Mnohé slovenské mestá a obce získali svoje postavenie, popularitu a priazeň turistov prezentovaním pamiatok architektúry, prírodných atraktivít, organizovaním kultúrnych, gastronomických a športových podujatí. Palárikovo je zaujímavé poľovníckym turizmom. Neodmysliteľnou súčasťou miestnej infraštruktúry poľovníckeho turizmu je poľovnícky kaštieľ, miesto svetovo preslávenej tradície lovu malej zveri a vzniku myšlienky založenia Medzinárodnej rady poľovníctva a ochrany zveri C.I.C.
Károlyi je uhorský šľachtický rod pochádzajúci z vetvy rodu Kaplyon, jedného z najstarších staromaďarských rodov. Károlyiovci zohrali významnú úlohu vo verejnom a vojenskom živote Uhorska. Od 17. storočia boli dedičnými županmi Szatmárskej stolice. Mali rozsiahle majetky v Sedmohradsku a v juhovýchodných častiach Uhorska. Na území Slovenska vlastnili panstvo Šurany - Slovenský Meder, aj panstvo Stupava, ktoré získali v roku 1868 od Pálffyovcov. Členovia rodu sa významne angažovali v diplomatickej, politickej a hospodárskej sfére a rovnako významne sa zapísali i do dejín Palárikova.
Poľovníctvo a poľovnícky turizmus v obci súvisí už s grófom Ľudovítom II. Károlyim - zanieteným poľovníkom a priekopníkom poľovníckej kultúry a etiky. V roku 1752 založil Bažantnicu - poľovný revír svetového mena. Vďaka premyslenému hospodáreniu s malou zverou ovplyvnil rozvoj obce a jej osídľovanie novými usadlíkmi. Organizoval významné poľovačky, ktorých účastníkov hostil vo svojom poľovníckom kaštieli.
História a stavebný vývoj
Pôvodne barokový kaštieľ z polovice 18. storočia. Kaštieľ bol postavený v barokovom slohu na podnet grófa Alexandra I. Károlyiho v prvej polovici 18. storočia po odkúpení veľkostatku na mieste bývalého kaštieľa Kaunitzovcov. Autorom pôvodného architektonického návrhu kaštieľa bol Franz Anton Hillebrandt. V tom čase sa obec spomína pod názvom Tót Megyer, (Slovenský Meder). (Kolečáni 1998:74)
Kaštieľ bol jednoposchodový s pôdorysom v tvare U. Jeho priečelie zdobil rodový erb Károlyiovcov. Stredné krídlo so vstupnou sieňou bolo napojené na hlavné schodisko. V bočných krídlach boli umiestnené ďalšie schodiská. V pôvodnom objekte sa nachádzali apartmány pána, panej a detí, hudobný salón, fajčiarsky salón, herňa, knižnica a hosťovské priestory. Kaštieľ mal okolo deväťdesiat izieb zariadených drahým nábytkom, zbierkami cenných zbraní, trofejí, obrazov, kobercov a porcelánu. V centrálnej časti nad schodiskom bol umiestnený zvon (zachovaný dodnes) slúžiaci na zvolávanie obyvateľov kaštieľa ku stolu. V strednej časti kaštieľa sa nachádzala knižnica s viac ako 12 000 zväzkami. Neskôr v nej boli i knihy z Apponyiovskej knižnice.
