Slovensko, krajina s bohatou a často pohnutou históriou, sa stáva dejiskom unikátnych podujatí, ktoré oživujú minulosť a prinášajú ju do povedomia širokej verejnosti. Rekonštrukcie bojov, najmä tých z obdobia druhej svetovej vojny, sa stávajú dôležitým nástrojom edukácie a pripomienky na významné udalosti, ktoré formovali náš súčasný svet. Tieto podujatia, ktoré často zahŕňajú autentické uniformy, dobovú techniku a precízne nacvičené bojové scény, umožňujú návštevníkom zažiť atmosféru minulosti a lepšie pochopiť obete, ktoré boli prinesené v mene slobody.
Oslobodzovanie Bratislavy: Autentické ukážky v centre mesta
Jedným z najvýraznejších príkladov sú simulované boje za oslobodenie Bratislavy spod fašistickej nadvlády, ktoré sa tento rok rozozneli už po piaty raz, tretíkrát priamo v hlavnom meste. Bratislavský Klub vojenskej histórie Carpathia opäť zorganizoval 8. mája, v Deň víťazstva nad fašizmom, ukážku stretu nemeckého Wehrmachtu a Červenej armády. Po vlaňajšom „oslobodení“ historickej budovy Slovenského národného divadla sa teraz organizátori rozhodli presunúť rekonštrukciu bojov na Primaciálne námestie a Uršulínsku ulicu. Táto voľba miesta nebola náhodná. „Je tu veľmi pekná kulisa Primaciálneho námestia, na ktorom nie sú rušivé moderné prvky. Preto aj celá rekonštrukcia bojov je autentická a približuje sa tomu, čo sa tu skutočne mohlo odohrať v apríli 1945,“ vysvetlil Peter Velčický z Klubu vojenskej histórie Carpathia.
Unikátnosť rekonštrukcie vojnových bojov priamo v centre mesta spočíva v mimoriadnej autenticite. Mundúry i zbrane všetkých aktérov akcie boli do detailov autentické, reprodukované ruchy z frontu i zvuky streľby so slepými nábojmi a bojové pokriky dokresľovali atmosféru. Hraná ukážka bola podľa Petra Velčického z Carpathie divadlom v meste. „Samotný scenár bojov je mozaikou viacerých ukážok. Koncepcia ukážok bojov sa pripravuje a nacvičuje dopredu, medzi slovenskými, českými a maďarskými klubmi vojenskej histórie funguje spolupráca,“ povedal Peter Velčický.
Tieto podujatia majú hlbší význam ako len zábava či ukážka vojenskej histórie. Sú mementom, pripomienkou na hrôzy vojny a stratégiou, ako zabezpečiť, aby sa najstrašnejší vojnový konflikt v našich dejinách už nikdy nezopakoval. „Trpeli tu vojaci i obyvatelia mesta,“ zdôraznil Velčický, pripomínajúc vysoké straty na životoch počas oslobodzovania Bratislavy. Fiktívne boje podľa Petra Velčického oživujú významné udalosti nedávnych dejín, a tak zároveň pripomínajú aj úctu voči obetiam vojny.
V hlavnom meste, ktoré bolo počas vojny mimo hlavnej línie bitiek, sa pri jeho oslobodzovaní v rámci Bratislavsko-Brnenskej operácie zviedli najväčšie boje v Rači, Petržalke či na Záhradníckej ulici. Ustupujúca nemecká armáda stihla 3. apríla zničiť Starý most. Pri oslobodzovaní hlavného mesta padlo približne 740 sovietskych a rumunských vojakov, asi 470 nemeckých a maďarských príslušníkov armády a zahynulo viac než sto civilných obyvateľov.
Pripomienka udalostí "Bratislava 2013 - Boje v meste 1945"
V roku 2013 sa Bratislava opäť preniesla o 68 rokov späť v čase a zažila boj o svoje oslobodenie. Akcia pod názvom „Bratislava 2013 - Boje v meste 1945“ mala autenticky priblížiť udalosti z oslobodzovania slovenskej metropoly spod fašistickej okupácie v roku 1945. Na Jesenského ulici a pred historickou budovou SND to vyzeralo ako počas konca druhej svetovej vojny. Organizátori sa najprv snažili navodiť dobový život v Bratislave koncom vojny. Do ulíc poslali historickú električku, ktorú zastavili nemecké vojská spolu s vojakmi Hlinkovej gardy. Vtedy bolo už zďaleka vidieť blížiaci sa boj. „Keď nastal hlavný protiútok sovietskych jednotiek, nemeckí obrancovia sa sťahovali do západných častí Bratislavy,“ opisoval dejiny stovkám okolostojacich ľudí Peter Velčický z Carpathie. Jesenského ulicou tak zneli výstrely, nemecké výkriky a zapálená dymovnica mala imitovať zničenie obrneného vozidla. Improvizovaná Červená armáda prišla až k divadlu a miesto obsadila.
