Rekonštrukcia bašty Alžbetka na Šarišskom hrade: Od histórie k interaktívnej budúcnosti

V nasledujúcich chvíľach máme na pláne príjemnú krátku túru - a predsa ďalekú cestu, pretože pôjdeme do dávnej histórie: do histórie regiónu Šariš. A vyjdeme na rovnomenný hrad. Hrad Šariš je z 13. storočia a patrí k najrozsiahlejším stredovekým hradom na Slovensku. Šarišský hrad, jedna z najrozsiahlejších stredovekých hradných zrúcanín na Slovensku, nachádzajúci sa nad mestom Veľký Šariš v okrese Prešov, prechádza v súčasnosti intenzívnou fázou rekonštrukčných a konzervátorských prác.

Tieto snahy sú neoddeliteľne spojené s projektmi zameranými na obnovu kultúrneho dedičstva, ktoré nielen zvyšujú historickú a architektonickú hodnotu tohto kráľovského objektu, ale zároveň prispievajú k sociálnej integrácii a zamestnanosti v regióne. Systematická obnova, ktorá sa na hrade rozbehla už v roku 2011, prechádza novými etapami, pričom mimoriadnu pozornosť venuje obnove konkrétnych častí, ako je dominanta hradu - Donjon - a najmä obnova bašty číslo 6, známej ako Alžbetka. Celkovo je podľa Babuščáka zrekonštruovaný na 40 až 50 percent.

Prístup na hrad Šariš je komfortný. Dokonca aj zo vzdialenejších kútov sa tam dostanete rýchlo, lebo neďaleko je diaľnica. Pešo sa dá vyjsť hore po žltej značke zo Šarišských Michalian; z Veľkého Šariša vedie okrem značky hore aj cyklotrasa. Je to aj dobrý terén pre bežcov. Šarišský hrad je obľúbeným výletným miestom, ktoré návštevníkom ponúka nielen historický pohľad do minulosti, ale aj krásne výhľady na okolité pohoria.

Bašta Alžbetka: História, povesť a plánovaná obnova

Najstaršia bašta na Šarišskom hrade, zvaná Alžbetka, sa čoskoro dočká rekonštrukcie. Je to jedna z najstarších bášt na hrade. Niekedy stála samostatne, je jediná viditeľná z Veľkého Šariša. Jedným z kľúčových bodov súčasnej obnovy je pokračovanie v obnove bašty číslo 6, ktorá je opradená povesťami a je známa ako Alžbetka. Táto bašta je považovaná za jednu z najstarších na hrade a je unikátna tým, že kedysi stála samostatne a je jediná viditeľná z obce Veľký Šariš.

Pôvod názvu „Alžbetka“ sa viaže k povesti o princeznej Alžbetke, ktorá z tejto bašty údajne skočila z nešťastnej lásky, avšak pád prežila. Správca hradu Ladislav Babuščák pre TASR uviedol, že v rámci dlhodobého cieľa mesta Veľký Šariš, pod ktorého správou sa hrad nachádza, je dokončenie rekonštrukcie tejto bašty prioritou, popri obnove obvodovej hradby horného hradu. Občianske združenie Hradba Šariš je primárne zameraná na obnovu Hradu Šariš a pamiatok v regióne Veľkého Šariša. Okrem rekonštrukcie obvodovej hradby horného hradu plánuje mesto Veľký Šariš na tamojšom hrade dokončiť i rekonštrukciu bašty, ktorú nazývajú Alžbetka.

Fázy a detaily rekonštrukcie

Informoval o tom Michal Keruľ z Občianskeho združenia Hradby Šariš. Plány pre Alžbetku sú ambiciózne. V prvej fáze sa podľa Keruľa vypracuje architektonicko-historický výskum, archeologický výskum a realizačný projekt. Michal Keruľ z Občianskeho združenia Hradba Šariš, ktoré sa primárne zameriava na obnovu hradu, potvrdil, že v druhej fáze, s ktorou by chceli začať v nasledujúcom období, sa pristúpi k samotnej obnove bašty.

Konkrétne práce spomínané v súvislosti s novou etapou zahŕňajú nutnosť postaviť strechy, zhotoviť krytiny, schodisko a podlažia v rámci rekonštrukcie bašty č. 6. Ako dodal, optimálne by bolo, keby bašta mala vo finálnej podobe aj strechu a ochodzu. Vznikol by tak priestor na reprezentačné priestory a vyhliadku. Optimálny stav pre finálnu podobu je, aby bašta disponovala strechou a ochodzou, čím by vznikol priestor na reprezentačné priestory a vyhliadku. Rekonštrukcia obvodovej hradby horného hradu je rozsiahly projekt, ktorý v kombinácii s obnovou Alžbetky znamená, že hrad postupne získava svoju pevnostnú siluetu späť.