Kaštieľ bol v roku 1866 prestavaný v klasicistickom štýle podľa návrhu budapeštianskeho architekta Miklósa Ybla, využívajúc napodobneniny antických vzorov. (Kolečáni 1998:47) Budova je postavená na pôdoryse písmena U. Má dvojtraktové stredné krídlo so vstupnou sieňou a schodišťom na poschodie. Reprezentačná sieň je na poschodí. Prízemie má nízke pruské klenby, na poschodí sú rovné stropy. Stavba má predstavaný portikus a rizalit, balkón smerom do parku. Fasáda s klasicistickým architektonickým členením. Dve kolmé bočné krídla sú jednopodlažné, prestavané. [1]
V okolí kaštieľa boli drevené lavičky, palmový skleník - zimná záhrada (zrušený v roku 1937), altánok a letná terasa so záhradným nábytkom. Celkový vzhľad exteriéru kaštieľa dotvárali ovocné stromy, záhrada, dva bazény s fontánami. Súčasťou areálu bol i hospodársky dvor s koniarňami, pivnice, sýpky a studne. Pri kaštieli bola kolkáreň, tenisové ihrisko a šľachtické divadlo. (Szabo 1997:133)
Počas prestavby bol založený anglický park na ploche 50 ha, ktorý voľne prechádzal do priľahlej Bažantnice. Nachádzali sa v ňom domáce a cudzokrajné dreviny, trávnaté plochy mali lúčny charakter. Členitosť parku, jednotlivých priehľadov a pohľadov bola prispôsobená jazde na koni. Cestná sieť v parku mala prírodno-krajinný charakter, povrch bol upravený zavalcovanou drvou bez obrubníkov, alebo dláždený prírodným kameňom. Park bol oplotený pletivom na kovových stĺpoch. Po obvode bolo viacero vstupných drevených brán, hlavná bola kovaná. (Maglen - Vágenknechtová 1982:22)
Ekonomický a hospodársky rozvoj
Na šuriansko-mederskom panstve pod správou poľovníckeho kaštieľa bol založený vzorový poľnohospodársky a remeselný veľkostatok -fideikomis. V polyfunkčnom výrobnom komplexe bola i malá likérka, ktorá od roku 1790 vyrábala tzv. „Károlyi - likőr“. O dva roky neskôr k nej pribudla pálenica vyrábajúca lieh výhradne do Viedne. Likérku Károlyiovci v roku 1795 rozšírili a prebudovali na prvú manufaktúru na výrobu likérov „Tótmegyeri likőrgyár“. Vyrábala do roku 1901. V okolí kaštieľa bola aj píla, pivovar, dielne a iné prevádzky.
Komplex svojim rozvojom zvyšoval nároky na dodávky pitnej vody, preto bola vybudovaná vodná veža - unikátny drevený vodojem vysoký 22 m. Károlyiovci v spolupráci s majiteľmi cukrovaru v Šuranoch vybudovali v roku 1854 súkromnú železnicu zo Šurian do Slovenského Medera, na ktorej bola v roku 1874 slávnostne otvorená osobná železničná doprava. (Hudák 2010:129-133)
Úzkorozchodná železnica „Mederské šínky“ slúžila na uľahčenie dopravy po poľných cestách, zrýchlenie zberu a odvozu poľnohospodárskych produktov prípadne ulovenej zveri počas poľovačiek, na zásobovanie poľnohospodárskych a výrobných jednotiek v areáli panstva, ale i odvoz školopovinných detí z majerov do obce. V čase konania poľovačky prepravovala hostí po poľovnom revíri. Vagóny ťahal ťažný dobytok, neskôr kôň. Pôvodnému účelu slúžila do 30. rokov 20. storočia, dodnes sa z nej zachovalo len niekoľko artefaktov. (Markusek 2003:7)
O veľkostatok sa starala početná skupina zamestnancov: správca (tiszttartó), účtovník, hospodár, kľučiar a zástupca správcu (számtartó) v jednej osobe, dozorca, záhradníci, hajdúsi, kolár, gazda na majeri (majoros), gazda pre dobytok (csürgazda), voziari, hájnik, kuchári, vychovávateľka a osobní sluhovia. Služobníctvo kaštieľa a zamestnanci veľkostatku bývali juhovýchodne v lokalite Majír. Vyplácaní boli finančne i v naturáliách.
Život v kaštieli a spoločenský dopad
Kaštieľ nebýval vždy obývaný po celý rok. Slúžil zväčša ako poľovnícky zámok pre grófsku rodinu a ich početných hostí. Život v kaštieli určovala poľovnícka sezóna. Počas nej ho navštívili mnohé významné osobnosti.[1] Ich prítomnosť formovala obec a občanov. Kontakt dedinčanov s inou kultúrou mal vplyv na ich rozhľadenosť, preberanie modernejších prejavov správania a osvojovanie si mestského spôsobu života. Mladá generácia sa stávala otvorenejšou a vzdelanejšou.
