Vodné mlyny predstavujú fascinujúcu kapitolu v histórii ľudskej civilizácie, svedectvo o vynaliezavosti našich predkov a ich hlbokom porozumení prírodným silám. Tieto technické pamiatky, kedysi neoddeliteľná súčasť krajiny a života, dnes čelia výzve zabudnutia. Projekt „Mlynárstvo - zabudnuté remeslo našich predkov“ sa stal kľúčovým iniciátorom, ktorý sa snaží zachrániť a obnoviť tieto skvosty, pričom obnova Vodného mlyna v Tomášikove slúži ako prominentný príklad tohto úsilia. V širšom kontexte prebiehajú podobné rekonštrukcie na viacerých miestach Slovenska, s cieľom zachovať tieto cenné pamiatky pre budúce generácie a opäť ich sprístupniť verejnosti.

Vodný mlyn v Tomášikove: Srdce projektu
Vodný kolový mlyn v Tomášikove, s históriou siahajúcou až do roku 1893, kedy ho dal postaviť János Maticza, bol centrom mlynárskej činnosti až do roku 1960. Posledná významnejšia obnova a modernizácia, založená na dostupnej technickej dokumentácii, prebehla v roku 1940. Tento mlyn sa nachádza v malebnom prírodnom prostredí na brehu Malého Dunaja, približne 2 kilometre za obcou Tomášikovo. Charakteristickým znakom mlyna je jeho zachovalosť v pôvodnom stave, bez rušivých zásahov do konštrukcie, a s kompletným, prevádzkyschopným mlynským zariadením.
Komplexná rekonštrukcia mlyna
Kľúčovou aktivitou v rámci projektu bolo komplexné zhodnotenie a obnova tejto technickej pamiatky. Pôvodná mlynica bola dôkladne rozobratá, aby sa po vybudovaní nových nosných častí mohla zrekonštruovať do svojej pôvodnej podoby. Všetky drevené časti budovy prešli procesom čistenia, opravy, doplnenia a následnej konzervácie. Rovnaká starostlivosť bola venovaná celému vnútornému a strojovému zariadeniu. Vymenili aj hriadeľ a drevené súčasti lopatkového vodného kolesa s priemerom 7 metrov a šírkou 2,5 metra. V rámci projektu prešla zásadnou obnovou aj elektroinštalácia. Tá zahŕňala nielen inštaláciu nového osvetlenia, ale aj modernizáciu bleskozvodu, zavedenie kamerového systému pre zvýšenie bezpečnosti, elektronickej zabezpečovacej signalizácie a protipožiarneho systému. Tieto kroky zabezpečili, že historická pamiatka spĺňa aj moderné bezpečnostné a prevádzkové štandardy.

Návštevnícke centrum a infraštruktúra
Súčasťou rekonštrukcie bola aj výstavba nového návštevníckeho centra priamo v areáli vodného mlyna. Nové návštevnícke centrum slúži ako bod prvého kontaktu pre turistov, poskytuje zázemie pre lektorov a slúži ako priestor pre kultúrno-vzdelávacie aktivity. Pred vybudovaním centra v areáli neexistovala žiadna budova, ktorá by mohla slúžiť na privítanie hostí, ako zázemie pre personál či na vystavenie propagačných materiálov. Toto centrum preto vypĺňa dôležitú medzeru a zvyšuje celkovú atraktivitu lokality. Okrem návštevníckeho centra projekt zahŕňal aj obnovu a výstavbu doplnkovej infraštruktúry, ktorá je nevyhnutná pre pohodlie a prístupnosť návštevníkov. Medzi tieto prvky patrí renovácia prístupovej cesty, ktorá zabezpečuje lepší a bezpečnejší prístup k mlynu, a vybudovanie úschovne bicyklov, čo je dôležité vzhľadom na rastúcu popularitu cykloturistiky v regióne.

