Drevené konštrukcie sú v prípade náročnejších expozícií a pri nezaistení adekvátnej konštrukčnej a chemickej ochrany postupne atakované poveternostnými činiteľmi a nezriedka aj rôznymi biotickými škodcami.
V kritických situáciách dochádza k poškodeniu nosných prvkov drevených konštrukcií a hrozí ich havária.
Stav drevených konštrukcií je preto nutné pravidelne kontrolovať, a ak sa zistia poškodenia, treba pristúpiť k opatreniam.
Pri rekonštrukcii historických objektov sa zo strany pamiatkarov možno stretnúť s požiadavkou, aby sa poškodený drevený prvok v objekte zachoval, zvyčajne pri zaistení jeho pôvodnej funkcie.
Jednou z možností, ako riešiť túto situáciu, je poškodený prvok spevniť protézovaním.
Možnosti spevnenia drevených prvkov
Spevnenie drevených prvkov sa vykonáva na základe statických výpočtov.
Je nutné poznať ich nosnú funkciu v konštrukcii a spôsob ich silových namáhaní - v ťahu, tlaku, ohybe, šmyku, na odtlačenie a vzper.
Do úvahy prichádza aj trvalá zmena konštrukčného riešenia poškodených prvkov, ako je napríklad vytvorenie vzpínadlovej sústavy z jednoduchého trámu použitím oceľového ťahadla.
Ak je nosný drevený prvok poškodený iba lokálne, napr. lokálna hniloba v záhlaví stropného alebo väzného trámu, v pätke krokvy pri pomúrnici, v spodnej časti stĺpa a pod., je vhodné aplikovať jednu z uvedených priamych metód - príložkovanie, ukotvenie do oceľovej konzoly alebo protézovanie.
Konkrétne pri zrubových, stĺpikových, hrazdených a iných stavbách, ale aj pri fasádnych prvkoch, ako sú okná a dvere, sa využíva najmä protézovanie a plombovanie, pričom niekedy nemožno vynechať ani impregnačné spevnenie dreva.
Lokálne poškodené prvky krovov sa spevňujú hlavne príložkovaním a protézovaním.
Príložkovanie
Príložkovanie - spojenie zdravej časti prvku s príložkou z dreva alebo z ocele.
Ukotvenie do oceľovej konzoly
Ukotvenie - vloženie zdravej časti prvku do oceľovej konzoly.
Protézovanie
Nahradenie (resp. doplnenie) poškodenej časti prvku novou časťou - protézou s cieľom obnoviť jeho pôvodnú pevnosť a tuhosť.
Protéza sa tvarom zhoduje s odstránenou alebo chýbajúcou časťou prvku.
Znamená to, že pri protézovaní sa nemení prierez pôvodného prvku a zväčša ani typológia pôvodných spojov.
Materiál na výrobu protézy sa zvyčajne zhoduje s materiálom protézovaného prvku (rovnaký druh dreva, zámerná patina na povrchu dreva a pod.), avšak použiť sa môžu aj iné materiály (iný druh dreva, polymérbetón v kombinácii so sklolaminátovými prútmi, a pod.).
V praxi sa uplatňujú hlavne klasické tesárske metódy protézovania využívajúce drevené protézy.
Spojenie zostatkovej zdravej časti dreveného prvku s drevenou protézou možno vykonať rôznymi typmi tesárskych spojov.
Viaceré z uvedených spojov spĺňajú popri funkčnosti aj estetické požiadavky architekta a pamiatkarov.
Na opravu nosných prvkov sa z viacerých typových spojov používajú najmä rovný alebo šikmý plátovaný spoj zaistený svorníkmi.
Rovné plátované spoje možno uplatniť na opravu prvkov namáhaných na tlak, napríklad na opravu stĺpikov v krove.
Pri oprave nosných stĺpov, ktoré sú namáhané aj na krútenie a na vzper, je vhodné použiť nožnicové spoje.
V prípade prvkov namáhaných na ťah a ohyb sa odporúča plátovaný spoj zaistiť záchytkami typu Bulldog alebo dubovými záchytkami, ale možné sú aj iné kombinované riešenia.
