Komplexná obnova stredovekých hradov na Slovensku: Výzvy, projekty a prínosy

Obnova a zachovanie stredovekých hradov na Slovensku predstavuje komplexný proces, ktorý zahŕňa nielen architektonické a reštaurátorské práce, ale aj náročné verejné obstarávania, financovanie a súdne spory. Rekonštrukcia stredovekých hradov je komplexný a finančne náročný proces, ktorý si vyžaduje dlhodobé plánovanie, odborné znalosti a spoluprácu viacerých inštitúcií a jednotlivcov. Napriek prekážkam, akými sú meškania v projektoch, súdne spory či rastúce náklady, je obnova týchto pamiatok kľúčová pre zachovanie národnej identity a kultúrneho dedičstva. V súčasnosti sa na Slovensku obnovuje 39 hradov. Prevažná väčšina z nich sa konzervuje z iniciatívy občianskych združení.

Spišský hrad: Meškanie, neistota a plány do budúcnosti

Príkladom týchto výziev je aj súčasná situácia okolo rekonštrukcie Spišského hradu, jednej z najvýznamnejších národných kultúrnych pamiatok. Spišský hrad patrí medzi najrozsiahlejšie hradné komplexy v Európe a od roku 1993 je zapísaný v zozname Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Samotné bralo nesie dôkazy osídlenia už od čias praveku, od 13. storočia vznikal na tomto mieste hrad, ktorého súčasťou bol aj Románsky palác. Doteraz je našou najstaršou a najcennejšou palácovou architektúrou tohto typu.

Výzvy a meškania v obnove

Rekonštrukcia Spišského hradu, konkrétne jeho románskeho a západného paláca, sa stretáva s nečakanými prekážkami, ktoré spôsobujú výrazné meškanie projektu. Pôvodne plánované ukončenie prác v septembri 2024 bolo predĺžené o približne 12 mesiacov, no aktuálne sa omeškanie odhaduje až na poldruha roka. Hlavným dôvodom je výpoveď zmluvy s pôvodným zhotoviteľom, spoločnosťou Bing Stav, v máji 2022. Dôvodmi boli nedodržiavanie termínov a nevyplácanie subdodávateľov, čo viedlo k zablokovaniu staveniska.

Slovenské národné múzeum, ako obstarávateľ, vypísalo nové verejné obstarávanie, v ktorom uspela stavebná firma EN LIBRE z Dobrohošti s nižšou cenovou ponukou. Zmluva však doteraz nebola podpísaná z dôvodu neodkladného opatrenia Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi. Súd nariadil verejnému obstarávateľovi zdržať sa úkonov smerujúcich k odstráneniu žeriavu a betónových panelov, na ktorých je postavený. Toto uznesenie bráni odovzdaniu staveniska novému zhotoviteľovi a tým aj pokračovaniu prác. Slovenské národné múzeum podalo odvolanie, rovnako aj žalobca, a vec je momentálne v súdnom riešení.

Financovanie a rozsahy rekonštrukcie

Náklady na projekt Rekonštrukcia Spišského hradu, Románsky palác a západné paláce, II. etapa, boli pôvodne stanovené na 4,7 milióna eur. Vzhľadom na rastúce ceny materiálov a energií sa celková odhadovaná hodnota zákazky v novom obstarávaní zvýšila na viac ako 6,8 milióna eur, pričom jedna z ponúk bola na úrovni 7,7 milióna eur a druhá na 9,1 milióna eur. Slovenské národné múzeum plánuje rokovať s Ministerstvom kultúry o finančnom krytí obnovy.