Vznikali tu rôzne spoločenské združenia a spolky podporované Károlyiovcami, napríklad Remeselnícky čítací kruh, Jednota Orla, Československá obec sokolská, Katolícky kruh, Jednota žien, futbalový klub ŠK Slovenský Meder. Organizovali sa plesy, hrali divadlá a konali kurzy varenia, šitia a domácich prác. (Markusek 2001:9)
Obdobie po roku 1945 a rekonštrukcie
Úspešné poľovné hospodárenie, organizovanie vychýrených poľovačiek a rozvoj obce prerušili vojnové udalosti. Rodina Károlyiovcov vlastnila kaštieľ, park, bažantnicu a priľahlé majetky do roku 1945. Pred príchodom Červenej armády gróf s rodinou emigroval do Rakúska. Počas II. svetovej vojny bola v kaštieli zriadená nemocnica, neskôr vojenské veliteľstvo. Zariadenie kaštieľa bolo odvezené, rozkradnuté a zničené.
Po vojne a znárodnení kaštieľa bol prehodnotený jeho účel i funkčné celky výrobného a poľnohospodárskeho areálu. Došlo k zrušeniu prevádzok a živelnému dopĺňaniu pozemkov zástavbou. V kaštieli boli umiestnené Štátne majetky, Poľnohospodárska škola s internátom a kancelárie Štátnych lesov. Od roku 1964 bol kaštieľ s parkom zverený do užívania Západoslovenských štátnych lesov, Lesného závodu Palárikovo za účelu jeho zveľaďovania, udržiavania a ochrany ako kultúrnej pamiatky.
Kaštieľ bol rekonštruovaný s cieľom modernizovať ho a prispôsobiť interiér požiadavkám domácich a zahraničných prominentných hostí. Súčasťou prestavby bola i rekultivácia parku, ktorý je prístupný verejnosti. (Kotruszová 1995:2)
Počas generálnej rekonštrukcie kaštieľa realizovanej závodom Štátne lesy, n. p. v roku 1970 bola vymenená elektroinštalácia, vodoinštalácia a kanalizácia. V izbách boli postavené keramické a porcelánové kachle, zriadili sa kúpeľne. Všetky haly, chodby a izby kaštieľa boli zariadené štýlovým starožitným nábytkom, obrazmi, kobercami a inými doplnkami. Po konečnej úprave bolo reprezentačne zariadených 15 hosťovských izieb, 3 haly, knižnica a kuchyňa s dvoma reprezentačnými jedálňami. Časť priestorov kaštieľa v minulosti slúžila na ubytovanie pre zamestnancov Štátnych lesov.
Rozsah rekonštrukčných a modernizačných prác v rokoch 1994 - 2002 vo výške 220 mil. Sk dal kaštieľu jeho súčasný vzhľad. Pod záštitou Generálneho riaditeľstva Lesov Slovenskej republiky, š.p. (ďalej LSR) Banská Bystrica a Ministerstva pôdohospodárstva SR sa investovalo do stavebno-technickej úpravy a obnovy strechy, izolácie, podláh, novej konštrukcie okien a maľovky pri zachovaní pôvodných ornamentov a časti štukatúry. Bol vybudovaný výťah a vonkajší kamerový systém.
Vnútri najzachovalejších hradov a kaštieľov v Británii
Súčasný stav a využitie
V súčasnosti je poľovnícky kaštieľ účelovým ubytovacím zariadením, patriacim pod správu LSR. Slúži na prechodné ubytovanie účastníkov poľovníckej turistiky a na objednávku poskytuje ubytovacie, stravovacie a doplnkové služby. Kaštieľ nie je možné kategorizovať a klasifikovať v zmysle Vyhl. MH SR 277/2008 Z.z., ktorou sa ustanovujú klasifikačné znaky na ubytovacie zariadenia pri ich zaraďovaní do kategórii a tried. LSR, š.p. na tieto účely využíva vlastnú kategorizáciu ubytovacích zariadení. Podľa nej patrí kaštieľ do kategórie L - najlepšie vybavené ubytovacie objekty s kvalitným interiérom v atraktívnom prostredí, väčšinou hotelového typu, resp. poľovnícke zariadenia typu kaštieľ, zámoček.