Drevený prvok protézovaný vhodnou tesárskou metódou sa tuhosťou a pevnosťou môže vyrovnať pôvodnému prvku pred poškodením.
Táto metóda sa obyčajne uplatňuje pri oprave záhlaví nosných prvkoch s vyššou pamiatkovou hodnotou, ako sú napríklad stropné trámy s rezbou, maľbou, polychrómiou a pod.
Polymérbetónová protéza
Drevený prvok sa protézuje pomocou tzv. polymérbetónu v kombinácii s výstužnými prútmi z profilovej betonárskej ocele, sklolaminátu alebo uhlíka.
Polymérbetón je zmes vhodného syntetického polyméru (epoxidová alebo polyesterová živica) a plniva (kremičitý piesok, drevené častice a pod.).
Optimálny hmotnostný pomer polymér a plnivo závisí od množstva faktorov, napr. pri epoxidovom polyméri a kremičitom plnive býva približne 1 : 3 až 1 : 7.
Princíp beta-metódy protézovania drevených prvkov spočíva v spojení dreva a výstužných prútov so syntetickým polymérom, pričom výstužné prúty zachytávajú aj ťahové a ohybové napätia.
Zoslabená zóna medzi zdravým drevom a dutinou v záhlaví prvku sa konzervačne spevní epoxidom.
Okrem možnosti pozdĺžneho alebo šikmého uloženia výstužných prútov, je tu možnosť ukladať prúty buď do navŕtaných otvorov, alebo do bočne vyfrézovaných drážok.
Protéza sa pritom vkladá priamo do dutiny pôvodného prvku, resp. do priestoru, ktorý vznikne po odrezaní poškodeného záhlavia šikmým alebo rovným rezom.
Ako protéza sa môže namiesto podstatného podielu polymérbetónu použiť aj drevený masív, ktorý sa k pôvodnému prvku viaže iba tenkou niekoľkocentimetrovou vrstvou polymérbetónu.
Laboratórne experimenty, ako aj praktické vyše 30-ročné skúsenosti ukazujú, že polymérbetónová protéza v čase pod stálym zaťažením nemení svoje mechanické vlastnosti a dobre odoláva aj biotickým škodcom.
Rekonštrukcia dreveného stropu v praxi
Pri rodinných viacpodlažných domoch sa najčastejšie využívajú betónové stropy.
Pri starých chalupách a podkroviach skladových priestorov je situácia iná.
Pri stavbe z dreva, resp. ak staviate drevený strop, treba myslieť na jeho impregnáciu.
Rozhodli sme sa preto, že prácu urobíme sami.
Drevo sme impregnovali poctivo štetcom - je dôkladnejšie ako striekanie, navyše striekaním dochádza k stratám.
Dosky na podlahu sme tiež najprv začali impregnovať svojpomocne.
Ale zrátali sme si, že iba samotné moridlo by nás stálo viac ako služba, takže ďalšie laty a dosky sme si už dali naimpregnovať.
Stropné hrady sme voľne ukladali na vyrovnávací betón na vzdialenosť 80 cm.
V múre sme záhlavie každej hrady obalili asfaltovým pásom a zo strán oddelili polystyrénom hrubým 20 mm.
Tento polystyrén sme položili aj na hornú stranu hrady.
V častiach bez múrov sme položili do stĺpov na zabetónované závitové tyče (Ø 14 mm) a nosné hrady (krajné), ktoré budú niesť budúce stropné hrady (uložené naprieč).
Tam, kde sa hrady spájali na stĺpoch, sme ich záhlavia čapovali a osadili sme ich na závitovú tyč.
Potom sme uložili stropné hrady.
Následne sme začali so skrutkovaním dosiek.
Dosky sme skrutkovali na každú druhú strešnú latu, a to „cikcakovo“ raz na hornú, raz na dolnú stranu dosky.
Naším cieľom bolo minimalizovať krútenie dosiek.
Dosky sme ukladali asi 2 cm od kraja steny kvôli prípadnej vlhkosti, ktorú by dosky mohli od steny nasať.
Veríme, že vám tento postup pomohol a využijete ho aj vo svojich projektoch.
