebo energetický certifikát vám pomôžu urobiť správne rozhodnutia. Sú ideálnym krokom, ak plánujete rekonštrukciu, zmenu vykurovania alebo chcete znížiť dlhodobé náklady na energie.

Presné určenie potreby tepla a tepelné straty

Moderné domy dnes dokážu hospodáriť s energiou oveľa efektívnejšie než stavby spred dvadsiatich rokov. Úspory však nevznikajú len použitím kvalitných materiálov či technológií. Mnohí investori aj projektanti sa stretávajú s otázkou: Načo je mi vlastne takýto výpočet? Nemôžem jednoducho odhadnúť výkon kotla alebo tepelného čerpadla podľa veľkosti domu? Odpoveď znie: nie. Zjednodušene môžeme povedať, že tepelná strata konštrukcie sa určí podľa plochy, tepelnej priepustnosti a rozdielu teplôt. Do výpočtu však patrí aj infiltrácia vzduchu - teda tepelné straty spôsobené netesnosťami a vetraním.

Ak by sme zvolili zdroj tepla napríklad s výkonom len 3 kW, dom by sa pri silných mrazoch jednoducho nevykúril. Tepelné čerpadlo alebo kotol by bežal nepretržite, spotreba energie by rástla a komfort bývania by sa zhoršil. Naopak, ak by sme pre istotu zvolili zdroj s výkonom 10 kW, zaplatili by sme zbytočne vysokú sumu za technológiu. Zariadenie by sa často zapínalo a vypínalo, čo znižuje jeho účinnosť a skracuje životnosť. Bežný investor si niekedy pomôže jednoduchou poučkou: „Na 1 m² plochy domu treba asi 50 - 100 W tepla.“ Hoci tento prístup môže poslúžiť ako veľmi hrubý odhad, v praxi je nepresný. Moderné nízkoenergetické domy potrebujú často menej než 30 W/m², zatiaľ čo staršie nezateplené stavby môžu mať potrebu aj 120 W/m². Správne určenie potreby tepla je základom pre návrh každého vykurovacieho systému. Aj zjednodušený výpočet dokáže ukázať, aké rozdiely môžu vzniknúť medzi „odhadom“ a realitou. V našich domácnostiach platíme ročne za energie nemalé poplatky. Hlavne pri novostavbe a prerábaní objektu je dôležité vybrať správny typ vykurovania. Vybraný spôsob kúrenia musí spoľahlivo pracovať po dlhý čas.

Skutočná spotreba tepla, dosiahnutá v reálnych podmienkach, však býva často oveľa vyššia. Stretol som sa s prípadmi bytových domov, ktoré mali skutočnú spotrebu tepla na vykurovanie dvoj- až trojnásobne vyššiu, než bola predpokladaná potreba tepla uvedená v energetickom certifikáte. Ako je to možné? V podobných prípadoch, keď je rozdiel medzi teoretickou potrebou a skutočnou spotrebou tepla na vykurovanie výrazný, je veľmi pravdepodobné, že došlo k viacerým chybám. Využijeme pri tom dostupné údaje z projektov, energetického certifikátu a informácie o spotrebe tepla na vykurovanie v posudzovanom období. Porovnanie potreby (predpokladanej spotreby) a skutočnej spotreby tepla na vykurovanie posudzovaného BD, prepočítané na mernú spotrebu tepla v kWh/(m² . r), sú uvedené v tab. 1 a graficky znázornené na obr. Z údajov uvedených v tab. 1 sa zameriame na spotrebu tepla na vykurovanie. Pred obnovou bolo potrebné dodať BD teplo na vykurovanie na úrovni 97,7 kWh/(m² . r), čo predstavovalo 74 % celkovej potreby tepla. Po obnove BD sa potreba tepla na vykurovanie znížila na 34,2 kWh/(m² .r), čo je 50 % celkovej potreby. To znamená, že v posudzovanom objekte môže byť spotreba tepla dodaného vykurovacím systémom len tretinová v porovnaní s pôvodným stavom. Ak bol objekt pred obnovou nadmerne vykurovaný, môže byť zníženie spotreby ešte výraznejšie.

