Krajšie Slovensko prichádza. Slovenskými mestami prešla prvá vlna rekonštrukcií historických centier a námestí v prvých desaťročiach po revolúcii. V niektorých prípadoch došlo na kvalitné a trvalé zlepšenie stavu, v iných na lacné úpravy, ktoré si dnes opäť vyžadujú pozornosť. Dobrou správou je, že si samosprávy začínajú volať na projekty architektov.
Historické jadrá slovenských miest boli v čase svojho vzniku miestami koncentrácie obchodu, remesiel a spoločenského života, kde sa zvykli konať rôzne jarmoky či verejné zhromaždenia. Niektoré z centier, napríklad v Banskej Štiavnici, Levoči či Bardejove, sú vďaka svojej výnimočnej architektúre a historickému odkazu dokonca zapísané v zozname UNESCO. Od pádu socialistického režimu možno badať výrazný posun v snahe o revitalizáciu mnohých historických jadier. Cieľom je ich zatraktívnenie pre obyvateľov a návštevníkov a rozšírenie zelene, oddychových plôch či vodných prvkov.
Princípy a Štandardy pre Moderné Verejné Priestranstvá
Snaha o zlepšenie kvality mestského života prostredníctvom revitalizácie verejných priestranstiev sa stáva čoraz naliehavejšou témou v slovenských mestách. Tento proces, často označovaný ako "rekonštrukcia verejných priestranstiev", zahŕňa širokú škálu aktivít od obnovy parkov a námestí až po vytváranie nových oddychových zón a zlepšovanie infraštruktúry. Cieľom je vytvoriť prostredie, ktoré je nielen funkčné a esteticky príťažlivé, ale zároveň reflektuje potreby obyvateľov a prispieva k znižovaniu negatívnych dopadov klimatických zmien.
Kľúčovým dokumentom, ktorý usmerňuje realizáciu jednotlivých úprav, sú „Princípy a štandardy povrchov chodníkov“. Tieto pravidlá zabezpečujú jednotný prístup a najvyšší možný štandard pri každej rekonštrukcii. Kvalita povrchov a celkové prevedenie chodníkov priamo vplývajú na to, ako sa na ulici cítime, a preto im je venovaná mimoriadna pozornosť. Súčasťou mnohých projektov nie je len výmena dlažby, ale aj komplexné riešenia, ktoré zahŕňajú reorganizáciu dopravy s cieľom jej upokojenia, dopĺňanie zelene pre zlepšenie mikroklímy a inštaláciu moderného mestského mobiliáru.
Metropolitný Inštitút Bratislavy a Program „Živé Miesta“
Metropolitný inštitút Bratislavy, v úzkej spolupráci s hlavným mestom, aktívne pracuje na premene bratislavských ulíc s cieľom zvýšiť kvalitu verejného priestoru a zlepšiť komfort života obyvateľov aj návštevníkov. Tento ambiciózny projekt zahŕňa komplexné úpravy od povrchov chodníkov a fasád budov až po reorganizáciu dopravy, doplnenie zelene a mestského mobiliáru. Cieľom je vytvoriť funkčné, esteticky príťažlivé a predovšetkým bezpečné prostredie, ktoré bude odrážať metropolitný charakter hlavného mesta.
V hlavnom meste Slovenska sa program Živé miesta, spustený v roku 2021, stal kľúčovým nástrojom pre transformáciu mestského prostredia. Program vychádza zo snahy súčasného vedenia mesta výrazne zvýšiť kvalitu bratislavských verejných priestorov prostredníctvom menších, no účinných zásahov do mestského prostredia. Inštitút pri príprave projektov spolupracuje s externými architektonickými kanceláriami a v prípade potreby aj s mestskými časťami.
Prvé Úspechy a Rozširovanie Programu
Prvé dokončené projekty už priniesli citeľné zlepšenie prostredia v niektorých lokalitách a stali sa viditeľným výsledkom nového prístupu. Medzi úspešne realizované projekty patrí napríklad upravený park na Legionárskej ulici a park na Dunajskej. Významnou premenou prešlo aj Trnavské mýto, kde bolo pred Novou tržnicou v roku 2021 vysadených päť veľkých, 12-metrových platanov, čím sa priestor stal príjemnejším a zelenejším. Živým miestom je aj unikátny skatepark pod Mostom SNP v Petržalke, ktorý bol nominovaný na prestížnu architektonickú cenu CE ZA AR 2025, čo potvrdzuje jeho inovatívny charakter a prínos pre komunitu.