Po prvej radosti Červenej armády však boje neskončili. Pri nástupe vojakov, keď si Sovieti mysleli, že majú vyhrané, ich Nemci prekvapili. Začali strieľať z balkóna divadla. „Táto scénka bola inšpirovaná skutočnou udalosťou. Nejakí poslední fanatici sa vtedy ukrývali v oknách budov, odkiaľ sa snažili zastreliť najmä dôstojníkov, aby armádu paralyzovali,“ vysvetlil pre TASR Velčický. Sovietsky dôstojník, ktorý mal vtedy dostať hlásenie od veliteľa frontovej jednotky, bol zastrelený. Budovu potom armáda prehľadala a ostreľovača Sovieti zabili. Na rekonštrukciu bojov sa Carpathia pripravovala niekoľko mesiacov. „Priamo scenár tvoríme ale asi mesiac dopredu, kde musíme vyladiť všetky detaily. Je tu množstvo techniky a tiež nám ide v prvom rade o bezpečnosť,“ pripomenul Velčický. Nad podujatím prevzali záštitu premiér Robert Fico aj primátor Bratislavy Milan Ftáčnik. „Mali by sme pripomínať udalosti, ktoré viedli k tomu, že sa môžeme sami rozhodovať o svojich vlastných osudoch. Nech je táto udalosť naším spoločným odkazom, že nechceme zabudnúť na to, kto nám priniesol slobodu,“ povedal davu Ftáčnik. Pripomenul, že mnoho mladých ľudí dnes históriu nepozná. Podľa Velčického sa ju takto naučia ľahšie. „Ide o formu, ako im ju podáme.“
Prezentácia historickej techniky
Návštevníci podujatia „Bratislava 1945, boje v meste“ si pred ukážkou bojov mohli na Hlavnom námestí zblízka prezrieť aj historickú techniku, obrnené a štábne vozidlá, motorky alebo delá, ktoré používali armády počas vojny. Boli to originály z druhej svetovej vojny alebo verné repliky. Vystavené exponáty sú vlastníctvom zberateľov z klubov vojenskej histórie zo Slovenska a Českej republiky. Medzi najcennejšie patrili nemecké štábne vozidlo z roku 1938 a americký džíp, ktorý používala aj vtedajšia Červená armáda. Po ulici jazdilo napríklad auto pre protipartizánsky boj na prevážanie menších nákladov pre troch vojakov, sanitárske auto či vozidlo natreté aj žltou farbou nemeckého Wehrmachtu.
Kluby vojenskej histórie (KVH): Strážcovia minulosti a ich výzvy
Na rekonštrukcie vojnových udalostí odohrávajúcich sa na území Slovenska počas druhej svetovej vojny sa zameriava Klub vojenskej histórie (KVH) Juh. Pôsobí v nitrianskom regióne, úzko však spolupracuje so spriatelenými KVH zo Slovenska i zo zahraničia. „Naším cieľom je zabezpečiť a renovovať originálnu, pôvodnú techniku, výstroj alebo vytvoriť verné repliky.“ KVH Juh bol ako občianske združenie zaregistrovaný v októbri 2019. Založila ho partia kamarátov, ktorých spojil hlbší záujem o históriu, najmä z obdobia druhej svetovej vojny. Klub má aktuálne len päť členov. „Vo všeobecnosti sa počty členov takmer vo všetkých kluboch znížili. Hlavnou príčinou boli legislatívne zmeny zákona o zbraniach a strelive. Každý člen si musel spraviť zbrojný preukaz alebo sa zbraní zbaviť, či už predať, alebo ich dať do úschovy na políciu.“
Členovia KVH Juh majú k dispozícii slovenské, nemecké i sovietske uniformy, k tomu prislúchajúcu výzbroj a výstroj. Podľa slov Holku sa vojnové originály dajú kúpiť na rôznych military burzách a bazároch. „Expanzné akustické zbrane, ktoré používame, sú riadne evidované na polícii a každý člen klubu má zbrojný preukaz, aby ich mohol vlastniť. Keďže od ukončenia vojny prešlo 80 rokov, na mnohých predmetoch sa podpísal aj zub času. Preto sa snažíme o konzerváciu alebo aj reštaurovanie takýchto predmetov, aby sme ich zachovali pre ďalšie generácie v podobe výstav,“ skonštatoval predseda klubu. Na potreby rekonštrukcií bojov používajú členovia KVH čo najviac replík. Dôvod je najmä ekonomický. „Je menej bolestivé stratiť v ukážke repliku než originál, aj keď ceny replík takisto nie sú lacná záležitosť,“ vysvetlil Holka. Výrobcovia replík pôsobia najmä v zahraničí, v Poľsku, Česku, ale aj Bielorusku. Časť vecí si dokážu vyrobiť a opraviť aj členovia klubu. Holka označil činnosť KVH za veľmi nákladný, ale aj časovo náročný koníček, pričom podpora štátu je nulová. Práve na účely komunikácie so štátom vzniklo Združenie klubov vojenskej histórie Slovenska. Združenie zastrešuje väčšiu časť KVH na Slovensku.