Financovanie a projekt „Ľudia a Hrady“

Zintenzívnenie rekonštrukčných prác na Šarišskom hrade je priamo naviazané na novú etapu projektu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR v spolupráci s Ministerstvom kultúry SR. Tento projekt, ktorý má za cieľ zapojenie nezamestnaných osôb do obnovy kultúrneho dedičstva, funguje na Slovensku od roku 2011, hoci v priebehu rokov prechádzal zmenami a na istý čas bol v roku 2021 pozastavený, no v súčasnosti opäť úspešne funguje.

Ako vysvetlil minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Erik Tomáš počas tlačovej konferencie na hrade, „čaro tohto projektu spočíva v tom, že na jednej strane obnovujeme kultúrne pamiatky, na druhej strane dávame nezamestnaným ľuďom prácu.“ Celá táto nová vlna obnovy hradov v rámci projektu Ľudia a Hrady zahŕňa 31 hradov z celého Slovenska, pričom na tento účel bolo vyčlenených celkovo 12,5 milióna eur. Očakáva sa, že práce potrvajú približne 18 mesiacov a celkovo by malo byť zamestnaných 450 ľudí naprieč obnovovanými pamiatkami. Na Šarišskom hrade sa od 1. mája podieľalo na prácach vyše dve desiatky pracovníkov, presne 24 ľudí, ktorí našli prácu v rámci tohto programu.

Na Šarišskom hrade boli vytvorené pracovné miesta na pozíciách ako samostatný pracovník, pomocný pracovník, koordinátor a majster. Títo pracovníci, z ktorých niektorí sú z marginalizovaných rómskych komunít, si zarobia v rozmedzí od 750 do 1 350 eur v závislosti od zastávanej pozície. Nad ich prácou dohliada majster Jozef Dobrovič, ktorý robotníkov pochvaľuje: „Nemusím ich do roboty naháňať. Sú šikovní, chcú a niektorí sú tu aj takí, ktorí už na hrade pracovali v minulosti.“

Dôležitou súčasťou obnovy je aj nezištná práca dobrovoľníkov, ktorí v minulosti pomáhali aj na objekte bašty číslo 6. Ich práca bola v minulosti spojená s archeologickým výskumom, po ktorom mal nasledovať aj architektonicko-historický výskum. Občianske združenie Hradba Šariš, ktorého pôsobnosť je zameraná predovšetkým na obnovu hradu a pamiatok v regióne Veľkého Šariša, je kľúčovým partnerom pri koordinácii týchto aktivít. Sociálna Implikácia: Zapojením nezamestnaných, vrátane osôb z marginalizovaných komunít, projekt priamo rieši otázku dlhodobej nezamestnanosti. Poskytnutie kvalifikovanej práce s príjmom 750 až 1 350 eur nielen zabezpečuje obživu, ale tiež odovzdáva účastníkom nové, cenné stavebné a konzervátorské zručnosti.

Grantový program „Šariš ľuďom“

K obnove prispievajú aj lokálne iniciatívy. Šesť neziskových organizácií uspelo v grantovom programe Šariš ľuďom, v rámci ktorého si rozdelia 16.000 eur. O finančnú podporu sa uchádzalo 20 žiadateľov, 15. ročník súťaže bol orientovaný na projekty, ktoré podporujú rozvoj cestovného ruchu a pomáhajú revitalizovať pamiatky, krásy alebo iné symboly Prešovského kraja. Grantový program organizuje Komunitná nadácia Veľký Šariš, finančne podporuje Pivovar Šariš. Ako informoval manažér pivného závodu Ján Čerkala, v tomto ročníku sa rozhodli pre zmenu pravidiel. Výška finančnej podpory tentoraz nebola limitovaná, čím chceli prispieť k väčšiemu pozitívnemu dopadu na región.

Víťazné projekty sú zamerané na obnovu bašty Alžbetka na Hrade Šariš, kam pôjde najvyššia čiastka 5500 eur. Od začiatku grantového programu pivovar daroval takmer 300.000 eur na celkovo 146 projektov. Prvých desať rokov ešte pod hlavičkou Občianska voľba, neskôr už pod názvom Šariš ľuďom.

Rozdelenie finančnej podpory v rámci grantového programu Šariš ľuďom:

Alchýmia v bašte: Neobjasnený nález a budúca expozícia

Plány na využitie obnovenej Alžbetky sú spojené s fascinujúcim archeologickým nálezom. Správca hradu, Ladislav Babuščák, naznačil, že v bašte plánujú vytvoriť expozíciu alchýmie. K tomuto nápadu ich inšpiroval zvláštny nález: „Na hrade sme našli olovenú tabuľku asi veľkosti dlane, do ktorej sú vyryté znaky, ktoré nikto na svete nevie rozlúštiť.“

Tieto záhadné znaky boli zaslané na analýzu do Londýna, kde potvrdili, že s najväčšou pravdepodobnosťou ide o alchymistické znaky. „Takže idea je vytvoriť interaktívnu expozíciu, kde by ľudia mohli vidieť, ako si v stredoveku predstavovali hľadanie kameňa mudrcov, elixíru lásky alebo večného života,“ priblížil Babuščák. Kultúrna Implikácia a Vzdelávanie: Zriadenie interaktívnej expozície alchýmie v Alžbetke, inšpirovanej nerozlúštiteľným nálezom, transformuje hrad z pasívnej ruiny na aktívne vzdelávacie centrum.

