V prípade, že sa chystáte pustiť do rekonštrukcie domu, bytu prípadne inej stavby, mali by ste vedieť aké sú vaše povinnosti voči stavebnému úradu. Hoci ste vlastníkom danej nehnuteľnosti, neznamená to, že akékoľvek úpravy môžete vykonávať svojvoľne a neobmedzene. Aby ste sa vyhli problémom a sankciám, oplatí sa ešte pred začatím prác zistiť, aké sú v tejto súvislosti vaše povinnosti, akú dokumentáciu budete potrebovať a tiež, akým spôsobom postupovať.
Prvým krokom pri rozsahovo menších aj väčších rekonštrukciách je poriadny plán, ktorý bude nielen definovať cieľový stav rekonštrukcie, ale aj spôsob, ako sa k želanému stavu dopracujete. Čo najpodrobnejšie vedenie dokumentácie súvisiacej s rekonštrukciou sa vám totiž zíde vo viacerých fázach celého procesu. Budete totiž presne vedieť, aké typy prác vás čakajú a zároveň jednoduchšie definujete, čo všetko budete musieť splniť z pohľadu zákona.
Stavebný zákon a základné administratívne povinnosti
Základným legislatívnym rámcom stanovujúcim povinnosti pri zmenách a úpravách stavieb je zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, zjednodušene, stavebný zákon. V rámci stavebného zákona je pomerne presne definované, čo sa považuje za drobnú stavbu, čo sú udržiavacie práce a pri ktorých prácach je potrebné predchádzajúce ohlásenie stavebnému úradu či stavebné povolenie. V zásade teda platí, že odpoveď na to, či budete potrebovať povolenie stavebného úradu na vykonanie rekonštrukcie, nájdete práve v stavebnom zákone.
Práce nevyžadujúce ohlásenie ani stavebné povolenie
V zmysle stavebného zákona sa pri mnohých prácach udržiavacieho charakteru ohlásenie ani stavebné povolenie nevyžaduje, a tak ich môžete vykonať bez toho, aby ste úradu čokoľvek oznamovali. V zásade platí, že pri bežných udržiavacích prácach, ako sú oprava a výmena fasády, strešnej krytiny, výmena povrchu plochej strechy, zvodov či oplotenia (v prípade, že jeho trasa a výška zostáva rovnaká) nepotrebujete úradu tieto práce ohlasovať. Rovnako nemáte žiadnu povinnosť ani pri výmene vnútorných priečok, obkladov stien, podláh, okien či dverí, rovnako ako aj pri maliarskych a natieračských prácach. Tieto činnosti nemusia byť nikomu oznamované a nepotrebujú na ne ohlášku ani stavebné povolenie - pokiaľ teda nebývate v kultúrnej pamiatke.
Ohlásenie stavebnému úradu
Odpoveď na túto otázku opäť ponúka Stavebný zákon, pričom vykonanie „ohlášky“ postačuje pri vyhotovovaní tzv. drobných stavieb s doplnkovou funkciou, ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie. Vykonať ohlásenie stavebnému úradu je relatívne rýchle a bez väčších problémov by ste ho mali zvládnuť aj svojpomocne. Prvým krokom k vykonaniu ohlásenia stavebnému úradu je vypísanie žiadosti, v ktorej určíte miesto výkonu stavebných úprav, ako aj ich rozsah a ďalšie informácie. K tejto žiadosti je potrebné priložiť aj jednoduchý náčrt aktuálneho a budúceho stavu, list vlastníctva, prípadne iný dokument preukazujúci vaše vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Ak plánujete rekonštruovať byt v bytovom dome, bude potrebné priložiť aj súhlas správcu. Ohlásenie stavebnému úradu je potrebné podať ešte pred začiatkom prác, pričom tie môžete realizovať až po prijatí kladného stanoviska.
Stavebné povolenie
Stavebné povolenie je potrebné pri stavbách každého druhu bez ohľadu na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania. Takisto sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách. Stavebné povolenie pri rekonštrukcii budete potrebovať aj v prípade, že budete vykonávať búracie práce a ďalšie stavebné práce, pri ktorých sa mení vzhľad, priestorové usporiadanie bytu, spôsob užívania, alebo vykoná zásah do nosných konštrukcií. V prípade rekonštrukcie starého rodinného domu, teda pokiaľ ide o zásah do jeho statiky alebo o zmeny v nosnej priečke, je nevyhnutné stavebné povolenie získať.
