Komplexná rekonštrukcia Provinčného domu v Spišskej Novej Vsi a jeho význam

Spišská Nová Ves prechádza v súčasnosti významnými zmenami, ktoré sa zameriavajú na obnovu a modernizáciu verejných priestranstiev a vybraných objektov. Cieľom týchto projektov je vytvoriť moderné, bezbariérové a esteticky príjemné prostredie, ktoré bude zodpovedať potrebám súčasnej spoločnosti. Jedným z najvýznamnejších z nich je komplexná rekonštrukcia Provinčného domu, sídla Múzea Spiša.

Provinčný dom ako sídlo Múzea Spiša v Spišskej Novej Vsi bol od júla 2015 zatvorený pre verejnosť z dôvodu komplexnej rekonštrukcie. Tú ukončili v júni tohto roka a dnes jeho vynovené priestory predstavili médiám. Súčasný významný medzník, 21. september 2016, znamená sprístupnenie komplexne rekonštruovaného nádherného objektu Provinčného domu, ktorý je sídlom Múzea Spiša. Verejnosť si bude môcť historickú budovu pozrieť od štvrtka 22. septembra. Historická budova niekdajšej stredovekej radnice, ktorá je architektonicky najzaujímavejšou pamiatkou mesta, prešla rekonštrukciou za takmer 2,5 milióna eur.

Historický význam Provinčného domu

Provinčný dom v Spišskej Novej Vsi - historická veduta

Tzv. Veľký provinčný dom, dnešná budova Múzea Spiša, určite patrí medzi najvýznamnejšie budovy Spišskej Novej Vsi, a to nielen z aspektu umeleckej hodnoty a polohy, ale je aj dokladom najdôležitejšej histórie vo vývoji mesta, kedy bola Spišská Nová Ves hlavným mestom - sídlom Provincie XIII a neskôr Provincie XVI spišských miest. Provinčný dom patrí podľa historika múzea Miroslava Števíka medzi najhodnotnejšie svetské stavby v meste. Budova múzea Spiša v Spišskej Novej Vsi sa nachádza v budove takzvaného Provinčného domu, ktorý bol od roku 1777 sídlom správy 16-tich spišských miest. Ide o krásnu a jednu z najhodnotnejších svätských pamiatok v Spišskej Novej Vsi.

Od stredovekej radnice po správne centrum

Pôvodne bola táto budova postavená v 15. storočí. Pôvodne to bola jednoposchodová budova s pivnicou a nad prvým poschodím boli pravdepodobne sýpky, ako to na Spiši bývalo zvykom. V roku 1515 bola strecha pokrytá novými šindľami. Na streche bola vežička so zvonom. Presnejší opis tejto budovy je z roku 1734. Vtedy mala budova na prízemí štyri izby, z ktorých sa jedna, tzv. čierna izba, používala na archív. Bola tu jedna otvorená kuchyňa, jedna väzenská miestnosť a jedna izba pre dozorcu väzňov. Na poschodí bola veľká zasadačka mestskej rady a sedem iných miestností. Bola teda už značne veľká.

Provinčný dom bol po stáročia radnicou až do roku 1775. Mesto 17. marca 1775 predalo provincii svoju radnicu. Dôležitým medzníkom v jeho histórii sa stal 6. január 1777, v časoch panovania kráľovnej Márie Terézie, keď sa po rozsiahlej rekonštrukcii uskutočnilo jeho slávnostné otvorenie. Budovu, ktorú ešte mesto v rokoch 1763 - 1765 opravovalo, prevzala správa provincie postupne, napr. spočiatku len prízemie a jednu pivničnú miestnosť, a začala s jej adaptáciou. Šlo o adaptáciu veľkého rozsahu. V rokoch 1775 -1776 sa kopali aj nové základy v zadnej časti budovy, použilo sa 120 000 tehál, postavilo sa 500 štvorcových siah nového muriva a 348 siah klenieb. Urobil sa aj strop a nová strecha. Prestavba bola dokončená 6. januára 1777, Provinčný dom bol po adaptácii posvätený a odovzdaný novému účelu.