Posudzovaný BD bol zateplený v roku 2015, pričom predpokladaná merná potreba tepla na vykurovanie bola 34,2 kWh/(m² . r). Navrhované riešenie tepelnej ochrany objektu zodpovedalo predpisom platným v tom čase. Všetko sa zdalo byť v poriadku, až na dosiahnuté úspory tepla na vykurovanie. Skutočná spotreba tepla dodaného vykurovacím systémom bola pôvodne 141,2 kWh/(m² . r), po inštalovaní termostatických ventilov (TRV) a hydraulickom vyregulovaní klesla na 107,0 kWh/(m² . Pri porovnaní s predpokladanou potrebou tepla zistíme, že v oboch prípadoch bola skutočná spotreba tepla nadmerná, teda vyššia ako predpokladaná teoreticky vypočítaná hodnota. Po obnove BD bola najnižšia spotreba tepla 67,0 kWh/(m² . r), čo je o 95 % viac ako predpokladaná teoreticky vypočítaná potreba tepla. Preto je ohrozené nielen zníženie nákladov na bývanie, ale aj návratnosť prostriedkov vložených do obnovy objektu.

Rozdiel v spotrebe medzi jednotlivými miestnosťami (bytmi) mohol byť spôsobený len vetraním. Vetrané byty mohli mať spotrebu tepla asi o 30 % vyššiu ako nevetrané (neobývané) byty. Správnym používaním TRV bolo možné využiť tepelné zisky a znížiť spotrebu tepla asi o 33 % na 97,7 kWh/(m² . r). Tento predpoklad však platí len v tom prípade, ak sa všetky TRV v celom dome počas vykurovacieho obdobia používajú správne - teda sú nastavené na predpísanú regulačnú teplotu podľa projektu. Po obnove klesne potreba tepla na krytie strát prestupom a vyrovná sa približne potrebe tepla na vetranie miestností. Z toho vyplýva, že rozdiel v spotrebe vetraného a nevetraného bytu môže byť až 45 %. Správnym využitím tepelných ziskov pomocou TRV možno znížiť spotrebu tepla riadne vetraného bytu na 34,2 kWh/(m² . r). Pri nevetranom byte, ak počítame aj s využitím tepelných ziskov z oslnenia, môže byť spotreba tepla dokonca len 26,9 kWh/(m² . Spotreba nevetraného bytu pri vykurovaní na predpísanú teplotu a pri riadnom využití tepelných ziskov môže byť menšia ako 40 % spotreby riadne vetraného bytu, ktorý tepelné zisky nevyužíva. Využitie projektov, odborných posudkov a energetických certifikátov pri dosahovaní energetických úspor má význam len vtedy, ak sa objekt vykuruje navrhovaným spôsobom. Pre prípadných záujemcov o zníženie spotreby tepla na vykurovanie v obnovených BD, a tým aj o zníženie nákladov na bývanie, existuje „základné desatoro“ správneho postupu. Vychádza sa pri tom, samozrejme, z predpokladu, že pri obnove BD sa splnili všetky platné požiadavky a odporúčané postupy. Pri posudzovaní navrhovaných opatrení si treba uvedomiť, že vykurovací systém objektu bol navrhovaný ako jeden celok, ktorého úlohou je zabezpečiť optimálnu tepelnú pohodu v každej miestnosti daného objektu. Z toho vyplýva, že očakávané úspory sa dosiahnu len v tom prípade, ak sa bude správne vykurovať celý objekt. Aby sme znížili spotrebu tepla, treba tomu prispôsobiť naše správanie. Len tak môžeme zabrániť problému nadmernej spotreby. Nielen krátkodobo pre niektorých jednotlivcov, ale pre všetkých vlastníkov v dlhšom časovom horizonte. Ak má byť BD správne vykurovaný, musia kúriť všetci. Ak chce BD dobre kúriť a pritom ušetriť náklady, musia byť správne vykurované všetky miestnosti v dome, a to počas celého vykurovacieho obdobia. V prípade posudzovaného BD, ktorý sa použil ako príklad v tomto článku, predstavuje ročná úspora sumu viac ako 11-tisíc €, čo vychádza v prepočte na jeden byt viac ako 350 € ročne.