Pri rozsiahlych rekonštrukciách máte v prípade samostatného rodinného domu situáciu o niečo jednoduchšiu ako majitelia bytov, keďže pri vyššie uvedených prácach nebudete potrebovať súhlas väčšiny vlastníkov bytov v dome s rozsahom a spôsobom rekonštrukcie. Rovnako ako pri ohlásení je základom skoncipovanie žiadosti o vydanie stavebného povolenia. Počet príloh a ich rozsah je však už o niečo väčší. Potrebovať budete doklad preukazujúci vlastnícke alebo iné právo, ktoré žiadateľa oprávňujú vykonať rekonštrukciu. Priložiť bude potrebné aj projektovú dokumentáciu, súhlasy, resp. stanoviská dotknutých štátnych orgánov.
Zhrnutie potrebných povolení
| Typ prác | Popis prác | Požadované povolenie/ohlásenie |
|---|---|---|
| Udržiavacie práce (bežné) | Oprava fasády, výmena strešnej krytiny, výmena obkladov, podláh, okien, dverí (bez zmeny trasy/výšky), maliarske práce. | Nevyžaduje sa |
| Drobné stavby | Stavby s doplnkovou funkciou, ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie (napr. záhradné domčeky do určitej veľkosti). | Ohlásenie stavebnému úradu |
| Rozsiahla rekonštrukcia/Zásah do konštrukcie | Búracie práce, zmena vzhľadu, priestorového usporiadania, spôsobu užívania, zásah do nosných konštrukcií, prístavba, nadstavba. | Stavebné povolenie |
Ďalšie dôležité aspekty rekonštrukcie
Popri všetkých administratívnych povinnostiach nezabudnite ani na povinnosti pri nakladaní s odpadom. Pri mnohých rekonštrukciách vzniká veľké množstvo odpadu, ktoré je potrebné likvidovať ako stavebný odpad, pričom toto musí zabezpečiť stavebník na svoje náklady.
Hoci zákon neustanovuje, ako by ste mali o rekonštrukcii informovať susedov, myslite na to, že budovanie korektných susedských vzťahov je veľmi dôležité. V prípade bytových domov by malo byť samozrejmosťou vyvesenie oznamu o vykonávanej rekonštrukcii.
Rekonštrukcia v ochrannom pásme národnej kultúrnej pamiatky
Ochrana kultúrneho dedičstva je neoddeliteľnou súčasťou identity každého národa a Slovensko si tento záväzok plní prostredníctvom legislatívy zameranej na ochranu pamiatkového fondu. Nehnuteľné kultúrne pamiatky (NKP) a územia, ktoré sú ich súčasťou, vyžadujú špecifický prístup pri akejkoľvek stavebnej alebo inej činnosti, ktorá by mohla ovplyvniť ich integritu a autenticitu.
Zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov tvorí základný právny rámec pre túto oblasť. Tento článok sa zameriava na špecifické aspekty týkajúce sa nehnuteľností nachádzajúcich sa v ochranných pásmach národných kultúrnych pamiatok, pamiatkových rezerváciách a pamiatkových zónach, a na to, čo by mal vedieť každý vlastník alebo potenciálny stavebník.
Definícia a účel ochranných pásiem
Ochranné pásma vo všeobecnosti predstavujú priestorovo vymedzené časti územia, v ktorých je stavebná činnosť alebo iná činnosť obmedzená, regulovaná alebo inak usmerňovaná. Cieľom ich zriadenia je zabezpečiť ochranu historických, kultúrnych, antropologických, pamiatkových a iných hodnôt spojených s nehnuteľnou kultúrnou pamiatkou. Zároveň slúžia na ochranu samotnej podstaty nehnuteľnosti a jej stavebno-technického stavu.