KVH Juh sa špecializuje na oblasť druhej svetovej vojny, konkrétne Slovenského národného povstania a oslobodzovacích bojov nášho územia. V súčasnosti svoje zbierky rozširuje aj o Československú ľudovú armádu. Každý člen je plne vyzbrojený a vystrojený podľa danej armády, ktorú prezentuje. Z toho vyplýva aj hlavná činnosť klubu, ktorou je účasť na rekonštrukciách bojov v rokoch 1939 až 1945. Ročne absolvujú členovia v priemere desať až 15 ukážok na celom území Slovenska. „Na ukážkach sa už len zúčastňujeme. Pred pár rokmi sme ich aj organizovali, ale z dôvodu úprav zákonov sa táto činnosť výrazne skomplikovala,“ povedal Holka. Členovia klubu sa takisto zúčastňujú na pietnych spomienkach, kladeniach vencov k pomníkom, dokážu zabezpečiť aj malé výstavy. „Spolupracovali sme s Regionálnym múzeom v Mojmírovciach. Naše predmety boli zapožičané do Vojenského múzea v Pohronskom Ruskove. Mali sme aj ponuky na účinkovanie v komparze alebo zapožičanie našich zbierkových predmetov pre potreby filmárov. V tomto roku, vzhľadom na okrúhle 80. výročie oslobodenia, je počet pripravovaných akcií výrazne vyšší ako po minulé roky. „Mnohé z nich sa uskutočnia v rovnakom termíne, nie všade sa aj z dôvodu pracovného vyťaženia vieme zúčastniť,“ zhodnotil situáciu Holka. Podľa neho sa situácia po rokoch, keď neboli žiadne podobné spoločenské aktivity možné, výrazne zlepšila. Najbližšie sa členovia klubu zúčastnia na rekonštrukciách bojov v obci Vinosady v okrese Pezinok v sobotu 12.
Dargovský priesmyk: Kľúčové strety Wehrmachtu a Červenej armády
Pri Dargovskom priesmyku prebiehali kľúčové boje medzi vojskami nemeckého Wehrmachtu a Červenej armády. Pri Pamätníku oslobodenia a víťazstva v Dargovskom priesmyku sa vo štvrtok 18. januára zídu predstavitelia štátnej a verejnej správy, miestnej samosprávy aj občianskych združení, aby si pripomenuli 79. výročie oslobodenia Dargovského priesmyku. Na prelome rokov 1944 a 1945 tu prebiehali kľúčové boje medzi vojskami nemeckého Wehrmachtu a Červenej armády. Pri oslobodzovaní východného Slovenska prišlo o život 22 000 vojakov. Pietny akt kladenia vencov sa začne o 10:30. „Hovorí sa, že ten, kto zabúda na svoju minulosť, nemá ani budúcnosť. Generácie, ktoré tieto udalosti spred 79 rokov prežili, žiaľ, odchádzajú. My sme o ich príbehoch už len počuli. Je však na nás, aby sme odkaz slobody, ktorú nám vybojovali, strážili. Pretože aj aktuálne udalosti nám ukazujú, že slobodu a demokraciu nestačí jednorazovo vybojovať. Treba si ju chrániť,“ uviedol predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.