V revitalizácii verejných priestorov pokračuje aj mestská časť Dúbravka. Tento rok by sa mala začať aspoň revitalizácia okolia Domu služieb, kde je už vysúťažený dodávateľ. Na príprave projektu spolupracujú Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB), Hlavné mesto SR Bratislava a mestská časť Dúbravka. Z doposiaľ zanedbaného priestoru má vzniknúť atraktívna oddychová zóna doplnená o vodný prvok. Pripravované revitalizácie v Dúbravke, Rači či vo Vajnoroch nadväzujú na úspešne dokončené projekty v centre mesta a rozširujú koncepciu príjemného a funkčného mestského prostredia aj do okrajových zón.
Konkrétne Príklady Revitalizácie Ulíc a Námestí v Bratislave
- Ulica 29. augusta: Na ulici 29. augusta bola realizovaná séria opatrení zameraných na zvýšenie bezpečnosti a pohodlia. Vyvýšený priechod pre chodcov zabezpečuje bezpečný a pohodlnejší prístup do Medickej záhrady. Chodník popri Ondrejskom cintoríne bol obnovený s použitím priepustnej žulovej dlažby zo štiepanej kocky a bol doplnený nový prístrešok pre MHD. Parkovacie miesta v okolí trafostanice boli presunuté z úrovne chodníka na úroveň vozovky, čím sa efektívne zabránilo nežiaducemu parkovaniu cez chodník a jasne sa oddelil priestor pre chodcov.
- Dunajská ulica: Revitalizácia Dunajskej ulice prebiehala vo viacerých fázach. V roku 2022 bol zrekonštruovaný úsek od Štúrovej ulice po Klemensovu ulicu. Vďaka odstráneniu bariér ako kontajnerové stojisko, kvetináče či „biskupské klobúky“ a presmerovaniu cyklopruhu, ktorý predtým viedol stredom chodníka, sa pohyb stal jednoduchším a bezpečnejším. Pred základnou školou a gymnáziom s vyučovacím jazykom maďarským bolo vyznačené nové parkovacie pásmo s miestami slúžiacimi na krátkodobé zastavenie pre rodičov.
- Vazovova - Mýtna: Obnova križovatky ulíc Vazovova - Mýtna v okolí základnej školy bola zameraná na zlepšenie priestoru pre chodcov a zvýšenie bezpečnosti v prostredí s vysokou koncentráciou detí. Chodníky dostali nové povrchy z jednotnej mestskej dlažby doplnenej zeleňou a mobiliárom. Vznikol nový vyvýšený priechod pre chodcov, ktorý spomaľuje dopravu.
- Cyprichova a Hubeného: Medzi ulicami Cyprichova a Hubeného pribudlo nové stromoradie, ktoré oddeľuje priestor pre chodcov od parkovania. Doplnená bola izolačná zeleň medzi vozovkou a chodníkom, ktorá pomáha znižovať prašnosť, hluk a prehrievanie okolia.
- Trenčianska ulica: Obnova verejného priestoru na Trenčianskej ulici sa zamerala na zlepšenie prostredia pre chodcov a rozvoj mestskej zelene. Rozšírili sa stromové jamy pre existujúce stromy a alej bola doplnená o novú výsadbu.
- Vajnorská ulica: Na Vajnorskej ulici prebieha postupná obnova chodníkov s cieľom dosiahnuť kvalitnejšie povrchy a úpravy podporujúce pohodlnejší a bezpečnejší pohyb. Súčasťou prác je výmena asfaltových povrchov a osadenie nových obrubníkov.
- Mýtna ulica: Predláždenie chodníka unikátnou Bratislavskou mestskou dlažbou zmenilo identitu Mýtnej ulice, na ktorej sa nachádzajú architektonicky významné stavby Slovenského rozhlasu a Národnej banky Slovenska.
- Krížna ulica: Zavedenie parkovacej politiky na Krížnej ulici odstránilo autá z chodníkov, čo umožnilo ich rozšírenie a nahradenie asfaltu novou dlažbou. Na chodníku pribudla zeleň v podobe mobilných kvetináčov a nový mobiliár.
- Lamač a Hlavná pošta: V mestskej časti Lamač bola realizovaná obnova s vyasfaltovaním vozovky a predláždením chodníkov, pričom sa rešpektovali vjazdy do dvorov rodinných domov. Pred Slovenskou národnou galériou bola použitá kamenná dlažba a zrušilo sa parkovanie na chodníku.
Revitalizácia okolia Vozovne Krasňany a Vajnor
Ďalším významným projektom v Bratislave je revitalizácia okolia Vozovne Krasňany, pre ktorú už bolo vydané stavebné povolenie. Stavebné riešenie pozostáva z odstránenia jestvujúcej asfaltovej plochy parkoviska spolu s vrstvami pod ňou až po úroveň podkladovej zhutnenej zeminy. V území medzi cyklotrasou a severnou hranicou pozemku vznikne nová zatrávnená vegetačná plocha s navrhovanou výsadbou stromov. Na návrhu spolupracovalo architektonické štúdio GutGut.
