Umelecké diela a historické pamiatky sú neodmysliteľnou súčasťou nášho kultúrneho dedičstva. Sú svedkami minulosti, nositeľmi hodnôt a zdrojom inšpirácie pre súčasné i budúce generácie. Avšak, pôsobenie času, prírodných vplyvov a neraz aj neodborných ľudských zásahov vedie k ich postupnému úpadku. V tomto kontexte sa reštaurovanie javí ako kľúčová disciplína, ktorá prostredníctvom synergického spojenia umenia, vedy a remesla zabezpečuje ich záchranu a sprístupnenie. Poslaním reštaurovania je záchrana duchovných hodnôt a hmotného kultúrneho dedičstva.
Filozofia a etika reštaurátorského zásahu
Reštaurovanie je činnosť, ktorá si vyžaduje mimoriadnu pokoru a zodpovednosť voči zachraňovanému dielu. Reštaurátor musí vedieť potlačiť svoju osobnosť a vlastnú tvorivú invenciu, aby sa mohol v plnej miere sústrediť na službu danému dielu. Cieľom reštaurovania je predovšetkým zamedzenie hmotného úpadku diela a sprístupnenie jeho duchovnej a obsahovej hodnoty. Tento cieľ musí byť dosiahnutý pri najvyššej miere rešpektovania pôvodnosti a fyzikálnej, historickej a estetickej celistvosti hmotnej podstaty i výtvarnej formy diela.
Každé umelecké dielo je jedinečné a preto si vyžaduje individuálny prístup a postup reštaurovania. Reštaurátor musí byť nielen remeselne zručný a vedecky poučený pracovník, ale aj umelec s výtvarným porozumením a taktom. Tieto kvality mu napomáhajú určiť povahu a medze reštaurátorského zásahu v súlade s esteticko-štýlovými hodnotami opravovaného diela. Nestačí, aby k úlohe pristupoval len ako vedec, historik, či remeselník; musí v sebe spojiť všetky tieto zložky s umeleckým nadaním. Kultúrna hodnota nemôže byť taká, ak nie je autentickým svedectvom histórie a toto je a priori koncept súčasnej teórie obnovy. V zakladajúcej listine odborníkov reštaurátorov (Benátska charta, ktorá bola prijatá v r. 1964) sa jednoznačne uvádza, že „obnova a reštaurovanie sa zastavujú tam, kde sa začínajú dohady“.
Vzdelávanie a interdisciplinárny prístup reštaurátorov
Študijné programy na bakalárskom i magisterskom stupni v oblasti reštaurovania sú navrhnuté tak, aby absolventom poskytli komplexné vedomosti a praktické zručnosti potrebné pre náročnú prácu konzervátora-reštaurátora. Tieto programy sa zameriavajú na jednu z dvoch špecializácií registrovaných Komorou reštaurátorov: špecializáciu M2 - Reštaurovanie tabuľovej maľby, a špecializáciu M3 - Reštaurovanie závesného obrazu na plátne alebo inom nosiči. Štúdium pokrýva široké spektrum problematiky, od materiálov a technológií použitých pri tvorbe diel v minulosti i súčasnosti, až po moderné technológie ich záchrany pre budúce generácie.
Základom týchto študijných programov je kombinácia umeleckého a odborného štúdia. Dôraz sa kladie na rozvíjanie talentu a výtvarného cítenia študentov, na osvojovanie a prehlbovanie reštaurátorských zručností, vedomostí a kompetencií. Študenti sa učia riešiť zložitú a rozsiahlu problematiku týkajúcu sa reštaurovania závesných obrazov a tabuľových malieb. Interdisciplinárne magisterské štúdium kladie vysoké nároky na študentov v oblasti výtvarnej a umeleckohistorickej, ale rovnako aj v oblasti chemicko-technologických rozborov, stratigrafických analýz a identifikácií pigmentov. Tieto prvky sú neoddeliteľnou a neodmysliteľnou súčasťou reštaurátorského výskumu.
