Košická arcidiecéza pri príležitosti jubilejného roka 400. výročia mučeníckej smrti Troch košických mučeníkov sv. Mareka Križina, sv. Štefana Pongráca SJ a sv. Melichara Grodeckého SJ zorganizovala projekt zameraný na forenznú rekonštrukciu skutočných tvárí mučeníkov. Tento ambiciózny projekt, ktorý umožnil hlbšie spoznať postavy svätých Mareka Križina, Štefana Pongráca a Melichara Grodeckého, priniesol do súčasnosti realistické podoby týchto významných osobností cirkevných dejín.
Troch košických mučeníkov: Kto boli a ako zahynuli
Ako troch Košických mučeníkov označujeme Marka Križina, Štefana Pongráca a Melichara Grodeckého, ktorí boli umučení 7. septembra 1619 v Košiciach počas povstania Gabriela Betlena. Boli obeťami bojov medzi protestantmi a katolíkmi v období vojen s Osmanskou ríšou. Katolícki kňazi Marek Križin, ostrihomský kanonik, Štefan Pongrác zo Spoločnosti Ježišovej a Melichar Grodecký, tiež jezuita, položili svoj život za vieru v roku 1619 po tom, ako odmietli zaprieť svoju katolícku vieru. Pápež Ján Pavol II. ich 2. júla 1995 počas svojej návštevy v Košiciach vyhlásil za svätých.
Štvorsté výročie ich mučeníckej smrti, ktoré si pripomínala Košická arcidiecéza, bolo príležitosťou na reflexiu nad ich vierou, odvahou a obetavosťou. Veľké jubileum - 400. výročie ich mučeníckej smrti - zavŕšili 7. septembra 2019 v košickej katedrále. Nielen metropola východu, ale aj celá Košická arcidiecéza slávila jubilejný rok pri príležitosti štvorstého výročia smrti Mareka Križina, Štefana Pongráca a Melichara Grodeckého.
Veda a umenie: Metodológia rekonštrukcie
Forenznú rekonštrukciu skutočných tvárí mučeníkov vykonal uznávaný brazílsky špecialista Cicero Moraes, ktorý spolupracuje so Svätou stolicou. Moraes forenzne rekonštruoval tváre viacerých osobností cirkevných, svetských dejín i evolučných stupňov vývoja ľudstva. Vďaka nemu poznáme skutočné historické podoby sv. Zdislavy z Lemberka, sv. Valentína, sv. Ruženy Limskej či sv. Antona Paduánskeho. Na košickú prezentáciu však nemohol prísť.
Na projekte sa podieľal medzinárodný forenzný tím spolu s odborníkmi z Českej republiky a Slovenska z Univerzity Komenského a Slovenskej akadémie vied, tiež vďaka spolupráci so slovenskou provinciou Spoločnosti Ježišovej a Ostrihomskou arcidiecézou. Jedným z členov tímu bol odborník na 3D skenovanie Jiří Šindelář. Pripomenul, že spôsob, ktorý Moraes využíva na rekonštrukciu tváre, je viac vedou než umením. „Podoba tváre na viac ako 90 percent zodpovedá realite, zostávajúcich desať percent už je potom účes, farba vlasov či farba očí, čo sú informácie, ktoré bez zložitých analýz DNA a podobne nemáme šancu zistiť," povedal.
Skúmanie pozostatkov: Cesta k poznaniu
Rekonštrukcia vznikla antropologickým skúmaním a digitalizáciou pozostatkov. Kostrové pozostatky troch košických mučeníkov sú uložené v relikviároch v Trnave a maďarskom Ostrihome. Práve v Ostrihome ich počas jedného dňa skúmali slovenskí antropológovia a zosnímali českí experti.
Tím odborníkov najprv zrealizoval antropologickú obhliadku pozostatkov svätcov. „Mali sme veľmi málo času, čiže to nebola analýza, ale obhliadka, pretože antropologická analýza trvá niekoľko hodín, možno niekoľko dní podľa toho, čo na kostiach nájdete. Obhliadli sme lebky. Bolo treba niečo zmerať, čiže zistiť nejaké metrické charakteristiky, ktoré sú potrebné ako podklady k rekonštrukcii. Potom sledujeme morfologické znaky, ako napríklad svalové úpony, lebo od toho sa potom odvíja hrúbka mäkkých tkanív," vysvetlila antropologička Michaela Dörnhöferová z katedry antropológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Skúmanie okrem obmedzeného času komplikovali chýbajúce časti kostier, ako sú rebrá, ako aj pravdepodobné pomiešanie niektorých kostí mučeníkov. „Najťažšia bola krátkosť času, pretože, keď sa máte sústrediť na tri rôzne kostry za jeden deň, neprehliadnuť nič, všetko zaznamenať, všetky potrebné veci, tak to bol pre nás adrenalínový výkon, ale podarilo sa nám vyťažiť maximum. V Ostrihome sme si potvrdil, že kostrové pozostatky sú pomiešané. Nevýhodou bolo pre nás to, že sme si nemohli pozrieť kostru vedľa kostry."
Svedectvo o brutalite: Zranenia a ich interpretácia
Účelom antropologickej obhliadky bolo aj zistenie, či stopy po zraneniach korešpondujú s historickými popismi o mučení. Vedci zároveň skúmali, nakoľko historické záznamy korešpondujú so skutočnosťou.
