Po dlhých rokoch stagnácie a očakávania sa Dom kultúry v Šali dočkal komplexnej rekonštrukcie, ktorá mu vdýchla nový život a priniesla moderné technológie a komfort pre návštevníkov. Tento kultúrny stánok, ktorý má bohatú históriu siahajúcu až do roku 1973, prešiel zásadnými zmenami, ktoré ho transformovali na moderné centrum kultúrneho diania. Jeho história siaha až do 60. rokov minulého storočia, no dnešná podoba reflektuje potreby 21. storočia.
História a zrod kultúrneho stánku
Cesta k obnovenému kultúrnemu domu bola dlhá a často komplikovaná. Prvé kroky k jeho vzniku sa datujú už do roku 1963, kedy v rámci rozsiahlej výstavby mesta začala príprava na jeho výstavbu. Úvodný projekt budovy vznikol už 28. augusta 1963. Samotná výstavba bola dlhodobý proces, ktorý sa začal v roku 1968 v rámci výstavby sídliska Váh. Pozemné stavby Nitra mali na starosti nielen bytovú výstavbu, ale aj túto kultúrnu inštitúciu. Stavebný dozor zabezpečoval odbor výstavby podniku Duslo.
V prvých rokoch výstavba stagnovala a do roku 1970 sa prakticky zastavila. Zásadná zmena a urýchlenie nastali v roku 1971 pod impulzom nového vedenia podniku Duslo. Zvrat nastal, keď do projektu vstúpil Hydrostav Šaľa, ktorý sa postaral o vybudovanie skeletu budovy. Postupné dokončovanie sa začalo v roku 1972, pričom oficiálne ukončenie výstavby bolo plánované na september 1972. Tento termín však nebol nikdy oficiálne predĺžený hospodárskou zmluvou.
V auguste 1973 bola dokončená prvá časť Domu kultúry - Estrádna sála a vstupná hala so šatňou. V tom čase bol zriaďovateľom Domu kultúry Závodný výbor ROH pri š. p. Duslo. Prví zamestnanci nastúpili do DK-ROH v auguste 1973 a riaditeľom sa stal Ľudovít Marinčák. Dňa 8. septembra 1973 sa v Estrádnej sále konali oslavy 15. výročia položenia základného kameňa Duslo Šaľa. Bola to vôbec prvá spoločenská akcia v budove, na ktorej vystúpila vtedajšia populárna speváčka Eva Kostolányiová. Kolektív odborných pracovníkov sa neskôr rozšíril o Jána Kubu a pracovníkov údržby pod vedením Tomáša Moroviča. V roku 1974 bola do funkcie vedúcej kina prijatá Katarína Vašková. V rokoch 1973 a 1974 boli postupne odovzdané do prevádzky aj ďalšie priestory, vrátane divadelnej sály (kina), bábkovej sály, reštaurácie, klubovne, šatní, skladových priestorov a bytu domovníka.
Dom kultúry ako centrum spoločenského života
Počas svojho fungovania, najmä v časoch, keď ho prevádzkovalo Duslo Šaľa až do roku 1991, bol Dom kultúry centrom bohatého kultúrneho života. Takmer dvadsať rokov patril kultúrny dom pod podnik Duslo Šaľa, čo umožňovalo pestrú ponuku podujatí bez finančných obmedzení. Vďaka stabilnému financovaniu sa tu vystriedali takmer všetci poprední umelci slovenskej scény, vrátane Karla Gotta, Hany Hegerovej, Mariky Gombitovej, Ivety Bartošovej, Lucie Bílej a mnohých ďalších. Okrem domácich hviezd privítal aj zahraničné osobnosti, ako napríklad prezidenta Etiópie či hudobné skupiny z NDR, napríklad Puhdys v roku 1974. V priestoroch sa konalo mnoho firemných podujatí, organizovaných najmä podnikom Duslo, čo prilákalo aj mnohých slovenských politikov.
Dôležitú úlohu zohral aj pri organizovaní celoslovenskej prehliadky detských divadiel. Pôvodne sa mala konať v Trnave, no po páde balkóna na tamojšom divadelnom javisku sa organizátori rozhodli pre Šaľu. Počas troch mesiacov sa piaty ročník tejto prehliadky, ktorá dnes nesie názov Zlatá priadka, úspešne zorganizoval práve v Šali. Táto udalosť ukázala, že mesto dokáže vytvoriť výborné zázemie pre kultúrne podujatia.