Jak na... 9 kroků ke zbourání stropu 🔨
Rekonštrukcia stropu starej drevenice
Dnes už takmer 70-ročná drevenica na severe východného Slovenska ponúkla majiteľom široké možnosti prispôsobenia životu 4-člennej rodiny.
Kamenná časť domu, naviazaná na zrubovú asi meter pod úrovňou podlahy, slúžila predkom ako maštaľ.
Tá inšpirovala majiteľov k vydarenej rekonštrukcii.
Roštovú podlahu v maštali tvorili dosky hrubé 5 centimetrov, ešte stále pokryté a nasiaknuté výkalmi hospodárskych zvierat.
Niektoré boli spráchnivené a pri vytrhávaní sa nám doslova rozpadávali pod rukami.
Pôvodný strop maštale tvorili na trámoch uložené nerovnomerne široké dosky, medzi ktorými sa vytvárali medzery.
Boli v omnoho lepšom stave ako podlahové fošne, no na renováciu neboli vhodné.
Takže sme sa rozhodli zostaviť strop z nových dosiek.
Pri zhadzovaní starého dreveného stropu odporúčame použiť ochranné prostriedky, ako je napríklad v súčasnosti využívaný respirátor.
Na povale, teda na vrchu dosiek, bolo ako tepelná izolácia uložené staré seno a slama, všetko rovnako práchnivejúce a podporujúce ďalšie práchnivenie.
Na nový strop sme použili nové podlahové dosky na pero a drážku.
Po dokonalom vsiaknutí a vyschnutí prípravku sme trámy natreli lazúrou.
Keďže sme chceli zachovať pôvodný popraskaný a „červotočový“ vzhľad, a teda aj pórovitý - silno nasiakavý, prvé dve vrstvy náteru boli napúšťacie.
Je nutné dôkladne štetcom pozachádzať do všetkých škár, nešetriť lazúrou.
Pôvodné trámy s efektnou a žiadanou kresbou od červotoča sme najskôr ošetrili drôtenou kefou, aby sa odstránili prípadné nahnívajúce ložiská.
Na južnej strane sme sa rozhodli osadiť dvojité terasové okno.
Podlahu v maštali pod fošňovými doskami tvorila hlina.
Na takto pripravené podložie nám cez okno z domiešavača „s rukou“ vyliali 3 kubíky betónu.
Množstvo betónu záleží od štvorcových metrov miestnosti.
Budúcu obytnú miestnosť bolo nutné tepelne zaizolovať.
Medzera, ktorá vznikla medzi pôvodnou kamennou stenou a stenou pristavanou z tvárnic, má tepelnoizolačnú funkciu.
V tejto medzere sa viedli aj káble nových elektrických rozvodov.
Na odvetranie priestoru medzi múrmi sme vyvŕtali niekoľko otvorov s priemerom cca 4 cm (vždy v hornej a spodnej časti vonkajších stien), do ktorých sme vložili plastové mriežky.
Na strop sme použili nové podlahové dosky na pero a drážku s hrúbkou 22 mm, šírkou 145 mm a dĺžkou 4 000 mm.
Dĺžku dosky sme prispôsobili vzdialenosti medzi jednotlivými trámami.
Ďalší postup bol ako pri skladaní podlahy.
Na upevnenie dosiek k trámom sme používali dlhé drevoskrutky - vždy do predvŕtanej podlahovej dosky.
V prípade stropu nebolo nutné klásť dosky prekladane ako pri podlahách.
Povrchová úprava začínala opäť nanesením jednej až dvoch vrstiev náteru biocídno-fungicídnym prípravkom a po dokonalom zaschnutí sme ich natreli rovnakým typom tenkovrstvovej lazúry ako trámy.
Odtieň sme zvolili transparentný - bezfarebný, ktorý dokonale zvýraznil pôvodnú farbu a kresbu smrekového dreva.
Odtieň bol zvolený aj pre kontrast s tmavohnedými trámami.
Do drevenej podlahy sme sa pustili po vyzretí betónového podkladu.
Treba počkať aspoň 2 týždne, kým sa odparí vlhkosť z betónu.
Na dobre vyzretý betón sme položili hydroizoláciu - asfaltové pásy (hrúbka 2 mm) po celej dĺžke miestnosti.