Bitka o Dargovský priesmyk trvala dlhých 7 týždňov, svojou dĺžkou, intenzitou a počtom obetí patrí medzi najväčšie na území bývalého Československa. V lesoch v Slanských vrchoch sa odohrali jedny z najkrutejších bojov. Trpeli tu nielen vojaci ale aj civilisti, ktorí sa skrývali počas prechodu frontu v lesoch, mnohé dediny boli zničené, či vypálené. Veliteľ 4. ukrajinského frontu armádny generál Ivan Jefimovič Petrov si vybral Dargov ako hlavné miesto prieniku, pretože Dargovský priesmyk uzatvára Košickú kotlinu z východu, a stal sa preto strategickým bodom pre dobytie Košíc. Rozkaz dostala 1. gardová armáda generálplukovníka Andreja Antonoviča Grečka a naľavo od nej v smere na Slanec sa do pohybu dala 18. armáda generálporučíka Antona Josifoviča Gastiloviča. Oproti nim stál XXXXIX. horský zbor generála Karla von LeSuire operačne podriadený veliteľovi nemeckej 1. tankovej armády a zároveň veliteľovi armádnej skupiny Heinrici generálplukovníkovi Gotthardovi Heinricimu. Po ťažkých bojoch a následnom ústupe nemeckých vojsk nasledovalo oslobodzovanie okolitých obcí aj mesta Košice Červenou armádou. Dnes tieto udalosti pripomína Pamätník oslobodenia a víťazstva v Dargovskom priesmyku, ktorého autorom je sochár Vojtech Löffler. Odhalený bol v roku 1955 pri príležitosti 10. výročia bojov o Dargovský priesmyk a každoročne 18. januára sa pri ňom koná pietna spomienka. Košický samosprávny kraj zrekonštruoval pamätník v roku 2022, pričom opravu za 390-tisíc eur financoval zo svojho rozpočtu.
Slovenský štát a Wehrmacht: Zložité vojenské vzťahy
Pochopenie rekonštrukcie bojov Wehrmachtu na Slovensku si vyžaduje aj pohľad na komplexné vzťahy, ktoré existovali medzi Slovenskou republikou a nacistickým Nemeckom počas druhej svetovej vojny. Otázka podielu Nemecka na organizovaní politického, hospodárskeho a vojenského života mladého štátu je kľúčová pre pochopenie dobového kontextu. Po vyhlásení samostatného slovenského štátu 14. marca 1939 pod tlakom medzinárodnej situácie a po zvážení okolností, nasledoval rýchly vývoj, ktorý formoval vojenské vzťahy. Už na druhý deň po vyhlásení SR Wehrmacht okupoval rozsiahle územie na západnom Slovensku až po údolie Váhu. Táto skutočnosť sa často vysvetľuje ako odpoveď Berlína na nedodržanie sľubu predstaviteľov slovenskej vlády, ktorí mali požiadať Veľkonemeckú ríšu o ochranu. V skutočnosti však išlo o realizáciu pôvodného plánu nacistických mocenských špičiek, najmä Wehrmachtu, ktoré požadovali prenesenie hranice zamýšľaného Protektorátu Čechy a Morava z pôvodnej slovensko-moravskej hranice na líniu rieky Váh.
Tlak Nemecka na Slovensko sa prejavil aj v otázke ochranného pásma. V tzv. ochrannej zmluve z 19. a 23. marca 1939, po tom, čo rokovania s Poľskom uviazli na mŕtvom bode, Nemecko súhlasilo s vytvorením „ochranného pásma“ vymedzeného východnými svahmi Malých Karpát, Bielych Karpát a Javorníkov. Len čo však rokovania s Poľskom koncom marca 1939 uviazli na mŕtvom bode, Nemecko okamžite zmenilo postoj k SR. Drancovaniu podobné správanie Wehrmachtu na Slovensku mala upraviť dohoda. Na tento účel začiatkom apríla 1939 Nemecko vyslalo na Slovensko styčného dôstojníka mjr. Beckera. Jeho príchod privítala slovenská administratíva s veľkým uľahčením, pretože práve on odstránil dovtedy nekontrolované rabovanie vojenských skladov a vývoz vojenského materiálu zo Slovenska. Neskoršie odhady stanovili hodnotu vojenského materiálu, ktorý Wehrmacht ilegálne vyviezol zo Slovenska, na vyše 5 miliárd slovenských korún. Rokovania o konečnom usporiadaní vojenských a vojensko-politických pomerov na Slovensku viedli k zriadeniu nemeckej vojenskej komisie (NVK) na čele s gen. F. Barckhausenom. Jej úlohou bolo vyriešiť otázky výzbroje, výstroja bývalej čs. armády, slovenského zbrojného priemyslu, likvidácie chemických zbraní, rozsahu a štatútu ochranného pásma a početného stavu slovenskej armády. Postup NVK a ústretovosť slovenskej strany odrážali nejasnú politiku Nemeckej ríše vo vzťahu k Slovensku.