Zaradenie a postavenie kaštieľa v rámci organizačnej štruktúry LSR, š.p. sa menilo v závislosti od vnútropodnikových organizačných zmien.[2] Od 1. mája 2011 je účelové ubytovacie zariadenie delimitované pod Generálne riaditeľstvo LSR, š. p., Stredisko turizmu. Úlohou kaštieľa je v zmysle kategórie L komplexne poskytovať služby cestovného ruchu podľa požiadaviek poľovných turistov s cieľom vytvárať a zabezpečovať podmienky na realizovanie poľovníckej turistiky v poľovných revíroch v rámci sprievodného sortimentu produktu.
Posledná rekonštrukcia v deväťdesiatych rokoch 20. storočia zmenila i dispozičné riešenie interiéru kaštieľa s nasledujúcim výsledkom využitia priestorov: na prízemí vľavo je hlavná jedáleň (kapacita 70 osôb), salónik, bar, tanečná sála, kuchyňa, hygienické zariadenia. V hotelovej časti sú k dispozícii 2 salóniky s kapacitou 26 a 14 osôb, 12 apartmánov, 10 dvojlôžkových izieb. Pre hostí so zdravotným postihnutím je zriadená jedna bezbariérová izba. Ubytovacia kapacita je aktuálne 44 osôb.
Izba ubytovacieho zariadenia zahŕňa obytnú plochu, predsieň a hygienické zariadenie; apartmán i obývaciu miestnosť. Vybavenosť izieb sa riadi štandardami, v zmysle ktorých sú súčasťou ubytovacej plochy lôžka a ďalšie zariadenia a doplnky slúžiace na spríjemnenie pobytu hostí, uľahčenie ich komunikácie a informovanosti, ako napr. televízor, video. K vybaveniu hygienického zariadenia každej izby patrí WC, vaňa, sprchovací kút, umývadlo s teplou i studenou vodou.
Zaujímavosťou kaštieľa je názvoslovie izieb. Každý členský štát medzinárodnej organizácie C.I.C. má vlastnú izbu s jeho názvom v anglickom jazyku, napr. izba „Slovakia“, „Czech Republic“, „Hungary“, „Austria“, „South Africa“, „Sweden“ izba „Spain“, či „Italy“ a pod.
Stav historického sídla je veľmi dobrý. Prostredie v okolí pamiatky je zachované a nie je narušené modernou výstavbou.
Pamiatková ochrana a súčasný stav
Pamiatková ochrana: Rekonštrukcia. Niekoľko opráv v priebehu 20. Palárikovo - vodáreň, kaštieľ s areálom (č. ÚZPF 363/3) - architektonicko-historický výskum - rok 2013, spracovatelia: Ing. arch. I. Gojdič, Ing. arch. P. Hudák, PhD., Mgr. P. Buday. [2]
Súčasné využitie a služby
V roku 2006 v poľovníckom kaštieli vzniklo aj jedno z konferenčných centier C.I.C s pravidelnými zasadnutiami výkonného orgánu Exekutiv Comiteet, múzeum a pamätná expozícia organizácie. Kaštieľ v Palárikove sa stal neoddeliteľnou súčasťou histórie poľovníctva v celosvetovom kontexte.
Ekonomické výsledky poľovníckeho kaštieľa v ostatných rokoch sú ovplyvňované globálnym vývojom hospodárstva v tuzemsku i zahraničí. Hospodárska a finančná kríza ochromila časť podnikateľských aktivít kaštieľa. Zabezpečenie prevádzky si vyžaduje vysoké fixné a premenlivé náklady, na ktorých pokrytie kaštieľ nie je schopný vyprodukovať potrebný objem tržieb.
