Modernizácia železničnej trate Púchov – Považská Teplá: Kľúč k rýchlejšej a efektívnejšej doprave

Projekt modernizácie železničnej trate Púchov - Žilina je kľúčovým prvkom pre zvýšenie rýchlosti a kapacity železničnej dopravy na Slovensku, pričom úsek Púchov - Považská Teplá predstavuje jednu z jeho najvýznamnejších a technicky najnáročnejších častí. Táto rozsiahla rekonštrukcia, financovaná z Kohézneho fondu EÚ v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra (OPII), si kladie za cieľ transformovať existujúcu infraštruktúru na moderný železničný koridor spĺňajúci európske štandardy. Predmetom projektu „ŽSR, Modernizácia železničnej trate Púchov - Žilina, pre traťovú rýchlosť do 160 km/hod. - I. etapa (Púchov - Považská Teplá)“ je modernizácia jestvujúcej dvojkoľajnej železničnej trate 106A Kraľovany - Púchov v úseku Púchov - Považská Teplá. Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) sa pustili do rozsiahlej modernizácie železničnej trate z Púchova do Považskej Teplej. Tento ambiciózny projekt predstavuje posledný úsek na trati Bratislava - Žilina, ktorý je súčasťou výstavby moderného paneurópskeho koridoru Bratislava - Žilina - Košice - Čierna nad Tisou. Pomocou Platformy Google Maps 2 môžete nájsť presnú polohu daného projektu.

Význam a ciele projektu

Projekt ŽSR, "Modernizácia trate Púchov - Žilina, pre rýchlosť do 160 km/hod., I. etapa (Púchov - Považská Teplá)", je zameraný na zvýšenie traťovej rýchlosti do 160 km/h na čo najdlhších úsekoch. Ďalšími cieľmi sú zabezpečenie priechodnosti vozidiel pre kinematický obrys UIC C a priechodný prierez UIC GC, vylúčenie všetkých úrovňových križovaní a prestavba železničných staníc na požadované dĺžky koľají. Cieľom je tiež modernizácia trakčných vedení a staničného zabezpečovacieho zariadenia, čím sa zvýši interoperabilita európskeho železničného systému. Modernizácia prispieva k zníženiu podielu železničnej dopravy na diaľkovej a medzištátnej tranzitnej doprave, pričom využíva priaznivú energetickú náročnosť a ekologické aspekty železničnej dopravy.

Hlavnou úlohou projektu je umožniť lepšiu prístupnosť k Transeurópskej dopravnej sieti (TEN-T) a k dopravnej sieti susediacich štátov. Navrhovaná stavba musí po realizácii spĺňať požiadavky na zaistenie interoperability Európskeho železničného systému. Trať 106A Kraľovany - Púchov je súčasťou jedného z hlavných koridorov TEN-T, čo podčiarkuje jej strategický význam pre európsku dopravnú infraštruktúru. Cieľom modernizácie je zvýšiť bezpečnosť a spoľahlivosť železničnej infraštruktúry, skrátiť časy prepravy osôb a nákladu, zvýšiť jazdný komfort a zatraktívniť cestovanie. V neposlednom rade sa projekt zameriava aj na zabezpečenie plnohodnotného, bezbariérového prístupu k železničnej infraštruktúre pre imobilných cestujúcich a osoby so zníženou schopnosťou pohybu a orientácie.

Rozsah a rozdelenie stavby

Celková dĺžka modernizovaného úseku Púchov - Považská Teplá je takmer 16 km, pričom po modernizácii sa trať skráti z pôvodných 18,7 km na 15,9 km. Celková dĺžka železničnej trate sa po modernizácii skráti z pôvodných 18,742 km na 15,921 km. Táto zmena trasy, najmä v úseku Púchov - Považská Bystrica, znamená opustenie pôvodnej trate kopírujúcej meandre Váhu. Nová trať bude o približne 2,7 km kratšia, čo prispeje k zrýchleniu dopravy. Projekt je rozdelený do piatich samostatných ucelených častí (UČS), čo umožňuje efektívnejšie riadenie a realizáciu prác. Tieto časti zahŕňajú: UČS 00 ŽST Púchov, UČS 44 traťový úsek Púchov - Považská Bystrica, UČS 45 ŽST Považská Bystrica, UČS 46 traťový úsek Považská Bystrica - Považská Teplá a UČS 47 ŽST Považská Teplá. V rámci projektu sa modernizujú železničné stanice Považská Bystrica a Považská Teplá, ako aj medzistaničné úseky Púchov - Považská Bystrica a Považská Bystrica - Považská Teplá. Takmer celý medzistaničný úsek Púchov - Považská Bystrica je vedený v novej trase. V roku 2018 boli dokončené dve ucelené časti stavby (UČS 45 a UČS 46), pričom ostatné boli v značnom štádiu rozpracovanosti. Do konca roka 2018 bolo prestavaných 196,7 mil. eur. Výstavba novej železničnej trate na úseku Púchov - Považská Bystrica - Považská Teplá je v plnom prúde a dostáva sa do druhej polovice samotnej realizácie.

