Bývalá Jurkovičova tepláreň v Bratislave, národná kultúrna pamiatka, prešla komplexnou rekonštrukciou a stala sa ústredným prvkom nového mestského bloku v rámci projektu Sky Park. Pôvodné priemyselné územie sa stalo súčasťou nového DownTownu Bratislavy a Jurkovičova tepláreň jeho kultúrnym epicentrom a cenným kontrastom k modernej architektúre nových okolitých budov. Po dlhom období hľadania najvhodnejšej funkcie využitia národnej kultúrnej pamiatky sa zavŕšením komplexnej rekonštrukcie stala jej záchrana a nový udržateľný koncept skutočnosťou. Zrekonštruovaná kultúrna pamiatka s novou náplňou a využitím teraz funguje ako moderné centrum Bratislavy.
Historické korene a architektúra Dušana Jurkoviča
Príbeh budovy Jurkovičovej teplárne sa začal v rokoch 1941 - 1942 ako príbeh turbocentrály s dodatočnými úpravami po bombardovaní v roku 1944. Jurkovičova Tepláreň je jedným z posledných svedkov bývalej rafinérie Apollo. Kedysi by ste sem len tak nezavítali - nachádza sa na mieste bývalej priemyselnej štvrte. V minulosti totiž slúžila ako moderné závodné zariadenie vtedajšej rafinérie minerálnych olejov Apollo. Silocentrála bola postavená v roku 1942 a krátko na to, 16. júna 1944, sa areál Apolla stal terčom náletu amerického letectva. Okrem rafinérie, ktorá bola ich hlavným cieľom, zasiahlo bombardovanie aj Zimný prístav a Štefánikov most. Za necelých 10 minút dopadlo na mesto takmer 370 ton bômb. Útok zasiahol až 80% závodu a čiastočne poškodil aj budovu novej teplárne. V roku 1945 prebehla rekonštrukcia, vďaka ktorej sa podarilo obnoviť aspoň časť výroby rafinérie.
Od roku 1953 fungovala silocentrála zároveň ako elektráreň a tepláreň pod názvom Tepláreň Bratislava I. Horúcu paru poskytovala do priľahlých tovární, ale aj do siete centrálneho vykurovania mnohých budov v Starom meste či nových sídlisk, napríklad aj do oblasti 500 bytov. S vývojom technológií a zmenou paliva Tepláreň neustále rozširovala výrobu. Rafinéria pokračovala ako výrobný priestor rozvíjajúceho sa Slovnaftu až do roku 1963, kedy bola asanovaná. Je to až zázrak, že jedinou zachovanou budovou z tohto obdobia bola práve Jurkovičova Tepláreň.
Za pôvodného autora návrhu starej funkcionalistickej budovy teplárne je považovaný architekt a zakladateľ modernej architektúry na Slovensku Dušan Jurkovič (1868 - 1947). Hoci pán architekt Jurkovič nezanechal žiaden písomný dôkaz o autorstve stavby, budova nesie charakteristické prvky jeho tvorby a vznikla v jeho poslednom tvorivom období, kedy spolupracoval so Západoslovenskými elektrárňami. Dôkazy neexistujú, no experti na jeho tvorbu nepochybujú, že za podobou teplárne stojí práve on. Jurkovičovo dielo bolo zapísané do zoznamu kultúrnych pamiatok. Železobetónový skelet, obložený lícovým murivom, bol v čase vzniku dominantou areálu. Najstaršou hmotou výrobného objektu elektrární je kotolňa kubického tvaru s obdĺžnikovými tabuľkovými oknami. K nej neskôr pristavili turbínovú halu s obdĺžnikovým pôdorysom. Ďalšia prístavba dokončená v roku 1950 predĺžila halu smerom na sever. Okrem tehlového obkladu je pre Jurkovičovu tvorbu typický aj motív monumentálnej hmoty s nárožnými vežičkami. Na kotolňu nadväzuje turbínová hala, kde architekt použil vysoké vertikálne okná. Západná fasáda sa vyznačuje symetrickou kompozíciou. Kotolňa a turbínová hala sú dôležitou súčasťou vývojového reťazca priemyselného staviteľstva na území Bratislavy.