Projekt „Mlynárstvo - zabudnuté remeslo našich predkov“
Celý projekt, ktorého súčasťou bola aj obnova vodného mlyna v Tomášikove, bol realizovaný v rámci cezhraničnej spolupráce Interreg a financovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Prioritnou osou projektu bola podpora regionálneho rozvoja a zvýšenie atraktivity pohraničnej oblasti prostredníctvom spoločného rozvoja kultúrneho dedičstva pozdĺž rieky Dunaj. Trvanie projektu bolo stanovené od 1. novembra 2020 do 31. decembra 2023.
Rozsah a ciele projektu
Okrem Vodného mlyna v Tomášikove projekt zahŕňal aj obnovu a zatraktívnenie súboru mlynov v maďarskom Szentendre. Medzi obnovené objekty patria: veterný mlyn z oblasti Alföld, konský mlyn z regiónu Felső-Tisza, vodný mlyn z regiónu Balaton-felvidék, suchý mlyn z regiónu Kisalföld a mlyn na mletie obilnín z regiónu Kisalföld. V rámci projektu v maďarskom Szentendre bol tiež postavený železničný dom v skanzene, ktorý dopĺňa celkovú ponuku infraštruktúry pre návštevníkov. Tento komplexný prístup poukazuje na snahu o zachovanie a prezentáciu rôznorodých foriem mlynárstva v regióne. Cieľom projektu je predstavenie mlynárstva ako jedného z tradičných a dôležitých remesiel, ktoré formovalo životy našich predkov. Rekonštrukcia a ochrana budov súvisiacich s mlynárstvom a ich zatraktívnenie pre návštevníkov sú kľúčovými aktivitami. Projekt sa zameriava na zvýšenie povedomia o tomto remesle a jeho historickom význame.

Cieľová skupina a programové aktivity
Cieľová skupina projektu je široká a vychádza z jeho charakteru. Zahrňuje predovšetkým návštevníkov lokalít kultúrneho dedičstva, ako aj obyvateľov regiónu. Krásne prírodné prostredie, v ktorom sa nachádzajú obnovené lokality, priťahuje nielen milovníkov kultúry, ale aj záujemcov o aktívny oddych v prírode prostredníctvom cyklistiky, turistiky či kanoistiky, a to nielen v lete, ale aj počas iných ročných období. Partneri projektu ponúkajú na obnovených miestach rôzne programy pre návštevníkov. Tieto aktivity zahŕňajú výstavy o histórii a fungovaní mlynov, organizované cyklistické a vlakové prehliadky, ako aj muzeálno-pedagogické programy určené najmä pre školské skupiny a rodiny. Sprievodné cezhraničné aktivity, workshopy a výstavy pre odborníkov aj širokú verejnosť tvoria dôležitú súčasť prehlbovania spolupráce medzi inštitúciami a ďalšími zainteresovanými stranami.
Širší kontext: Rekonštrukcia mlynov na Slovensku a v regióne
Prípad Tomášikova nie je ojedinelý. Renováciu a zatraktívnenie mlynov a ďalších technických pamiatok v regióne podporujú aj iné iniciatívy. Technické pamiatky majú z historického hľadiska význam v rozvoji výrobných síl a patria medzi základné determinanty civilizačného vývinu spoločnosti. Ich prvenstvo nemôžu nahradiť žiadne nové budovy či stavby. Okrem dokumentárnej hodnoty majú aj estetické kvality, ktoré skrášľujú životné prostredie.
Vodný mlyn vo Veľkých Teriakovciach
Viac ako 200 rokov stojí na brehu rieky Rimava vo Veľkých Teriakovciach v Rimavskosobotskom okrese veľký vodný mlyn. Samospráva, ktorá je jeho vlastníkom, aktuálne realizuje rekonštrukciu tejto národnej kultúrnej pamiatky. Po nej by sa mala začať písať nová kapitola jej existencie s opätovným sprístupnením verejnosti. Vodný mlyn vo Veľkých Teriakovciach slúžil na mletie obilia zhruba od roku 1800 až do roku 1961. Pomerne rozľahlú stavbu potom miestne roľnícke družstvo ešte ďalších päť rokov využívalo na šrotovanie. Nasledujúcich vyše 40 rokov však už len chátrala.