Kľúčové stavebné objekty

Realizácia projektu zahŕňa výstavbu a rekonštrukciu rozsiahleho počtu stavebných objektov. Celkovo bude postavených a zrekonštruovaných 14 železničných mostov, vrátane 6 nových cestných mostov a nadjazdov, štyri podchody pre chodcov a jedenásť priepustov. Súčasne budú zrušené štyri železničné priecestia, čím sa zvýši bezpečnosť prevádzky.

Tunely Diel a Milochov: Srdce modernizácie

Súčasťou modernizácie sú dva nové tunely: Diel a Milochov, ktoré predstavujú technicky a investične najnáročnejšiu časť celého projektu. Tieto tunely sú súčasťou modernizácie trate Bratislava - Žilina - Košice - Čierna nad Tisou.

• Tunel Diel: Jednorúrový dvojkoľajný tunel s dĺžkou 1 081,7 metra, nachádzajúci sa v staničení od kilometrovníka 161,422 do 162,506. Razená časť má dĺžku 1 050 metrov a hĺbená časť pri portáloch 31,7 metra. Tunel bol razený metódou NRTM s kombináciou mechanického a trhavinového rozpojovania hornín. Razenie prebiehalo v troch etapách: kalota, stupeň a dno, pričom stabilita výrubu bola zabezpečená primárnym ostením (striekací betón a kotevný systém). Sekundárne ostenie tvorí železobetónová konštrukcia alebo prostý betón. Ochrana pred podzemnou vodou je zabezpečená systémom "dáždnik" a kombináciou plošnej izolácie a drenáží. V súlade s predpismi TSI-SRT bol tunel Diel vybavený únikovou štôlňou o dĺžke približne 304,15 metra s priečnym prepojením do hlavnej tunelovej rúry. Tunel Diel bol uvedený do predčasného užívania 16. septembra 2020.
• Tunel Milochov: Jednorúrový dvojkoľajný tunel s dĺžkou 1 861 metrov, čo z neho robí najdlhší tunel na modernizovanom úseku. Razená časť má dĺžku 1 770 metrov a hĺbená časť pri portáloch 91 metrov. Úniková štôlňa má dĺžku 325,150 metrov. Výstavba tunela Milochov bola sprevádzaná značnými geologickými problémami, vrátane vysokého prítoku vody a organických nánosov, najmä vzhľadom na umiestnenie základov v koryte priehrady s organickými nánosmi. Razenie prebiehalo v náročných podmienkach, vrátane vystrojovacej triedy VT 6 s delenou čelbou, čo výrazne komplikovalo postup prác. Sekundárne ostenie je zhotovené z prostého betónu alebo železobetónu a ochrana pred podzemnou vodou je zabezpečená systémom dáždnika. Tunel Milochov bol uvedený do predčasného užívania 15. decembra 2020.

Mostné objekty: Dominanty novej trate

Modernizácia trate si vyžiadala výstavbu viacerých dominantných mostných objektov, ktoré sú technicky aj esteticky pozoruhodné.

