Cestná infraštruktúra je kľúčová pre rozvoj regiónov a zabezpečenie plynulej dopravy. Či už ide o lokálne opravy komunikácií alebo rozsiahle diaľničné projekty, investície do ciest sú neustálou témou. Tento článok sa zameriava na konkrétnu rekonštrukciu v časti Čierna Voda v Chorvátskom Grobe, ako aj na komplexnejšie výzvy a mýtne poplatky spojené s cestnou sieťou v Čiernej Hore, vrátane kontroverzných čínskych investícií do diaľničných projektov.
Aktuálna Rekonštrukcia Cesty v Chorvátskom Grobe, časť Čierna Voda
Oprava cesty v obci Chorvátsky Grob, okr. Senec, v časti Čierna Voda pokračuje od soboty 12. mája treťou etapou. Informovala o tom hovorkyňa Bratislavského samosprávneho kraja Lucia Forman s tým, že tretiu etapu rekonštrukcie cesty ukončia 30. júna. Predmetom zákazky je revitalizácia nevyhovujúceho krytu vozovky na ceste III/1059 Chorvátsky Grob m. č. Čierna Voda Chorvátsky Grob. Revitalizácia krytu bude prebiehať odfrézovaním nevyhovujúcich asfaltobetónových vrstiev vozovky a realizáciou nových asfaltobetónových vrstiev vozovky vystužených geomrežou zo sklenených vlákien.
Dopravné obmedzenia a obchádzkové trasy
Pre rekonštrukčné práce obmedzia dopravu, a to od križovatky ulíc Pezinská, Vajnorská, Triblavinská až po koniec obce. Premávka bude preto jednosmerná v smere do Bratislavy. Obchádzkové trasy z Bratislavy v smere na Chorvátsky Grob do časti Čierna Voda pôjdu cez mestskú časť Vajnory, obec Ivanka pri Dunaji, Bernolákovo, prípadne mestskú časť Vajnory, Svätý Jur, Pezinok a obec Slovenský Grob. Súčasťou predmetu zákazky je aj vypracovanie projektu dočasného dopravného značenia (DDZ) počas realizácie stavby vrátane zabezpečenia určenia použitia DDZ a povolenia čiastočnej uzávierky, jeho realizácia a obnova pôvodného vodorovného dopravného značenia na opravenom úseku cestnej komunikácie. Bratislavský samosprávny kraj preto žiada vodičov o ohľaduplnosť, trpezlivosť a rešpektovanie dočasného dopravného značenia.
Cestná infraštruktúra a mýto v Čiernej Hore
Na Balkáne sú cestné projekty často spojené s komplexnými výzvami. V Čiernej Hore sa diaľničný poplatok vyberá len za jeden úsek diaľnice. Na rozdiel od iných európskych krajín, ako je Rakúsko alebo Slovinsko, sa tu nevyžaduje žiadna samolepiaca ani digitálna diaľničná známka. Mýto môžete zaplatiť na mýtnych bránach kreditnou kartou alebo v hotovosti. Každému, kto nezaplatí príslušné poplatky za diaľnicu a tunel, môže byť uložená pokuta. Mýto v Čiernej Hore sa kontroluje priamo na mýtnych bránach.
Špecifiká mýtnych poplatkov a trajektu
Osobitné mýto pre všetky vozidlá sa platí len na jednom úseku v Čiernej Hore: v približne 4,1 km dlhom tuneli Sozina na ceste E80 medzi Podgoricou a Barom. Okrem toho sem patrí aj trajekt z Kamenari do Lapetane. Mýtne poplatky v Čiernej Hore sa určujú podľa celkovej výšky vozidla, počtu náprav a hmotnosti. V závislosti od kategórie vozidla sa uplatňujú rôzne poplatky. Mýtne poplatky za diaľnicu a tunel je potrebné zaplatiť vopred na mýtnej bráne.
Triedy vozidiel a charakteristiky pre mýtne poplatky
- Trieda 1: Motocykle, trojkolky, štvorkolky
- Trieda 2: Motorové vozidlá s 2 nápravami; výška na prednej náprave 1,3 m; do max. 3,5 t a do celkovej výšky 1,9 m
- Trieda 3: Motorové vozidlá s 3 alebo viac nápravami; výška na prednej náprave 1,3 m; do max. [hmotnosti a výšky]
Ceny trajektu Kamenari - Lapetane
Cesta trajektom trvá približne desať minút.
