Hrad stojí nad obcou Vinné v okrese Michalovce. Prvá písomná správa o ňom pochádza z roku 1335.
Práce spojené s obnovou zrúcaniny gotického Vinianskeho hradu pri Zemplínskej Šírave v týchto dňoch intenzívne pokračujú. Kultúrnu pamiatku pomáha opravovať aj 40 nezamestnaných. Práce iniciovalo ešte vlani občianske združenie (OZ) Zemplínsko-užská hradná cesta, začali sa v máji. "Aby ho turista mohol obdivovať, aby sme neboli poslednou generáciou, ktorá hrad takto pozná, a aby sa nezrútil," vysvetlil hlavný motív združenia.
Na hrad tento rok získali 50.000 eur od ministerstva kultúry v rámci projektu Obnov si svoj dom. "Uspeli sme s naším zámerom, ktorým je konzervácia hradných múrov," priblížil Gorás. Zároveň vysvetlil, že turista nemusí postrehnúť vykonané práce, nakoľko združenie nesmie vytvárať novotvary. "Len statické výpadky." Peniaze od ministerstva minú na materiál a náradie.
Odvážnym zámerom bolo zamestnať pri prácach 40 ľudí bez práce. Gorás hovorí, že okrem Vinianskeho hradu sa s toľkými nezamestnanými odhodlali pracovať už len na hrade Veľký Šariš. "Nebojíme sa takého množstva ľudí," komentoval Gorás. Projekt s obnovou sa skončí v októbri, potom musí nasledovať nevyhnutná prestávka.
Gorás zdôraznil, že pri prácach využívajú tradičné technológie a remeslá. Na hrade preto vidieť kováčsku, kamenársku a tesársku dielňu. Pribudnúť by mala aj hrnčiarska. "Tie remeslá potrebujeme, kováči robia mreže na pivnicu, tesári zase prístrešky," vysvetlil kastelán hradu.
Občianske združenie muselo ešte pred začiatkom obnovy vysporiadať vlani majetkovoprávne veci. Hrad tak mohol prejsť do prenájmu združenia.
História a architektúra Vinianskeho hradu
Hrad stojí nad obcou Vinné v okrese Michalovce. Prvá písomná správa o ňom pochádza z roku 1335. Bol viackrát poškodený, opravovaný, začiatkom 18. storočia ho dali dokonca aj zbúrať. Má čiastočne zachované renesančné klenby, na gotickej veži je kamenné kvádrovanie, otvory okien a dvier, ako aj časti starých omietok. Možno tam nájsť stopy po krboch, pivničné priestory.
Vinné 8. augusta (TASR) - Výsledok rekonštrukcie Vinianskeho hradu a projekt ekoturizmu vyzdvihujúci silu prírody v lesoch Vinianskeho jazera s názvom Lesný kúpeľ v sobotu predstavila turistom krajská organizácia Košice región turizmus (KRT). O záchranu Vinianskeho hradu sa deväť rokov stará občianske združenie (OZ) Zemplínsko-užská hradná cesta.
Hrad Vinné, týčiaci sa v nadmorskej výške 325 m.n.m., postavený na hradnom vrchu severozápadne od obce, patrí do skupiny Národných kultúrnych pamiatok Slovenska. Jeho počiatky siahajú až do 13. storočia, čím ho radíme k najstarším historickým pamiatkam v našom okolí. Odpoveď na to presne kedy a kto dal hrad vybudovať zatiaľ nepoznáme, no vieme, že jeho primárnou úlohou bolo pomáhať okolitým hradom Brekov a Jasenov pri ochrane obchodnej cesty vedúcej do Poľska, predovšetkým proti možným tatárskym prepadom.