Inteligentné technológie v starších budovách - príklad zo Švajčiarska

Oplatí sa vybaviť staršiu budovu inteligentnými technológiami? Pozrime sa na reálny príklad, kde plynové kúrenie dostalo inteligentné riadenie a automatizáciu, čo výrazne znížilo spotrebu energie. Vzorom pre modernizáciu je starý rodinný dom vo Švajčiarsku s rozlohou takmer 200 m² na troch podlažiach. Výpočty boli najprv vykonané vo švajčiarskych frankoch. Aby sme porovnávali čo najpresnejšie, použili sme na výpočet priemernú cenu plynu vo Švajčiarsku v období od augusta 2021 do augusta 2024. Tá bola 15,37 centov (rappenov) za kWh. Pre zjednodušenie sme zaokrúhlili to na 15 centov (rappenov) za kWh. Spotreba pred modernizáciou bola s 40 000 kWh zemného plynu ročne nadpriemerne vysoká.

V oblasti riadenia vykurovania dosiahol majiteľ domu výrazné úspory s použitím veľmi jednoduchých opatrení. Rodinný dom má veľké otvorené schodisko. Dverné kontakty zaznamenajú, ak sú niektoré z vnútorných dverí otvorené dlhšie ako 15 minút. V takom prípade sa kúrenie v danej miestnosti automaticky zníži. Pokiaľ sa v miestnosti otvorí okno, príslušný radiátor sa tiež vypne. Pravdepodobne najdôležitejší aspekt: Pre všetky miestnosti bola nastavená časovo závislá komfortná teplota. Pokiaľ nie je nikto doma, nie je potrebné kúriť. Vďaka zónovej regulácii miestností je možné v inteligentných budovách nastaviť ideálnu teplotu pre každú miestnosť zvlášť. Tieto jednoduché pravidlá už samy o sebe vedú k zníženiu nákladov na vykurovanie. Systém optimalizuje vykurovanie tak, aby dosiahol požadovanú teplotu v miestnosti čo najefektívnejšie. Presne vie, kedy začať kúriť, aby sa komfortná teplota dostavila v správny čas. Keď systém dosiahne požadovanú teplotu, dokáže ju udržiavať veľmi stabilnú.

Majiteľovi domu sa nakoniec podarilo znížiť ročné náklady na plyn o takmer 3 000 EUR. Ohrev teplej vody ostal nezmenený a podľa jeho slov rodina nemusela nijako upravovať svoje návyky pri využívaní vody. Ročná spotreba energie na vykurovanie je výrazne ovplyvnená klímou. Tzv. dennostupne slúži ako nástroj na určenie energetickej potreby vykurovania v závislosti od počasia. Vychádzajú z rozdielu medzi požadovanou priemernou vnútornou teplotou (20 °C) a vonkajšou teplotou. Pre korekciu vplyvu počasia v našom príklade vychádzame z údajov pre mesto Zürich. V roku 2022 bol počet vykurovacích dennostupňov 2775, zatiaľ čo v roku 2023 to bolo 2908 dennostupňov. Z týchto údajov vyplýva korekčný faktor 0,954. Po korekcii predstavovali náklady na vykurovanie v roku 2023 2041 EUR. Tento praktický príklad jasne dokazuje, aký potenciál úspory energie má vďaka inteligentnej technológii váš dom alebo komerčný objekt. Náklady sa mu vrátili po prvom roku. Vďaka individuálnej zónovej regulácii vykurovania dnes spotrebuje vykurovanie menej ako polovicu pôvodného množstva plynu. Áno, pôvodná spotreba plynu bola v tomto prípade nadpriemerne vysoká, ako to v starších budovách býva.

