Americká občianska vojna, známa aj ako vojna Severu proti Juhu, predstavuje najkrvavejší konflikt v dejinách Spojených štátov amerických. Toto obdobie, trvajúce od roku 1861 do roku 1865, nebolo len bojom o záchranu Únie, ale predovšetkým hlbokým spoločenským, ekonomickým a ideovým stretom, ktorý formoval budúcnosť celej krajiny.
Korene konfliktu: Rozdelené Spojené štáty
Hlavnými príčinami vypuknutia vojny boli ekonomické, sociálne a ideové rozdiely medzi severnými a južnými štátmi USA. Zatiaľ čo severné štáty boli do podstatnej miery priemyselné, hospodárstvo južných štátov bolo založené najmä na poľnohospodárskej produkcii veľkých fariem a plantáží a na využívaní otrokov ako pracovnej sily. Najväčšie názorové rozdiely medzi Severanmi a Južanmi sa spravidla prejavovali v odlišnom pohľade na suverenitu jednotlivých štátov, no najmä na otázku otrokárstva, ktorá vyvolávala spoločenské napätie.
V roku 1860 zvíťazil v prezidentských voľbách republikánsky kandidát Abraham Lincoln. Keď roku 1860 zvíťazil v prezidentských voľbách republikánsky kandidát Abraham Lincoln, jedenásť južných štátov radšej postupne vystúpilo z Únie, aby nemuselo prijať vládu nepriateľskú k ich záujmom. Spojili sa do Konfederácie amerických štátov a za prezidenta si zvolili Jeffersona Davisa.
Vypuknutie vojny a prvé strety
Občianska vojna sa začala 12. apríla 1861, keď konfederačné vojská pod velením generála P. G. T. Beauregarda začali ostreľovať Fort Sumter pri Charlestone. Lincoln odmietol a 12. apríla 1861 vojaci Konfederácie napadli pevnosť. Začali tým prvú etapu americkej občianskej vojny.
Prvá bitka sa odohrala pri Bull Run v severnej Virgínii v júli 1861. Tu sa neskúsení konfederační vojaci pod vedením Pierra Beauregarda stretli s rovnako neskúsenými federálmi pod vedením Irvina McDowella. „Yankeeovia“ zo Severu zatláčali „rebelov“ z Juhu nazad, kým sa konfederačné vojská nespojili s posilami a neprinútili vojská Únie k bezhlavnému úteku späť do Washingtonu.
Animované bitky - Prvá bitka pri Bull Run - Americká občianska vojna 1861
Zlomové momenty: Gettysburg a Vicksburg
Gettysburg sa často považuje za rozhodujúci obrat v americkej občianskej vojne. Jeho armáda sa 1. - 2. júla 1863 stretla s Potomackou armádou Georga Meada na nedobrovoľne vybratom bojisku pri meste Gettysburgu v Pensylvánii. Po tvrdých bojoch s takmer dvojnásobnou presilou Severanov utrpeli Južania porážku, tretina vojakov južanskej armády padla.
Súčasne s bitkou pri Gettysburgu sa generál Ulysses Grant dostal k mohutne pevnému mestu Vicksburg a niekoľko mesiacov ho obliehal. 4. júla začala zničená armáda ustupovať, v ten istý deň sa vzdala konfederačná posádka vo Vicksburgu a generál Grant zajal 30 000 obyvateľov mesta. Konfederácia bola teraz rozdelená riekou Mississippi na dve časti.
| Bitka | Dátum | Výsledok |
|---|---|---|
| Bull Run (Manassas) | júl 1861 | Víťazstvo Konfederácie |
| Antietam | september 1862 | Nerozhodne (strategická výhoda Únie) |
| Gettysburg | júl 1863 | Víťazstvo Únie |
| Vicksburg | júl 1863 | Víťazstvo Únie |
Záverečná fáza a kapitulácia
V marci 1864 prišiel na východ generál Grant, aby prevzal velenie nad Potomackou armádou a začal útok proti Leeovi. Grantova neúprosnosť nakoniec priniesla svoje ovocie. Medzitým sa iný generál Únie, William Sherman, vydal na Juh, na pochod do srdca Konfederácie. V auguste sa Shermanovi podarilo dobyť Atlantu. V novembri sa Shermanova armáda v počte 62 000 mužov vydala nepriateľským územím naprieč Georgiou k moru do prístavu Savannach.
9. apríla v Appomattoxe v budove súdu prijal Lee kapitulačné podmienky, diktované Grantom, čo vyvolalo nadšenie medzi Severanmi. Počas štyroch rokov boja zahynulo asi 618 000 mužov. Na druhej strane vojna ukončila otroctvo černochov a viedla k podmaneniu Juhu, ktorý bránil rozmachu moderného podnikateľského Severu.
Rekonštrukcia Juhu a historické dedičstvo
Ihneď po vojne sa začala tzv. rekonštrukcia Juhu - proces hospodárskej obnovy, ktorý trval až do roku 1877. Boli prijaté zásadné dodatky americkej ústavy: 13. dodatok zrušil otroctvo, 14. dodatok zaručil rovnosť pred zákonom a 15. dodatok udelil volebné právo Afroameričanom. Napriek odporu južanských elít bola podstata programu rekonštrukcie splnená.
Americká občianska vojna patrila medzi prvé priemyselné vojny, kde sa vo veľkej miere využívali železnice, telegraf, parníky, obrnené lode a hromadne vyrábané zbrane. Dnes sú tieto udalosti pripomínané prostredníctvom historických rekonštrukcií bitiek, ktoré sa konajú na miestach pôvodných stretov, aby priblížili atmosféru a tragédiu tohto bratovražedného boja.
tags: #rekonstrukcia #bitky #z #americkej #obcianskej #vojny