Je potrebné, aby asfaltový pás presahoval cez obvodové múry smerom nahor, a aj v miestach spojov jednotlivých pásov treba dodržať presah jedného okraja cez druhý cca 150 - 200 mm.
Spoje s presahom sme tepelne spájali nahrievaním plameňom plynového horáka a následným pritláčaním k sebe, resp.
Na takto pripravený podklad podlahy sme začali ukladať drevené trámy s rozmermi 100 ×100 mm.
Na tento účel možno použiť odrezky napríklad laminátovej podlahy, preglejky, sololitu či iných tenkých doštičiek a kliníkov.
Drevo trámov musí byť dokonale vysušené.
Aj trámy sme pred ukladaním napustili biocídno-fungicídnym prípravkom.
Ale pozor!
Keď už sme mali pripravenú drevenú konštrukciu pod drevené dosky, mohli sme pristúpiť k samotnému ukladaniu podlahových dosiek.
Medzi stenu a prvú dosku podlahy je nutné dať po celej dĺžke dištančné kliníky, šírka dištančnej medzery by mala byť cca 10 - 15 mm.
Na niektorých miestach sme dosky upevňovali drevoskrutkami.
Tu je ale nutné otvor na skrutku predvŕtať, aby nedošlo k prasknutiu dosky.
Podlahu sme potom mohli natrieť rovnakou priesvitnou tenkovrstvovou lazúrou, akú sme použili na natretie stropných dosiek.
Natierať je dobré mohérovým valčekom na teleskopickej maliarskej tyči.
Je lepšie naniesť viac tenších vrstiev, aby sa farba neodlupovala, v našom prípade sme naniesli 4 vrstvy.
V závislosti od použitého druhu lazúry - náteru treba niekedy plochu pred natretím ďalšou vrstvou jemne prebrúsiť.
Môžeme povedať, že prerod maštale na štýlovú obývačku sa vydaril.
Atmosféru domova zdokonaľovalo aj teplo ohňa v krbových kachliach, ktoré slúžili na vykurovanie kompletného systému celej drevenice.
Metódy rekonštrukcie drevených stropov
Historické drevené trámové stropy sú nedílnou súčasťou starších obytných stavieb.
Drevené stropné konštrukcie môžu mať hodnotu historickú, estetickú a majitelia k nim môžu mať aj citový vzťah.
Je preto obvyklé, že aj keď vykazujú istý diskomfort (niekedy aj určité poruchy), je požiadavkou investora zachovať je v pôvodnom stave, alebo ak možnosť citlivo rekonštruovať.
Najčastejšími požiadavkami pri rekonštrukciách je redukcia zvýšených vibrácií, priehybov či akustických reakcií na zaťaženie - či už sa jedná o celý strop, alebo len o jeho časti.
V niektorých prípadoch môže dôjsť aj k zmiereniu sa investora s daným stavom vecí v konfrontácii s očakávanou nákladnosťou opráv.
V prípade, že sa jedná o závažné poruchy, alebo o zmenu majiteľa spojenú so zmenou užívania s obvykle vyššími nárokmi na zvýšené účinky zaťaženia a kvalitu podláh a konštrukcie stropu (rovinnosť podlahovej plochy, vibrácie, akustické požiadavky), býva kompletná rekonštrukcia stropu po všetkých stránkach výhodné riešenie.
Vysoko kvalitné podlahové krytiny sú obvykle nákladnejšie než kompletná rekonštrukcia podlahy, nestabilný podklad by mal nepriaznivý vplyv na ich správne fungovanie.
Tiež z ekonomického hľadiska nedáva zmysel zachovať neistotu s možnou nutnosťou opravy konštrukcie pod novou nákladnou podlahou, nehovoriac o výraznom zlepšení všetkých úžitných vlastností podlahy (hlavne rovinnosť, únosnosť, kročajový útlm a zvuková nepriezvučnosť).
Kompletnou náhradou degradovaných alebo neúnosných trámov možno docieliť investorom požadovanú únosnosť a tuhosť výsledného stropu.
U stropov s historickou hodnotou toto riešenie však neprichádza do úvahy.
Ďalší problém nastáva s obtiažnou manipuláciou s dlhými a ťažkými prvkami v centrách miest.