Po rozpútaní nemecko-sovietskej vojny v júni 1941 nastala nová situácia. Bez riadneho vypovedania vojny sa na tejto agresii už od 23. júna podieľali aj vojenské jednotky slovenskej armády. Vyslanie a udržiavanie slovenských jednotiek na východnom fronte vyvolalo nové potreby aj vo vojenských slovensko-nemeckých vzťahoch. Konflikty medzi slovenským ministrom národnej obrany gen. Čatlošom a nemeckým generálom Schlieperom narastali po lete 1943, keď sa pomery na fronte zmenili. Dôvodmi boli fiasko pri zabezpečovaní osádok pre protiletecké kanóny ríšskej protivzdušnej obrany (tzv. Flakhelfer) a predovšetkým zhoršujúca sa situácia na východnom fronte. Nemecké ukrutnosti proti civilnému obyvateľstvu a porážky na frontoch totálne rozložili bojovú morálku v oboch slovenských divíziách. Množili sa dezercie, pričom dezertovaní vojaci obyčajne skončili v čs. jednotkách. Obavy slovenskej vlády z propagandistického účinku zlyhania divízií viedli k napätiu. V októbri 1943 pri Melitopole prebehlo okolo 2700 slovenských vojakov k Červenej armáde. Tieto udalosti viedli k vzájomnému obviňovaniu a konflikt vyvrcholil v máji 1944, keď poľný maršal Keitel žiadal od Čatloša, aby postavil 10 slovenských stavebných práporov na opevňovacie práce v predhorí Karpát. Čatloš poprel, že dal takýto sľub, a obvinil nemeckého generála, že zavádza. Schlieperova pozícia sa stala neudržateľná a Hlavné veliteľstvo brannej moci začalo rozmýšľať o jeho vystriedaní.
Druhá svetová vojna a Slovensko: Globálny a lokálny pohľad
8. mája 2020 si svet pripomenie už 75. výročie skončenia druhej svetovej vojny, ktorá sa začala 1. septembra 1939. V tento deň nacistické Nemecko a jeho spojenec Slovensko spoločne zaútočili na Poľsko. Druhá svetová vojna potom trvala dlhých 2 194 dní. V Európe sa skončila podpísaním bezpodmienečnej kapitulácie Nemecka 8. mája 1945. Jej definitívny koniec však nastal podpísaním bezpodmienečnej kapitulácie Japonska na americkej bojovej lodi v Tokijskom zálive dňa 2. Do tejto doposiaľ najstrašnejšej vojny v dejinách ľudstva sa postupne zapojilo viac než 60 krajín sveta, v ktorých žilo cca 80 % vtedajšej svetovej populácie. Priama bojová činnosť zasiahla územie 40 štátov: bojovalo sa v Európe, severnej Afrike, Atlantiku, Oceánii, v južnej a juhovýchodnej Ázii. Do armád bojujúcich štátov bolo postupne zaradených až 110 miliónov ľudí. Počas šiestich rokov trvania vojny zomreli a utrpeli zranenia desiatky miliónov ľudí. Podľa najnovších vedeckou obcou akceptovaných údajov v nej zahynulo cca 60 miliónov ľudí.
Zo súhrnného počtu týchto vojnových obetí pripadá približne 83 % na príslušníkov štátov protifašistickej koalície a 17 % obetí na obyvateľstvo mocností Osi a ich Spojencov. Najväčšie straty, takmer 27 miliónov vojakov a civilistov, utrpel vtedajší Sovietsky zväz. Do vtedajšieho vojnového diania, ktoré definitívne zmazalo rozdiely medzi zázemím a frontom, aktívne vstúpila aj vtedajšia Slovenská republika, ktorej branná moc sa ako prvá ocitla na fronte po boku nemeckého Wehrmachtu pri napadnutí Poľska. O rok a pol neskoršie potvrdilo vojnové spojenectvo Slovenskej republiky s nacistickým Nemeckom vyslanie slovenskej armádnej skupiny s 50 689 mužmi do ťaženia proti Sovietskemu zväzu. Po účasti vo vojne proti Poľsku a zapojení sa do vojny proti Sovietskemu zväzu, vyhlásila Slovenská republika ako signatár Paktu troch mocností dňa 12. decembra 1941 vojnu Spojeným štátom americkým a Veľkej Británii. Vojaci slovenskej armády tak od začiatku druhej svetovej vojny do jej posledných dní na európskom bojisku, okrem územia svojej vlasti, pôsobili na území súčasných desiatich krajín, a to Poľska, Ukrajiny, Bieloruska, Ruska, Moldavska, Rumunska, Maďarska, Rakúska, Talianska a Česka. Ich činnosť mala rôznu podobu.