Záchrana a opätovná obnova
Zlom nastal až v roku 2008, keď občianske združenie (OZ) Ozveny získalo z nórskych fondov financie na obnovu mlyna. „Bola to pamiatka, o ktorú sa mnohí zaujímali a mali veľké plány, ako ju zrekonštruovať. Ku konkrétnym krokom však nikdy nedošlo,“ uviedla dobrovoľníčka OZ Ozveny Miroslava Vargová. Zhodou náhod bola v čase aktívneho pôsobenia združenia v regióne vyhlásená výzva v rámci takzvaných nórskych fondov, ktoré boli v tom čase na Slovensku novinkou. „Podarilo sa nám uspieť a to bol štart najväčšej rekonštrukcie, ktorú mlyn absolvoval za obdobie svojej existencie,“ podotkla Vargová. Po obnove v mlyne vznikli expozície z predmetov, ktoré združeniu pomáhali zhromaždiť obyvatelia Veľkých Teriakoviec a okolia. OZ Ozveny ho potom prevádzkovalo asi 12 rokov formou dobrovoľníckej práce. Takéto nasadenie sa napokon prejavilo v totálnom vyčerpaní dobrovoľníkov, ku ktorému sa pridružili aj zdravotné problémy. „Nakoniec to viedlo k rozhodnutiu, že ďalej na to nemáme kapacitu, čas ani zdravie. Nájomný vzťah s vlastníkom, obcou Veľké Teriakovce, sme teda ukončili a mlyn sme im odovzdali,“ vysvetlila Vargová.
Medzitým sa však na budove opäť podpísal zub času. Historická stavba potrebovala ďalšiu obnovu, ktorá sa začala vlani a obec na ňu získala 80 000 eur od Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR. Táto obnova je zameraná na opravu fasád a vlhnúcich múrov. Obvodové múry do výšky 1,5 až dva metre dostávajú nové hydroizolačné omietky. „V mlyne zvonka aj zdnuka vlhli múry. Je to stará stavba, všade je skala, preto to vlhlo a vytvárala sa soľ,“ uviedol starosta Veľkých Teriakoviec Kamil Kučera. Aktuálne je v interiéri dokončených už asi 90 percent prác, ale na vonkajších múroch zostáva viac roboty. Obec má čas zrealizovať všetky práce do konca roka 2026. Po ukončení obnovy chce obec túto národnú kultúrnu pamiatku opäť sprístupniť verejnosti. „Problém je však v tom, že v dnešnej dobe je dosť náročné zabezpečiť sprievodcu. Verím, že kým bude prebiehať rekonštrukcia mlyna, tak sa nám to nejakou formou podarí zabezpečiť,“ avizoval starosta. Dnešní štyridsiatnici či päťdesiatnici z dediny už nezažili vodný mlyn v čase jeho fungovania, ale napriek tomu bol súčasťou ich detstva. Obecný poslanec a zástupca starostu Norbert Keľo si spomína: „Pamätám si ako chlapec, keď sme ešte nefungovali na internete, tak sme behali po jarkoch a okolo Rimavy. Keďže mlyn bol zamknutý, bavilo nás cez kadejaké diery doň vliezať. Skrývali sme sa tam a hrali na vojakov.“ Rodinná firma, v ktorej pôsobí, sa venuje aj rozvoju cestovného ruchu vo Veľkých Teriakovciach a okolí. Obnove mlyna sa preto podľa jeho slov veľmi tešia.

Vodný mlyn v Dunajskom Klátove
Typické technické pamiatky Žitného ostrova sú predovšetkým vodné mlyny, ktoré boli v prevádzke na Veľkom i Malom Dunaji a na Klátovskom ramene Malého Dunaja. Podľa historikov vodné mlyny na území Žitného ostrova sú známe od 12. storočia. V druhej polovici 19. storočia bolo ešte vyše sto vodných mlynov na 21 lokalitách. Napríklad vo Vojke nad Dunajom mleli v 15-ich, v Bodíkoch v 14-ich, v Šamoríne v 13-ich mlynoch. Z uvedeného veľkého počtu mlynov na Žitnom ostrove sa zachovalo len veľmi málo. V okrese Dunajská Streda máme v súčasnosti nasledovné technické pamiatky: vodnú pílu v Jahodnej, pozostatky vodného mlyna s haťou v Jahodnej a vodný mlyn v Dunajskom Klátove. Okrem nich na Žitnom ostrove (resp. na Malom Dunaji) sa zachoval vodný mlyn v Tomášikove a vodný mlyn v Jelke.