Koncom leta mala začať aj realizácia prvého Živého miesta vo Vajnoroch, ktoré vznikne na križovatke ulíc Kataríny Brúderovej a Za farou. Tento projekt však bude mať meškanie. Súčasnému priestoru na križovatke dominuje studňa umiestnená v jej strede, pričom rozsiahle asfaltové plochy zostávajú nevyužité a slúžia prevažne na prejazd áut či peších. Priestor sa má premeniť na oddychovú zónu so zníženým podielom spevnených povrchov a zvýšeným podielom zelene. Parkovacie plochy nahradí dažďová záhrada s pobytovými mólami a mestským mobiliárom.
Projekt „Živé Námestia“: Prestavba Srdca Bratislavy
Jedným z najvýznamnejších a najočakávanejších projektov je obnova verejných priestranstiev v centre mesta pod názvom „Živé námestia“. Tento projekt sa zameriava na premenu a zjednotenie trojice kľúčových námestí - Námestia SNP, Námestia Nežnej revolúcie a Kamenného námestia. Cieľom je vytvoriť kvalitný, jednotný a klimaticky odolnejší verejný priestor, ktorý bude prirodzene slúžiť peším, obyvateľom aj návštevníkom mesta.
Námestie SNP: Prvá etapa revitalizácie
Prvá etapa projektu „Živé námestia“ sa začala na Námestí SNP. Táto etapa je rozdelená do viacerých fáz. Prvá fáza zahŕňa južnú časť Poštovej ulice a úsek Námestia SNP pri kostole Milosrdných bratov. V rámci nej boli dokončené vodozádržné opatrenia a pokládka inžinierskych sietí. Práce sa sústreďujú v okolí Pamätníka SNP a pri fasádach v hornej časti námestia. Druhá fáza sa zameriava na prístup k Pamätníku SNP a severnú stranu námestia, kde dôjde k odstráneniu parkovania a rozšíreniu zelených plôch. Tretia fáza, ktorá sa začala v roku 2025, zahŕňa Námestie Nežnej revolúcie a spodnú časť Námestia SNP.
Námestie Nežnej revolúcie a Kamenné námestie: Budúcnosť centra
V rámci projektu „Živé námestia“ sa počíta aj s obnovou Námestia Nežnej revolúcie pred Starou tržnicou, vrátane výmeny dlažby, novej električkovej zastávky a úpravy krycieho objektu nad archeologickými nálezmi. Druhá etapa projektu sa týka Kamenného námestia, kde však realizácia závisí od výsledku súdneho sporu so súkromným investorom. Napriek tomu je v pláne postupná obnova, ktorá sa zamerá na povrchy, zeleň, vodu, osvetlenie a bezpečný pohyb.
Aktuálny Stav prác a "Modro-zelené" Opatrenia
Bratislavské centrum prechádza rozsiahlou rekonštrukciou, ktorá mení Námestie SNP, Námestie Nežnej revolúcie a Poštovú ulicu. Centrum Bratislavy prechádza jednou z najväčších premien za posledné desaťročia. Rozsiahla rekonštrukcia zasiahla Námestie SNP, Námestie Nežnej revolúcie aj Poštovú ulicu, ktoré sa menia na modernejší a kvalitnejší verejný priestor s dôrazom na peších, zeleň a hospodárenie s dažďovou vodou. Projekt, za ktorým stojí Bratislava - hlavné mesto SR, odštartoval v októbri 2025 a je rozdelený do viacerých etáp. Rekonštrukcia zahŕňa výmenu pôvodných asfaltových a betónových povrchov za kamennú dlažbu, zjednotenie výškových úrovní, nové pešie trasy a bezbariérové riešenia. Súčasťou obnovy sú aj modernizované zastávky MHD Centrum, nový mestský mobiliár, osvetlenie, cyklostojany či vodiace prvky pre nevidiacich.
Dôležitým prvkom sú aj takzvané modro-zelené opatrenia. V priestore pribudnú nové stromové jamy, výsadba zelene, podsadby, ale aj technické riešenia ako vsakovacie prvky či retenčná nádrž na zachytávanie dažďovej vody. Práce aktuálne prebiehajú vo viacerých častiach naraz a jednotlivé úseky sú v rôznom štádiu. Najintenzívnejšie stavebné práce prebiehajú v okolí Starej tržnice a na Námestí Nežnej revolúcie. Táto časť je zatiaľ najviac rozkopaná, prebiehajú tu rozsiahle výkopy, presuny materiálu aj príprava podzemných konštrukcií vrátane retenčnej nádrže.