Študenti si rozširujú svoje teoretické vedomosti o historických technológiách a materiáloch použitých pri tvorbe diel. Tieto vedomosti sú často v priamej závislosti od regiónu vzniku diela, od dostupnosti materiálov v minulosti, alebo od "modus operandi" konkrétneho majstra či dielne. Týmto spôsobom sa prehlbuje ich pochopenie umeleckého diela, jeho technologickej výstavby a jeho poslania v historickom, spoločenskom a kultúrnom kontexte. Počas štúdia sa od študentov vyžaduje prehlbovanie vedomostí z odbornej domácej i zahraničnej literatúry. Sú vedení k zodpovednosti a samostatnosti a majú príležitosť podieľať sa na medzinárodných projektoch. Stáže na renomovaných reštaurátorských pracoviskách, ako napríklad Istituto Centrale del Restauro v Ríme, poskytujú odborné skúsenosti, znalosť metód, postupov a techník, a zároveň prehlbujú zodpovednosť a úctu k reštaurátorskej práci.
Význam dôkladného prieskumu
Reštaurovanie začína dôkladným prieskumom artefaktu, na základe ktorého sa vytvorí plán nasledujúcich reštaurátorských krokov a postupov. Formou praktických cvičení študenti nadobúdajú zručnosti v jednotlivých reštaurátorských úkonoch. Učia sa presne zadefinovať počiatočný stav pamiatky, analyzovať charakter, príčiny a rozsah poškodení. Vykonávajú a vyhodnocujú výsledky nedestruktívneho i deštruktívneho reštaurátorského výskumu. Pod vedením skúsených pedagógov študenti navrhujú optimálnu technológiu a postup pri záchrane diela, pričom prihliadajú na špecifické vlastnosti, ako je technika, charakter a stav diela, ako aj stav jednotlivých vrstiev. Dôležité je zohľadniť rozsah, charakter a príčiny poškodení, a tiež všetky nové zistenia plynúce z dôkladného výskumu. V reštaurátorskej praxi sa často stretávame s obrazmi, ktoré boli v minulosti reštaurované, pričom tieto zásahy pôsobili rušivo a boli nekvalitne urobené, čo podčiarkuje dôležitosť odbornej prípravy.
Špecifické metódy reštaurovania malieb a písomností
Cieľom reštaurovania malieb na plátne je snaha o čo najväčšie zachovanie originálnych vrstiev pôvodnej maľby s výtvarným scelením diela, a to cestou doplnenia chýbajúcich častí so zachovanými plochami. Maľby na dreve často trpia poškodeniami spôsobenými zásahmi a starnutím. Drevená podložka býva vysušená, napadnutá drevokazným hmyzom, povrch stmavnutý a silne zanesený nečistotami. Reštaurátor musí mať okrem technických a umeleckých kvalifikácií aj znalosti z dejín umenia, historických techník a dobových materiálov, aby dokázal reštaurované dielo nielen obnoviť, ale aj odborne doplniť.
Proces reštaurovania obrazov
Proces reštaurovania obrazov na plátne zahŕňa dôkladné čistenie, podlepovanie, retuš a konzervačné ošetrenie. Staré, žltnúce a popraskané laky, ktoré skresľujú farebnú paletu diela, sa opatrne odstraňujú. Chýbajúce alebo poškodené časti maľby sa dopĺňajú reverzibilnými retušovacími farbami. Keď je plátno krehké, deformované alebo roztrhnuté, vykonáva sa podlepenie (relining), pri ktorom sa na pôvodné plátno nanesie nová nosná vrstva. Každý obraz si zaslúži dôkladnú "generálku". Proces začína dôkladným prieskumom - zisťovaním pôvodných materiálov, stavu farebných vrstiev a rozsahu poškodenia. Následne sa pristupuje k samotnému reštaurovaniu, ktoré vyžaduje kombináciu vedeckých poznatkov, umeleckého citu a precízneho remeselného spracovania. Odborné čistenie, podlepovanie, retuš a konzervačné ošetrenie olejomaľieb, grafík a rámov sú bežnou praxou.
Služby v oblasti opráv a reštaurovania písomností a rámov
Odborné služby v oblasti opráv a reštaurovania obrazov a ich rámov pokrývajú široké spektrum činností. Medzi bežné opravy patria:
- Žehlenie pokrčených grafík, kresieb, plagátov: Táto technika umožňuje vyrovnať drobné deformácie a záhyby na papieri.