Špecifiká konštrukcie a histórie
Konštrukcia mlynov bola prispôsobená sile prúdenia vody: na Dunaji a na Malom Dunaji stavali spodkové, na horských a podhorských potokoch vrchové mlyny. Budova s mlynicou mohla byť vo vode na pilieroch (tzv. kolové), na člnoch (tzv. lodné), či na brehu rieky. Mlyny lodné v našom regióne boli známe a používané na Dunaji (Gabčíkovo, Palkovičovo, Medveďov). Najrozšírenejšie boli mlyny kolové, z nich sa však nezachoval ani jeden, iba zbytky pilierov v Jahodnej svedčia o niekdajšej sláve týchto mlynov. Spodkové mlyny s veľkým lopatkovým kolesom a mlynicou na brehu, boli v našom regióne dosť zriedkavé a predsa práve z tohto druhu sa podarilo jeden zachrániť v Dunajskom Klátove. Táto vzácna technická pamiatka bola postavená niekedy koncom 19. storočia. Prezentuje stav mlynárskej výroby a technického myslenia v oblasti Žitného ostrova na začiatku 20. storočia. Význam pamiatky zvyšuje takmer kompletne zachované technické zariadenie so všetkými súčasťami, ktoré pochádzajú pravdepodobne zo začiatku 20. storočia.

Posledným vlastníkom mlyna bol Michal Cséfalvay, otec ktorého mlyn odkúpil od predchádzajúceho majiteľa - rodiny Dukasovcov. V tom čase bola mlynica mlyna zhotovená z drevených dosiek. Okolo roku 1922 sa uskutočnila prestavba mlyna do dnešnej podoby murovanej mlynice, ktorá mu vtisla súčasný vzhľad. Na rozdiel od ostatných vodných mlynov v regióne mlynica je murovaná, len koleso a hnacia časť sú umiestnené v drevenej prístavbe. Vďaka tejto prestavbe mlyn ako jediný v celom okrese sa zachovalo ako technické zariadenie. Mlynica predstavuje jednoposchodovú budovu vybudovanú z pálenej tehly so sedlovou strechou postavenej na brehu na kamenné a z časti na betónové základy, bez pivničného priestoru. Stropy medzi jednotlivými poschodiami sú z drevenej trámovej nosnej konštrukcie s doskovou palubovkou. Okná sú oceľové s jednoduchým pevným zasklenením z časti otváracie, dvere sú drevené doskové s kovanými oceľovými pántami. Strecha je krytá so škridlami. Konštrukcia krovu je drevená, riešená hambálkovou konštrukčnou sústavou.
Technické zariadenie
Technické zariadenie kolového mlyna pozostáva zo sústavy hnacej, prevodovej a pracovnej. Základom hnacej sústavy je veľké lopatkové vodné koleso na spodný náhon, ktoré je kombinovanej kovovo-drevenej konštrukcie. Voda k mlynskému kolesu je privedená pomocou mlynského náhonu so stavidlom. Vodné koleso je dvojvencové s dvomi dvojitými kovovými vencami na vonkajšom obvode, v ktorých je osadených 32 drevených lopatiek. Kovové vence kolesa sú prepojené ôsmymi pármi drevených hranolových špíc (lúčov), vychádzajúcich z masívneho horizontálneho dreveného hriadeľa, ktoré sú k hriadeľu pripevnené pomocou kovových upevňujúcich pásových prvkov. Mohutný hriadeľ veľkého kolesa v horizontálnej polohe je vyhotovený z dubového dreva, má na oboch koncoch vpracované oceľové čapy, uložené v drevených ložiskách. Hrady nesúce vodorovný hriadeľ vodného kolesa sú osadené na pilótach z agátového dreva, zatlčených do dna vodného toku.