Pre lepšiu predstavu o finančných nákladoch na obnovu Spišského hradu uvádzame nasledujúcu tabuľku:

Realizované práce a budúce plány

Jeho stav bol, však už niekoľko rokov výsostne alarmujúci. Havarijný stav Románskeho paláca je výsledkom predovšetkým oslabenej statiky murív a silnej deštrukcie korún muriva. „Návrh rekonštrukcie Románskeho paláca preferuje kombináciu reštaurátorského prístupu a stavebných prác, tzn. preferuje záchranu historických detailov, vrátane omietok, pred iba stavbárskym prístupom k rekonštrukcii. Románsky palác bude staticky zaistený, vrátane sanácie brala, na ktorom stojí. Samotná architektúra paláca bude reštaurovaná a vo finálnej etape bude palác prestrešený formou tzv. opačnej, dovnútra otočenej strechy, ktorá neprečnieva cez siluetu múrov.

Ministerka kultúry Natália Milanová a generálny riaditeľ Slovenského národného múzea (SNM) Branislav Panis oznámili začiatok veľkej a náročnej obnovy Spišského hradu, ktorá sa prioritne sústredí na záchranu Románskeho paláca. Zároveň budú zrekonštruované aj západné paláce (paláce Zápoľskovcov - dnešné expozície múzea) a hradná kaplnka sv. Alžbety. Napriek pozastaveniu hlavných prác, Slovenské národné múzeum realizovalo na Spišskom hrade aj menšie odborné práce. V rámci druhej etapy projektu sa vysťahovala kaplnka, aby mohli reštaurátorské práce postúpiť do interiéru a prebiehali práce na novej streche kaplnky. Na románskom paláci bolo očistené bralo od náletovej zelene, vykonaná sanácia narušených miest a spevnené okenné a dverové otvory.

Počas súčasnej rekonštrukcie Spišského hradu plánuje Slovenské národné múzeum pripraviť projektovú dokumentáciu na ďalšie časti, a to východné paláce a múry, sanácia hradného brala a celé horné nádvorie, v ktorých vzniknú nové výstavné priestory, ktoré budú venované archeologickým expozíciám. „Tento projekt je pokračovaním rekonštrukcie celého Spišského hradu. Snahou národného múzea je príprava kontinuálnej a postupnej obnovy Spišského hradu. Po ukončení horného hradu, počítame aj s obnovou stredného aj dolného hradu. Osobitne sa pripravujeme aj na zvýšenie a skvalitnenie služieb návštevníkom, a to najmä v priestore podhradia, kde by mali vzniknúť okrem technických priestorov múzea, aj priestory pre návštevníkov, ako sú miesta na občerstvenie, predaj suvenírov a ďalšie služby. Tento proces nie je možné zvládnuť v krátkej dobe, preto ho odhadujeme na 10 rokov a celkové náklady sa pohybujú v sume 20 mil. €.

Rekonštrukčné práce na hrade by mali prebiehať do konca roka 2024, pričom od letnej sezóny 2022 bude pre ich náročnosť hrad pre turistov prístupný len v obmedzenej miere, bez horného nádvoria. „Na strednom a dolnom hrade sa však aj v tomto čase budeme snažiť ponúknuť návštevníkom zaujímavý program. Spomenuté prístupné priestory sa budeme snažiť využiť v maximálne možnej miere na prezentáciu dejín hradu a na organizáciu podujatí pre čo najširšie spektrum návštevníkov. Z dolného nádvoria plánujeme vytvoriť tzv. kultúrny bod, ktorý ponúkne miesto na realizáciu kultúrnych aktivít mladým umelcom, hudobníkom, divadlám.

Obnova Spišského hradu prebiehala v menšom rozsahu aj posledné roky. SNM - Spišskému múzeu sa počas nej podarilo vybudovať inžinierske siete na hrade, vďaka ktorým sa zlepšilo monitorovanie bezpečnosti areálu. SNM tiež vyriešilo vodovodné a kanalizačné prepojenie nádvorí, do zeme sa dostali elektrické rozvody, z hradieb boli odstránené visiace staré káble, sanovalo sa bralo pod západnými palácami a tiež priľahlé múry. Komplexnou rekonštrukciou a reštaurovaním prešla architektúra tzv. kapitánskeho domu, kde všetka „nová technológia“ vyústila a odkiaľ sa aj ovláda. Vybudovaný bol moderný systém aktívnej ochrany pred účinkami blesku. Aktuálne dokončujeme štet cesty v románskom predhradí, ktorý zlepší prístup návštevníkov medzi jednotlivými nádvoriami. „Z vlastných prostriedkov realizujeme konzervovanie hlavnej vstupnej brány, v dvoch etapách sme sanovali časť uvoľneného muriva v hradbách dolného nádvoria (smerom k mestu Spišské Podhradie ) v celkovom náklade do 300 tisíc €. Pre úplnú sanáciu opevnenia v tejto časti je potrebné realizovať ešte III. etapu stabilizáciou základu a päty opevnenia s predpokladaným nákladmi 50 tis.