- Vyrovnanie stočených diel z tubusu: Umožňuje vrátiť plošný charakter dielam, ktoré boli dlhodobo zvinuté.
- Vyhladzovanie a prežehľovanie skladov na mapách: Šetrná metóda na obnovenie pôvodného vzhľadu máp.
- Čistenie zašlých a zaprášených obrazov: Odstraňovanie nečistôt a prachu z povrchu obrazu.
- Drobné retuše a opravy: Dopĺňanie drobných poškodení farebnej vrstvy.
- Nažehľovanie obrazov na plátno: Technika používaná na spevnenie a stabilizáciu poškodených plátien.
V oblasti opráv rámov sa ponúkajú služby ako zmenšovanie rámov a drobné retuše. Je však dôležité upozorniť, že staré rámy sa pri zmenšovaní často rozpadávajú a niektoré časti odpadávajú. Opravy starých rámov môžu byť nákladnejšie ako výroba nového, ale ak má rám sentimentálnu hodnotu alebo sa dokonale hodí k obrazu, je reštaurovanie často realizovateľné. Pri reštaurovaní sa často pristupuje aj k pozláteniu, postriebreniu alebo dokolorovaniu ošúchaných častí rámu, ktoré boli poškodené. Dozlatí sa, dostrieberí, dokoloruje sa ošumelé časti rámu, ktoré boli poškodené. Výsledkom je obraz v perfektnom stave, spolu s jeho rámom.
Konzervácia a obnova architektonických pamiatok
Konzervátorské a reštaurátorské práce sú komplexnými a interdisciplinárnymi činnosťami. Zvyčajne sa nevykonávajú v čistej forme, ale v kombinácii. Zhotovitelia a konštruktéri by mali mať odbornú spôsobilosť a tímy by mali tvoriť vyškolení a svedomití odborníci. Osobitný význam pri tomto type prác má výskum a posúdenie dokumentácie (vrátane posúdenia historických, estetických a technických aspektov súvisiacich s projektom a výstavbou budovy v minulosti), ako aj vykonanie štúdií, ktoré zabezpečia bližšie údaje o budove pred začiatkom jej prípadnej konzervácie alebo obnovy.
Prehľad reštaurátorských a konzervačných zásahov
Pre lepšie pochopenie rôznych typov zásahov, ktoré sa aplikujú pri práci s kultúrnymi pamiatkami, uvádzame ich prehľad v nasledujúcej tabuľke:
| Typ zásahu | Cieľ a princípy | Špecifiká |
|---|---|---|
| Konzervácia | Stabilizácia materiálu pamiatky a zastavenie deštruktívnych procesov, posilnenie pôvodných prvkov. | Maximálne použitie pôvodných prvkov, konsolidácia, opracovanie hĺbkovými penetračnými nátermi (omietky, kameň), lakmi, olejmi, živicami (drevené časti). Chýbajúce časti novými, technologicky a esteticky kompatibilnými materiálmi (nie cementové tmely pre omietky). Nové prvky sa upravujú aj esteticky, s dlhou životnosťou. Odstránenie poškodených prvkov a častí budovy s ich následnou náhradou. |
| Základná oprava | Čiastočné obnovenie a/alebo čiastočná náhrada konštrukčných prvkov, základných dielov, zariadení alebo inštalácií budovy. | Dosiahnutie pôvodnej únosnosti budovy. Spevnenie základov (posilnením existujúcich a výstavbou nových základov alebo vŕtaním/kopaním pilót) pre prerozdelenie zaťaženia a ochranu pred budúcim prepadnutím. Konzultácie so stavebným inžinierom, adekvátny projekt a dôsledná realizácia. |
| Retušovanie a renovácia | Viditeľné vymazanie kategorickej hranice medzi pôvodnými a nepôvodnými prvkami (oblasťami). | Dva postupy: hľadanie maximálneho spodobnenia, vizuálnej blízkosti k originálu (farby, textúry) alebo diskrétneho kontrastu získaného signovaním (malé rozdiely odtieňov či povrchovej textúry). |