Účasť Slovákov v protifašistickom odboji
Na druhej strane od prvých dní vojny sa Slováci a príslušníci národností žijúcich na území Slovenska aktívne zapojili na rôznych bojiskách do vojnových operácií proti nacistickému Nemecku a jeho satelitom, a to nielen v čs. vojenských zahraničných jednotkách, v povstaleckej 1. čs. Čs. vojenské jednotky vytvorené v zahraničí sa zúčastnili bojov v Poľsku a vo Francúzsku, podieľali sa na protivzdušnej obrane Veľkej Británie, na leteckej vojne proti Nemecku a jeho spojencom v radoch britského kráľovského letectva, invázie do severného Francúzska, Arnhemskej a Rýnskej výsadkovej operácie, bojovali v severnej Afrike a v Sýrii. Do bojov pri oslobodzovaní Slovenska, trvajúcich od prvej dekády septembra 1944 do začiatku mája 1945, sa aktívne zapojili príslušníci 1. čs. armádneho zboru v ZSSR, ktorý bol sformovaný na území vtedajšieho Sovietskeho zväzu. 1. čs. armádny zbor počas týchto bojov pôsobil v rámci vojsk sovietskej Červenej armády, v podriadenosti veliteľovi armády, v rámci ktorej bol nasadený na príslušnom úseku sovietsko-nemeckého frontu. Jeho bojová činnosť spojená s oslobodzovaním Slovenska sa začala 9. septembra 1944, t. j. v deň jeho nasadenia do bojov v Karpatsko-duklianskej operácii. Definitívne sa skončila prechodom jeho hlavných síl cez slovensko-moravskú hranicu v Javorníkoch 3. mája 1945. Počas tohto obdobia sa príslušníci zboru na území Slovenska zúčastnili na realizácii Karpatsko-duklianskej operácie, ktorá bola súčasťou Východokarpatskej operácie Červenej armády (8.9. - 28.10.1944), Východoslovenskej operácie (20.11. - 31.12.1944), Západokarpatskej (12.1. - 28.2.1945) a Ostravskej operácie (10.3. - 5.5.1945). Do konca oslobodzovacích bojov sa ešte zapojili do Pražskej operácie na území Moravy, a symbolickým zakončením ich bojovej cesty sa stal slávnostný pochod jednotiek 1. čs. armádneho zboru ulicami Prahy dňa 17. Čs. vojenské jednotky, ktoré sa počas druhej svetovej vojny sformovali na území Poľska, Francúzska, Stredného východu, Veľkej Británie a Sovietskeho zväzu, ako aj jednotky povstaleckej 1. čs. Účasť Slovákov v čs. protifašistickom odboji v rokoch druhej svetovej vojny má svoje osobitné a nezastupiteľné miesto v novodobej histórii Slovenska.
Karpatsko-duklianska operácia a Boje na Ondave
Na severovýchode Slovenska, v oblasti, ktorá bola svedkom ťažkých bojov počas druhej svetovej vojny, sa odohrávajú podujatia pripomínajúce Karpatsko-dukliansku operáciu. V priestoroch Prírodného vojenského múzea vo Vyšnom Komárniku, kde sa nachádza 55 exponátov ťažkej bojovej techniky z obdobia druhej svetovej vojny, sa uskutočnila pozemná ukážka s dobovou technikou a leteckými súbojmi. Klub vojenskej histórie Krasnogvardejci Košice a obec Vyšný Komárnik pripravili akciu, ktorá preniesla návštevníkov do čias oslobodzovacích bojov. Takmer 150 účinkujúcich v dobových uniformách Nemeckej armády, Československého armádneho zboru a Červenej armády bojovalo ako o život. V ukážke sa predstavili dobové vozidlá ako nákladné vozidlo Praga RN, Jeep Willis, Dodge, Kuglwagen, obrnený transportér OT 810 prerobený na nemecký SdKfz 251, obrnené vozidlo Gaz 64 a dve motorky so sajdkami. O sugestívne letecké súboje sa postarali členovia Retro Sky Teamu z Košíc na lietadlách prerobených na nemecký Messerschmitt BF 109 a ruský Yak-52.