Finančné náklady na manipuláciu s týmito prvkami môžu tento postup značne predražiť.
Posilňovanie existujúcich prvkov vkladaním nových prvkov je veľmi efektívna metóda, obvykle však naráža na problémy vytvárať nové, alebo výrazne zväčšovať existujúce kapsy v murive.
Tieto práce spolu so zabezpečovacími prácami môžu byť vo výsledku veľmi nákladné, nehovoriac o nutnosti zaistiť dostatočnú únosnosť muriva v mieste bodového uloženia nových prvkov.
Za takých situácií možno použiť metódu spriahnutia existujúcich nedostatočne únosných trámov s novou konštrukciou.
Ak vylúčime dlhé tyčové prvky z dôvodu obtiažnej manipulácie a tiež vylúčime vlepovanie moderných materiálov ako pre rekonštrukcie historických konštrukcií nevhodné, zostáva možnosť spriahnuť existujúci prierez s novo vybudovanou hornou doskou.
Hornú dosku je podľa vyššie spomenutých požiadaviek treba vykonať z prvkov, ktoré sa relatívne ľahko dopravia na miesto určenia bežným schodiskom alebo oknami.
Vyhotovenie železobetónovej dosky alebo dosky zo slabo vystuženého betónu je efektívny a vysoko únosný spôsob zvyšovania únosnosti existujúcich drevených stropov.
Vzhľadom však na skúsenosti s drevenými prvkami umiestnenými rôzne v celej stavbe a nezriedka napadnutými biologickými škodcami dreva je vhodné eliminovať nebezpečné zvyšovanie vlhkosti v stavbe, čo umožňujú metódy suchej výstavby.
Výrazným negatívom vyhotovenia monolitickej dosky je obvykle prevádzka pod rekonštruovaným poschodím a nemožnosť pri vyhotovení betónovej vrstvy zaručiť neprotečenie cementového mlieka do podhľadu a s tým spojené aj právne riešenie následkov (obvykle s treťou osobou).
Z vyššie spomenutého sa pre veľmi špecifickú oblasť rekonštrukcií historických drevených stropov javí ako najmenej konfliktné vykonať spriahnutie s doskami na báze dreva (obvykle sa jedná o dosky OSB3, OSB4, preglejku, LVL, X-lam, CLT).
Je to z toho dôvodu, že sa jedná o suchú výstavbu s relatívne ľahkou dopravou materiálu až na miesto určenia pri dostatočnej únosnosti finálneho prierezu.
Veľkosť dosiek je možné v kladenom pláne optimalizovať tak, aby ich bolo možné bezpečne a lacno prepravovať.
Kladením dosiek naprieč a pozdĺž možno vytvoriť veľmi tuhé stropné membrány.
Spodné priečne dosky sú kladené na rozpätie 1 až 3 polí podľa vzdialenosti stropných trámov, horné spriahajúce dosky kladené pozdĺž posilňovaných trámov je vzhľadom na rozloženie šmykovej sily možné bezpečne rozdeliť v strede rozpätia.
Spriahnutie je obvykle vykonávané mechanickými spojovacími prostriedkami kolíkového typu (zpravidla vruty, klince, prípadne aj inými spojovacími prostriedkami).
Pre historicky cenné objekty možno spriahujúcu dosku vykonať aj z jednotlivých fošní priamo na stavbe.
Postup rekonštrukcie dreveného stropu
- Stropné trámy sa zhora obnažia, vykoná sa ich dôkladná kontrola, prípadne sanácia.
- Na drevený trámový strop sa zrealizuje celoplošný záklop z OSB dosiek, ktorý slúži ako stratené debnenie železobetónovej dosky.
- Prípadnú nerovnosť pôvodnej trámovej stropnej konštrukcie je možné riešiť v úrovni ŽB dosky, prípadne v úrovni podlahy použitím vyrovnávacieho podsypu.
- OSB doska sa zhora ošetrí separačnou PE fóliou.
- Následne sa do trámov zaskrutkujú skrutky SFS VB určené k spriahnutiu trámov so železobetónovou doskou.
- Nasleduje pokládka KARI sietí pri spodnom okraji budúcej železobetónovej dosky, krytie výstuže je 20 mm.
