Rekonštrukcia a bohatá história Čachtického hradu

Čachtický hrad, týčiaci sa v malebnej krajine Malých Karpát medzi obcami Čachtice a Višňové, patrí medzi najnavštevovanejšie slovenské hrady. Táto impozantná zrúcanina je neodmysliteľne spojená s legendou o krvilačnej grófke Alžbete Báthoryovej, ktorá priťahuje návštevníkov z celého sveta. Hoci povesť o Krvavej grófke obletela celý svet a ľudia vo všeobecnosti milujú dramatické, ba až hororom zaváňajúce príbehy, buďme k hradu trochu zhovievaví, stojí na krásnom mieste, s prekrásnymi výhľadmi do okolia. Snáď aj preto (a nielen kvôli desivým príhodám) patrí k vyhľadávaným slovenským hradom.

Historický vývoj a vlastníci Čachtického hradu

Stavba stredovekého kamenného hradu súvisela s tatárskym vpádom do Uhorska, kedy chcel kráľ Belo IV. zabezpečiť hranice Uhorska pred nepriateľom. Čachtický hrad vznikol v prvej polovici 13. storočia na obranu hranice Uhorska pred nepriateľmi, čo ho radí medzi najstaršie hrady na Slovensku. Hrad bol vybudovaný Kazimírom z rodu Hunt-Poznan v 13. storočí. Jeho primárnou funkciou bolo zabezpečenie západnej hranice Uhorského kráľovstva, čo potvrdzuje aj jeho správa hradným kráľovským kastelánom v 13. storočí. Hrad postavili na tomto mieste preto, že sa pod kopcom nachádzala obchodná cesta spájajúca Uhorsko s Moravou.

Zmeny vlastníkov a architektonické úpravy

Následne sa koncom 13. storočia hradu zmocnil Matúš Čák Trenčiansky. Počas svojej existencie sa vystriedalo na jeho čele viacero významných osobností. V roku 1392 daroval hrad kráľ Žigmund Luxemburský Stiborovi zo Stiboríc za jeho verné služby a zásluhy. Stiborove úpravy prispeli k rozšíreniu hradnej architektúry o ďalší palác a kaplnku. Pravdepodobne vtedy prikročili k prestavbe jestvujúceho pôvodného hradu a rozšíreniu o veľké nádvorie s gotickou kaplnkou, obkolesenie hradu parkánovými múrmi s ochodzou a cimburím, hospodárskymi budovami, dielňami a tunelovitým vchodom. Panovníci, aj Stiborovci, dôsledne dbali o to, aby hrad bol pevnosťou, ktorá odolá náporom všetkých nepriateľov. Po Stiborovej smrti hrad vlastnil jeho syn Stibor do roku 1434. Rekonštrukcia bola realizovaná aj v roku, kedy uplynulo presne 600 rokov od úmrtia významného majiteľa hradu, Vojvodu Stibora zo Stiboríc, čo len podčiarkuje jeho historický význam.

Kráľ Žigmund daroval hradné panstvo v roku 1436 Michalovi Orsagovi de Gut. Tento rod sa tiež staral o hrad a jeho vybavenie. Keďže bol v jeho rukách 130 rokov, zanechal na ňom stopy v podobe ďalších úprav. Prudký rozvoj palných zbraní v 2. polovici 15. storočia podnietil vybudovanie druhého širšieho parkánu, ktorý na juhu vyústil až do predsunutej opevnenej bašty s delovými strielňami.

Keď posledný príslušník rodu Orságovcov - Krištof Orság zomrel bez potomkov, pripadlo hradné panstvo kráľovi Maximiliánovi I., ktorý ho dal v roku 1569 do zálohu Uršule Kanižajovej, vdove po Tomášovi Nádašdym. V roku 1602 odkúpil napokon panstvo jej syn František Nádašdy I. Po jeho smrti v roku 1604 zdedila panstvo manželka Alžbeta Báthoryová - známa ako krvavá čachtická pani, ktorá však žila v kaštieli v Čachticiach. S opravou a prestavbou hradu v roku 1670 bol najviac zviazaný František Nádašdy II. Významným obdobím v histórii hradu bolo vlastníctvo rodu Nádasdyovcov, ktorí sa stali jeho majiteľmi od roku 1569. Túto držbu získali prostredníctvom sobáša Františka Nádasdyho s Alžbetou Báthoryovou.