Obnova Historického Jadra a Infraštruktúry Bratislavy
Rekonštrukcia Hlavnej stanice
Významnou investíciou je aj rekonštrukcia hlavnej vlakovej stanice, ktorá prinesie citeľné úpravy za približne 20 miliónov eur. Objekt z roku 1989 dostane nové obklady, sklá, strechu a dvere. V hlavnej hale zmiznú stánky a klasické pokladnice, nahradia ich moderné zákaznícke centrá. Obnoví sa čakáreň, pribudne kaviareň a toalety. Stanica dostane aktuálne informačné tabule a obchodné priestory nahradia kaviarne, reštaurácie a obchody.
Revitalizácia Historických Budov a Fasád
Jadro Bratislavy sa postupne revitalizuje a zbavuje sa zanedbaných budov. Počas 20. storočia došlo k rozsiahlej deštrukcii a zanedbávaniu historického jadra vplyvom rôznych okolností. Od roku 1990 však prebieha postupná revitalizácia, ktorá viedla k množstvu rekonštrukcií historických budov.
Medzi dokončené realizácie patrí obnova renesančného meštianskeho domu na Zámočníckej 9. V historickom jadre prechádza úpravou aj dom na nároží Sedlárskej a Ventúrskej (Ventúrska 22), známy ako lekáreň U zlatého gryfa. Dlhoočakávanou rekonštrukciou prechádza aj kostol sv. Františka na Františkánskom námestí, kde sa opravuje fasáda a refektár. Kapitulská ulica, ktorá je spájaná s cirkevnými inštitúciami a tradične aj so zanedbanosťou, prechádza intenzívnymi prácami. Obnovujú sa objekty Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty UK a Kňazského seminára sv. Cyrila a Metoda, čo vytvorí ucelený kampus. Výrazná je rekonštrukcia uličnej fasády domu na Špitálskej 16-18. Na Cintorínskej sa zatepľuje budova DataCentra. Rondokubistický bytový dom na Karadžičovej 3 z roku 1923 dostal žltú fasádu. Obnovená bola aj fasáda nárožného bytového domu na Šafárikovom námestí 4.
Hviezdoslavovo Námestie: Zelenšia a Funkčnejšia „Obývačka Mesta“
Bratislavské Hviezdoslavovo námestie, najlepšie verejné priestranstvo v meste, prechádza revitalizáciou s cieľom stať sa ešte zelenším a funkčnejším. Plocha, ktorá je obľúbeným promenádnym miestom už od 18. storočia, je dnes akousi obývačkou mesta. V roku 2024 bola pod vedením krajinnej architektky Tamary Reháčkovej zrealizovaná Koncepcia revitalizácie Hviezdoslavovho námestia v Bratislave, ktorá konštatuje, že súvislá plocha dlažby je prerušovaná otvormi, v ktorých sú vysadené stromy.
Koncepcia sa zameriavala predovšetkým na zeleň. Z analýzy vyplynulo, že časť zelene je výrazne narušená, týka sa to najmä stromov pred hotelom Radisson Blu Carlton, trávnatých plôch v strednej časti nábrežia, prestarnutých stromov v južnej časti námestia a ďalšej zelene, ktoré sú neodborne udržiavané. Cieľom zámeru je v čo najväčšej možnej miere reflektovať na stav súčasnej zelene, zlepšiť jej podmienky pre kvalitný rast a doplniť ju novou výsadbou. Princíp úprav spočíva v doplnení súčasnej výsadby a stromových alejí. K novým stromom majú patriť najmä celtisy a platany. Okrem toho sa navrhuje aj doplnenie mreží na stromy a zjednotenie všetkých mreží v aleji. Doplnený bude aj mobiliár, najmä historizujúce lavičky, pitné fontánky a plôtiky.
Autorka projektovej dokumentácie obnovy, krajinná architektka Katarína Monček, je zároveň názoru, že by bolo vhodné premiestnenie sochy Hansa Christiana Andersena či fontány Dievča so srnčekom, rovnako ako pitných fontánok. Taktiež odporúča realizáciu klimaticky odolného výsadbového systému, využívanie dažďovej vody na polievanie alebo materiálové zjednotenie námestia. Mestská časť Staré Mesto vyhlásila na revitalizáciu verejné obstarávanie, pričom zákazka je rozdelená na viacero častí. Celková predpokladaná hodnota investície je 672 128 eur bez DPH, na financovanie sa využijú eurofondy. Napriek tomu zostáva špičkovým verejným priestorom, keďže kombinuje všetky parametre toho, čo má správne priestranstvo spĺňať - má dobrú mierku, poskytuje príležitosti pre mnoho aktivít, je príjemne upravené a chránené pred viacerými negatívnymi klimatickými prejavmi.