- Dimenziu výstužnej siete určí statik, najčastejšie sa používa sieť 150/150/6 mm.
- Pred betonážou je nutné trámový strop podoprieť v tretinách rozpätia.
- Ďalej sa po obvode stropu osadí pružná vložka hrúbky min. 10 mm.
- Optimálna hrúbka betónovej dosky je 80 mm. Minimálna odporúčaná hrúbka je 60 mm, maximálna je 100 mm.
Typy drevených trámových stropov
Drevené trámové stropy sa delia sa na 2 skupiny: stropy doskové a stropy nosníkové.
Doskové (alebo tiež povalové) tvoria trámy kladené k sebe na zraz a spájané klinmi alebo skobami.
Vytvárajú tak spolupôsobiacu dosku, ktorá zaťažuje stenu na všetkých miestach podoprenia.
Nosníkové stropy sa skladajú z nosníkov (lepený nosník, priehradový nosník, trám), ktoré sú vzájomne odsadené a zhora uzavreté záklopom.
Nosníky zaťažujú steny lokálne, v mieste uloženia do muriva (kapsy).
Zásypy v historických konštrukciách
Vo všetkých prípadoch ide o sendvičové konštrukcie, ktoré sa dopĺňajú ďalšími materiálmi, izoláciou, doskami, zásypom a pod.
Zásypy sa už od čias renesancie používali v konštrukciách na ochranu horľavých častí stropu a na tlmenie zvuku.
Zásyp musel byť vždy suchý a čistý - v ideálnom prípade pražený.
Pražením sa odstránili zárodky plesní a rastlinných alebo živočíšnych prímesí.
V historických stavbách preto možno nájsť hrubozrnný piesok, vápennú ruminu alebo tehlovú a škárovú sutinu.
Výnimkou nie je ani riečne kamenivo, hlina alebo stavebný odpad.
Zásyp, najčastejšie s hrúbkou 80 až 100 mm, ležal buď nad trámami, čo ale mohlo neúmerne zvyšovať hrúbku skladby podlahy, alebo sa zásyp ukladal čiastočne alebo úplne medzi trámy.
Ak je pôvodný zásyp súdržný, nedrobí sa, neobsahuje veľké prvky alebo vzduchové bubliny a je suchý, môže sa v skladbe ponechať.
Slúži ako cenné priťaženie, ktoré by sa po odstránení muselo do podlahy vrátiť, aby sa dosiahli potrebné hodnoty krokovej nepriezvučnosti.
Toto priťaženie dokáže pohltiť 22 dB krokového hluku a pre drevený trámový strop je nevyhnutné aj zo statického hľadiska, keďže eliminuje priehyby konštrukcie.
Suché konštrukcie a ich výhody
Suché konštrukcie majú pri rekonštrukcii trámových stropov vo všeobecnosti prednosť pred cementovými potermi a potermi na báze síranu vápenatého, ktorých vlhkosť môže poškodiť existujúce historické prvky.
Napríklad anhydritový poter tuhne po nanesení v uzavretom priestore 48 hodín, teda vzdušná vlhkosť vystúpi tak vysoko, že ju okolité konštrukcie a povrchy začnú pohlcovať.
To spôsobuje olupovanie malieb a omietok, napučanie a praskanie drevených prvkov.
Potom nasleduje proces schnutia, pričom platí, že 10 mm anhydritovej vrstvy = 1 týždeň schnutia.
Zvuková izolácia stropov
Na pohltenie zvukových vĺn prechádzajúcich cez konštrukciu sa odporúča vystriedať v skladbe stropu „ťažkú“ a „ľahkú“ (myslí sa objemová hmotnosť) vrstvu.
Najskôr by sa mala na trámový strop uložiť ťažká vrstva, napríklad podlahová voština alebo sadrovláknité dosky s hrúbkou 15 mm a priťažením 36 kg, ktoré pohltia nežiaduce chvenie od krokového hluku.
Na ňu sa môže položiť mäkká vrstva v podobe dosky s poréznou alebo vláknitou štruktúrou, ktorá je rovnako zvuko-pohlcujúca.
Ide o minerálnu, flísovú alebo drevovláknitú izoláciu.