Po odhalení Vešeléniho sprisahania, v ktorom sa angažoval aj František, panovník nariadil obsadiť Čachtický hrad a skonfiškovať majetok. Pri rabovaní cisárskym vojskom bol hrad poškodený. Skonfiškované majetky pripadli kráľovskej komore, ktorá ich prenajala Révajovcom a Draškovičovcom. V roku 1703 sa majiteľmi hradu stali členovia rodu Forgáčovcov a Berčéniovcov. Po dobytí kuruckými vojskami F. Rákociho v roku 1708 začal hrad pustnúť a nakoniec v roku 1799 vyhorel.

V roku 1765 získali panstvo Erdodyovci, neskôr v roku 1855 Bruenerovci a napokon v roku 1887 Springerovci. Zo stručnej prehliadky vlastníkov obce, panstva a hradu vidno, že sa tu vystriedalo množstvo významných uhorských rodov. Pričom svedectvá archeologických nálezov dokazujú, že Čachtický hradný kopec bol osídľovaný už v praveku.

Nasledujúca tabuľka sumarizuje kľúčové dátumy a zmeny vo vlastníctve a vývoji Čachtického hradu:

Legendy a skutočnosť - Alžbeta Báthoryová

Kto by nepoznal Alžbetu Báthoryovú, krvavú čachtickú pani? Čachtice sú spojené s jej súdom a s tým, že tu ju zamurovali a tu aj zomrela. Hoci Alžbeta Báthoryová žila v kaštieli v Čachticiach, bola väznená v obytnej veži na Čachtickom hrade. Báthoryovci vlastnili rozsiahle majetky v Uhorsku, najmä Sedmohradsku. Ich predok Vid zabil podľa legendy draka, preto majú v erbe tri dračie zuby. V 14. storočí sa ich rod rozdelil na dve vetvy. Báthoryovcov z oboch vetiev charakterizovali výstredné povahové vlastnosti. Mali sklony k samoľúbosti, pýche, tyranstvu, zmyselnosti a sexuálnej zvrátenosti. Alžbeta mala rodičov z jednej rodiny, len z iných vetiev. V 15-tich rokoch sa stala Alžbeta manželkou Františka Nádašdyho. Bol veľký vojvodca a bojovník.

Pri týraní a vraždení mladých dievčat pomáhali Alžbete jej sluhovia: Ján Ujvári-Ficko, Katarína Benecká, Dorota Sentéš a Ilona Jó. Alžbeta Báthoryová vraj vkladala niektorým dievčatám do genitálií rozžeravené železo, od čoho potom zomierali v hrozných mukách. Počul aj to, že jej kočiš menom Peter, keď prichádzali z Ečedu, umučil na jej rozkaz dcéru vysokopostavenej osoby, ktorú pochovali pri ceste.

Jedna z legiend hovorí, že slúžka pri česaní svojej pani Alžbety Báthoryovej jej nešťastnou náhodou vytrhla zopár vlasov. Alžbeta sa vraj veľmi nahnevala a slúžku udrela po tvári až ju zaliala krv. Zopár kvapiek frklo Báthoryovej na tvár. Báthoryčka si krv zotrela, ale všimla si, že na mieste, kde mala krv, bola jej pleť oveľa krajšia a sviežejšia. Od toho momentu ju zamestnávala myšlienka kúpania sa v krvi, aby si udržala svoju krásu.

Moderná historiografia však už tieto fámy spochybňuje a je veľmi pravdepodobné, že v skutočnosti sa tieto ohavné činy nikdy nestali. V obilnej jame na Čachtickom panstve objavili v čase procesu osem dievčenských tiel. Podľa niektorých historikov, môže byť dôvodom ich smrti mor, ktorý v tom období sužoval krajinu. Telá boli zahrabané preto, aby sa nešírila panika ani nákaza. Ponúka sa aj ďalší zaujímavý názor. Na majetkoch Báthoryovej mohli praktizovať jej služobníčky potraty. Či už s vedomím grófky, alebo za jej chrbtom.