Záchrana pamiatky a architektonická súťaž
Koncom 20. storočia bola prevádzka teplárne ukončená a niekoľko nasledujúcich rokov chátrala. Napriek tomu, že budova bola čoraz v horšom stave, bola považovaná za priam architektonickú ikonu. V roku 2008 začalo svitať na lepšie časy - objekt bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
Developer Penta Real Estate vyzval v roku 2017 sedem ateliérov do architektonickej súťaže na ideový návrh rekonštrukcie Jurkovičovej teplárne. Zvíťazil architekt Martin Paško s tímom DF Creative Group, ktorý ďalej pracoval na návrhu konverzie stavby Dušana Jurkoviča. Návrh rekonštrukcie pamiatky spracoval architektonický ateliér PAMARCH, špecializovane na obnovu budovy. Ostatné podlažia a priestory sú venované coworkingovým priestorom. Vizualizácie a projektová dokumentácia boli zabezpečené ateliérom ADOM. M STUDIO.
Komplexná rekonštrukcia a technické výzvy
Rekonštrukčné práce na budove bývalej Jurkovičovej teplárne sa začali v lete 2018. Developer Penta Real Estate odštartoval rekonštrukciu v lete 2018 a pracoval na nej presne tri roky. Fasáda budovy je kompletne dokončená, práce však stále pokračujú v interiéri. Kolaudačné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v auguste 2021, dnes sa tak do objektu sťahujú klienti a je prístupná aj pre verejnosť.
„Pri rekonštrukcii fasád a strešného plášťa zachovaných častí sme sa museli vyrovnať najmä s technologickými a metodickými problémami pamiatkovej obnovy,“ hovorí Ing. arch. Pavol Paulíny zo spoločnosti Pamarch. „Najvážnejším technologickým problémom obnovy bola sanácia narušených železobetónových nosných konštrukcií. Statické posúdenie konštrukcie sa vykonávalo nedeštruktívnymi a deštruktívnymi metódami výskumu vybraných nosných železobetónových častí. Zistilo sa, že najviac postihnuté boli päty stredových stĺpov nesúcich kotolňu aj turbínovú halu. Narušené boli vplyvom horúcej pary unikajúcej z parovodu, ktorý sa nachádza v tesnej blízkosti. Zosilnenie stredových stĺpov pribetónovaním sa stalo nutnosťou.“
Druhým vážnym technologickým problémom bola obnova obvodového plášťa budovy, ktorý bol kompletne obložený režnou tehlou. Odborníci museli prejsť celú fasádu - tehlu po tehle - a v prípade, že niektorá bola v nevyhovujúcom stave, museli ju vymeniť. Zachovaných bolo presne 31 736 tehál z pôvodnej fasády, z ktorých mnohé boli využité v interiéri po rekonštrukcii. Tam, kde tehly nevyšli, architekti využili obklad z heraklitu. Okenné výplne zo subtílnych kovových rámov museli byť pre vysoký stupeň narušenia a malé množstvo dochovaných častí nahradené kópiou s vloženým izolačným dvojsklom. Pri konverzii Jurkovičovej teplárne bol ako replika pôvodných industriálnych oceľových výplní otvorov použitý systém Schüco AWS 75 WF.SI+ so skrytými krídlami a kompletne skrytým elektromotorickým kovaním TipTronic. Konštrukcia svetlíka je tvorená systémom Schüco FWS 60. Pre interiérové presklené steny zvolili architekti štrukturálnu fasádnu konštrukciu s tmelenými sklami Schüco FWS 50 SG, ako aj protipožiarne konštrukcie Schüco. „V budove sme sa snažili vytvoriť neopakovateľnú atmosféru, ktorú má už zvonku vďaka pôvodnej zachovanej čisto tehlovej fasáde,“ hovorí Ing. arch. Martin Paško.