V bezprostrednom okolí nehnuteľnej kultúrnej pamiatky nemožno vykonávať stavebnú činnosť ani inú činnosť, ktorá by mohla ohroziť pamiatkové hodnoty kultúrnej pamiatky. Bezprostredné okolie nehnuteľnej kultúrnej pamiatky je priestor v okruhu desiatich metrov od nehnuteľnej kultúrnej pamiatky. Desať metrov sa počíta od obvodového plášťa stavby, ak nehnuteľnou kultúrnou pamiatkou je stavba, alebo od hranice pozemku, ak je nehnuteľnou kultúrnou pamiatkou aj pozemok. Toto ustanovenie § 27 ods. 2 zákona č. 49/2002 Z. z. jasne vymedzuje základný rozsah ochrany. V praxi to znamená, že v tomto desaťmetrovom pásme sú stavebné aktivity striktne obmedzené a vyžadujú si špecifické povolenia a stanoviská.
Pamiatkový úrad a jeho kompetencie
Právny rámec pre ochranu pamiatok na Slovensku vytvára predovšetkým zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu a jeho vykonávacia vyhláška. Tento zákon definuje kultúrnu pamiatku, pamiatkovú rezerváciu a pamiatkovú zónu a stanovuje pravidlá pre ich ochranu, obnovu a využívanie. V rámci systému ochrany pamiatok pôsobí aj Pamiatková rada, ktorej členstvo je dobrovoľné a nezastupiteľné. Táto rada môže poskytovať odborné stanoviská a odporúčania v oblasti pamiatkovej starostlivosti.
Pamiatkový úrad je právnická osoba so sídlom v Bratislave, ktorá zohráva kľúčovú úlohu v celom procese ochrany pamiatkového fondu. Má na starosti evidenciu pamiatok, schvaľovanie zásad ochrany pamiatkových území a vydávanie záväzných stanovísk k rôznym rozhodnutiam iných orgánov. Krajské pamiatkové úrady sú potom výkonnými orgánmi na regionálnej úrovni.
Stavebná činnosť a záväzné stanovisko krajského pamiatkového úradu
Akékoľvek plány na stavebnú činnosť v ochrannom pásme národnej kultúrnej pamiatky, alebo v pamiatkovej rezervácii či zóne, si vyžadujú osobitnú pozornosť a súlad s predpismi. Podľa § 30 ods. 4 zákona č. 49/2002 Z. z., záväzné stanovisko krajského pamiatkového úradu sa vyžaduje ku všetkým rozhodnutiam iných orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy, ktorými môžu byť dotknuté záujmy chránené týmto zákonom. Inými slovami, ak plánujete akúkoľvek stavebnú činnosť, ktorá zasahuje do "pamiatkových" záujmov, je nevyhnutné získať stanovisko Pamiatkového úradu.
To znamená, že pokiaľ plánujete napríklad výstavbu rodinného domu na pozemku, ktorého plocha zasahuje do ochranného pásma NKP, k stavebnému zámeru Vášho rodinného domu sa musí vyjadriť aj Pamiatkový úrad. Jeho stanovisko je podkladom pre stavebné konanie. Pamiatkový úrad môže mať iný názor na ochranu pamiatkového fondu ako Váš architekt. Môže určiť iné odstupové vzdialenosti, iné umiestnenie hlavnej stavby, iný typ zastrešenia, výšku objektu, architektonický ráz, trasovanie inžinierskych sietí, ale aj ďalšie podmienky vyplývajúce zo stanoviska, napríklad vykonanie archeologického prieskumu na náklady stavebníka. Vaša predstava o bývaní nemusí korešpondovať so záujmami Pamiatkového úradu, a preto môže byť Vaša stavebná činnosť usmernená, regulovaná alebo vo výnimočných prípadoch obmedzená.
Územnoplánovacia informácia (ÚPI)
Preto je veľmi dôležité si pred kúpou pozemku overiť podmienky a regulatívy výstavby a existenciu ochranných pásiem, ktoré vyplývajú z územného plánu. Vyžiadanie aktuálnej územnoplánovacej informácie (tzv. ÚPI) na obecnom alebo mestskom úrade je základným krokom. Tento dokument poskytne informácie o podmienkach a regulatívoch výstavby a o tom, či navrhovaná výstavba nie je v rozpore s pamiatkovými a inými hodnotami nehnuteľnej kultúrnej pamiatky.