Už 27. januára 1777 sa tu konalo valné zhromaždenie Provincie XVI spišských miest, ktoré zvolilo jej funkcionárov. Odvtedy, až do roku 1876, plnil rekonštruovaný a rozšírený objekt pozíciu správneho sídla provincie. Jeho prednú časť obýval administrátor dohliadajúci na správu provincie, ktorého menoval panovník. Spišská Nová Ves tvorila v tom čase významné administratívne centrum Spiša, keď pod jej správu podliehala takmer štvrtina jeho územia. V Provinčnom dome sa odohrávala celá administratíva, ale aj súdnictvo Provincie XVI spišských miest. V rokovacej miestnosti pravidelne zasadali zástupcovia všetkých šestnástich miest. Nikdy predtým, ani nikdy potom už nemala Spišská Nová Ves tak významné postavenia, ako v rokoch 1774 - 1876.

„Iba ťažko by sme našli v strednej Európe inú oblasť, kde by sa samosprávne princípy po stáročia uplatňovali v takom rozsahu, ako to bolo na Spiši. Provincia 16 spišských miest bola posledným výsadným územím nášho regiónu, ktoré zaniklo presne pred 140 rokmi,“ informovala riaditeľka múzea Zuzana Krempaská.

Ďalší vývoj a osudy budovy

Mesto, na základe súhlasu Márie Terézie zo 4. júla 1777, začalo stavať svoju radnicu na terajšom mieste, za peniaze získané z predaja niekdajšej radnice a doplnené o vlastné prostriedky. V roku 1787 Provinčný dom župa predala mestu Spišská Nová Ves. Tento stav trval však len do roku 1791, kedy bol obnovený pôvodný právny stav. Provincia budovu od mesta opäť odkúpila späť a splácala ju počas viacerých rokov. V rokoch 1790 - 1792 aj vykonala oprava a obnova Provinčného domu. Robili sa bežné opravy domu, v rokoch 1814 -1815 sa opravovala strecha, v rokoch 1817 -1818 sa opravili schody, najmä schody na balkón. V roku 1811 sa do pivnice urobil osobitný vchod z Levočskej ulice. Požiar niekoľkokrát zasiahol túto budovu.

Provinciu XVI spišských miest v rámci reorganizácie správy po potlačení povstania 1848-49 dňom 1. novembra 1850 opäť zrušili. Budova prešla do správy župného vládneho komisariátu. Provincia bola obnovená 2. mája 1861, pri tejto príležitosti budova opäť bola opravovaná. V roku 1862 bola pripojená na kanalizáciu. Po zrušení provincie sa poslanie budovy od polovice roku 1876 podstatne zmenilo. Dostala sa do majetku Spišskej župy, ktorá ju prenajímala na rôzne účely. V roku 1894 ju predala Sporiteľni XVI spišských miest, ktorá ju v rokoch 1894 - 1895 veľkoryso prebudovala.

Architektonické detaily a symbolika

Návštevníkov mesta upúta prednou fasádou s tzv. Levočskou bránou, uprostred ktorej je do kameňa vytesaný erb Provincie XVI spišských miest z roku 1774. Významné je priečelie budovy, v ktorom sa nachádza šesť zobrazení. Najcennejšou a najzaujímavejšou časťou budovy je jej predná fasáda. Prízemie sa na ľavej strane začína podjazdom. Pôvodne to bola tzv. Levočská brána, ktorá viedla do Levočskej ulice. Uprostred oblúka nad podjazdom je do kameňa vytesaný erb Provincie XVI spišských miest, ktorý Provincia dostala v roku 1774. Medzi dvoma gryfmi je delený štít. Jeho vrchnú časť vyplňujú tri skalnaté vrchy (symbol Tatier) so slnkom a šesťcípovou hviezdou nad nimi.