Prevodová sústava mlyna s ozubenými prevodovými kolesami je umiestnená v solitérnej drevenej búde, situovanej medzi murovanou mlynicou a veľkým vodným kolesom. Prevodová sústava pozostáva z veľkého palečného kolesa, ktoré poháňalo ležatý hriadeľ s cievami a s vertikálnym malým palečným kolesom, ktoré zaberalo do zvislého pastorka na vretene. Prostredníctvom prevodovej sústavy rotačný pohyb vertikálneho vodného kolesa s vodorovným hriadeľom sa prenáša na rotačný pohyb vodorovného mlynského kameňa, behúňa, pevne osadeného na zvislom železnom vreteni. Kamenné zloženie, t.j. pár mlynských kameňov spolu s vyrezávanou drevenou násypkou, ktorou sa nasypalo zrno do mlecieho zariadenia, a s valcovou stolicou, ktorá v neskoršom období nahradila mlynské kamene, patria k najcennejším častiam inventára mlyna.
Obnovenie a sprístupnenie
Mlyn bol v prevádzke do roku 1941, kedy bola prevádzka všetkých menších vodných mlynov v regióne zastavená. V druhej polovici osemdesiatych rokov 20. storočia bol mlyn odkúpený štátom a objekt bol vyhlásený za chránenú národnú kultúrno-technickú pamiatku. Bola realizovaná stavebno-technická rekonštrukcia objektu. Pre verejnosť bol mlyn sprístupnený 21. augusta 1987 a je v súčasnosti využívaný ako muzeálny exponát Žitnoostrovného múzea v Dunajskej Strede. Po ukončení prevádzky vodný mlyn začal schátrať najmä dôsledkom postavenia mostu v päťdesiatych rokoch, čím bola voda odvedená od vodného kolesa. Pôvodne tok Klátovského ramena prehradzovala kolová hať, ktorá usmerňovala a urýchľovala prúd vody na koleso. Nefunkčnosť vodného kolesa neumožnila údržbu technického vybavenia. K tomu sa pridali dôsledky vysokých vodných stavov a povodní a potreba záchrany mlyna pre nasledujúce pokolenia bola stále aktuálnejšia.
Obec v roku 2014 v rámci programu „Zachovanie a revitalizácia kultúrneho a prírodného dedičstva a podpora rozmanitosti v kultúre a v umení v rámci Európskeho kultúrneho dedičstva“ podala projekt na obnovu a rekonštrukciu vodného mlyna, ktorý bol v roku 2015 prijatý. V rámci realizácie projektu komplexnej obnovy mlyna v roku 2016 prebehla rekonštrukcia interiéru aj exteriéru vrátane novej strechy budovy mlyna. Obnovilo sa mlynské koleso, jeho oporná časť a k nemu patriace ozubené koleso. Taktiež boli spevnené brehy, vybudovala sa nová ohrada, prebehla komplexná úprava okolitého terénu. Na protiľahlom brehu Klátovského ramena oproti mlynu bolo vybudované mólo - vyhliadková plošina. Pre verejnosť bol mlyn znovu otvorený 7. mája 2016. Vodný mlyn sa nachádza v extraviláne obce Dunajský Klátov v juhovýchodnej krajinnej časti na lokalite Huszamér. Mlynica vodného mlyna je situovaná na brehu Klátovského ramena Malého Dunaja, ktoré je významnou prírodnou lokalitou, a je od roku 1993 vyhlásená za štátnu prírodnú rezerváciu. Samotný vodný mlyn je vyhlásený za národnú kultúrno-technickú pamiatku, zapísanou v Ústrednom zozname pamiatkového fondu. Návšteva vodného mlyna v Dunajskom Klátove je zážitkom nielen pre milovníkov historických zaujímavostí či technických pamiatok, ale aj pre nadšencov prírody Klátovského ramena - územia s množstvom chránených rastlinných a živočíšnych druhov.