„V podstate však ani u jedného sme nenašli vyslovene zranenia, ktoré by jednoznačne hovorili o príčine úmrtia. Skôr je predpoklad, že zranenia boli charakteru, keď oslabili telo, a oni postupne umierali," uviedla Michaela Dörnhöferová. „Tým, že chýbali rebrá a niektoré časti kostry hrudníka, tak nebolo vidno bodno-rezné poranenia, ktoré by mohli indikovať práve smrť, takže je možné, že zomierali na následky viacerých zranení."
Kľúčové zistenia z antropologickej obhliadky:
Prehliadka potvrdila brutalitu a krutosť páchateľov, pričom tieklo veľa krvi.
- Štefan Pongrác: Zistili sa poranenia na temennej kosti na ľavej strane, čo mohlo byť po nejakom bodnutí do hlavy, a poranenie v oblasti krku.
- Melichar Grodecký: Objavili sa stopy naznačujúce posmrtné odrezanie hlavy.
- Marek Križin: Išlo o prasklinu na ľavej lopatke, čo mohlo byť spôsobené hrotom kopie.
Cirkevný historik Peter Zubko skonštatoval, že antropologická obhliadka potvrdila brutalitu a krutosť páchateľov, pričom tieklo veľa krvi. „Dosvedčuje to, že nešlo o náhodnú smrť alebo nejaké spontánne zabitie, bola to úmyselná vražda, ktorá trvala hodnú chvíľu," povedal. „Na základe výskumu sa dospelo k záveru, že kňazi neboli sťatí, ale že boli mučení pálením a sekaním a zomreli krutou smrťou."
Tabuľka 1: Prehľad zistených zranení a uloženia pozostatkov svätých košických mučeníkov
| Mučeník | Zistené zranenia/nálezy | Uloženie pozostatkov |
|---|---|---|
| Štefan Pongrác | Poranenia na temennej kosti (ľavá strana), oblasť krku | Trnava, Ostrihom |
| Melichar Grodecký | Stopy naznačujúce posmrtné odrezanie hlavy | Trnava, Ostrihom |
| Marek Križin | Prasklina na ľavej lopatke (možno hrotom kopije) | Trnava, Ostrihom |
Odkaz mučeníkov: Sprítomnenie minulosti pre súčasnosť
Košický arcibiskup - metropolita Bernard Bober vyzdvihol význam projektu pre sprítomnenie troch košických mučeníkov a priblíženie ich osudu i odkazu. „Keď sa nám ponúklo, že je možné ich podobizne lepšie poznať a že je už na to teraz metodológia vedecký spôsob, tak sme sa informovali. Títo ľudia boli ústretoví, tak sme nakoniec aj prišli k úspechu a dnes môžeme konštatovať, že máme tieto podobizne a tešíme sa, že sme sa priblížili práve k podobizniam týchto tvárí, pretože pozrieť niekomu do očí znamená ísť do hĺbky,“ uviedol pre Košice Online. Podobnosť so skutočnosťou je veľmi vysoká. „Naozaj, nazreli sme do skutočných udalostí aj na skutočných hrdinov, je to na vyzdvihnutie týchto veľkých mužov aj 400. výročia tejto udalosti," povedal arcibiskup. Zároveň vyjadril radosť, že sa s pomocou vedy dostali k verným podobám tvárí troch mučeníkov.
Realistická podoba svätcov môže zároveň slúžiť ako inšpirácia pre ďalšie umelecké stvárnenie a pre hlbšie duchovné spojenie s ich príbehom. Na pôde košickej Teologickej fakulty Katolíckej univerzity bola verejnosti predstavená výsledok vedeckej práce - skutočná podoba všetkých troch košických mučeníkov. Košická arcidiecéza si tento rok pripomína 400. výročie mučeníckej smrti sv. košických mučeníkov. Po farnostiach arcidiecézy putujú ich relikvie a veriaci sa duchovne pripravujú na ich sviatok.
Dóm sv. Alžbety a Oltár Troch košických mučeníkov
Reštaurovanie dominanty Košíc, národnej kultúrnej pamiatky Dómu sv. Alžbety, sa blíži ku koncu. Už niekoľko rokov v nej prebiehajú intenzívne reštaurátorské práce realizované združením VILLARD pod vedením akademického sochára profesora Jozefa Poruboviča. Od minulého týždňa sa v Dóme opäť skvie renovovaný Oltár Troch košických mučeníkov. Im zasvätený oltár vyhotovil v roku 1923 v Banskej Štiavnici Ľudovít Tihányi. Nachádza sa v juhovýchodnom krížení hlavnej a priečnej lode katedrály. „Od svojho vzniku bol dvakrát upravovaný, premaľovaný a prezlátený. Teraz ho vidíme v tom najpôvodnejšom stave, tak, ako sme sa dohodli s investorom Farským úradom Dómu sv. Alžbety,“ uviedol J. Porubovič, ktorý je hlavným reštaurátorom Dómu už viac než 15 rokov.
Oltár Troch košických mučeníkov a za ním stojaci, skôr zreštaurovaný oltár sv. Anny, boli obnovené výlučne z prostriedkov cirkvi, milodarov farníkov a príspevkov darcov.
tags: #rekonstrukcia #podobizni #svatych #kosickych #mucenikov