Rekonštrukcia udalostí z druhej svetovej vojny pod názvom „Boje na Ondave“ sa konala v rekreačnej oblasti Domaša Dobrá. Toto podujatie, organizované obcou Kvakovce, Randal Agency a Prešovským klubom vojenskej histórie Dukla, malo ambíciu ponúknuť program s pridanou historickou hodnotou a pripomenúť odkaz túžby, nádeje a viery v slobodný svet. „Na východnom Slovensku sa z pohľadu vývoja udalostí v závere 2. svetovej vojny odohrávali kľúčové boje. Karpatsko-duklianska operácia bola najväčšou akciou, na ktorú potom nadväzovali ďalšie. Jednou z nich bola aj Ondavská operácia, v ktorej proti sebe stáli spolu so sovietskou Červenou armádou vojaci 1. Československého armádneho zboru,“ uviedol Daniel Hurai, predseda Prešovského klubu vojenskej histórie Dukla. Na Domaši sa predstavilo približne päťdesiat komparzistov, ktorí mali k dispozícii originálnu dobovú kolesovú techniku a dobové zbrane po exspanzno-akustickej úprave, ktoré vydávali takmer totožný zvuk ako originálne prevedenia. Súčasťou bojov bola aj prepracovaná podpora v podobe rôznej pyrotechniky, ktorá znásobovala zážitok. Rekonštrukcia na Domaši bola symbolickou poctou všetkým hrdinom, ktorí bojovali v operáciách na území Slovenska a Česka. „Ondavská operácia sa rozvinula po Karpatsko-duklianskej operácii a mala ľahší charakter. V tom čase prebiehali ústupové boje Wehrmachtu a Maďarskej ľudovej armády, na ktorých tlačili naši vojaci spolu s Červenou armádou,“ dodal Hurai. Podujatie bolo doplnené večernou spomienkovou plavbou na lodi Bohemia, počas ktorej zaspievala prešovská pesničkárka Viki Olejárová piesne Karla Kryla.
Dátum víťazstva: Historické interpretácie a pamiatka obetí
Oslavy kapitulácie nacistického Nemecka v máji 1945 sa v minulosti často podriaďovali politickým záujmom. Ako v minulosti pre agentúru SITA povedala historička z Historického ústavu SAV Marína Zavacká, v štátoch pod vplyvom Zväzu sovietskych socialistických republík (Sovietsky zväz) sa presadil ako pamätný dátum ukončenia 2. svetovej vojny 9. máj. Rozdiel v datovaní sa opieral o fakt, že keď 8. mája o 23:00 vstúpil do platnosti dokument o bezpodmienečnej kapitulácii hitlerovského Nemecka podpísaný bojujúcimi stranami na hlavnom veliteľstve sovietskych vojsk v nemeckom Karlshorste (predmestie Berlína), bol v Moskve pre časový posun už 9. máj. Problém podľa Zavackej spôsobilo i to, že jeden akt kapitulácie sa uskutočnil už 7. mája 1945 vo francúzskom Remeši, z pohľadu Sovietskeho zväzu však nebol dostatočne reprezentatívny. Preto sovietske vedenie vyžadovalo, aby kapitulačný ceremoniál prebehol nanovo, za prítomnosti predstaviteľov západného aj východného frontu, a to priamo v Berlíne.
„V bývalom Československu sa navyše zdôrazňovalo, že až 9. mája ráno vošli tanky Červenej armády do Prahy. V čase Studenej vojny sa májová spomienka na spoločné víťazstvo všetkých spojencov nad Treťou ríšou redukovala na výročný deň oslobodenia štátu, pri ktorom sa zasa pripomínala výlučne Červená armáda, respektíve Česi a Slováci na východnom fronte,“ vysvetlila Zavacká. Len postupne sa podľa historičky do oficiálnej verzie sviatku vracali príslušníci domáceho odboja, aktívni v zápase proti nacizmu už od roku 1939, či postavy z exilovej československej vlády v Londýne. „V časoch politického uvoľnenia sa začala spomínať aj účasť francúzskych zajatcov a amerických letcov v SNP, v posledných rokoch sa konečne výraznejšie pripomína aj obeť vojakov rumunskej armády, ktorých len vo Zvolene leží vyše desaťtisíc,“ povedala Zavacká. Spôsob pripomínania si konca vojny prechádzal podľa historičky zaujímavým vývojom aj v samotnom Sovietskom zväze. „Hoci sa tam 9. máj každoročne pripomínal novinovými článkami a večernými koncertmi, sviatočným voľným dňom sa stal až pri príležitosti 20. výročia roku 1965. Odvtedy sa datujú aj tradičné vojenské prehliadky na Červenom námestí v Moskve. Sám Josif Vissarionovič Stalin sa síce štylizoval do roly geniálneho vojvodcu, no o vyzdvihovanie zásluh iných živých veteránov záujem nemal, vnímal ich ako konkurenciu pre svoj osobný hrdinský kult,“ vysvetlila Zavacká. Pripomenula, že napríklad v roku 1950 bol pre svoju vysokú popularitu maršal Georgij Konstantinovič Žukov vynechaný aj z finálnych scén filmu o páde Berlína. „Vojaci Červenej armády, ktorí videli životnú úroveň ‚na západe‘, boli považovaní za nespoľahlivých a po návrate často držaní pod dozorom. Oslobodení zajatci mali nálepku zradcov, lebo ‚prežili u nepriateľa‘, a tragické boli aj osudy vdov a sirôt po nezvestných padlých vojakoch, ktoré nemali nárok na podporu, lebo nedokázali preukázať, že dotyčný nedezertoval,“ uviedla historička.