Obnova a rekonštrukcia pamiatkovo chránených nehnuteľností
Obnova pamiatkovo chránenej budovy alebo stavby, ktorá sa nachádza v ochrannom pásme, podlieha špeciálnemu režimu. Rekonštrukcia budovy, ktorá je uznaná ako národná kultúrna pamiatka, má svoje prísne pravidlá. Návšteve krajského pamiatkového úradu sa nevyhnete ani v prípade, že Vaša nehnuteľnosť síce nie je pamiatkou, ale nachádza sa v pamiatkovom území alebo ochrannom pásme.
Pred začatím obnovy je vlastník kultúrnej pamiatky alebo ním poverený zástupca povinný predložiť krajskému pamiatkovému úradu "Žiadosť o vydanie rozhodnutia o zámere obnovy národnej kultúrnej pamiatky". Cieľom je vylúčiť prípravu takej obnovy, ktorá je nezlučiteľná s ochranou pamiatkových hodnôt. Pamiatkový úrad v rozhodnutí o zámere určí podmienky vykonania obnovy, vrátane prípustnosti predpokladaných prác a podmienok ich realizácie, aby sa pamiatka neohrozila alebo nepoškodila. Môže pritom nariadiť aj pamiatkový výskum. Až následne si vlastník môže dať vypracovať projektovú dokumentáciu a na základe rozhodnutia stavebného úradu začať realizovať obnovu. Pri nehnuteľnostiach v pamiatkovom území alebo ochrannom pásme vlastník priloží k žiadosti zámer úpravy nehnuteľnosti.
Práva a povinnosti vlastníka pamiatky
Ochrana pamiatok je verejným záujmom, a preto sa na nakladanie s kultúrnou pamiatkou, aj pokiaľ je súkromným majetkom, vzťahujú presné, zákonom stanovené pravidlá.
- Predkupné právo štátu: Ako majiteľ nehnuteľnosti, ktorá je kultúrnou pamiatkou, máte povinnosť prednostne ju ponúknuť na odkúpenie štátu, ak ju chcete predať. Ponuku doručíte písomne Ministerstvu kultúry SR a ak do 30 dní odo dňa doručenia nedostanete žiadnu odpoveď, respektíve je zamietavá, predkupné právo štátu zaniká.
- Povinnosť udržiavania: Ďalšou dôležitou povinnosťou je udržiavanie pamiatky v dobrom stave. Nedostatočná údržba môže viesť k poškodeniu a strate pamiatkových hodnôt, čo môže mať právne dôsledky.
Financovanie obnovy a rekonštrukcie pamiatok
Mnohé pamiatky dlhé roky chátrajú alebo potrebujú obnovu. Na ich rekonštrukciu je možné čerpať dotácie od štátu, z rôznych fondov a nadácií, ale tiež z prostriedkov EÚ. Jedným z nástrojov na záchranu historických budov je dotačný program "Obnovme si svoj dom", ktorý funguje od roku 2004. Prostredníctvom neho sa podarilo zachrániť tisíce pamiatok. Medzi podporované aktivity patria rekonštrukcia krovov, strešných prvkov a striech, podpora tradičných stavebných technológií a umelecko-remeselných prác. Obnovu historickej budovy je možné financovať aj z Plánu obnovy a odolnosti SR, ktorý ráta s historickými a pamiatkovo chránenými budovami.
Spolupráca a výzvy
Spolupráca medzi vlastníkmi nehnuteľností, stavebným sektorom a pamiatkarmi je kľúčová pre úspešnú ochranu kultúrneho dedičstva. Hoci sa občas objavujú napätia vyplývajúce z rozdielnych pohľadov na hodnoty kultúrneho dedičstva a spôsoby jeho ochrany, je nevyhnutné hľadať kompromisy a vnímať sa navzájom ako partnerov.
Jedným z často kritizovaných aspektov je zákonná povinnosť stavebníka znášať náklady na realizáciu pamiatkami predpísaného archeologického výskumu. Táto povinnosť však vychádza z jednotnej právnej úpravy na úrovni Rady Európy a je bežná vo väčšine európskych krajín. Dĺžka a náklady archeologického výskumu závisia od viacerých faktorov, vrátane archeologického potenciálu územia a znenia zmluvy s realizátorom výskumu. Pozitívnym príkladom spolupráce sú obnovy pamiatok, ktoré získali ocenenie Ministerstva kultúry SR "Kultúrna pamiatka roka". Tieto projekty ukazujú, že profesionálny prístup odborníkov na históriu, dejiny umenia a pamiatky, v spojení s rešpektovaním potrieb všetkých zúčastnených strán, vedie k úspešnej obnove a zachovaniu kultúrneho dedičstva.