Faktom zostáva, že Palatín Juraj Thurzo prichytil Báthoryovú pri čine v Nádašyovskom kaštieli a dal ju aj jej pomocníkov zviazať. Báthoryová bola väznená v obytnej veži na Čachtickom hrade. Zomrela v roku 1614, nie je známe kde, ale podľa niektorých údajov je pochovaná v pôvodne gotickom kostole na námestí v Čachticiach. Miesto hrobu Bátoričky je dodnes opradené rúškom tajomstva a archeológovia a historici stále dúfajú v objavenie jej posledného odpočinku. Tento rok uplynie 400 rokov od smrti grófky.

Rozsiahla rekonštrukcia hradu (2012-2014)

Čachtický hrad, ktorý posledných 300 rokov pustol a menil sa na ruiny, prešiel rozsiahlou rekonštrukciou. Rekonštrukcia sa začala po dlhých rokoch chátrania a má za cieľ nielen zachrániť rozpadajúce sa múry, ale aj oživiť historický odkaz tohto miesta. Čachtický hrad dnes po dvojročnej rekonštrukcii slávnostne otvorili pre verejnosť 20. júna 2014.

Priebeh a financovanie rekonštrukcie

Na obnovu Čachtického hradu zostávalo obci len niekoľko mesiacov. Ak totiž do konca budúceho roka nestihnú práce dokončiť, prídu o 2,5 milióna eur z eurofondov. Financovanie rekonštrukcie bolo zabezpečené z európskych zdrojov z Regionálneho operačného programu ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Desiatimi percentami sa na rekonštrukcii podieľal štát a piatimi ako majiteľ objektu obec Čachtice. Obec Čachtice, ako súčasný vlastník hradu, odovzdala stavenisko víťaznej firme, čím sa začala nová kapitola v histórii tejto impozantnej zrúcaniny.

V súčasnosti však obec ešte len vyhodnocovala verejnú súťaž na rekonštrukčné práce. „Záujem prejavilo 24 uchádzačov z celého Slovenska aj Českej republiky. Súťažné kritériá a podmienky sú mimoriadne tvrdé,“ pripomenula starostka Čachtíc Anna Ištoková. Obec si stavebnú firmu vyberala už na tretí pokus. Prvýkrát podľa starostky zrušila súťaž samotná obec, druhýkrát zasa Úrad pre verejné obstarávanie, pretože neboli dodržané všetky zákonom predpísané podmienky. Pôvodne predpokladané náklady na rekonštrukciu vo výške 2,4 milióna eur sa v rámci verejnej súťaže znížili na približne 1,1 milióna eur. Doba realizácie rekonštrukčných prác bola stanovená na jeden rok s polročným zúčtovaním. Vzhľadom na náročný terén a polohu hradu sa predpokladalo, že zmluva bude predĺžená. Počas rekonštrukcie bolo stavenisko oplotené a vstup na hrad bol zakázaný.

Výsledky rekonštrukcie a nové objavy

V rámci rekonštrukcie sa dobudovali hradné múry, vyplnili sa kaverny a boli staticky zabezpečené hradné múry. Po prvýkrát sa na hrade robil aj archeologický výskum. Počas archeologického výskumu objavili na hrade nové priestory, ktoré nadstrešili, pribudla vyhliadková terasa, z ktorej je nádherný výhľad na okolie. Bola prestrešená kaplnka, kde by sa mohli urobiť podlažia, čo by bolo pre turistov mimoriadne zaujímavé.

Archeologický výskum podobného rozsahu sa podľa historičky Kataríny Babičovej na Čachtickom hrade robil prvýkrát a priniesol mnoho zaujímavých nálezov. „Boli to kachlice, šperky, fajky, mince a mnoho črepov, ktoré ešte archeológovia budú spracovávať. Predpokladám, že všetky nálezy skončia v Trenčianskom múzeu, keďže je to spádové múzeum Čachtického hradu,“ skonštatovala Babičová. Celý archeologický prieskum financovala obec. Sprístupnenie hradu v takejto podobe je podľa nej veľkým počinom. Čachtický hrad je jedným z najnavštevovanejších slovenských hradov, krvavá story Alžbety Bátoriovej je pre ľudí veľkým lákadlom.