• Most cez Nosickú priehradu: Tento most, s celkovou dĺžkou nosnej konštrukcie 593,6 m a 12 mostnými poľami, predstavuje jeden z najdlhších mostov na trati. S dĺžkou viac ako 600 metrov, patril k najnáročnejším objektom stavby. Prekonáva dvojkoľajnú trať cez Nosickú priehradu pomocou 12 mostných polí s dĺžkou 51,50 metra. Je založený v dvojitých ohrádkach na veľkopriemerových pilótach v koryte priehrady, čo bolo technicky veľmi náročné a vyžadovalo si špecifické postupy, vrátane výstavby z vody pomocou pontónov. Nosná konštrukcia bola realizovaná kombináciou metód, vrátane letmej betonáže. Konštrukcia je z predpätého betónu, s celkovou šírkou 16,47 m a obojstrannými chodníkmi. Viadukt bude vybavený chodníkom pre peších a cyklistov a bude rešpektovať plavebný gabarit nádrže. V rámci spodnej stavby sa realizovali základy P4, P5, P6, P7 a piliere P4, P5, P6, P7, P8 umiestnené vo vodnom toku. Po jej osadení sa zrealizovalo päť polí vodorovnej nosnej konštrukcie mostovky (P13 - 12, P12 - 11, P11 - 10, P10 - 9, P9 - 8).
• Most cez Nosický kanál: Premostenie s dĺžkou 379 metrov, realizované 6-poľovou nosnou konštrukciou ako 6-trámová spriahnutá oceľobetónová konštrukcia. Tento most prevádza železničnú trať ponad koryto Nosického kanála a je jedinečný svojím rozponom dvoch stredných polí s dĺžkou až 125 metrov, čím trať prevádza na tzv. ostrov. Na hornej stavbe zo strany Nosíc sa podarilo zmontovať nosnú oceľovú konštrukciu NK1, NK2 + tiahla, stužovadlá a oblúk NK2, polovicu nosnej oceľovej konštrukcie (NOK).
• Železobetónový dvojkomorový most: Dĺžka premostenia 311 metrov. V roku 2018 boli realizované práce na hornej stavbe v rámci vodorovnej nosnej konštrukcie (VNK) na vahadlách P2, P4 a P5. Práce na hrubej stavbe VNK mostovky pomocou vozíkov letmej betonáže sa dokončili v novembri 2018 (prepojenie spojovacou lamelou). Ďalší železobetónový dvojkomorový most má dĺžku premostenia 653 m. Počas roka sa v rámci spodnej stavby zrealizovali základy P4, P5, P6, P7 a piliere P4, P5, P6 ,P7, P8 umiestnené vo vodnom toku.

Súhrn kľúčových mostných a tunelových objektov

Úprava komunikácií a inžinierskych sietí

Súčasťou rekonštrukcie je aj rozsiahla úprava komunikácií a preložky inžinierskych sietí, ktoré komplikovali výstavbu najmä v blízkosti obývaných oblastí.

• Úprava cesty III/1983 a oporné múry: V oblasti západného portálu tunela Milochov bolo potrebné upraviť prístupovú komunikáciu do mestskej časti Dolný Milochov. Boli realizované objekty ako uholníkový zárubný železobetónový múr (SO 44.38.10.2b) a oporný múr (SO 44.33.02.2). Objekt SO 44.38.10.2b bol navrhnutý ako uholníkový zárubný železobetónový múr zložený zo štyroch dilatačných celkov s dĺžkami 13,675 + 2 × 12,04 + 8,54 m, pričom dilatačný celok č. 4 sa napájal na krídlo existujúceho železničného mosta. Dĺžka tejto preložky je 180 m. Oporný múr v nžkm 164,118 - 164,212 bol navrhnutý z dôvodu zabezpečenia prístupu do mestskej časti Dolný Milochov.
• Prístupová komunikácia k západnému portálu tunela Milochov (SO 44.38.14): Zahŕňa komunikáciu k portálu a zárubný múr. Dĺžka múra je 84,3 m, jeho maximálna výška je viac ako 13 m. Na tomto múre bolo potrebné vyvŕtať 792 klincov s celkovou dĺžkou 9,9 km.
• Preložky inžinierskych sietí v Nosiciach: V úzkom priestranstve medzi existujúcou traťou, cestou III/1942 a riekou Váh bolo potrebné preložiť inžinierske siete, čo si vyžiadalo aj pretlaky pod železničnou traťou. Tieto inžinierske siete boli preložené do ťažko prístupného terénu medzi svah kopca a železničnú trať.
• Cestný nadjazd (SO 44.33.10): Skladá sa z piatich polí s rozpätiami 24,5 + 35,0 + 50,0 + 35,0 + 24,5 m. Nosná konštrukcia je dvojtrámová, predpätá v pozdĺžnom smere, s priemernou výškou trámu 2,01 m. Spodná stavba sa skladá z dvoch krajných opôr a štyroch medziľahlých pilierov. V rámci budovania cestného nadjazdu (SO 44.33.10) sa zrušila cesta III/1942, takže bolo potrebné zrealizovať dočasnú komunikáciu. Novovybudované cestné nadjazdy skolaudované v decembri 2019.