Rokoková výzdoba priečelia Provinčného domu

Rokoková štuková výzdoba Provinčného domu so šiestimi kartušami symbolicky vyjadruje vlastnosti, ktoré musel mať funkcionár mesta či provincie:

  • PONDERE SOLO - Len podľa závažnosti
  • UTQUIS MERETUR - Ako si kto zaslúži
  • SUUM CUIQUE - Každému to, čo mu patrí
  • DIE NOCTUQUE - Vo dne i v noci
  • IN SOMNIS CUSTOS - Strážca v snoch
  • HINC OCULOS NUSQUAM - Neodvracať oči nikam

Vo voľnom preklade tieto heslá hovoria o nasledovnom: Činiteľ sa pri výkone svojej funkcie (vysluhovanie spravodlivosti - každému, čo mu patrí) musí riadiť len materiálnou (váha) a morálnou (zásluha) podstatou veci, a bez ohľadu na akékoľvek iné okolnosti (vo dne i v noci) ho ani vo sne nesmie napadnúť (strážca v snoch) nepridržiavať sa prísne litery zákona (odtiaľ oči nikam).

Dôvody a rozsah súčasnej rekonštrukcie

Havarijný stav elektrických rozvodov, bleskozvodov, kanalizácie, kúrenia, okenných výplní, vlhnutie objektu, zničená fasáda z Levočskej ulice - to všetko boli dôvody, aby sa pristúpilo ku kompletnej rekonštrukcii. Cieľom rozsiahlej obnovy bola nielen záchrana národnej kultúrnej pamiatky, ale aj jej modernizácia a prispôsobenie potrebám Múzea Spiša a návštevníkov.

Financovanie projektu

„Projekt v celkovej výške 2 433 031,59 eura bol spolufinancovaný Európskou úniou vo výške 85 percent, vo výške 10 percent zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a z finančných prostriedkov Košického samosprávneho kraja,“ informovala riaditeľka múzea Zuzana Krempaská. Projekt obnovy Provinčného domu bol realizovaný z Regionálneho operačného programu, z prioritnej osi 3.1 Posilnenie kultúrneho potenciálu regiónov. Košický samosprávny kraj, ako zriaďovateľ pamäťových a fondových inštitúcií a ako vlastník nehnuteľných kultúrnych pamiatok, získal nenávratné finančné prostriedky z Regionálneho operačného programu, opatrenie 3.1 Posilnenie kultúrneho potenciálu regiónov.

Tabuľka 1: Štruktúra financovania rekonštrukcie Provinčného domu

Zdroj financovania Výška podielu Suma (približná) Poznámky
Európska únia 85 % 2 068 076,85 eur Z Regionálneho operačného programu
Štátny rozpočet SR 10 % 243 303,16 eur
Košický samosprávny kraj 5 % + dodatočné 121 651,58 eur (povinné) + 615 902 eur (dodatočné) Povinné spolufinancovanie, neoprávnené výdavky a dodatočné práce
Celkom 100 % + dodatočné ~2 433 031,59 eur + 615 902 eur

Financovanie z rozpočtu kraja tvorili popri povinnom spolufinancovaní 90 902 eur (5 %) aj neoprávnené výdavky vyše 455 tisíc eur (interiér, stavebné práce, stavebný dozor) a dodatočné práce za takmer 160 tisíc eur (technicky nevyhnutné práce súvisiace s plnením zmluvy: maľby, podmurovanie základov, úprava klenby nad schodiskom, zmena väzníka v podkroví, ukotvenie steny výťahovej plošiny).

Plán obnovy Provinčného domu

Realizované práce a nové priestory

Rekonštrukcia zahŕňala obnovu predného traktu, vrátane stavby podkrovia a výmeny strešného plášťa celého objektu. Vymenila sa aj strecha, vybudovala sa nová plynová kotolňa a pribudla i nová elektroinštalácia. Výsledkom sú stavebno-technické úpravy, obnova doteraz nevyužívaných častí suterénu a podkrovia, vytvorenie nových podmienok na expozície histórie a prírody Spiša, debarierizácia.