Rôznorodosť projektov obnovy hradov na Slovensku

Prípad Spišského hradu nie je ojedinelý. Obnova historických pamiatok na Slovensku často naráža na podobné problémy súvisiace s financovaním, legislatívou a technickou realizáciou. Napriek tomu existujú aj úspešné projekty, ktoré ukazujú potenciál a dôležitosť zachovania nášho kultúrneho dedičstva.

Oravský hrad: Postupná obnova a dôležitosť výskumu

Oravský hrad, často považovaný za najkrajší slovenský hrad, prechádza postupnou obnovou v nadväzujúcich etapách. V minulosti sa na jeho obnove používali nevhodné materiály a technológie, čo viedlo k degradácii fasádnych omietok. Aktuálna obnova vychádza z relevantných pamiatkových výskumov a súhlasných postupov. Odstránili sa sekundárne zásahy a cementové omietky, doplnili sa chýbajúce hmoty vápennou omietkou a zrekonštruovala sa fasádna maľba Archívnej bašty. Dôležitú úlohu zohrávajú dendrochronologická analýza a architektonicko-historický výskum, ktoré pomáhajú pochopiť historické vrstvy stavby.

Budatínsky hrad: Európske fondy a moderné využitie

Budatínsky hrad je jednou z najstarších stojacich architektonických pamiatok na území mesta Žilina. Najstarší stredoveký hrad vznikol na sútoku Váhu a Kysuce v druhej polovici 13. storočia. Prvá písomná zmienka, ktorá ho spomína ako castrum Budetyn, pochádza z roku 1321, kedy zomrel jeho majiteľ Matúš Čák Trenčiansky. Vybudovaný bol v močaristom teréne na nízkom skalnom brale, ktorého plochu rozšírili umelým hlinitým násypom. Obnova Budatínskeho hradu je príkladom úspešného využitia finančných prostriedkov z európskych fondov a Nórskeho finančného mechanizmu.

Žilinský samosprávny kraj získal na obnovu viac ako 4,3 milióna eur, pričom zvyšok dofinancoval. Od roku 2009 bolo do obnovy jedného z najstarších hradov na Slovensku investovaných už viac ako 7 miliónov eur z projektov financovaných z Európskeho spoločenstva. Hrad, ktorý pochádza z 13. storočia, bol naposledy rekonštruovaný na začiatku 20. storočia. Snahy o jeho obnovu boli už skôr, nakoniec sa s rekonštrukciou začalo až v roku 2009, a to úpravou Budatínskeho parku. Nasledovala kompletná obnova veže, kaplnky a postupne sa opravovali aj ďalšie časti hradného komplexu. Minulý rok sa podarilo dokončiť rekonštrukciu hospodárskej budovy z 18. storočia, kde sa dnes nachádza drotársky pavilón. „Priebeh rekonštrukcie bol podľa plánu. Výsledok je aj vďaka snahe všetkých zúčastnených strán mimoriadne pôsobivý. Reštaurátorský výskum priniesol nové objavy renesančných stavebných prvkov, ktoré sú aj odprezentované. Obnova je čistá, čitateľná a na návštevníka pôsobí veľmi príjemne.