Železničné stanice a zastávky

Modernizácia sa dotýka aj železničných staníc a zastávok s cieľom zvýšiť komfort a bezpečnosť cestujúcich.

• Železničná stanica Považská Teplá: Modernizácia stanice je súčasťou celkového projektu, pričom zo ŽST Považská Teplá sa po modernizácii stane iba zastávka.
• Železničná stanica Považská Bystrica: V rokoch 2016 až 2018 bola kompletne zrekonštruovaná.
• Nová železničná zastávka Nosice: Vybudovaná v záplavovom území, s dvoma nástupišťami s dĺžkou 250 m. Prístup k zastávke je zabezpečený novou lávkou pre peších, ktorá umožní prístup aj od obce Nimnica. Ďalší most prekoná rieku Váh a na jeho konštrukcii budú vybudované chodníky pre peších a cyklistov, čím sa umožní prístup k novej zastávke Nosice aj od obce a kúpeľov Nimnica.
• Zrušenie železničnej zastávky Milochov: Vzhľadom na vedenie novej trate mimo obce Milochov bola existujúca zastávka Milochov zrušená bez náhrady.

Zmeny v trase a technické parametre

Nová trať z Púchova do Považskej Bystrice prejde podstatnou zmenou trasy. Nová trasa opustí pôvodnú trasu v kilometrovníku 158,398, prekonáva Nosický kanál mostom a pokračuje cez ostrov medzi kanálom a riekou Váh. V tomto záplavovom území sa trať striedavo vinie po viaduktoch a násypoch, čo predstavuje inžiniersky náročné riešenie. Odhaduje sa, že samotný násyp v niektorých častiach ešte potrebuje pridať niekoľko metrov výšky, aby dosiahol požadovanú úroveň pre uloženie koľajového lôžka. V súvislosti s výstavbou novej trate bude potrebné odstrániť celkom 31 objektov a zbúrať niekoľko ďalších menších nehnuteľností.

Nová trať bude vybudovaná s minimálnym polomerom oblúka 1 214,800 m a maximálnym 2 354,200 m. Maximálny sklon trate bude 8,261 promile. Koľaj bude bezstyková, zriadená z koľajnicových pásov tvaru 60 E2 dlhých minimálne 75 m. V úseku od kilometrovníka 161,000 po 166,610 bude použitý bezštrkový zvršok, tzv. pevná jazdná dráha, čo je moderné riešenie zabezpečujúce dlhodobú stabilitu a zníženú údržbu. Súčasťou stavby budú aj štyri výhybky tvoriace dve jednoduché koľajové spojky na žilinskom zhlaví železničnej stanice Púchov.

Výluky a ich dopad na dopravu

Realizácia prác v nepretržitých výlukách za plnej prevádzky železničnej dopravy bola v roku 2018 veľmi náročná. Celkový počet výluk dosiahol 772 dní a práce sa realizovali na UČS 45, 46 a 47 v celkovej dĺžke 4 km. Napriek náročnosti sa všetky ciele stanovené harmonogramom výluk podarilo splniť. Na uvedených úsekoch bol zrealizovaný nový železničný spodok a zvršok, trakčné vedenie, priepustky, železničné mosty, podchody pre cestujúcich, zabezpečovacie zariadenia a protihlukové steny s rozlohou 14 050 m². Aj napriek tomu, že rok 2018 bol veľmi náročný z hľadiska realizácie prác v nepretržitých výlukách za plnej prevádzky železničnej dopravnej cesty, všetky ciele dané harmonogramom výluk sa podarilo splniť.