Už v roku 1312 malo dôjsť k obliehaniu a poškodeniu hradu nepriateľmi kráľa Karola Róberta, Omodejovcami. Vďaka následnej obnove hradu sa nám ale zachovala latinsky písaná listina (datovaná rokom 1449). Podľa tohto opisu sa stredná veža hradu delila na tri časti, v jej strede bola pivnica, pri nej sa nachádzal tesárov kamenný dom , ktorý mal spoločnú strechu s pivnicou. Ďalší kamenný dom sa mal nachádzať vedľa paláca. Vo veľkej veži, zvanej aj „magna turris“ boli nad sebou tri byty, ktoré si rozdelili jednotliví majitelia hradu. Žalár, byt pred žalárom a vrchol veže zostali spoločné pre všetkých.
K výraznejšiemu poškodeniu hradu došlo v roku 1466 počas bojov uhorského kráľa Mateja (Korvína) s poľským kráľom Kazimírom IV. Hrad Vinné sa v nasledujúcich troch turbulentných storočiach stal „priamym účastníkom“ bojov miestnej šľachty proti kráľovi. V rokoch 1556-1558 sa michalovská šľachta, pod vedením Gabriela Perényiho, vzbúrila proti kráľovi Ferdinandovi I. Hrad sa stal centrom i skrýšou ich ulúpených predmetov ( prepadávali predovšetkým kupcov prichádzajúcich na trhy, dokonca aj šľachticov), i zajatcov. Boli tu umiestnené delá, posádka a stráž. Keďže hrad nemal dostačujúcu fortifikáciu a posádku, cisárskemu vojsku sa v roku 1594 podarilo ho dobyť a zapáliť. Išlo teda už v poradí o druhé výrazné poškodenie. Hrad Vinné sa so svojimi pánmi zapojil aj do posledného stavovského povstania, kedy sa michalovskí šľachtici Ján a Ladislav Pongráciovci a Imrich Sztáray pridali na stranu Františka II. Rákociho, vodcu povstania proti cisárovi Jozefovi I.. Osudnú pečať konca mu vtlačil následne cisár Jozef II., ktorý dal hrad zbúrať, aby sa nestal sídlom ďalších povstalcov.
Moderná obnova a atrakcie
Na hrade nad obcou Vinné sa pracuje už deviatu sezónu. Návštevníci však môžu toto leto vidieť na hrade raritu - funkčnú repliku stredovekého šliapacieho žeriavu. Slúži na zdvíhanie ťažkých kameňov a nákladu, ktoré potrebujú remeselníci na opravu zrúcaniny. Pracovných noviniek v tejto sezóne je ale na stredovekom hrade viacero.
Jedným z lákadiel, prečo navštíviť zrúcaninu hradu nad obcou Vinné v Michalovskom okrese, je funkčná replika stredovekého dreveného šliapacieho žeriavu. Ako pre TASR povedal hradný kastelán Jaroslav Gorás z občianskeho združenia Zemplínsko-užská hradná cesta, ktoré zrúcaninu zveľaďuje už desiatym rokom, žeriav alebo výťah, ako ho sám nazýva, zostrojili na hrade svojpomocne.
"Toto je môj prvý žeriav, ktorý som postavil s pomocou zamestnancov priamo tu na hrade, nevznikol v dielňach. Ručne sme kresali, najmä hriadeľ, ložiská," priblížil s tým, že k svojpomocnej výstavbe sa odhodlali po konzultácii s českým tesárskym majstrom Petrom Ružičkom, ktorý podobný žeriav postavil v Čechách. Nápad pomôcť si pri stavebných prácach na hrade replikou stredovekého šliapacieho žeriavu dostal Gorás počas návštevy francúzskeho hradu Guédelon, kde pred rokmi videl podobný mechanizmus.
"Princíp pohonnej jednotky tohto výťahu je, že výťahár vojde do kolesa a stredne náročnou chôdzou musí prejsť desať metrov, čo je jedna otáčka. Pri jednej otáčke sa navinie iba jeden meter lana. Sila sa stráca na ložiskách, ktoré sú drevené. Aj keď sú namastené kolomažou, je tam nejaké trenie," vysvetlil, ako žeriav funguje. Na hrade slúži výlučne na prepravu bremien, prevažne kameňov, pričom jeho nosnosť je do 200 kilogramov.