Najväčšmi skloňovaným problémom však zostáva prítomnosť Ambasády USA, čo je spojené s určitými bezpečnostnými opatreniami, ktoré narúšajú charakter námestia a vytvárajú čiastočnú bariéru. Po odstránení týchto obmedzení sa však otvorí cesta intenzívnejšiemu využitiu juhovýchodnej strany námestia, čo môže priniesť rozvoj mestského parteru, nové pešie spojenia a predovšetkým otvorenie vstupu do podzemnej garáže hotela od Paulínyho ulice. Hviezdoslavovo námestie tak môže byť ešte lepším priestorom oproti súčasnosti.
Revitalizácia Centier v Regiónoch: Príklady z Celého Slovenska
Slovenské mestá postupne menia svoje centrá. Výrazné pokroky v tomto smere spravilo napríklad mesto Trenčín. Po revitalizácii hlavného Mierového námestia podľa súťaže už z roku 2007 (víťazom bol ateliér RAW) a dokončenej v roku 2018 došlo na ďalšiu kompetíciu. Táto bola zameraná na Hviezdoslavovu ulicu a okolie. Obdobnú súťaž vyhlásilo nedávno aj mesto Žilina. Jej cieľom bolo nájsť víziu pre Mariánske námestie v historickom jadre, rovnako ako pre priľahlé uličky a ďalšie verejné priestory. Odborná porota označila za najlepší projekt vypracovaný žilinským ateliérom Zelený domov. Krajšie a hodnotnejšie námestia však nechcú mať len krajské mestá. Urbanisticko-krajinársko-architektonickú súťaž tohto druhu vyhlásila nedávno aj obec Chorvátsky Grob. Jej cieľom bolo získať novú podobu Námestia Josipa Andrića. Víťazný projekt zaujal porotu silným lineárnym konceptom, ktorý spája priestor pred úradom s kostolom. „Koncept má potenciál rozvoja ďalej za hranicu územia riešeného súťažou návrhov.“
Poprad: Plány pre Námestie sv. Egídia
Dlhé roky sa vedie tiež polemika ohľadom rekonštrukcie Námestia sv. Egídia, ktoré sa nachádza v historickom centre Popradu. Návrh novej podoby tohto dôležitého verejného priestoru vznikol už pred niekoľkými rokmi. Stojí za ním architektonický ateliér on:off. Mesto Poprad plánuje zrekonštruovať Námestie sv. Egídia. Samospráva sa na prestavbu snaží získať peniaze z Európskych štrukturálnych a investičných fondov. Rekonštrukcia by sa mala týkať centra mesta, ktoré je na východnej strane ohraničené parkoviskom, na západnej strane Vajanského ulicou. Z južnej a severnej strany je územie ohraničené uličnou zástavbou. Prvá etapa by mala stáť približne 7,5 miliónov eur. „Naše mesto jednoznačne potrebuje nádherné moderné námestie, na ktoré budú Popradčania hrdí. Nosným elementom bude interaktívna moderná fontána s tryskami, ktoré budú vytvárať vodný stĺpec. Bude mať bazénovú i pochôdznu časť,“ uviedol primátor mesta Anton Danko.
Samospráva intenzívne komunikuje s ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR už od roku 2021. Projektový zámer predložila Kooperačnej rade Územie udržateľného mestského rozvoja „Poprad-Svit-Kežmarok" a aktuálne čaká na vyhlásenie výziev. „Pri rekonštrukcii pôjde o kompletnú výmenu spevnených plôch z betónových na kamenné, vrátane schodísk, rámp, oporných múrov, palisád, obrubníkov a žulových blokov. Ďalej to bude modernizácia verejného osvetlenia, doplní sa zeleň a mobiliár. Revitalizáciou prejde aj park pri kine Tatran a ostatné zelené plochy,“ dodala vedúca výstavby MsÚ Kristína Horáková. Ako dopĺňa mesto v príspevku, pribudnú aj retenčné nádrže na vodu, vymenia sa tiež všetky poklopy a zrekonštruujú sa odvodňovacie vpuste a žľaby za štrbinové. Všetky plochy, prvky a elementy sú navrhované s ohľadom na vodohospodárske a vodozádržné nároky na vodu ako takú, či už v podobe dažďovej alebo vyparovanej vlahy. Súčasťou rekonštrukcie bude aj ulica 1. mája, ktorá je významným peším ťahom k námestiu.