Rekonštrukcia druhého nadzemného podlažia sa začala na jeseň v roku 2018 a práce boli ukončené v máji tohto roku. Obnova druhého nadzemného podlažia bola financovaná cez program cezhraničnej spolupráce Interreg SK-CZ za viac ako 591-tisíc eur. V novozrekonštruovaných priestoroch pripravuje Považské múzeum v spolupráci so Žilinskou župou novú výstavu pod názvom Pred hradbami za hradbami. Výstava bude pozostávať z 3D modelov hradu a exponátov, ktoré zachytávajú tri hlavné úseky dejín - pravek, včasný stredovek a vrcholný stredovek.

Rekonštrukcia ešte nie je definitívne ukončená. „Na hrade ostáva zrekonštruovať miestnosti vo východnom paláci, prípadne zobytnenie podkrovia, obnovu fasád na severnej a východnej strane hradu a na záver vykonať terénne úpravy a prípadnú rekonštrukciu mosta pred drotárskym pavilónom. Cieľom je nielen zachovať historickú hodnotu hradu, ale aj vytvoriť priestory pre moderné využitie, vrátane výstavných priestorov a komunitných aktivít. Na atraktivite mu to však neuberá, ročne ho navštívi okolo 30-tisíc návštevníkov. Za zmienku určite stojí aj návštevnosť priľahlého parku, ktorá v priebehu roka dosahuje číslo 100 tisíc.

Kaštieľ v Rusovciach: Návrat k neogotickému lesku a archeologické objavy

Historický kaštieľ v Rusovciach, po desaťročiach chátrania, prechádza od roku 2024 dlho pripravovanou obnovou. Kaštieľ v Rusovciach vznikol na základe staršieho stredovekého hradu a ešte predtým na mieste rímskeho osídlenia, resp. zástavby. V rokoch 1841-1844 prešiel veľkou prestavbou, ktorá mu dala súčasný, neogotický vzhľad. Obnova je náročná a naplánované je jej dokončenie v roku 2029. Okrem obnovy samotného kaštieľa, ktorý má slúžiť ako reprezentačné priestory pre Úrad vlády SR, bude verejnosti prístupný aj park a čeľadník.

Počas archeologického prieskumu boli objavené mimoriadne vzácne nálezy z doby rímskej, vrátane unikátneho akvaduktu. Ide o prvý nález tohto typu v krajine, ktorý potvrdzuje vysokú stavebnú vyspelosť rímskeho osídlenia na pravom brehu Dunaja v blízkosti Bratislavy. Objavené boli aj výnimočné artefakty, rovnako ako zvyšky osídlení z rímskych čias, rovnako ako zo stredoveku.

Hrad Hrušov: Dobrovoľníctvo a podpora verejnosti

Obnova hradu Hrušov je primárne zabezpečovaná združením LEUSTACH, ktoré sa už 20 rokov spolieha na prácu dobrovoľníkov a podporu verejnosti. Združenie aktívne vyhľadáva finančné prostriedky prostredníctvom darov a 2% z daní. Projekt "Obnova interiéru južnej delovej bašty hrad Hrušov s vyhliadkou" úspešne obnovil baštu a položil dubové trámy, čím sa pripravuje na slávnostné otvorenie vyhliadkovej terasy.

Unikátne sa im podarilo vo vzdialenosti zhruba 300 metrov pod hradom objaviť 14 pôvodných nárožných kamenných blokov. Viaceré z nich namáhavo vydolovali z hliny, keďže z nich vyčnieval len kúsok, a prepravili ich späť na hrad. "Bloky s váhou 150 až 300 kg postupne vynášajú naši mocní chlapi ručne na najvyšší bod hradu - východnú baštu, a pomocou kladkostroja ich postupne osádzajú na svoje pôvodné miesta," informoval TASR vedúci projektu záchrany hradu Martin Slezák. Taktiež sa podľa jeho vyjadrenia podarilo rozbehnúť rekonštrukciu múru horného paláca. "Všetky práce sú mimoriadne náročné pre zlú dostupnosť, a tak je hrad chtiac-nechtiac opravovaný tradičným spôsobom ako pred stáročiami - ručne. Tento rok máme ešte v pláne archeologický výskum výpadovej bránky do východného predhradia," dodal Slezák. Okrem stavebných činností tento rok rozšírili priestor pre návštevníkov hradu v dolnom predhradí, stolíky a 15 lavičiek zvýšilo komfort pri vychutnávaní si stredovekej atmosféry mohutného hradu.