Produktom ubytovacieho zariadenia je poskytovanie základných, doplnkových, platených a neplatených služieb. Počas pobytu čerpá hosť kombináciu základných a doplnkových služieb kaštieľa podľa svojich požiadaviek. Základné služby, t.j. ubytovacie a stravovacie, sa produkujú priamo v ubytovacom zariadení. Doplnkové služby zabezpečuje poľovnícky kaštieľ vo vlastných zariadeniach alebo sprostredkovane nákupom od iných dodávateľských subjektov.
Technológia ubytovacích služieb v kaštieli sa riadi Všeobecne záväznými podmienkami pre pobyt v ubytovacích zariadeniach LSR, š.p. Rezervovať ubytovanie v kaštieli je možné zaslaním on-line objednávky prostredníctvom rezervačného systému ubytovacích zariadení LSR, š.p. na webovej stránke www.palarikovo.lesy.sk, alebo off-line objednávkou - vytlačením, vyplnením objednávkového formulára a doručením na odštepný závod. V objednávke hosť špecifikuje všetky požiadavky na pobyt.
Príchod hosťa je stanovený do 14.00 hodiny, alebo dohodou. Po príchode je prevádzkovateľ kaštieľa povinný hosťa zaregistrovať v zmysle platnej legislatívy a hosť je povinný preukázať sa osobným dokladom (občiansky preukaz, cestovný pas). U poľovných turistov sa vyžaduje preukázanie platného poľovného lístka, povolenia na lov zveri, zbrojného preukazu príp. zbrojného sprievodného listu.
Pre registráciu domácich poľovných hostí sa uplatňuje Zákon č. 500/2004 Z. z. o hlásení pobytu občanov SR a registri obyvateľov SR. Podľa § 24 tohto zákona vedie kaštieľ ako ubytovacie zariadenie na registráciu domácich hostí tzv. Knihu ubytovaných hostí, v ktorej sa evidujú: meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu, adresa trvalého pobytu a doba ubytovania. Registrácia zahraničných hostí sa riadi Zákonom č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov. Podľa tohto zákona vedie kaštieľ tzv. Pobyt turistu má za cieľ poskytovať služby kaštieľa tak, aby bol hosť spokojný s ich úrovňou a aby sa vytvárali predpoklady na jeho návrat v budúcnosti.
Odchod hostí je spravidla stanovený do 10.00 hod. v zmysle všeobecných ubytovacích pokynov. S odchodom hosťa súvisí i zúčtovanie. Kaštieľ ako účelové ubytovacie zariadenie nemá vlastnú elektronickú registračnú pokladňu na evidenciu tržieb. V rámci platobného styku sa nerealizuje úhrada v hotovosti podľa Zákona č. 289/2008 Z.z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice v znení neskorších predpisov, ale bezhotovostný platobný styk prostredníctvom fakturácie.
Predmetom zúčtovania nie je ani miestny poplatok, t.j. daň za ubytovanie v zmysle Zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady od 1. decembra 2009, lebo Palárikovo má určenú nulovú sadzbu dane v € na osobu a prenocovanie.
Ubytovacie i stravovacie služby sú poskytované iba na objednávku. Kaštieľ má vlastné skladové, výrobné a odbytové priestory, vrátane zamestnancov. Príprava jedál sa riadi podľa materiálových spotrebných noriem a vlastných receptúr kuchára. Miestna kuchyňa má vysokú gastronomickú úroveň a špecializuje sa hlavne na jedlá z diviny. Kulinárske umenie zamestnancov kuchyne v kaštieli predstavuje tradičnú poľovnícku kuchyňu obohatenú prvkami modernej gastronómie. Stravovacie služby je možné čerpať v odbytových strediskách reštaurácia, bar a salóniky. Využíva sa individuálna obsluha s jednoduchým i...
tags: #rekonstrukcia #kasiela #palarikovo