Pri návrhu obnovy riešeného objektu bývalého mlyna sa zohľadňovali jeho pamiatkové hodnoty, stav ich zachovania, miera ich poznania a požiadavky investora na využitie objektu. Pre vyšší štandard objektu sa počíta s odstránením objektu maštale vo východnej časti parcely a jeho nahradením replikou. V súvislosti s náhradou maštale za novostavbu sa počíta s umiestnením technického zázemia objektu pod úroveň dnešného dvora na východnej strane pozemku.

Mlyn v Modre
Objekt bývalého mlyna sa nachádza v severnej časti PZ Modra, v blízkosti jedinej zachovanej vežovej brány mestského opevnenia. V minulosti lokalita objektu pravdepodobne súvisela s opevnením (jeho priekopou), funkciu mlyna získal až neskôr. Jeho polohu pravdepodobne ovplyvnila aj možnosť vytvorenia odrazeného náhonu, vedúceho po vrstevnici z Horného mlyna, prestavaného v neskoršom období na kaštieľ. Objekt bývalého mlyna síce prešiel viacerými stavebnými vývojovými etapami, ale je možné konštatovať, že okrem zaniknutej mlynskej technológie sa zachovala podstatná časť objemu stavby nad terénom aj pod terénom. Jedným z dôvodov, prečo sa nepristúpilo k prezentácii atraktívnej podoby mlyna s drevenými mlynskými kolesami, bola aj výrazná zmena konfigurácie okolitého terénu v dôsledku zásypov v priestore predpokladanej priekopy. Problémom ostáva neujasnené ukončenie západnej časti strojovne, ktorej upresnenie sa nepodarilo zistiť vykonanými pamiatkovými výskumami. Vzhľadom na to, že pri spracovávaní štúdie k novým poznatkom neprišli, akceptuje sa súčasný pôdorysný tvar strojovne. Objekt využíva možnosť umiestnenia technického zázemia vo východnej časti pozemku. Na prvom nadzemnom podlaží sú navrhnuté prevádzky vinotéky a flexibilného priestoru mlynice na využitie verejnosťou, s prístupom do kanála.
Lodný mlyn Kolárovo
Zaujímavým príkladom je aj projekt „Návrat lodného mlyna“ Občianskeho združenia Spolok vodný mlyn Kolárovo. Tento projekt sa snaží prezentovať potenciál miesta na vytvorenie atraktívneho kultúrno-spoločenského priestoru v prírodnom prostredí Kolárova.
Prehľad rekonštruovaných mlynov a projektov
Nasledujúca tabuľka sumarizuje vybrané vodné mlyny a projekty ich rekonštrukcie, ktoré svedčia o rozsahu úsilia pri záchrane tohto cenného dedičstva.
| Lokalita mlyna | Obdobie prevádzky | Kľúčová rekonštrukcia (rok) | Financovanie | Súčasné využitie / Status |
|---|---|---|---|---|
| Vodný mlyn Tomášikovo | 1893 - 1960 | 1940 (posledná väčšia) / 2020-2023 (komplexná) | Interreg, Európsky fond regionálneho rozvoja | Návštevnícke centrum, muzeálny exponát |
| Vodný mlyn Veľké Teriakovce | cca 1800 - 1961 | 2008 (OZ Ozveny) / Aktuálne (obec) | Nórske fondy / Ministerstvo investícií SR | Expozície, opätovné sprístupnenie |
| Vodný mlyn Dunajský Klátov | Kon. 19. st. - 1941 | 1922 (prestavba) / 2014-2016 (komplexná) | Program „Zachovanie a revitalizácia...“ | Muzeálny exponát, Žitnoostrovné múzeum |
| Mlyn Modra (bývalý) | 18. - 19. storočie | Pripravovaná obnova | Nezadané | Vinotéka, flexibilný priestor |
| Lodný mlyn Kolárovo | Nezadané | Projekt „Návrat lodného mlyna“ | Nezadané | Kultúrno-spoločenský priestor |
tags: #rekonstrukcia #vodneho #mlyna