Spotreba energie podlahového kúrenia

Elektrické podlahové vykurovanie patrí medzi efektívne riešenia, pričom jeho spotreba závisí najmä od zateplenia objektu, nastavenia termostatu a veľkosti vykurovanej plochy. Ak chcete zistiť približné náklady na vykurovanie pomocou infra fólií, odporúčame použiť našu špeciálnu kalkulačku spotreby energie. Táto kalkulačka vám umožní detailne vypočítať očakávané mesačné či ročné náklady na vykurovanie, a to jednoduhým spôsobom. Používanie našej kalkulačky je ideálne pre tých, ktorí si chcú lepšie naplánovať svoje financie a zároveň získať realistický obraz o tom, koľko ich bude stáť vykurovanie infra fóliami. Spotreba energie je kľúčovým faktorom v tejto rovnici, a preto je veľmi dôležité dôkladne porozumieť tomu, aké hodnoty zadávate. Pri výpočte nákladov je potrebné zohľadniť aj cenu elektrickej energie vrátane distribučných poplatkov. Aktuálne cenníky nájdete u svojho dodávateľa elektriny. V kalkulačke je potrebné zadať tepelnú stratu vykurovanej budovy.

Zhrnutie a odporúčania k spotrebe elektriny

Priemerná spotreba slúži ako orientačný rámec, nie ako pevné pravidlo. Dôležité je, aby vaša spotreba zodpovedala typu bývania a počtu osôb v domácnosti. Rovnako podstatné je vedieť si vysvetliť, prečo dosahujete konkrétne hodnoty, a mať plán, ako spotrebu dlhodobo udržať aspoň na úrovni priemeru.

Nasledujúca tabuľka poskytuje prehľad orientačných hodnôt, ktoré môžete použiť na rýchle porovnanie vlastnej spotreby so slovenským priemerom.

Prečo sa oplatí držať spotrebu pod priemerom

Dôvody sú jednoduché a praktické. Z pohľadu financií môže zníženie spotreby o 1 000 kWh ročne znamenať úsporu približne 180 až 220 €. Pri domácnostiach s vyššou spotrebou ide často o stovky eur ročne. Z pohľadu komfortu majú úspornejšie domácnosti zvyčajne lepšiu reguláciu kúrenia a modernejšie technológie. Nižšia spotreba tak často znamená vyšší komfort, nie kompromis. Z pohľadu budúcej hodnoty nehnuteľnosti je dom alebo byt s rozumnou spotrebou a dobrou energetickou triedou atraktívnejší pri predaji alebo prenájme.

Jednoduchý postup v 5 krokoch

1. Zoberte si poslednú ročnú faktúru za elektrinu.
2. Pozrite si spotrebu v kWh za rok.
3. Porovnajte ju s tabuľkou v tomto článku pre váš typ domácnosti.
4. Zamyslite sa, čo spotrebu ťahá hore (kúrenie, bojler, staré spotrebiče).
5. Naplánujte jedno až tri konkrétne opatrenia na zníženie spotreby elektriny.

Môže ísť o výmenu starého spotrebiča, mierne zníženie teploty pri kúrení, lepšie nastavenie časovačov alebo úpravu tarify. Aj malé zmeny môžu mať dlhodobý efekt na účet za elektrinu.

Ako vám môžeme pomôcť s optimalizáciou spotreby

Pri rodinných domoch je dôležité riešiť spotrebu elektriny v kontexte celej energetiky domu. Nejde len o faktúru, ale aj o zateplenie, vykurovanie, ohrev vody a reguláciu. Ak máte vysokú spotrebu elektriny, energetické hodnotenie pomôže odhaliť hlavné príčiny a navrhne účinné riešenia. Tím TWG poskytuje energetické certifikáty a energetické audity po celom Slovensku.

tags: #rocna #potreba #energie #na #vykurovanie