Karpatsko-duklianska operácia, jedna z najkrvavejších a najrozsiahlejších horských bitiek druhej svetovej vojny, sa odohrala na jeseň roku 1944 na severovýchodnom Slovensku. Jej hlavným cieľom bolo prepojiť sily Slovenského národného povstania (SNP) so sovietskymi armádami a otvoriť tak cestu k oslobodeniu Česko-Slovenska. Do histórie vošla ako jedna z najväčších horských bitiek 2. svetovej vojny.
Vznik a strategický význam operácie
S Karpatsko-duklianskou operáciou sa pôvodne vôbec nepočítalo. Zmenilo to SNP, ktoré mali sovietski a československí vojaci podporiť. Dukliansky priesmyk sa vybral preto, lebo to bola najkratšia cesta, ako pomôcť Slovenskému národnému povstaniu. Sovietske hlavné velenie schválilo útočnú vojenskú operáciu na smeroch Krosno - Dukliansky priesmyk - Prešov a Sanok - Lupkovský priesmyk - Medzilaborce. Na ofenzívu boli vyčlenené 38. armáda 1. ukrajinského frontu pod velením generála Kirila Moskalenka a časť 1. gardovej armády 4. ukrajinského frontu pod velením generála Andreja Grečka. Súčasťou 38. armády bol aj 1. československý armádny zbor na čele s generálom Janom Kratochvílom.
Základným predpokladom úspechu Slovenského národného povstania bolo rýchle spojenie povstaleckých ozbrojených síl na strednom Slovensku s Červenou armádou. Organizátori povstania počítali s tým, že sovietskym vojskám otvorí cestu cez karpatské priesmyky Východoslovenská armáda, tento zámer však stroskotal. Nemci totiž väčšinu jednotiek Východoslovenskej armády na prelome augusta a septembra 1944 odzbrojili a sami zaujali obranu na karpatských hrebeňoch.
Priebeh bojov a Údolie smrti
Karpatsko-duklianska operácia začala ráno 8. septembra 1944. Predpoklad, že útočiace vojská dosiahnu v priebehu piatich dní Prešov, sa zakrátko ukázal ako príliš optimistický. Početnú a technickú prevahu na strane Červenej armády totiž eliminoval horský terén a dôkladne vybudované obranné postavenia. Dažde a hmly na dôvažok výrazne obmedzovali činnosť sovietskeho letectva.
V dňoch 21. - 27. októbra 1944 došlo v „Údolí smrti“ medzi obcami Nižná Pisaná a Kapišová k najťažším bojom počas celej operácie. Oblasť sa stala dejiskom najintenzívnejších bojov, ktoré si vyžiadali obrovské straty na oboch stranách. Tanky, ktoré sa dnes nachádzajú v tomto regióne, sú priamym svedectvom o brutalite týchto bojov.
Tabuľka: Odhadované straty bojujúcich strán
- 38. armáda: 13 500 padlých, nezvestných a zomrelých, 48 000 ranených.
- 1. československý armádny zbor: 1 630 padlých a nezvestných, vyše 4 000 zranených.
- Nemecký Wehrmacht: Odhadované straty presahujúce 22 000 vojakov.
Historický odkaz a dnešná podoba bojiska
Dňa 6. októbra 1944 sa podarilo vojakom československého armádneho zboru prekročiť štátnu hranicu na Dukle. V rovnakom priestore prekročili 6. októbra 1944 štátne hranice predsunuté časti 1. československého armádneho zboru. Dnes si obete Karpatsko-duklianskej operácie pripomíname pri Pamätníku československých vojakov na Dukle, kde sa nachádza aj vojenský cintorín s 565 hrobmi príslušníkov Československého armádneho zboru.
V posledných rokoch prešlo osem tankov T-34 v katastri obce Kružlová renováciou. V mikroregióne Údolia smrti, ktorý tvorí deväť obcí, sa nachádza celkovo 18 tankov. Členovia mikroregiónu Údolia smrti vyvíjajú maximálne úsilie na prilákanie čo najväčšieho počtu turistov. Nárast turizmu svedčí o tom, že téma vojenskej histórie a miesta spojené s ňou majú stále veľký potenciál prilákať návštevníkov.
tags: #rekonstrukcia #bojov #na #dukle #kedy