| Reintegrácia | Úplné obnovenie daného objektu podľa dokumentárnych podkladov (popisov fotografií, výkresov, archeologickej dokumentácie) pomocou materiálov blízkych k pôvodným. | Ovplyvňujú ju estetické, funkčné alebo štruktúrne faktory. Príklady: posilnenie drevenej konštrukcie náhradou poškodených trámov a dosiek, používanie nepálených tehál alebo tehál z iných starých budov na doplnenie chýbajúcich častí. Spojivá a lepidlá sú nové materiály. Často sú nové materiály podrobené patinovaniu. |
| Rekonštrukcia | Komplexné stavebné a dokončovacie práce s cieľom kvalitatívnej zmeny technických a ekonomických parametrov budovy. | Prvým cieľom je obnoviť funkčné vlastnosti budovy, nie jej vzhľad. Z pôvodných prvkov sa často zachovávajú len nosné konštrukcie; ostatné (podlahy, stropy, komunikácie) sa vymieňajú. Rekonštrukcia úplne zničených objektov nie je ich obnovou, aby sa nevytvárala pseudohistória. Niekedy je nevyhnutná pre historické súbory alebo pri včasnej obnove. |
| Prispôsobenie (Adaptácia) | Zmena spôsobu používania alebo funkčného určenia kultúrnej pamiatky. | Pomáha zachovať kultúrnu hodnotu a obnoviť jej úlohu v súčasnej mestskej štruktúre. Môže viesť ku kontrastným, moderným zásahom, ktoré nemusia byť v súlade s pôvodnou kultúrnou hodnotou. Zásahy by mali byť premyslené, diskrétne, aby sa neporušovala autentickosť. |
| Výmaz | Proces vyčistenia objektov alebo mestských štvrtí z druhoradých štruktúr, ktoré nemajú historickú, kultúrnu ani estetickú hodnotu. | Nie je úzko spojená s reštaurátorom, je súčasťou urbanistického projektu. Dôležité je dokumentovať stav pred výmazom. Kontrolujú to príslušné inštitúcie. |
| Presťahovanie alebo premiestnenie | Premiestnenie objektov alebo sídelných útvarov. | Mimoriadne náročná, nákladná a kompromisná činnosť. Zdôvodnená len v špecifických prípadoch ohrozenia (napr. priehrada, prírodná katastrofa). Vyžaduje tím odborníkov, podrobnú dokumentáciu. Prvky sa rozoberajú a znovu skladajú, alebo sa premiestňuje objekt vcelku bez demontáže. |
| Bežná oprava | Zlepšenie a udržiavanie správneho fungovania budov, zariadení a inštalácií. | Vypracované ročné alebo viacročné programy s nevyhnutnými opatreniami na ochranu historických budov. |
Detailnejšie pohľad na architektonické zásahy
Konzervácia
Konzervácia znamená navrhnutie a uskutočnenie súboru prác súvisiacich so stabilizáciou materiálu pamiatky a zastavením deštruktívnych procesov. Posilnenie oblastí, ktoré sú nepochybne predmetom ochrany - spevňujú sa konštrukčné prvky, murivo a omietky s kompromitovanými viazacími vlastnosťami (prasknuté, poprášené, chýbajúce). Cieľom je v maximálnej možnej miere použiť pôvodné prvky a konsolidáciou, opracovaním ich ozdraviť hĺbkovými penetračnými základnými nátermi (omietky, kameň a pod.), lakmi, olejmi, živicami (drevené časti). Chýbajúce časti a konštrukčné dopnky sa realizujú pomocou nových materiálov - technologicky a esteticky kompatibilných; teda materiálov, ktoré nevyvolajú v budúcnosti deštruktívne procesy (napríklad cementové tmely nie sú vhodné pre omietkové malty). Nové prvky je potrebné úpraviť nielen kvôli ochrane, ale aj z estetických dôvodov. Je dôležité, aby boli s dlhou životnosťou a realizácia kvalitná. Odstránenie poškodených prvkov a častí budovy, ktoré budú následne nahradené novými. Tento proces by sa mal veľmi starostlivo usporiadať tak, aby v žiadnom prípade nebola ohrozená fyzická integrita objektu, neporušoval sa algoritmus v priebehu konzervátorských a reštaurátorských prác, neboli kompromitované vzácne artefakty a reprezentatívne oblasti. Rovnako ako pri ďalších stavebných procesoch by sa mali podniknúť nevyhnutné opatrenia na dočasné skladovanie a prepravu stavebného odpadu.