Princíp "budovy v budove" a verejný priestor
Architektonické riešenie teplárne využíva voľný vnútorný priestor v hale kotolne a v turbínovej hale pre vstavbu nových konštrukcií a vytvára nové plochy a podlažia. Tento koncept umožňuje jasne oddeliť a odlíšiť historické konštrukcie od nových, pôvodné od súčasných, a to všetko s pokorou k histórii, v kontraste a v súlade zároveň. Využil sa podobný princíp ako v prípade obrátenej pyramídy Slovenského rozhlasu - princíp budovy v budove. Na „vnútorné námestie“ do kotlovej haly architekti z ateliéru ADOM. M STUDIO vložili novú päťpodlažnú samostatnú zasklenú modernú budovu. Na poschodiach fasáda pokračuje subtílnymi oceľovými stĺpmi v hustejšom rastri, doplnená zasklenou fasádou s dvojsklom. Vznikne tak elegantná zasklená ľahká subtílna konštrukcia.
Riešenie necháva vyniknúť mnohým historickým konštrukčným detailom, pôvodným členitým stĺpom a hlavne trom dominantným násypníkom. Ich rekonštrukciou sa vytvoril originálny reprezentačný priestor s materiálmi v ich pôvodnej „surovosti“ a farebnosti. Nové doplnené konštrukcie, nové vložené materiály s ich jasne odlíšiteľnou štruktúrou (doplnené tehlové steny z pôvodných viac ako 31 tisíc tehál s odlišným spôsobom kladenia, heraklitové stenové obklady. atď.) a rôzne súčasné už moderné technické detaily sú dôsledne čitateľné a viditeľne dokazujú použitý princíp „pravdivosti“. Samotná industriálna architektúra pôvodných konštrukcií a dominantných násypníkov, vytvorené átrium aj horná terasa s výhľadmi na okolité nové budovy poskytujú úžasný neopakovateľný zážitok a sú najväčšou pridanou hodnotou v Jurkovičovej Teplárni.
Z dôvodu bezbariérovosti sme zdvihli úroveň pôvodnej podlahy na úroveň vonkajšieho námestia vrátane všetkých vstupov. Tým sme zároveň vtiahli dovnútra verejný priestor, aktívne ho vytvárame a zapájame aj vo vstupnom podlaží. Po vstupe do budovy sa návštevníkovi otvorí mimoriadne atraktívny priestor vstupného átria cez všetky podlažia s pohľadom na novú elegantnú presklenú budovu, na vnútorné „námestie“ s lobby kaviarňou, s galériou, reštauráciou a auditóriom. Na streche kotlovej haly zas vznikol svetlík, ktorý prispieva ku vzniku unikátnych nálad v budove podľa toho, ako sa hýbe slnko. V Jurkovičovej teplárni je zachované aj množstvo artefaktov, ktoré boli obnovené a nanovo využité. Patrí k nim žeriav v turbínovej hale, železobetónové konštrukcie vnútri násypníkov, okná (použité sú na presklenú stenu medzi kaviarňou a budúcou reštauráciou), pôvodné oceľové stĺpy z kotlovej haly (dnes sú v galérii) a 31-tisíc tehál. Použité boli v interiéri aj s rovnakým vzorom kladenia, čím dodávajú vnútorným priestorom industriálny charakter.
Tím rekonštrukcie
Na projekte participovali tri architektonické a projekčné ateliéry. Architektúru a adaptáciu interiérových priestorov zabezpečil Martin Paško a tím DF Creative Group, víťaz architektonickej súťaže. Rekonštrukciu plášťa budovy mala na starosti firma Pamarch. Napokon, coworkingové priestory BASE, ktoré tvoria kľúčovú časť prenajímateľných priestorov, navrhlo pražské architektonické štúdio Perspektiv.