Archeologické objavy: Markušovce a Csonkavár

V rámci obnovy hradu v Markušovciach pri Spišskej Novej Vsi prebieha archeologický výskum stredovekej studne. Tento výskum, realizovaný združením Sine Metu, môže priniesť cenné informácie o histórii hradu a rodu Máriássyovcov. Obnova hradu, ktorý bol postavený koncom 13. storočia, prebieha už niekoľko rokov a je výsledkom snahy Petra Mariássyho zachrániť rodovú pamiatku.

Národná kultúrna pamiatka Csonkavár v Kráľovskom Chlmci, okres Trebišov, zaznamenala v roku 2024 významný objav. Počas archeologického výskumu bola objavená stredoveká studňa, ktorá predstavuje cennú "časovú schránku" s potenciálom odhaliť vzácne archeologické informácie o každodennom živote hradu a pomôcť s jeho datovaním.

Viniansky hrad: Obnova zrúcaniny a replika žeriavu

Viniansky hrad, pôvodne gotická zrúcanina z 13. storočia, sa nachádza na sopečnej kryhe na južných výbežkoch Vihorlatských vrchov, v nadmorskej výške 325,3 metra nad morom. Od roku 2011 prebieha jeho intenzívna rekonštrukcia a záchrana, o ktorú sa s nasadením stará občianske združenie Zemplínsko-užská hradná cesta. Táto snaha prináša ovocie v podobe postupných obnovovacích prác a sprístupňovania hradu verejnosti, čím sa Viniansky hrad stáva nielen významnou kultúrnou pamiatkou, ale aj atraktívnym cieľom pre turistov a milovníkov histórie.

Prvá písomná zmienka o Vinianskom hrade pochádza z roku 1335, no jeho výstavba sa pravdepodobne datuje do druhej polovice 13. storočia. Jeho strategická poloha na obchodnej ceste do Poľska mu dávala významnú úlohu strážneho hradu, podobne ako neďalekým hradom v Brekove, Jasenove a Čičve. Občianske združenie Zemplínsko-užská hradná cesta, ktoré pôsobí na záchrane hradu už desiaty rok, odvádza obrovský kus práce.

V rámci rekonštrukčných prác sa kládol dôraz na citlivý prístup a minimálny rozsah zásahov, aby sa zachovala autenticita a nedochádzalo k domýšľaniu neoverených historických skutočností. Keďže hradný palác a jeho opevnenie sú národnými kultúrnymi pamiatkami, všetky práce sú vopred schvaľované krajským pamiatkovým úradom.

Jedným z najvýraznejších úspechov rekonštrukcie je funkčná replika stredovekého dreveného šliapacieho žeriavu. Tento unikátny mechanizmus, nazývaný aj výťah, slúži na prepravu bremien, najmä kameňov, s nosnosťou do 200 kilogramov. Jeho výstavba bola dielom hradného kastelána Jaroslava Gorása a zamestnancov združenia, ktorí sa pri svojej práci inšpirovali konzultáciami s českým tesárskym majstrom Petrom Ružičkom a návštevou francúzskeho hradu Guédelon. Princíp fungovania žeriavu spočíva v tom, že osoba vojde do veľkého kolesa a stredne náročnou chôdzou prekoná desať metrov, čo zodpovedá jednej otáčke. Pri každej otáčke sa navinie jeden meter lana. Palác hradu je momentálne zastrešený technickou strechou, ktorá slúži ako dočasné riešenie na ochranu pred poveternostnými vplyvmi a následnou deštrukciou.