Xaver Chromek, ktorý v kultúrnom dome pôsobil 30 rokov od jeho začiatku, si s láskou spomína na bohatý kultúrny život. Vo svojom príhovore počas otvorenia zrekonštruovanej budovy previedol prítomných cez zaujímavé míľniky a mená, ktoré formovali históriu kultúrneho domu. Spomenul aj úsmevné momenty, ako napríklad lepenie mozaiky v najväčšej zime, pri ktorom sa zistilo, že materiál nebol použitý, či problémy s úzkymi sedačkami v kinosále, napriek ktorým mala Šaľa panoramatické kino. Divadelná sála bola vyhľadávaná pre svoje rozmery a slúžila aj na nácviky divadelníkov z Trnavy.
Výzvy a priebeh rozsiahlej rekonštrukcie
Samotná rekonštrukcia Domu kultúry, ktorá bola po päťdesiatich rokoch od jeho výstavby nevyhnutná, sa začala v decembri 2020. Príprava na ňu sa začala už na jeseň 2019, no legislatívne procesy spôsobili posun začiatku prác až na koniec roka 2020. Zhotoviteľom prác bola šalianska spoločnosť Menert, spol. s r. o., ktorá zvíťazila vo verejnom obstarávaní s pôvodnou cenou 3,7 milióna eur. Výsledok verejného obstarávania zverejnil Úrad pre verejné obstarávanie.
Pôvodne mala byť rekonštrukcia ukončená na jeseň minulého roka, avšak priebeh prác ovplyvnila pandémia COVID-19, ktorá spôsobila značné spomalenie a predĺženie celého projektu. Pandémia zasiahla nielen stavebný ruch, ale aj dodávateľov a subdodávateľov, čo viedlo k nedostatku materiálov a zvýšeniu cien. V dôsledku nepredvídaných okolností, ako sú inflácia, rast cien stavebných materiálov a zmena legislatívnych predpisov oproti pôvodnému päťročnému projektu, sa celkové náklady navýšili o približne 10 %, čo predstavuje dodatočných 340 000 eur.
Riaditeľ spoločnosti Menert Miroslav Wöllner označil rekonštrukciu za "veľmi náročnú," pričom zdôraznil problémy spojené s nedostatkom materiálov a chybami v projekte.
| Položka | Popis | Suma (Eur) |
|---|---|---|
| Pôvodná cena rekonštrukcie | Podľa verejného obstarávania | 3 700 000 |
| Navýšenie nákladov | Inflácia, ceny materiálov, zmena legislatívy | 340 000 |
| Celkové náklady rekonštrukcie | 4 040 000 | |
| Nové sedačky kinosály | Celková cena | 60 000 |
| Príspevok Audiovizuálneho fondu | Na sedačky kinosály | 36 000 |
V Šali prvé práce na rekonštrukcii Kultúrneho domu
Modernizácia interiéru a exteriéru: Nový komfort a technológie
Po ukončení stavebných prác sa Dom kultúry v Šali pýši novou fasádou, zmodernizovanými interiérmi a najmodernejším vnútorným vybavením a technológiami. Rekonštrukcia sa zamerala na exteriérovú aj interiérovú časť budovy. V rámci projektu zníženia energetickej náročnosti budovy v exteriéri prebehla výmena zasklenej fasády, okien a dverí, zateplenie murovaných a betónových obalových častí fasády, ako aj rekonštrukcia strechy a jej doplnkových konštrukcií.
Medzi kľúčové zmeny patrí kompletná výmena vzduchotechniky, ktorá prispeje k zvýšeniu komfortu návštevníkov, ako aj zlepšenie techniky kúrenia a izolácie strechy, čo by malo v budúcnosti znížiť prevádzkové náklady. Celá budova dostala novú vzduchotechniku a zlepšila sa technika kúrenia, čo by malo prispieť k zníženiu prevádzkových nákladov. Úpravou prešlo aj okolie kultúrneho domu.