Od 17. septembra 2020 došlo k zmene v cestovnom poriadku ŽSR v úseku Púchov - Považská Bystrica. Doprava bola presmerovaná na nový traťový úsek cez tunel Diel. Traťový úsek sa skráti z 13,6 km na 11,6 km, čo prinesie časovú úsporu pri diaľkovej doprave (Bratislava - Považská Bystrica) o 4 minúty a pri regionálnej doprave o 2,5 minúty. Vlaky v tomto úseku premávajú po jednej traťovej koľaji, sčasti po novej a sčasti po pôvodnej trati. Vzhľadom na práce na úseku je na viacerých miestach znížená traťová rýchlosť na 60 km/h, 80 km/h, resp. 100 km/h. Zrýchlenie na plnú konštrukčnú rýchlosť sa očakáva najskôr v decembri 2021 po testoch.

Dodávatelia a financovanie

Projekt modernizácie realizuje "Združenie Nimnica", ktorého vedúcim členom je Doprastav, a. s., Bratislava. Ďalšími členmi združenia sú TSS GRADE, a. s., Bratislava, Subterra, a. s., Praha, a Elektrizácie železníc Praha, a. s. Generálnym projektantom je REMING Consult, a. s. Technický dozor investora zabezpečoval DEC International, s. r. o.

Celkové náklady projektu sa predpokladajú vo výške 364,9 mil. eur bez DPH. Nenávratný finančný príspevok z OPII predstavuje vyše 335 mil. eur, z toho zdroj EÚ je vyše 285 mil. eur. Celková investícia na projekt dosahuje 471 037 403 EUR, pričom Kohézny fond EÚ prispel sumou 285 475 667 EUR v rámci operačného programu „Integrovaná infraštruktúra“ na programové obdobie rokov 2014 - 2020. Deň účinnosti zmluvy o NFP bol 28. septembra 2015.

Environmentálne aspekty a ochrana pred hlukom

Výstavba novej trate si vyžiadala vyrúbanie vyše 4 500 stromov a krovín na ploche približne 28 tisíc m², čo si bude vyžadovať následnú rekultiváciu. Okrem toho sa realizuje aj výrub 4 482 stromov na lesných pozemkoch. V súlade s hlukovou štúdiou budú na viacerých úsekoch vybudované protihlukové steny, ktoré znížia nepriaznivé hladiny hluku na prípustnú úroveň a ochránia obyvateľstvo pred účinkami dopravy. Zhotoviteľ počas celej výstavby úzko spolupracoval s miestnou samosprávou, aby minimalizoval dopady na život obyvateľov v priľahlých mestách a obciach.

Pokračovanie výstavby a ocenenia

Napriek rozsiahlym prácam a technickým výzvam, projekt modernizácie trate Púchov - Žilina pokračuje. V plnom prúde realizácie budú aj mnohé ďalšie objekty, pretože stavba takého rozsahu si to vyžaduje. Modernizácia trate medzi Považskou Bystricou a Púchovom pokračuje na všetkých stavbách. Predmetom projektu „ŽSR, Modernizácia trate Púchov - Žilina, pre rýchlosť do 160 km/hod., II. etapa - (úsek Považská Teplá /mimo/ - Žilina /mimo/, 2. fáza (Dolný Hričov - Žilina), realizácia" je modernizovať technickú infraštruktúru trate na predmetných ucelených častiach stavby: UČS 00 ŽST Žilina, UČS 51 ŽST Dolný Hričov a UČS 52 traťový úsek Dolný Hričov - Žilina. Predmetný úsek je súčasťou siete TEN-T a európskeho železničného koridoru č. V pre dosiahnutie parametrov v zmysle legislatívy Európskeho spoločenstva, európskych noriem, legislatívy a noriem Slovenskej republiky a dohôd AGC a AGTC. Stavba "ŽSR, Modernizácia trate Púchov - Žilina, I." získala významné ocenenia, vrátane víťazstva v kategóriách CENA FKD „ŽELEZNIČNÁ STAVBA DESAŤROČIA 2012 - 2022“ a Hlavná cena v kategórii Inžinierske stavby a Cena MDV SR za celospoločenský prínos v oblasti architektúry a stavebníctva. Tieto ocenenia potvrdzujú výnimočnosť a dôležitosť tohto projektu.

tags: #rekonstrukcia #zsr #puchov #povazska #kml