Okolie hradu bolo v rámci rekonštrukčných prác vyčistené od vegetácie, čím sa zlepšila jeho prístupnosť. Návštevníci sa na hrad dostanú viacerými cestami: jedna vedie priamo z obce Vinné, dve cesty z Trnavy nad Laborcom a štvrtá cesta z Vinianskeho jazera.

Hrad Dobrá Voda: Záchrana dobrovoľníkmi

Hrad Dobrá Voda zachraňuje občianske združenie Renova od roku 2007. Práce realizuje hlavne pomocou dobrovoľníkov, ale aj špecialistov na torzálne stavby. Doteraz sa podarilo zachrániť viaceré ohrozené časti hradu pred zrútením. Hrad pravidelne čistia a udržiavajú od náletov, vybudovali bezpečnostné zábradlia, dvojitú latrínu pre verejnosť, jednoduchý informačný systém. Projekt v roku 2018 podporili Ministerstvo kultúry SR cez program Obnovme si svoj dom, fond Telekom pri Nadácii Pontis, firma Swiss Re a obec Dobrá Voda. Prvá zmienka o hrade je známa z roku 1263, bol majetkom Matúša Čáka Trenčianskeho. Hrad odolal tureckým nájazdom, v roku 1762 bol zasiahnutý bleskom a vyhorel. Majitelia ho nemali záujem rekonštruovať.

Historický kontext a metodika obnovy hradov na Slovensku

Vývoj prístupov k obnove

Väčšina hradov na území Slovenska bola opustená v 17. a 18. storočí. Pokiaľ hrady neboli zničené počas tureckých nájazdov, stali sa sídlom vzbúrencov počas protihabsburského odporu. Po potlačení povstania dali Habsburgovci tieto sídla vzbúrencov zbúrať, alebo vypáliť.

Prvé obnovy hradov sa udiali majiteľmi už koncom 18. storočia (hrad Gýmeš) ako pripomienka rodovej slávy. V zrekonštruovaných častiach zriaďovali tzv. sály predkov, rodové múzeá a v sakrálnych častiach rodinné hrobky. Tento trend sa rozvinul v prvej polovici 19. storočia (hrady Uhrovec, Slanec, Krásna Hôrka, Sklabiňa). Po roku 1850 bola pamiatková obnova inštitucionalizovaná, keď vznikla Cisárska a kráľovská centrálna komisia pre výskum a údržbu pamiatok a následne Uhorská dočasná komisia pre pamiatky. Koncom 19. storočia sa obnova sústredila na romantizujúce rekonštrukcie chátrajúcich hradov (Zvolenský hrad, Vígľaš, Banská Bystrica, Bojnice, neskôr Smolenice), často s charakterom prestavby.

Počas prvej Slovenskej republiky bola obnova hradov viazaná na slovenskú pamiatkovú starostlivosť predstavovanú Vládnym komisariátom na ochranu pamiatok. Tento komisariát bol po rozpade Rakúsko-Uhorska predstaviteľom inej pamiatkovej školy. Väzby na Maďarskú pamiatkovú školu sa úplne prerušili. Vojnou pozastavená pamiatková aktivita sa opäť rozbehla až v roku 1951 založením Pamiatkového ústavu v Bratislave. Prvým výrazným počinom boli práce na záchranu Bratislavského hradu na začiatku 50. rokov, kde výrazná obnova ruiny metódou rekonštrukcie stredovekej podoby hradu zvíťazila nad modernistickými trendmi novostavieb.

Medzi rokmi 1961 - 1970 boli vyhlásené najdôležitejšie objekty za Národné kultúrne pamiatky (ďalej len NKP) - medzi nimi bolo aj 15 hradov. Vďaka tomu pokračovali rozbehnuté obnovy a začali aj nové finančne náročné práce na záchranu ďalších hradov. Obnova hradov na Slovensku sa opäť rozbehla po útlme v 90. rokoch až po roku 2000. V súčasnosti sa obnovuje 39 hradov. Všetky obnovované hrady okrem štyroch (Bojnice, Trenčín, Budatín, Krásna Hôrka), sú v stave ruiny. 30 hradov sa obnovuje konzervačnou metódou. Konzervačná metóda je pochopená ako vyčistenie náletovej zelene a zabezpečenie stability dochovaných konštrukcií tradičnými technológiami.