Ružomberok: Revitalizácia Pešej Zóny
Revitalizovať pešiu zónu chce aj Ružomberok. S týmto zámerom vyhlásila samospráva začiatkom septembra 2024 jednoetapovú architektonickú súťaž návrhov. „Cesta k lepšiemu životu v meste pre všetkých obyvateľov a návštevníkov je aj v postupnom skvalitňovaní verejných priestranstiev. Pešia zóna je prirodzené centrum mesta, má to byť najreprezentatívnejší priestor. Riešené územie sa v tomto prípade dotýka ulíc Mostová, Podhora a Antona Bernoláka. Jednou z priorít návrhu má byť podľa súťažného zadania efektívnejšie usporiadanie priečneho profilu ulíc tak, aby sa vytvorili podmienky pre zatraktívnenie centra mesta a zlepšenie prístupu do budov.“
„Pred vybudovaním Liptovskej Mary boli ulice pešej zóny inundované riekami Váh a Revúca, preto sú niektoré vstupy do prevádzok vyvýšené o dva až tri stupne. Problematická je tiež aktuálne použitá nekvalitná betónová dlažba, ktorá sa po čase prestala vyrábať, a preto nie je pri poškodení možné jej nahradenie rovnakým produktom. Historické centrum Ružomberka už roky pôsobí ošarpane (najmä kvôli prielukám a reklame) a v posledných rokoch tu svoje prevádzky zatvorilo niekoľko obchodníkov. Časť centra sa z destinácie premenila na tranzitný priestor, ktorým obyvatelia len prebehnú smerom na neďalekú autobusovú či vlakovú stanicu. Od architektonickej súťaže si mesto sľubuje zlepšenie tohto stavu a vytvorenie atraktívnejšieho a hlavne pobytového priestranstva. Lehota na predkladanie súťažných návrhov bola stanovená na 27. november 2024.
Dunajská Streda: Nová Energia pre Historicky Narušené Centrum
Počas druhej polovice 20. storočia došlo k ťažkej deštrukcii mnohých tradičných sídiel po celom Slovensku. Pôvodne domy a verejné priestory boli odstránené a nahradené novými budovami a cestami. Viaceré mestá sú napriek snahám dodnes viditeľne narušené a hľadajú si novú náplň. Dunajská Streda má za sebou pohnutú históriu. Budovy v centre boli takmer úplne odstránené a nahradené modernistickými objektmi a panelovými domami. V 90-tych rokoch sa vyskytli určité pokusy o zmiernenie prostredia, a to aj prostredníctvom radnice od slávneho maďarského architekta Imreho Makovca.
Zmeniť by sa to však mohlo v nadchádzajúcich rokoch. Miestna samospráva totiž vyhlásila súťaž na nové riešenie Korza Bélu Bartóka, jedného z najvýznamnejších verejných priestorov mesta. Podľa vyhlasovateľa ide o priestranstvo s každodenným pobytovým, spoločenským aj kultúrnym významom, ktoré sa nachádza v citlivom a exponovanom centre mesta. Ešte pred vyhlásením súťaže mesto oslovilo miestnych obyvateľov, čo prispelo k tvorbe zadania. Hlavnou úlohou bolo zjednotenie výrazne fragmentovaného priestoru korza, kultivácia vizuálneho i architektonického nánosu, práca s umeleckými dielami, prehodnotenie vzťahu peších, cyklistov a statickej dopravy a zároveň rešpekt k vysokej hodnote existujúcej zelene. Do súťaže sa napokon prihlásilo osem tímov. Jeho autorom je architektonická kancelária Endorfine. Podľa Slovenskej komory architektov, ich koncept porotu presvedčil najmä vyváženým spojením silnej urbanistickej koncepcie, zrozumiteľnej prevádzkovej logiky a citlivej práce s rôznymi charaktermi verejného priestoru.
Urbanistická koncepcia víťazného návrhu je založená na jasnom definovaní hlavnej pešej osi, ktorá prepája jednotlivé celky. Pred Domom Maďarov vznikne nový predpriestor vo forme pobytového námestia. Z dopravného hľadiska návrh pracuje s postupnou transformáciou parkoviska pri OC Modrý Dunaj. Autori v severnej časti lokality zachovali park a doplnili ho o vodný prvok. Ako celok však ide o kvalitný a najmä realistický návrh, ktorý nepochybne pozdvihne celé mesto. Dobrou správou je, že samospráva nedávno začala s revitalizáciou susedného Námestia sv. Štefana. V budúcnosti by tak mohla vzniknúť ucelená upravená lokalita, ktorá by dodala historicky skúšanej Dunajskej Strede nový imidž a energiu.