Zásadné zmeny prešli viaceré priestory budovy. Kinosála dostala upravené hľadisko s novými, modernými a pohodlnejšími sedačkami. Hoci sa počet sedačiek znížil z pôvodných 340 na 240, sú širšie a ergonomickejšie. Súčasťou zákazky bola aj dodávka a montáž 256 kusov čalúnených sedačiek do kinosály, vrátane všetkých súvisiacich úkonov a dopravy. Tieto sedačky, ktoré dodala česká spoločnosť Kinoexport, s. r. o., stáli 60 000 eur, pričom Audiovizuálny fond prispel sumou 36 000 eur. Pre zvýšenie dostupnosti boli v kinosále vytvorené aj dve miesta pre vozičkárov, s bezbariérovým vstupom a prístupom k špeciálnym toaletám.
Okrem kinosály prešiel úpravami aj hlavný vchod, šatne, estrádna sála a priestory pred nimi. Estrádna sála získala novú podlahu a moderný svetelný prvok v podobe farebného LED pásu. V rámci rekonštrukcie boli vylepšené aj bezbariérové toalety, pričom ďalšia bola vytvorená aj pri estrádnej sále. Opravy sa však nedočkala bábková sála a kancelárie. Tieto priestory by mali byť predmetom ďalších plánovaných modernizácií, na ktoré mesto Šaľa tiež vypracovalo projekty, vrátane obnovy kultúrneho domu vo Veči.
Slávnostné otvorenie a návrat života
Napriek pandemickým obmedzeniam a zvýšeným nákladom sa podarilo rekonštrukciu úspešne dokončiť. Po dvoch rokoch ticha spôsobeného pandémiou sa do Domu kultúry v Šali vrátil život. Slávnostné otvorenie zrekonštruovaného kultúrneho stánku sa uskutočnilo v stredu 4. mája, kedy sa pred vynovenou budovou stretli pozvaní hostia. Slávnostného otvorenia sa zúčastnili pozvaní hostia, vedenie mesta, bývalí riaditelia a prevádzkovatelia kultúrneho domu, primátori aj zástupcovia zhotoviteľa a projektanta.
Atmosféru navodila speváčka Janka Kárasová, ktorá zaspievala pieseň "Slovensko moje, otčina moja". Po požehnaní šalianskym dekanom Petrom Nagyom prestrihli symbolickú pásku primátor Jozef Belický, bývalý vedúci kultúrneho domu Xaver Chromek a súčasný riaditeľ František Botka. Hostia sa následne presunuli do kinosály, kde si vyskúšali nové sedačky a pozreli si krátky film o premene budovy. Súčasťou otvorenia bolo aj kultúrny program, na ktorom vystúpili deti zo ZUŠ v Šali a symbolické spojenie tradičných hodnôt s modernými prvkami v podobe spoločného vystúpenia folkloristov a tanečníkov z TK Jumping.
V rámci otvorenia boli odovzdané pamätné listy a plakety v podobe symbolickej tehličky bývalým primátorom, vedúcim domu kultúry, zhotoviteľom stavby, subdodávateľom a organizáciám, ktoré finančne podporili rekonštrukciu. Vedenie mesta odovzdalo počas otvorenia pamätné plakety bývalým vedúcim, prevádzkovateľom, primátorom a zhotoviteľovi a projektantovi stavby. Tieto pamätné listy a plakety v podobe symbolickej tehličky boli ocenením ich práce a prínosu k rozvoju kultúrneho domu.
Budúcnosť Domu kultúry v Šali
Zrekonštruovaný Dom kultúry v Šali ponúka svojim návštevníkom moderné prostredie s novými technologickými možnosťami pre organizáciu rôznych kultúrnych a spoločenských podujatí. Po dvoch rokoch ticha spôsobeného pandémiou sa do Domu kultúry v Šali vracia život. Okrem kinosály a estrádnej sály sa predpokladá rozvoj aj v ďalších priestoroch, ktoré by mali byť v budúcnosti tiež zrekonštruované.
V máji sú naplánované prvé podujatia, vrátane Májovej veselice, ktorá ponúkne program pre všetky vekové kategórie. Lístky na podujatia je možné zakúpiť online alebo v priestoroch vynoveného domu kultúry, pričom pokladňa sa už presťahovala späť do budovy. Kino by malo začať svoju prevádzku od začiatku júna. Mesto plánuje informovať o presnom programe a otváracích hodinách v blízkej budúcnosti.
Tento projekt predstavuje významný krok vpred pre kultúrny život v Šali a vytvára priestor, kde sa môžu stretávať generácie, zažívať radosť z hudby, divadla, tanca a spoločenských udalostí v prostredí, ktoré zodpovedá dnešným štandardom.
tags: #rekonstrukcia #domu #sala