„Upravené bolo aj podkrovie, ktoré bolo dovtedy neobývané. Administratíva múzea je umiestnená v týchto priestoroch a je určená pre 20 pracovníkov,“ priblížila riaditeľka Krempaská. „Podarilo sa obnoviť nevyužívané časti budovy v suteréne, kde budú prednáškové a klubové priestory. V podkroví vznikli kancelárie pre pracovníkov. Múzeum tak získalo rozsiahly priestor na prvom nadzemnom podlaží na vytvorenie nových expozícií.“

Na prízemí bol obnovený i historický prejazd, v súčasnosti nový vstup do múzea z Levočskej ulice do priestorov novovytvorenej muzeálnej čitárne, „infomuzejky“. Vytvorili sa aj priestory na prednášky či študovne. Debarierizáciou a inštalovaním výťahu sa umožnil prístup imobilným návštevníkom do všetkých poschodí budovy. Podzemné priestory Provinčného domu vznikli ako nové zariadenia v rámci rekonštrukcie a múzeum ich využíva pre rôzne kultúrne a spoločenské podujatia.

Múzeum Spiša a nové expozície

Múzeum Spiša sídli v historickej stavbe v Spišskej Novej Vsi od roku 1954. Sprístupnenie zrekonštruovaného objektu sa deje v čase, keď si Múzeum Spiša pripomína 65. výročie svojho vzniku. Už pred 230 rokmi, v roku 1786, sa pritom objavila prvá správa o existencii inštitúcie múzejného charakteru na území mesta Spišská Nová Ves, čo je javom výnimočným v celoslovenskom kontexte. Spomínané múzeum založil Martin Paltzmann, dlhoročný richtár Spišskej Novej Vsi a funkcionár Provincie XVI spišských miest. Provinčný dom bol miestom múzea Spiša aj pred rekonštrukciou. Na jej rekonštrukciu prispela Európska únia a pomohla tak rozšíriť a skvalitniť priestory, v ktorých sa dnes nachádza predovšetkým expozícia prírody a histórie spišského regiónu.

Otvorenie tejto národnej kultúrnej pamiatky začali populárnym cyklom diskusií s názvom Dvorné dialógy pod vedením Miroslava Števíka, historika Múzea Spiša. Pri tejto príležitosti sa uskutoční aj slávnostná prezentácia novej publikácie. Budovu s múzeom otvoria vo štvrtok 22. septembra. Práve prvé podujatie, Dvorné dialógy, priblíži verejnosti obdobie, keď bol spomínaný objekt sídlom Provincie šestnástich spišských miest.

Moderná expozícia Múzea Spiša

Návštevníci si tiež budú môcť pozrieť novú výstavu s názvom Provinčný dom v Spišskej Novej Vsi - história, architektúra, múzeum. „Verejnosti priblíži nielen priebeh celej rekonštrukcie, ale taktiež významné postavenie Provinčného domu v dejinách Spiša.“ Výstava Provinčný dom - história, architektúra, múzeum, ktorú múzeum pripravilo v zrekonštruovaných priestoroch, približuje návštevníkom tri tematické okruhy.

  1. Prvý z nich je zameraný na Provinčný dom ako sídlo správy provincie.
  2. Druhý predstavuje vývin správy provincie a najvýznamnejšie historické medzníky jej existencie.
  3. Tretí okruh približuje hospodársky a spoločenský vývin sídiel, ktoré boli súčasťou provincie.

Na výstave je prezentovaný výber najcennejších zbierok, ktoré súvisia s dejinami provincie z rokov 1774 - 1876.

tags: #rekonstrukcia #provincneho #domu #spisska #nova #ves