Pezinok: Premena Centra Zameraná na Ľudí a Zeleň
Centrum Pezinka dnes čelí viacerým problémom - dominujú mu autá, chýbajú zelené plochy a verejné priestory pôsobia neorganizovane. Niekdajší historický charakter územia ustupuje vizuálnemu smogu a statickej doprave. Miestu chýba pobytová kvalita aj príležitosti na komunitné stretnutia či oddych. Začiatkom októbra 2024 vyhlásilo mesto Pezinok architektonicko-urbanisticko-krajinársku súťaž návrhov s názvom Revitalizácia centra mesta Pezinok. Riešené územie je súčasťou pamiatkovej zóny, v ktorej sú prijaté zásady ochrany pamiatkového územia od Krajského pamiatkového úradu v Bratislave. V prvom kole súťaže sa mali účastníci popasovať s územím s rozlohou viac ako 77-tisíc štvorcových metrov a zamerať sa na odprezentovanie ideového konceptu identity územia a funkčno-prevádzkové definovanie celého centra Pezinka. „Pre mesto je charakteristické historické centrum s typickými meštianskymi domami, ulicami v pravidelnom sieťovom pôdoryse a so zvyškami pôvodných hradieb.“
V súčasnosti je pre dané územie problematický najmä vizuálny smog a veľké množstvo statickej dopravy, ktoré vo výsledku narúšajú autentickosť a dôstojnosť centra Pezinka. Centru v súčasnosti chýba dostatok zelených plôch, bujnej zelene a vodných plôch. Hlavnou ideou súťaže bolo podporenie identity miesta, riešenie lokálnej mikroklímy, zlepšenie bezpečnosti a vzhľadu verejných priestorov, ako aj zvýšenie sociálnej funkcie centra. Nemenej dôležitou súčasťou návrhu malo byť riešenie mobility a dopravy vo všetkých jej aspektoch tak, aby sa podporil pohyb a zvýšila sa bezpečnosť peších aj cyklistickej dopravy. „Revitalizácia centra nie je len o dlažbe a lavičkách. Je to o identite mesta, o pocite spolupatričnosti, o tom, ako spolu žijeme, stretávame sa a oslavujeme,“ zdôraznil primátor Pezinka Roman Mács. Víťazný návrh od TOTALSTUDIA podľa jeho slov túto podstatu vystihol.
Odborná porota v prípade víťazného návrhu ocenila jasný koncept silno kontrastujúcich plôch Radničného námestia v podobe voľnej dláždenej plochy vhodnej na organizáciu kultúrnych a spoločenských podujatí na jednej strane a plochy so zachovanými a novými stromami na strane druhej. V návrhu nechýba ani časť s autorskými hernými prvkami. Výraznou zmenou prejde aj priestor pred kultúrnym domom, ktorého prevažnú časť tvoria v súčasnosti najmä parkovacie miesta. Po novom v okolí kultúrneho domu pribudnú pobytové schody s integrovanou bujnou zeleňou. Víťazný návrh ukazuje aj novú podobu zastrešenia autobusovej zastávky. Autori víťazného návrhu nezabudli ani na sprítomnenie stopy domu hudobného skladateľa Eugena Suchoňa. Dôležitou súčasťou návrhu je aj riešenie dopravy. Ulice M. R. Štefánika, Mladoboleslavská, Holubyho, Kollárova a Moyzesova budú slúžiť ako hlavné dopravné tepny, pričom zaisťujú tranzit po obvode centrálnej zóny. Navrhované riešenie prináša mestu Pezinok viacero kľúčových benefitov - posilnenie identity a historickej hodnoty centra, zvýšenie kvality verejných priestorov, lepšiu mikroklímu vďaka novej zeleni a vodným prvkom, bezpečnejší pohyb pre peších a cyklistov a celkové obmedzenie dopravy v prospech pobytovej funkcie územia.
Nitra: Komplexné Riešenie Sídliskových Priestorov
Mesto Nitra vyhlásilo v máji 2022 projektovú verejnú jednokolovú súťaž návrhov na urbanisticko-krajinárske riešenie verejného priestranstva sídliska v časti Diely I a Diely II. V súťaži zvíťazil návrh kolektívu ORA Architekti, ktorý priniesol ucelený koncept priestoru okolo kaplnky sv. Urbana, ktorý sa stáva ťažiskom riešeného územia. Súčasne vhodne komponuje nové funkcie do vnútroblokov a navzájom ich prepája. Návrh sa snaží využiť priestorové danosti sídliska, jeho topografiu, existujúcu zeleň, fragmenty oporných múrov a nadviazať na ne s cieľom vytvorenia stabilného a ohľaduplného prostredia.
Terénne úpravy sú cielené na vytvorenie výškovo rôznych plôch, ktoré sa však navzájom prelínajú a zároveň sa prispôsobujú už existujúcemu terénu. Dôležitým a spájajúcim prvkom je pešia spojnica prechádzajúca celým územím návrhu - pôvodná radiála, ktorú navrhujeme ponechať vo svojej polohe s doplnením bezbariérovej lávky pre peších a cyklistov. Priestor návrhu je obyvateľmi vnímaný ako prirodzené centrum zóny vytvorené okolo existujúcej kaplnky. Navrhovaná štúdia počíta s etapizáciou výstavby, pričom celkový návrh pre medziblok 1 bol rozdelený na 4 etapy. Všetky etapy navzájom spája lávka a schodisko, ktoré tvoria samostatnú a nosnú časť prechádzajúcu cez všetky etapy navrhovaného priestoru. Hospodárenie s dažďovou vodou bolo od začiatku súčasťou nosnej myšlienky návrhu revitalizácie sídliskových priestorov. Voda, ako tvorivý prvok, tvarovala samotný návrh do kaskádových terás. Zelená a modrá infraštruktúra sídliskového priestoru vytvára sústavu adaptačných opatrení.