Rekonštrukcia rodinného domu v ochrannom pásme železničnej infraštruktúry
Z ustanovení § 22 zákona č. 25/2025 Z. z. Stavebný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Stavebný zákon) vyplýva, že v procese prerokovania stavebného zámeru v OPD sú Železnice Slovenskej republiky (ďalej len ŽSR) dotknutou právnickou osobou a vydávajú záväzné vyjadrenie k stavebnému zámeru, ktorý bude sprístupnený v informačnom systéme. Toto záväzné vyjadrenie za ŽSR vydáva Generálne riaditeľstvo ŽSR, Odbor expertízy, Klemensova 8, 813 61 Bratislava v lehotách podľa § 22 ods. 5 Stavebného zákona.
Kroky pred začatím investičnej prípravy
Pred začatím investičnej prípravy odporúčame, aby cudzí investor, projektant, splnomocnená osoba a pod. (ďalej len žiadateľ) požiadal ŽSR o poskytnutie rozvojovej informácie, prostredníctvom ktorej získa informáciu, či ŽSR na predmetnom území v budúcnosti plánuje rozvoj železničnej infraštruktúry, vrátane súvisiacich vyvolaných investícií. Pred vystavením Objednávky je žiadateľ povinný sa oboznámiť so znením Obchodných podmienok poskytnutia služby (OPPS nájdete tu) - poskytovanie údajov a vyjadrení pre stavby cudzích investorov (Poskytnutie rozvojovej informácie).
Odbor expertízy GR ŽSR spracuje na základe tejto Objednávky rozvojovú informáciu a v zákonom stanovenej lehote ju zašle žiadateľovi spolu s prípadnými pripomienkami z hľadiska koordinácie s výhľadovými zámermi ŽSR. V rozvojovej informácii bude deklarovaný plánovaný rozvoj železničnej infraštruktúry v záujmovom území, známy v čase jej spracovania a uvedení správcovia železničnej infraštruktúry (príslušné Oblastné riaditeľstvo /OR/, príslušné Regionálne stredisko správy /RSS/, Železničné telekomunikácie /ŽT/, Mostný obvod /MO/ a Železničná energetika /ŽE/), s ktorými má žiadateľ v zmysle § 22 Stavebného zákona spolupracovať pri spracovaní stavebného zámeru.
Vypracovanie stavebného zámeru a zakreslenie do mapy
Pred vypracovaním stavebného zámeru (po získaní rozvojovej informácie) je nevyhnutné, aby žiadateľ zakreslil plánovanú stavbu do Jednotnej železničnej mapy (JŽM), ktorú mu na požiadanie poskytne za úhradu, Stredisko železničnej geodézie (SŽG), Bazová 2, 821 08 Bratislava, odd. technickej dokumentácie, Ing. V prípade, že JŽM v danom území nie je vyhotovená, SŽG o tejto skutočnosti vydá žiadateľovi potvrdenie. Následne žiadateľ zakreslí navrhovanú stavbu do JŽM alebo iného vhodného mapového podkladu v mierke M 1 : 1000 (len v prípade, ak JŽM nie je v danom úseku trate vyhotovená), v ktorom bude zreteľne vyznačená železničná trať s jej smerovaním a staničením.
Následne žiadateľ zapracuje polohu týchto sietí/vedení a zariadení do stavebného zámeru a umiestni navrhovanú stavbu tak, aby nebola s nimi v kolízii, prípadne navrhne, po dohode s príslušným správcom, ich ochranu alebo preloženie mimo záujmové územie navrhovanej stavby. V prípade, že žiadateľ plánuje navrhovanú stavbu napojiť na siete v správe ŽSR, je potrebné požiadať o súhlas správcu siete: príslušné Regionálne stredisko správy (voda, plyn, kanalizácia, horúcovod) a Železničnú energetiku (el.). V prípade zásahu stavby do obvodu dráhy (pretláčanie, stavby na dráhe a pod.) požadujeme spracovať analýzu bezpečnostných rizík vplyvu realizácie navrhovanej stavby na prevádzku dráhy, ako aj analýzu zrealizovanej predmetnej stavby na prevádzku dráhy.