Metodické prístupy k obnove

Rekonštrukcia je metóda obnovy, ktorá reanimuje zaniknuté časti originálu. Vedecká rekonštrukcia sa snaží o dopinenie či nahradenie poškodenej podstatnej časti pamiatky s cieľom obnovy pôvodného vzhľadu pamiatky podľa hodnoverných podkladov (zameranie, fotodokumentácia, atď.). Menej exaktnou je analogická rekonštrukcia, ktorá dopĺňa chýbajúcu časť pamiatky na základe analógie (podobnosti) s inou historickou architektúrou (napr. od rovnakého autora, stavebnej huty, ...). Hypotetická rekonštrukcia dopĺňa chýbajúcu časť pamiatky na základe predpokladaného pôvodného vzhľadu objektu.

Od rozdelenia Československa v 90. rokoch sa česká pamiatková škola uberá iným smerom ako slovenská. V Čechách sa uplatňuje oveľa širšia škála prístupov k obnove ako na Slovensku - od kontrastných reverzibilných novotvarov na Pražskom hrade, cez konzervačno-rekonštrukčné postupy väčšiny hradov (Mikulov) až po minimalistické zásahy s cieľom „zastaviť čas“ (Lipnice). V Maďarsku je preferovaný metodický princíp náznakovej rekonštrukcie, ktorý je dotiahnutý až do sochárskej kvality (Csókakó, Ostrihom).

Kľúčové osobnosti a inštitúcie v pamiatkovej starostlivosti

Dobroslava Menclová sústredila svoju pozornosť na dejiny architektúry Slovenska, najmä však na problematiku hradov a zámkov. Zostavila hradnú typológiu, ktorá sa používa dodnes. Spolu s manželom Václavom Menclom vytvorili komplexné dielo, ktoré je dodnes základnom pamiatkovej literatúry na Slovensku. V rokoch 1930-1939 sa pričinením Václava Mencla realizovali prvé archeologické výskumy hradov a následne sa konzervovali.

Najrozsiahlejšou povojnovou obnovou na Slovensku bola rekonštrukcia ruiny Bratislavského hradu. Jeho zameranie aktuálneho stavu, prieskumovú správu a elaborát dokumentujúci historickú podobu hradu vypracoval Alfréd Piffl. Je autorom návrhovej štúdie, ktorá bola postupne dopracovaná a konkretizovaná v ďalších štúdiách. V roku 1955 vznikol plán definitívnej stavebnej záchrany západného traktu, v roku 1956 plán definitívnej stavebnej záchrany južného traktu, a v roku 1957 plán definitívnej stavebnej záchrany východného traktu. O Alfrédovi Pifflovi, profesorovi dejín architektúry a neskôr vedúcom Ústavu dejín architektúry na novozaloženej Fakulte architektúry a pozemného staviteľstva na Slovenskej vysokej škole technickej bolo známe, že do svojich pamiatkárskych aktivít pravidelne zapájal aj svojich študentov. Rovnako tomu bolo aj v prípade Bratislavského hradu. Pri spracovávaní štúdie mu asistovali okrem kolegov architektov Mikuláša Bašu, Jána Lichnera a Daniela Majzlíka aj študenti. Medzi inými aj Andrej Fiala.

V auguste 1957 Alfréd Piffl hrad nedobrovoľne opustil. Jeho plány južnej fasády nádvoria boli znovu prepracované kolektívom architektov pod vedením Dušana Martinčeka. Andrej Fiala absolvoval v roku 1959 Fakultu architektúry SVŠT v Bratislave. Počas trojročného pôsobenia v Slovenskom ústave pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody vypracoval zoznam slovenských hradov, ktorý sa stal základom ich kategorizácie. V rokoch 1962 - 1965 pracoval v Archeologickom ústave SAV, neskôr v Slovenskom národnom múzeu, kde sa venoval komplexnému výskumu Bratislavského hradu. V roku 1969 sa vrátil do SÚPSOP, kde bol vedúcim oddelenia hradov a fortifikácií. Koncom roka 1984 nastúpil do Správy Bratislavského hradu, založenej na prípravu a realizáciu druhej etapy obnovy hradu a jeho areálu. Jeho pamäť a erudíciu aj v súčasnosti využívajú bádatelia pri výskumoch stredovekej architektúry.