Trnava: Systematická Obnova a Najväčšia Revitalizácia Sídliska
Mesto Trnava už niekoľko rokov systematicky pristupuje k obnove verejných priestorov. Samospráva má na svojom konte ocenený projekt obnovy sídliskového dvora na trnavskej Agátke, viaceré rekonštrukcie školských dvorov, ktoré po vyučovaní slúžia verejnosti, ale aj množstvo ambicióznych plánov do budúcna. Najnovšie mesto oznámilo začiatok obnovy sídliska Linčianska. História projektu siaha do roku 2020, kedy bola na revitalizáciu sídliska vypísaná architektonická súťaž. Odborná porota označila za najlepší návrh architektonického ateliéru PLURAL. Viac ako päť rokov od vyhlásenia výsledkov súťaže sa projekt konečne posunul do realizačnej fázy. Primátor Trnavy Peter Bročka označil tento projekt za najväčšiu revitalizáciu socialistického sídliska na Slovensku. Začiatkom nového roka mesto plánuje zverejniť presnejší harmonogram prác. Realizácia projektu bola vyčíslená na 12 miliónov eur, pričom väčšina prostriedkov bude pochádzať z eurofondov. Obyvatelia daného územia sa môžu tešiť na novú kolonádu či piazzettu. Do prípravy projektu sa zapojili aj samotní obyvatelia sídliska, ich pripomienky sa premietli do zadania architektonickej súťaže a do výslednej štúdie.
Návrh podľa slov samých architektov stavia na rôznorodom poňatí spoločných priestranstiev. Vzniknúť by mal napríklad pocket park, športová zóna, skatepark či dvor s atribútmi kopcovitej krajiny. Základnou výbavou dvorov budú ihriská pre menšie deti a rôzne typy lavičiek. Projekt kladie dôraz aj na tzv. zelené opatrenia, ktorých cieľom je pomôcť zmierniť dopady klimatickej zmeny. Návrh okrem iného smeruje k minimalizovaniu odtoku dažďovej vody z územia. Realizácia bude rozdelená na dve fázy, pričom každú z nich budú tvoriť dve etapy.
Financovanie a Udržateľnosť: Úloha Eurofondov
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR podporuje obnovu verejných priestranstiev aj prostredníctvom eurofondov. V uplynulých dňoch podpísalo ďalších 22 zmlúv o nenávratnom finančnom príspevku v celkovej hodnote takmer 18 miliónov eur z Programu Slovensko 2021 - 2027. Tieto prostriedky prinášajú konkrétne zlepšenia priamo tam, kde ľudia žijú - v školách, obciach, mestách aj na cestách. Príkladom je investícia takmer sedem miliónov eur do modernizácie križovatiek na ceste II/583 v Žilinskom kraji, ktorá zvýši bezpečnosť a plynulosť dopravy v celom regióne.
Ďalšie projekty financované z eurofondov zahŕňajú rekonštrukciu škôl, modernizáciu učební, digitálne vybavenie, vybudovanie prírodovedných učební, obnovu športovísk, výstavbu hokejbalových a tréningových ihrísk, amfiteátrov, javísk, úpravu verejných priestorov, stabilizáciu cestného telesa, výstavbu nových cyklotrasiek a kanalizačných sietí. Plán obnovy a odolnosti podporuje zvyšovanie energetickej efektívnosti budov, čo znižuje investičný dlh a zvyšuje udržateľnosť. Úspory na energiách môžu byť následne reinvestované do ďalších zlepšení. Mestská časť Bratislava-Staré Mesto modernizuje svoje úradné priestory, vrátane klientskeho centra v Jurenákovom paláci a na Vajanského nábreží. Budova úradu je národnou kultúrnou pamiatkou a spomínané úpravy sa realizujú v konzultácii s Krajským pamiatkovým úradom, ktorý dbá na to, aby zostala zachovaná historická jedinečnosť a hodnota budovy. Projekt zároveň prispeje k zvýšeniu kvality poskytovaných verejných služieb, zlepšeniu komfortu zamestnancov a návštevníkov úradu a zabezpečeniu väčšej inkluzivity v poskytovaní služieb obyvateľom. Projekt je v súlade so schváleným Programom hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja mestskej časti Bratislava-Staré Mesto pre obdobie rokov 2024 - 2030 a s akčným plánom PHRSR na rok 2025.
tags: #rekonstrukcia #centra #mesta