Autori projektu sú:
- Ing. arch. Martin Paško
- Ing. arch. Zuzana Zacharová (spoluautorka architektonickej časti)
- Ing. arch. Eva Belláková, PhD. (spoluautorka architektonickej časti)
- Ing. arch. Matúš Podskalický (spoluautor architektonickej časti)
- Ing. arch. Martina Michalková (spoluautorka architektonickej časti)
- Ing.arch. Alexandra Havranová (spoluautorka architektonickej časti)
- Ing. arch. Pavol Pauliny, PhD. (Pamarch - obnova fasád a strešného plášťa)
- Ing. Vlasta Viglašová (Pamarch - obnova fasád a strešného plášťa)
- Ing. Ján Kresan (Pamarch - obnova fasád a strešného plášťa)
- Ing. arch. Ján Antal (Perspektiv - fit-out nájomných priestorov Base4Work)
- Ing. arch. Barbora Babocká (Perspektiv - fit-out nájomných priestorov Base4Work)
- Ing. Roman Bányai (hlavný inžinier konverzie)
- Ing. Pavol Pribylinec, PhD. (stavebná časť projektu)
- Ing. Peter Gavala (hlavný statik konverzie)
Spolupracovali tiež: Ing. Marta Pichová (obnova fasád a strešného plášťa), Ing. Ivan Holub (obnova fasád a strešného plášťa), Ing. Juraj Prokipčák (stavebná časť projektu), Ing. Mária Kubaliaková (stavebná časť projektu), Ing. Eva Ščepková (stavebná časť projektu).
Plocha pozemku: 1 800 m2
Podlažná plocha: 6 300 m2
Obostavaný objem: 46 000 m3
Investičný náklad: cena za rekonštrukciu sa vyšplhala až na 13 miliónov eur, čo nezahŕňa zariadenie kancelárií alebo vznik reštaurácie.
Nové funkcie a premena na komunitné centrum
Zrekonštruovaná tepláreň tak poskytuje unikátny industriálny coworkingový priestor pre ľudí a spoločnosti z kreatívneho priemyslu, architektov, start-upy a menšie IT firmy a zároveň je na prízemí otvorená aj širokej verejnosti. Zámer vytvoriť komunitný priestor s jedinečnou industriálnou atmosférou i s priestormi pre verejnosť určený na rôzne spoločenské podujatia, konferencie, výstavy, ktorý by zároveň ponúkal aj kvalitnú reštauráciu a kaviareň sa naplnil. Zrekonštruovaná Jurkovičova tepláreň vytvorila priestor pre coworking BASE4Work, ktorý navrhli architekti zo studia Perspektiv. Po vstupe do budovy sa návštevníkovi otvorí mimoriadne atraktívny priestor vstupného átria cez všetky podlažia s pohľadom na novú elegantnú presklenú budovu, na vnútorné „námestie“ s lobby kaviarňou, s galériou, reštauráciou a auditóriom.
Funkčne je tepláreň rozdelená na coworkingové priestory a priestory prístupné verejnosti. Tieto verejnosti prístupné priestory v spojení industriálnej a modernej architektúry budú pozdĺž otvoreného átria doplnené stromami. Na prízemí sa nachádza multifunkčná sála, kaviareň, galéria moderného umenia a reštaurácia. Súčasťou kancelárskych priestorov o výmere 3.900 metrov štvorcových tak je školiaca miestnosť, zasadacie miestnosti s vybavením, multifunkčná sála, focus roomy, minikino či priestory pre oddych a zábavu. Výsledný produkt tak má byť ideálnym a atraktívnym miestom pre kreatívcov, ale aj milovníkov kultúry a bežných návštevníkov. „Víziou pre tepláreň bolo vytvorenie inšpiratívneho a rôznorodého pracovného priestoru, ktorý poskytne zázemie pre prepojenie viacerých skupín užívateľov, od korporátnych klientov až po start-upy, freelancerov či študentov v unikátnom prostredí národnej kultúrnej pamiatky,“ hovorí Erik Páleš, Business Development manažér v Penta Real Estate Slovensko. Hoci už nejakú dobu v budove fungujú prvé firmy a otvorená je aj kaviareň s galériou, developer Penta Real Estate len v uplynulých dňoch oficiálne ukončil premenu Jurkovičovej teplárne.