Proces získania záväzného vyjadrenia ŽSR
Po skompletizovaní stavebného zámeru žiadateľ požiada o čiastkové vyjadrenie správcov železničnej infraštruktúry OR, RSS, ŽT, ŽE a MO (v prípade výskytu navrhovanej stavby v blízkosti mostného objektu ŽSR pri vzdialenosti ktorejkoľvek časti navrhovanej stavby do 30 m od konštrukcie mosta). Stavebný zámer žiadateľ predkladá v elektronickej forme (formát jpg, pdf) príp. v tlačenej forme. Čiastkové vyjadrenia správcov železničnej infraštruktúry nie je možné použiť ako doklad pre vydanie akéhokoľvek „Rozhodnutia“ stavebného úradu. V čiastkových vyjadreniach správcov železničnej infraštruktúry budú uvedené aj ich prípadné požiadavky na následné zapracovanie do projektu stavby pre účel budúceho vydania doložky súladu. K žiadosti o čiastkové vyjadrenie správcu infraštruktúry k stavebnému zámeru v ochrannom pásme dráhy žiadateľ priloží aj vyjadrenie k existencii/zákres IS a zariadení v správe ŽSR.
Situáciu so zakreslením stavby, s vyznačením prístupových ciest k stavbe a návrh prípojok na technickú infraštruktúru územia, so zobrazením ich trasovania od bodu napojenia po navrhovanú stavbu podľa rozsahu a charakteru stavby, zakreslených do JŽM, resp. príslušného mapového podkladu, je potrebné predložiť správcom infraštruktúry. Kontaktnými miestami sú napríklad ŽSR Oblastné riaditeľstvo Žilina, ŽSR Oblastné riaditeľstvo Zvolen, ŽSR Oblastné riaditeľstvo Košice, alebo príslušné Regionálne strediská správy.
Po doplnení dokladovej časti stavebného zámeru o čiastkové vyjadrenia všetkých dotknutých správcov železničnej infraštruktúry, žiadateľ zabezpečí jeho sprístupnenie v informačnom systéme a požiada GR ŽSR Odbor expertízy, Klemensova 8, 813 61 Bratislava, ako dotknutú právnickú osobu, prostredníctvom Portálu výstavby, o vydanie záväzného vyjadrenia ŽSR k stavebnému zámeru, podľa § 20 odsek 1 písm. c) Stavebného zákona. Odbor expertízy GR ŽSR prerokuje stavebný zámer s dotknutými útvarmi Generálneho riaditeľstva ŽSR a vypracuje záväzné vyjadrenie v zákonom stanovenej lehote. V prípade, že stavebný zámer bude v kolízii so záujmami ŽSR, vydá Odbor expertízy GR ŽSR nesúhlasné záväzné vyjadrenie. Ak stavebný zámer nebude v dokladovej časti obsahovať všetky čiastkové vyjadrenia dotknutých správcov železničnej infraštruktúry a iné podklady potrebné pre vydanie záväzného vyjadrenia, bude žiadateľovi zaslaná žiadosť o ich doplnenie.
Toto záväzné vyjadrenie ŽSR nenahrádza záväzné stanovisko Ministerstva dopravy SR - Odbor špeciálny stavebný úrad pre stavby dráh, ako dotknutého orgánu podľa § 20 ods. 1 písm. GR ŽSR Odbor expertízy si v záväznom vyjadrení k stavebnému zámeru môže vyhradiť posúdenie projektu stavby. V tom prípade v záväznom vyjadrení k stavebnému zámeru vznesie požiadavky, ktoré bude potrebné zapracovať do projektu stavby a uvedie správcov železničnej infraštruktúry, ktorí budú vydávať doložku súladu. Žiadateľ zapracuje uvedené požiadavky do projektu stavby a požiada príslušných správcov železničnej infraštruktúry o vydanie doložky súladu.