Ako tiež Gorás prezradil, vďaka podpore Krajskej organizácie cestovného ruchu Košice Región Turizmus by mal na hrade čoskoro pribudnúť ďalší prvok podporujúci stredovekú atmosféru, drevený tesaný most. Osadiť ho plánujú k tretej vstupnej bráne, na ktorej rekonštrukcii na hrade pracujú v aktuálnej sezóne. "Obrázok, ktorý nám znázorňoval nejakú bránu, poznáme už niekoľko rokov, ale nevedeli sme povedať, z ktorého miesta to je. Až po tohtoročných archeologických nálezoch sme zistili, že je to tretia vstupná brána, ktorá slúžila v závere života hradu," vysvetlil s tým, že práve táto brána by mala v budúcnosti slúžiť ako hlavný vstup na hrad. K obnove brány pritom pristupujú citlivo a realizujú ju v minimálnom rozsahu. "...aby sme nedomýšľali veci, o ktorých nevieme s istotou, že takto boli," uviedol.
Keďže sú hradný palác i jeho opevnenie národnými kultúrnymi pamiatkami, všetky práce na hrade vopred schvaľuje krajský pamiatkový úrad.
Tohtoročnou novinkou na hrade pochádzajúcom z konca 13. storočia je aj funkčná replika stredovekého dreveného šliapacieho žeriavu.
V roku 2018 zhotovili za finančnej podpory KSK funkčnú repliku stredovekého dreveného šliapacieho žeriavu a hudobný prenosný organ. "V rámci projektu boli osadené nové informatívne dopravné značky, obnovené a rozšírené bolo turistické značenie, opravená bola príjazdová cesta a zakúpený bol sčítač pohybu návštevníkov.
Pri Vinnom jazere sa tiež konalo otvorenie projektu Lesný kúpeľ, ktorý realizuje občianske združenie (OZ) Lesná pedagogika. "Je to niečo výnimočné na Slovensku. Projekt vznikol v rámci ekoturizmu, ktorého cieľom je ochrana životného prostredia, ale aj heslo - zažívaj a ochraňuj hodnoty. V rámci lesného kúpeľa je to o tom, že je to terapia v lese. OZ Lesná pedagogika sa takmer desať rokov venuje environmentálnej výchove a zážitkovému vzdelávaniu o lese a prírode. Na projekt získala viac ako 12.000 eur. "Lesný kúpeľ je lesná terapia, ktorá vznikla už takmer pred 30 rokmi v Japonsku. Po dlhých rokoch vedeckých štúdií sa rozšírila nielen v Ázii, ale aj v Európe a Amerike. V našom priestore je pomerne neznáma," povedala predsedníčka OZ Lesná pedagogika Berta Stašková.
Viniansky hrad
Na hrad nad obcou Vinné sa dostanete viacerými cestami. Jedna vedie priamo z obce Vinné, dve cesty vedú z Trnavy nad Laborcom a štvrtá cesta z Vinianskeho jazera.
"Vďaka záchranným prácam a záujmu zo strany médií návštevnosť na hrade každým rokom narastá. Za účelom priameho monitorovania počtu návštevníkov bude tohto roku na hrade s podporou Košického samosprávneho kraja inštalovaný sčítač pohybu návštevníkov.
Na hrade sa pracuje bez elektrickej energie a máme tu murársku, kamenársku, kováčsku, tesársku dielňu. Práce na hrade tohto roku realizuje 50 ľudí zamestnaných v rámci projektu ministerstva kultúry a ministerstva práce zapojenia nezamestnaných do záchrany kultúrneho dedičstva. Od roku 2011 združenie na Vinianskom hrade zachránilo najviac ohrozené časti, výpadky v hradobných múroch a renesančný palác. Zakrylo strechu, doplnilo vypadnuté klenby a položilo dlažbu v druhom nadzemnom podlaží. Zároveň pracovníci opravujú hradby po celom obvode hradu.
tags: #rekonstrukcia #hradu #vinne