Čachtický hrad v súčasnosti a turistické informácie

Dnes tvoria zrúcaniny Čachtického hradu pozostatky horného, stredného a dolného hradu, pričom tu možno ešte aj dnes dobre rozoznať identifikovateľné budovy. Samotná zrúcanina je na výhodnom strategickom mieste, odkiaľ je nádherný výhľad na kilometre ďaleko, konkrétne na Malé Karpaty, kopanice Myjavskej pahorkatiny a Považský Inovec. Najkrajšou časťou hradu je kaplnka, ktorá bola v minulosti veľmi vysoká. Na samom vrchu sa nachádzal v minulosti stožiar, odkiaľ bolo vidieť všetky okolité hrady - hrad Branč, Tematín a Beckov. Hrady si medzi sebou posielali svetelné signály.

Dostupnosť a návštevnícke služby

Čachtický hrad je otvorený sezónne od marca do novembra. Po dnešnom slávnostnom otvorení pokračoval počas víkendu na hrade dvojdňový program pre širokú verejnosť, nazvaný Feudálny život na Čachtickom hrade. Po rekonštrukcii je prístup na hrad spoplatnený. Otvorený je denne okrem pondelka, na hrade je okrem strážnej služby aj sprievodca. Môžete si kúpiť suveníry či Bathory vínko. Pri návšteve hradu a Čachtíc nevynechajte ani Čachtické múzeum, ktoré je zriadené v bývalom sídle chorvátskeho šľachtica Mikuláša Draškoviča. Podľa svedectiev viacerých návštevníkov tu podávajú veľmi kvalitný výklad o dejinách hradu a obce.

Do obce Čachtice sa dostanete za pár minút priamou autobusovou dopravou alebo vlakovým spojením z Nového Mesta nad Váhom. Autom sa dostanete do Čachtíc po diaľnici D1, výjazd Nové Mesto nad Váhom/Rakoľuby/Beckov. Pod hradom sa nachádza parkovisko. Parkovanie je spoplatnené podľa aktuálneho cenníka, ktorý nájdete na oficiálnej stránke Čachtického hradu. Od vstupnej brány na hrad je to pešo asi 20 minút po asfaltovej ceste. Z centra obce Čachtice trvá cesta po vstupnú bránu, kam sa viete dostať aj autom, asi 45 minút.

Okoli a zaujímavosti

V obci Čachtice na námestí nájdete najmladšiu sochu z roku 2013, ktorá zobrazuje krvavú grófku Alžbetu Báthoryovú aj so svojou obeťou. Je 4 m vysoká. Z obce Čachtice z námestia sa za cca 7 minút dostanete do Čachtického podzemia. V súčasnosti je sprístupnených 150 m chodieb. Zaraďujeme ich do obdobia, kedy sa tu rozvíjalo vinárstvo, začiatok 16. storočia za éry Orságovcov. Katakomby sú zdobené románskymi a gotickými klenbami. Tieto podzemné priestory boli počas 2. svetovej vojny využívané aj ako protiletecké kryty.

Miniatúru Čachtického hradu a jeho vedeckú rekonštrukciu, teda podobu z roku 1700, nájdete v Parku miniatúr v obci Podolie vzdialenej asi 4 km južne od Čachtíc. Juraj Jakubisko natočil v roku 2008 film Bathory o krvavej grófke z Čachtického hradu. Na Čachtickom hrade sa natáčali filmy Tajomný hrad v Karpatoch a Dračie srdce. Vďaka projektu KOCR Trenčín región pod názvom Okno do minulosti, pribudli v blízkosti siedmich hradov Trenčianskeho kraja priehľadné grafické panely, ktoré znázorňujú vzhľad daného hradu v minulosti.

tags: #rekonstrukcia #cachtickeho #hradu