Základná oprava a spevnenie základov
Fyzické starnutie a nedostatočná údržba spôsobujú problémy so strechami, základmi a inými prvkami budov a v dôsledku toho dochádza k rozmanitým procesom deštrukcie. Toto si vyžaduje konštruktívny zásah, ale súčasne aj zosúladenie objektu s platnou legislatívou, ak je to možné a zdôvodnené (napríklad normy požiarnej bezpečnosti, normy prístupného prostredia v prípade verejno-prístupných objektov a pod.). Základná oprava je čiastočne obnovenie a / alebo čiastočná náhrada konštrukčných prvkov, základných dielov, zariadení alebo inštalácií budovy. Spevnenie a renovácia starých budov je nákladná a zložitá akcia, ktorú je potrebné vykonať kvalitne, aby sa predišlo ohrozeniu naliehavej následnej opravy v priebehu niekoľkých rokov. Nedostatočná znalosť technológií vedie k vzniku nových defektov v už opevnenej budove. Konzultácie s odborníkom - stavebným inžinierom, príprava adekvátneho projektu a jeho dôsledná realizácia tvoria základné etapy opravy. Cieľom základnej opravy je dosiahnutie pôvodnej únosnosti budovy, akú mala pred zasiahnutím. Prvou a hlavnou úlohou pri obnove danej architektonickej pamiatky je spevniť základy: posilnením existujúcich a výstavbou nových základov alebo vŕtaním/kopaním pilót. Toto zaisťuje prerozdelenie zaťaženia v základni a chráni ju pred budúcim prepadnutím.
Rekonštrukcia a jej výzvy
Počas rekonštrukcie sa vykonávajú komplexné stavebné a dokončovacie práce s cieľom kvalitatívnej zmeny technických a ekonomických parametrov budovy. Prvým cieľom rekonštrukcie je obnoviť funkčné vlastnosti budovy, nie jej vzhľad. V priebehu rekonštrukcie z pôvodných prvkov si budova často zachováva len nosné konštrukcie - steny, podlahy, schody. Vymenené býva všetko, čo je potrebné vymeniť - podlahy, deliace steny, stropy, komunikácie. Rekonštrukcia úplne zničených alebo zdevastovaných historických objektov neznamená ich obnovu. Novovybudovaná stavba na mieste úplne zbúranej budovy nemá historickú textúru, materiály a prevedenie pôvodného objektu. Toto by vytváralo pseudohistóriu, falzifikát. V niektorých prípadoch je však rekonštrukcia nevyhnutná. Budovy, ktoré boli dôležitou súčasťou osady, prvkom historického súboru, možno bude treba znovu postaviť. Situácia je priaznivejšia, pokiaľ ide o obnovu zbúraných kultúrnych pamiatok, ktorých obnova prebieha pomerne skoro po ich zničení, napríklad v rámci ľudského života.
Prispôsobenie (Adaptácia)
Zmena spôsobu používania alebo funkčného určenia kultúrnej pamiatky je veľmi chúlostivá úloha, ktorú ešte viac komplikuje miera dôležitosti objektu. Prispôsobenie je metódou, ktorá pomáha ľahšie zachovať kultúrnu hodnotu, urobiť ju použiteľnou a obnoviť jej úlohu v súčasnej mestskej štruktúre. Je nespochybniteľná jeho dôležitosť pri vytváraní adekvátnej novej funkcie a možnosti úplnej reintegrácie objektu v súčasnom živote bez toho, aby bola ohrozená jeho hodnota, zachová sa jeho životaschopnosť. Aj keď je častejšie uznávané ako mimoriadne nevyhnutné, je pre spoločnosť spočiatku ťažké ho prijať. Vo všetkých súčasných prispôsobeniach je prvkom rozporu - zásahy často pôsobia príliš kontrastné, moderné a nie sú v súlade s kultúrnou hodnotou historických budov. Ozdravenie sa ako variant uplatňuje len výnimočne, s cieľom prispôsobenia objektu, pričom má byť starostlivo premyslené, diskrétne, šikovne navrhnuté, koordinované a do najvyššej možnej miery svedomito vykonané. Napriek tomu sa nepreferuje, pretože porušuje implikáciu autentickosti. V podstate, aj keď dôjde k vizuálnej autentickosti, historická hodnota objektu klesne alebo úplne zmizne.