Zmeny v sovietskej politike sa podľa Zavackej výrazne odrážali aj na tom, ako sa vojna pripomínala u nás. „Po Stalinovej smrti sa tamojšie pomery postupne uvoľnili a do Československa začali prichádzať početné delegácie bývalých frontových bojovníkov. Prekvapení tu zisťovali, koľkí z ich starých spolubojovníkov sa medzičasom tiež stali obeťami stalinizmu, napríklad v súvislosti s procesom proti Viliamovi Žingorovi (počas Slovenského národného povstania významný organizátor partizánskeho hnutia, po vojne prenasledovaný za kritiku komunistickej strany, krivo obvinený z protištátnej činnosti a popravený, pozn. SITA). Paradoxne, práve vďaka vplyvu sovietskych návštev v 60. rokoch sa vo viacerých prípadoch urýchlil proces spoločenskej rehabilitácie účastníkov odboja, ktorých vtedy ešte stále prenasledovali tunajší stalinisti,“ dodala historička.
Boje po oficiálnom ukončení vojny
Napriek oficiálnemu ukončeniu druhej svetovej vojny v Európe, ktoré si na Slovensku pripomíname 8. mája, neznamenal tento dátum v roku 1945 koniec všetkých bojov na území vtedajšieho Československa. Ako pre agentúru SITA v minulosti povedal historik z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied Martin Posch, celé územie Československa v tej dobe ešte nebolo plne pod kontrolou československej vlády, a to z viacerých dôvodov. „Na danom území sa nachádzali spojenecké jednotky, či už sovietska Červená armáda, prípadne americká 3. armáda pod velením generála Georgea Smitha Pattona v západných Čechách, ktoré, pochopiteľne, počúvali rozkazy svojich veliteľov a nie predstaviteľov československej vlády. Ich aktivita vychádzala aj z faktu, že sa prevažne v západnej časti Československa nachádzali nemecké jednotky, ktoré sa pokúšali dostať sa do amerického a nie sovietskeho zajatia,“ vysvetlil Posch.
Aktivity nemeckých jednotiek v posledných momentoch druhej svetovej vojny podľa Poscha skomplikovalo Pražské povstanie, ktoré vypuklo 5. mája, teda len niekoľko dní pred oficiálnym ukončením bojov. „Povstalecká Praha bola prekážkou pre nemecké jednotky pri spomínanej snahe dostať sa do amerického zajatia. Ôsmeho mája sa skončili aj boje v Prahe, keď povstalci umožnili po niekoľkých dňoch krvavých bojov bez dostatočnej výzbroje odchod nemeckých jednotiek z Prahy. Avšak až po tom, ako podpísali kapituláciu,“ povedal Posch s tým, že boje v Prahe neboli posledným ozbrojeným stretom s nemeckými jednotkami. Jednotky Waffen SS sa totiž podľa Poscha nepodriadili dohode s Českou národnou radou a pokračovali v bojoch. „Niektoré nemecké jednotky sa pokúsili prebojovať cez uzavretú demarkačnú líniu na západ aj po oficiálnom ukončení bojov. Posledný takýto veľký pokus sa uskutočnil 12. mája 1945,“ vysvetlil. Dodal, že ukončením oficiálnych bojov v Československu sa neskončili všetky armádne operácie, keďže 17. mája 1945 sa začalo obsadzovanie pohraničného územia československými jednotkami, ktoré bolo odtrhnuté od Československa počas Mníchovskej dohody na jeseň roku 1938.
tags: #rekonstrukcia #bojov #wehrmacht