Medzi ďalšie významné osobnosti a expertov, ktorí sa venujú obnove hradov a pamiatok na Slovensku, patria:

• Ing. arch. Peter Bouda (spolu s Ing. arch. Masárom): Autori projektu Zuckermandel v Bratislave, laureáti Krištáľového krídla za rekonštrukciu Starej radnice.
• Ing. arch. Ivan Staník: Špecializovaný metodik na obnovu hradov a torzálnej architektúry, pôsobiaci na Krajskom pamiatkovom úrade v Bratislave.
• Ing. Peter Glos: Odborný radca špecializujúci sa na hradné zrúcaniny, opevnenia a historické krovové konštrukcie na východnom Slovensku.
• Ing. arch. Magdaléna Janovská: Autorka architektonicko-historického výskumu a postupnej obnovy Katedrály sv. Martina v Spišskej Kapitule, ako aj výskumu a projektu na obnovu Spišského hradu.
• Ing. arch. Martin Bóna, PhD.: Zameriava sa na architektonicko-historické výskumy hradných architektúr, napríklad Trenčianskeho hradu či Hradu Lietava.
• Mgr. Michal Šimkovic: Súkromný bádateľ špecializujúci sa na stredovekú a ranonovovekú architektúru, spolupracujúci na záchrane hradov ako Lietava, Slanec, Divín, Brekov, Vinné a Zborov.
• Prof. Ing. arch. Pavel Gregor, Ing. arch. Zuzana Ondrejková, PhD.: Spoluautori prezentácie „Obnova hradov v stredoeurópskom priestore“, ktorá sa zaoberala metodickými prístupmi k obnove pamiatok.

Výzvy a prínosy rekonštrukcie stredovekých hradov

Obnova hradov nie je len o reštaurovaní muriva a architektonických prvkov. Zahŕňa aj archeologické výskumy, ktoré odhaľujú zabudnuté príbehy a poskytujú cenné poznatky o živote našich predkov. Moderné prístupy k obnove, vrátane využitia európskych fondov a zapojenia dobrovoľníkov, ukazujú, že naše hrady môžu získať nový život a slúžiť nielen ako múzeá, ale aj ako centrá kultúrneho a spoločenského diania.

Projekty obnovy, ako tie na Oravskom či Budatínskom hrade, demonštrujú, že je možné úspešne kombinovať reštaurovanie s moderným využitím, čím sa zabezpečí ich udržateľnosť a atraktivita pre budúce generácie. Prípad kaštieľa v Rusovciach zase ukazuje, ako sa dajú obnoviť historické objekty do pôvodnej krásy a zároveň im dať novú funkciu v rámci štátnej reprezentácie.

Dôležitú úlohu pri obnove hradov zohráva aj aktívna účasť verejnosti a podpora dobrovoľníckych združení, ako je to v prípade hradu Hrušov. Tieto iniciatívy nielenže pomáhajú priamo pri prácach, ale aj zvyšujú povedomie o dôležitosti ochrany kultúrneho dedičstva a budujú silné puto medzi komunitou a jej historickými pamiatkami. Napriek výzvam, s ktorými sa rekonštrukcia stredovekých hradov stretáva, je jasné, že tieto monumentálne stavby majú neoceniteľnú hodnotu. Ich obnova je investíciou do našej minulosti, prítomnosti a budúcnosti, ktorá obohacuje nielen naše kultúrne povedomie, ale aj turistický potenciál krajiny.

tags: #rekonstrukcia #stredovekeho #hradu #nadacia