Presťahovanie alebo premiestnenie objektov
Presťahovanie alebo premiestnenie objektov alebo sídelných útvarov (historické sídla) je mimoriadne náročnou, nákladnou a voči histórii aj kompromisnou činnosťou. V niektorých špecifických prípadoch, keď je ochrana obzvlášť hodnotnej pamiatky priamo ohrozená - napríklad pri výstavbe priehrady alebo v prípade ohrozenia prírodnej katastrofy, môže byť takýto úkon zdôvodnený ako spoločensky významný a objekt / objekty môžu byť premiestnené na vhodnejšie miesto. Dejiny ukazujú, že takéto akcie by mohla tiež motivovať márnivosť, osobné ambície, dobyvačné zámery. Na účely premiestnenia je možné použiť rôzne postoje, technické procesy a metódy. Algoritmus závisí od meradiel, veľkostí, materiálov, konštrukcií. Mal by sa tomu venovať tím skúsených odborníkov - inžinierov, architektov, reštaurátorov, odborníkov v oblasti dokumentov, historikov a teoretikov umenia. Tento problém má administratívnu aj právnu stránku.
Jednoducho povedané: prvky sa rozoberú a znovu zložia na novom mieste. Takto sa postupuje aj v prípade drevených konštrukcií. Pri presťahovaní a premiestnení masívnych objektov sa kamenné či tehlové murivo demontuje kameň po kameni a prvok po prvku. Na základe podrobnej dokumentácie a fotografií sa uvádzajú do pôvodného stavu - každý prvok na svoje konkrétne miesto v interiéri alebo v exteriéri. Spojivá a spoje sú novým materiálom. V prípade umeleckých artefaktov ako nástenné maľby, plastiky, vitráže, sú demontované špeciálnymi metódami, prepravované a scelené na „novom“ mieste. Vo viacerých prípadoch sú čiastočné straty nevyhnutné. Organizácia dopravy a proces „znovu vytvorenia“ sú špecifickými a odbornými činnosťami. V prípade potreby sa aplikujú vyššie uvedené konzervátorské a reštaurátorské práce - retušovanie, obnova, rekonštrukcia. Osobitným prípadom je premiestnenie objektu bez demontovania. Táto logistika je komplikovaná a veľmi zodpovedná.
Obnova fasád a bežná údržba
Obnova fasád zahŕňa podrobné výskumy a dôkazy intervencie povolenej inštitúciami. V spolupráci s technikmi historických pamiatok sú vypracované návody na priblíženie sa k autentickým metódam vykonávania, doplnenia a opravy fasád. Bežná oprava je zlepšenie a udržiavanie správneho fungovania budov, zariadení a inštalácií. V mnohých krajinách je vypracovaný ročný, napríklad päťročný, program s nevyhnutnými opatreniami na ochranu historických budov.
Osobné skúsenosti a príklady úspešných reštaurovaní
Reštaurovanie diel od gotiky, baroka, cez 18. a 19. storočie až po diela 20. storočia, vrátane takých významných diel ako obrazy Svätá Katarína od Simona Voueta, Abrahám a Melchizedech, Artemis a Kallistó, Kristus obsluhovaný anjelmi, Terč s názvom Neptún - búrka na mori, alebo Portrét muža s knihou, svedčí o širokom zábere a vysokej odbornej úrovni reštaurátorských prác. Rovnako aj reštaurovanie oltárov, vrátane gotického oltára Panny Márie, sv. Kataríny Alexandrijskej a sv. Barbory, patrí k významným úspechom v tejto oblasti. Cenou rektora VŠVU ocenená diplomová práca, ktorá sa týkala reštaurovania veľkoformátového obrazu Nanebovzatie Panny Márie zo zbierok SNG, vystaveného na Bratislavskom hrade, je ďalším dôkazom vysokého štandardu a talentu v oblasti reštaurovania.
tags: #rekonstrukcia #obrazov #a #pisomnosti