- Bicykel: 1,00 €
- Motocykel: 2,50 €
- Autá/mikrobusy, max.: [informácia je v zdroji neúplná]
Čínske investície a diaľničný projekt v Čiernej Hore: Riziká a Dôsledky
Čierna Hora je, ako už jej názov napovedá, veľmi hornatá krajina. Jej finančná situácia nebola tak dobrá, aby dokázala financovať veľké infraštruktúrne projekty, napríklad výstavbu diaľnic. To čo krajina potrebuje, je diaľnica, ktorá by Čiernu Horu križovala od pobrežia a pokračovala do Srbska, kde by sa napojila na diaľničnú sieť smerom na Belehrad. Európska únia však na takto ambiciózny projekt odmietla poskytnúť úver, pretože mala obavy, že krajina ho nedokáže splácať. Novinár Kajošević dodáva, že diaľnica je politickým projektom bývalej vlády.
Čierna Hora: Čínsky pás a cesta nikam na Balkáne | DW News
Vstup Číny a kontroverzná pôžička
A niet sa čo diviť, že takého partnera našli v Číne. Čínska spoločnosť China Road and Bridge Corporation (CRBC) sa na projekt podujala a Číňania na jeho úvodnú fázu poskytli prostredníctvom dvoch bánk, vrátane Čínskej štátnej banky, aj úver vo výške miliardy dolárov. Čína v posledných rokoch na Balkáne stavia veľké infraštruktúrne projekty. Aké riziká môžu mať tieto projekty, ukazuje súčasný príklad z Čiernej Hory. Podmienky čínskej pôžičky, aspoň z toho, čo je zverejnené, sú podľa Bilčíka veľmi problematické.
Dnes sa odhaduje, že prvý takmer dokončený 41-kilometrový úsek medzi mestami Podgorica a Mateševo, na ktorom je 20 mostov a 16 tunelov, stojí 20 miliónov eur na kilometer. „To neviem, ale iste je to najdrahší projekt v moderných dejinách Čiernej Hory. Keďže prechádza aj cez chránené územia, mnohí aktivisti upozorňujú na znečisťovanie prírody, napríklad rieky Tara, ktorá je súčasťou svetového dedičstva UNESCO. Stavať diaľnice v Čiernej Hore je náročné.
Dôsledky pre Čiernu Horu a širší kontext
V júli však musí miestna vláda za pôžičku zaplatiť prvú splátku 67 miliónov dolárov. Ak diaľnicu Čierna Hora nebude vedieť splácať, čínska firma, ktorá ju stavia, môže zabrať miestu pôdu v hodnote celého kontraktu. A krajina pritom nevie splatiť ani prvých 40 kilometrov. Nová pôžička zvýšila dlh krajiny na 91 percent HDP (v roku 2012 to bolo 63 percent). Ako dodáva, samotná diaľnica po kompletnom dokončení bude stáť 45 percent HDP štátu. „Teraz to tlačí Čiernu Horu do dlhu a finančnej neistoty.
Druhou nevýhodnou vecou pre Čiernu Horu je, že ak by došlo k neplneniu záväzkov, Čína by si mohla nárokovať na časť pôdy či majetku v rámci krajiny. „Čína by sa mohla stať majiteľom prvej časti diaľnice alebo použiť mýto z tunelu Sozina, jedného z najfrekventovanejších tunelov v Čiernej Hore, až kým sa nesplatí ich dlh. Niektoré mimovládky a politické strany hovoria, že Čína by mohla využiť prístav Bar, ale úrady nikdy oficiálne nevysvetlili, akú pôdu si môže nárokovať. „Pôžičku bude ťažké splatiť, keďže verejný dlh krajiny konštantne rastie a ekonomiku závislú od turizmu zasiahla pandémia. Nová vláda si vzala v decembri 750-miliónový úver, najväčší za posledné dve desaťročia, aby zaplátala diery v rozpočte na rok 2021.
Čínska stratégia a reakcia EÚ
Čínska politika je pritom z ich pohľadu racionálna. Snažia sa získať vplyv v čo najväčšom počte ekonomicky slabších alebo zaostalých krajín, aby mohli neskôr využívať ich prírodné bohatstvo a ekonomický potenciál. Preto už ovládli napríklad strategický grécky prístav Pireus a na expanziu využívajú štedro dotovaný program Belt and Road Initiative (BRI), v ktorom sľubujú krajinám strategické a ekonomicky výhodné partnerstvo pri budovaní dopravnej infraštruktúry. Šimalčík hovorí, že Balkán je pre Čínu dôležitý, pretože je to tranzitný región pre prepravu tovarov z čínskeho prístavu Piraeus pri Aténach do zvyšku EÚ.
„Zároveň Peking dokáže na poskytované financie viazať aj politickú kondicionalitu, keď sa od prijímateľov očakáva, že nebudú kritickí voči Číne v pre ňu citlivých otázkach ako Tibet alebo Si-ťiang. Bilčík však hovorí, že keď sa pozrieme na objem peňazí, niet aktívnejšieho investora a donora na západnom Balkáne ako EÚ a jej členské štáty. Podľa neho by tak EÚ mala viac investovať v regióne a tiež sa dôslednejšie postaviť týmto „hybridným vojnám“.
tags: #rekonstrukcia #cesty #cierna