Na krokovú izoláciu by už mala prísť iba roznášacia vrstva - pevná doska, ktorá je zároveň ohybovo mäkká a neodráža zvuk späť do miestnosti.
Používajú sa sadrovláknité podlahové prvky - 2 dosky zlepené a zosponkované z výroby s hrúbkou 10 alebo 12,5 mm.
Moderné drevené stropy
Moderná architektúra, ktorá sa zakladá na jednoduchosti a strohosti, kladie na tvar a vzhľad drevených dielcov špeciálne požiadavky.
V tomto kontexte je preto vhodnejšie použiť napríklad namiesto trámového stropu čistý doskový strop.
Dielce, z ktorých sa stavba realizuje, tak môžu plniť nosnú a zároveň aj pohľadovú funkciu.
Na realizáciu pohľadového dreveného stropu je vhodné použiť drevené kolíkované dosky.
Dielce sa vyrábajú z drevených hobľovaných KVH fošní s obdĺžnikovým prierezom so šírkou približne 60 mm a s variabilnou výškou 80, 100, 120, 140, 160, 180 a viac mm.
Dĺžka KVH fošní môže byť až 13 m.
Lamely sa dlhšou stranou prierezu prirazia k sebe, stlačia a prevŕtajú.
Do vyvŕtaných otvorov sa vtlačia drevené kolíky z tvrdého vysušeného dreva so zvyškovou vlhkosťou 8 %.
Po vyrovnaní vlhkosti so smrekovým drevom lamiel so zvyškovou vlhkosťou 12 až 15 % sa rozperky napučia, čím sa lamely pevne spoja.
Takto sa vytvárajú dielce so šírkou 600 mm, ktoré sa na stavbe prirážajú k sebe, a vytvára sa nimi súvislý doskový strop.
Na uvedenej konkrétnej stavbe rodinného domu ide o strop nad 2.
Statickým výpočtom sa pri danom zaťažení a maximálnom rozpätí 5 m určila výška prierezu stropu na 160 mm.
Strop sa v závislosti od rozmiestnenia nosných stien ukladal sčasti priečne a sčasti pozdĺžne.
Dĺžka dielcov bola 7 m - na celú šírku domu.
Pred montážou stropu musia byť dokončené všetky podporné konštrukcie stropu - vnútorné nosné a obvodové steny.
Zároveň musí byť vyriešené napojenie vzduchotesnej vrstvy medzi obvodovou konštrukciou a stropom.
Každý panel je označený číslom, ktoré zodpovedá jeho príslušnej pozícii nad pôdorysom stavby.
Potom, ako je v mieste budúceho stropu všetko pripravené na montáž, uchytia sa jednotlivé panely do závesného zariadenia a žeriavom sa premiestia na miesto uloženia.
Prvý dielec sa osadí na nosné a obvodové steny a pripevní sa na ne samoreznými skrutkami.
Dĺžka a priemer skrutiek závisia od dĺžky stropného panelu.
Po upevnení prvého dielca sa do drážky dielca vloží pero.
Následne je všetko pripravené na osadenie ďalšieho dielca.
Ďalší dielec sa najskôr osadí zboku k už upevnenému dielcu.
Potom sa musí k tomuto dielcu natesno pritiahnuť tak, aby zo spodnej strany nebola viditeľná škára medzi panelmi.
To sa realizuje napríklad pomocou sťahovacích gurtní.
Niekedy je potrebné panel trochu potlačiť palicou.
Keď je dielec osadený na svojom finálnom mieste, pripevní sa skrutkami na podkladovú konštrukciu.
Osadený stropný dielec sa pripevní skrutkami k podkladovej konštrukcii.
Následne sa dielce spoja medzi sebou krížovými skrutkami vo vzájomnej vzdialenosti 60 až 90 cm.
Následne sa musí k tomuto dielcu natesno pritiahnuť tak, aby zo spodnej strany nebola viditeľná škára medzi jednotlivými stropnými dielcami.
To možno realizovať napríklad použitím sťahovacích gurtní.
Realizácia tesnenia pomocou pások tak už nebude po montáži stropu možná.
tags: #rekonstrukcia #dreveneho #stropu