Jurkovičova tepláreň ako súčasť Sky Parku
Jurkovičova Tepláreň je dnes súčasťou bratislavského staromestského diania a areálu SKY PARK, novovznikajúcej mestskej štvrte hlavného mesta. Je sídlom coworkingového centra BASE, Alto Real Estate a rôznych firiem, zájsť môžete do reštaurácie WERK či galérie DOT. Contemporary Art Gallery a ich kaviarne. Je obkolesená veľkým zeleným parkom a rezidenčnými vežami, ktoré navrhol ateliér ikony a prvej dámy svetovej architektúry Zahy Hadid. Hoci pamiatkový potenciál malo viac častí teplárne, zo šestnástich objektov boli za NKP v roku 2008 vyhlásené len dva, spomínaná kotlová a turbínová hala.
Súčasťou projektu sú aj štyri rezidenčné veže. Prvá z nich už disponuje právoplatným kolaudačným rozhodnutím a mali by sa do nej sťahovať prví obyvatelia. Ďalšie dve veže čakajú na vydanie kolaudačného rozhodnutia. Štvrtá rezidenčná veža disponuje právoplatným stavebným povolením, o začiatku jej výstavby by mal investor informovať v najbližších týždňoch. Sky Park Residence 4 má byť dokončený v priebehu roka 2025.
Pribudnúť majú tiež dve kancelárske budovy. Prvá z nich, SKY PARK Offices, čaká na vydanie kolaudačného rozhodnutia. Jej otvorenie je naplánované na január 2021. Druhá kancelárska budova SKY PARK Tower má právoplatné stavebné povolenie. S výškou takmer 120 metrov pôjde o jednu z najvyšších budov Bratislavy (podľa všetkého štvrtú) a vďaka faktu, že takmer oproti iným vežiam prešla najmenšou mierou racionalizácie, pôjde aj o najčistejšiu prácu Zaha Hadid Architects v meste. Začiatok jej výstavby bude podľa investora závisieť od aktuálneho vývoja na trhu s kancelárskymi nehnuteľnosťami, avšak podľa Juraja Nevolníka sa majú onedlho začať zemné práce a čistenie podložia. Sky Park Tower bude mať až päť podzemných podlaží. Nad nimi bude 28 podlaží kancelárií a vybavenosti, vrátane predpokladanej reštaurácie na najvyššom podlaží.
Ocenenia a budúcnosť
Rekonštrukcia Jurkovičovej teplárne sa stretla s uznaním nielen širokej, ale aj odbornej verejnosti. V roku 2022 získala Jurkovičova Tepláreň Cenu Dušana Jurkoviča a ocenenie v medzinárodnej súťaži Architecture Master Prize Award, kde zvíťazila v kategórii Industriálne stavby. Na tomto podujatí v španielskom Bilbau uspela ako vôbec prvý projekt zo Slovenska. Ako zhodnotila vo svojom príhovore starostka mestskej časti Staré Mesto Zuzana Aufrichtová, ide o rekonštrukciu, blížiacu sa k dokonalosti. Proti slovám starostky naozaj možno len sotva čo namietať. S ohľadom na novú funkciu budovy sa naozaj dosiahlo takmer maximum toho, čo sa dalo. Verejnosť by mala mať čoskoro možnosť presvedčiť sa o tom na vlastné oči.
Pozitívnym dopadom by tak mohlo byť posilnenie významu ochrany zostávajúcich stavieb a potvrdenie, že ich zachovanie a rekonštrukcia môže byť teoreticky pre investorov výhodná. Penta Real Estate by pravdepodobne ostala veľmi dlho stratová, keby mala počítať len s financiami z nájmov v teplárni. Svoj diel by mohla v tomto zohrať aj Bratislava samotná. Z Jurkovičovej teplárne by sa mohla stať do istej miery ikona mesta. Ide o dôležitú súčasť jeho dejín, na čo sa patrí odkázať aj pri jej prezentovaní pred domácim i zahraničným publikom. Hoci developer hovorí o vzniku „komunitného centra“ Sky Parku, nevzniklo niečo, čo má silu priťahovať širšiu verejnosť aj niečím iným ako gastronómiou a občasnou komornou výstavou. Pozitívom je, že budova je zrekonštruovaná a s ohľadom na svoje zameranie skutočne vynikajúco. Ešte dlhé desaťročia, ak nie storočia, bude súčasťou Bratislavy.
tags: #rekonstrukcia #jurkovicovej #teplarne