Špecifiká stavebných prác a materiálov

Práce, ktoré vykonávajú, sú rozsiahle a zahŕňajú napríklad dokončenie drevených dielní na hradnom nádvorí, ukončenie drevenej ochodze a opravu muriva pri ochodzi. Robotníci v čase prítomnosti novinárov začisťovali murivo od päty až po vrch, odstraňujúc husté náletové dreviny. Intenzívne práce na zintenzívnení rekonštrukčných a konzervátorských prác na hrade zahŕňajú detailné úkony, ktoré sú nevyhnutné pre dlhodobú stabilitu zrúcaniny. Práca robotníkov, ktorých má pod kontrolou majster Jozef Dobrovič, sa sústreďuje na kritické miesta.

Dokončenie drevených dielní na hradnom nádvorí a ukončenie drevenej ochodze sú dôležité kroky pre funkčnosť nádvoria a bezpečnosť návštevníkov. Avšak, obnova muriva, najmä pri ochodzi, si vyžaduje špeciálnu pozornosť. Pri špárovaní muriva používajú robotníci kvalitnú a vlastnoručne spracovanú hmotu, ktorá je zmesou tradičnej vápenej malty z poctivého haseného vápna a pridáva sa do nej tehlová drť a trasová múčka Tubak. Táto zmes má historické paralely, keďže sa používala už v Pompejách či rímskych stavbách. Použitie tradičnej vápenej malty, ktorá je ručne spracovaná a obsahuje trasovú múčku Tubak, je kľúčové pre zachovanie autenticity a pre dlhú životnosť spojiva, ktoré je kompatibilné so starým kameňom. Tento prístup minimalizuje riziko poškodenia historického materiálu modernými, menej priedušnými cementovými zmesami. Architektonická Implikácia: Použitie tradičných, preverených materiálov a postupov (ako je vápenná malta s trasom) pri rekonštrukcii zabezpečuje, že obnova je v súlade s princípmi pamiatkovej starostlivosti.

Širší kontext obnovy a rozvoj turizmu

Obnova hradu má priamy a merateľný dopad na rozvoj cestovného ruchu v regióne. Viliam Kall, primátor Veľkého Šariša, poukázal na dramatický nárast návštevnosti: „Dnes stojíme pred signifikantným objektom Donjon, ktorý v roku 2011 navštívilo tisíc ľudí. V súčasnosti je jeho priemerná návštevnosť 30-tisíc ľudí.“ Tento nárast dokazuje, že projekt nie je len o vytváraní pracovných miest a podpore rozvoja hradu, ale „popri tom sa začína rozvíjať cestovný ruch, ktorý generuje ďalší príjem pre celý región.“

Kľúčovou atrakciou pre zvýšenie návštevnosti bola sprístupnenie hlavnej bašty - Donjonu. V rámci projektov zameraných na záchranu kultúrneho dedičstva, ktoré fungovali v predchádzajúcich rokoch (napr. projekt Obnovme svoj dom, cez ktorý sa hrad obnovoval už ôsmy rok), bolo prvoradým cieľom sprístupnenie Donjonu. Vytvorená bola vyhliadková plošina pre návštevníkov a vo vnútri bašty boli sprístupnené tri miestnosti na prezentáciu nálezov z hradu. Ekonomická Implikácia pre Región: Zvýšenie návštevnosti z tisíc na 30-tisíc ročne (v prípade Donjonu) má priamy dopad na lokálnu ekonomiku. Turisti, ktorí prichádzajú za obnovenými pamiatkami, míňajú peniaze v miestnych službách, reštauráciách a ubytovacích zariadeniach vo Veľkom Šariši a v blízkom Prešove. To vytvára druhú vlnu ekonomického efektu - generovanie ďalšieho príjmu pre celý región.

Vízia budúcnosti a celoročné využitie

Okrem rekonštrukčných prác na samotných stavbách, mesto Veľký Šariš má dlhodobý zámer vybudovať infraštruktúru pre celoročné využitie areálu. Bolo vypracované projekt na rekonštrukciu prachárne, ktorý bol podaný na ministerstvo kultúry. Ak by sa tento projekt zrealizoval, v priestoroch prachárne by malo vzniknúť múzeum, galéria, bufet a zároveň by sa tu mohli konať aktivity aj za nepriaznivého počasia. Správca hradu Ladislav Babuščák tiež uviedol, že dlhodobým zámerom je vypracovať systém pravidelných akcií, ktoré by lákali ľudí, ktorí hrad už navštívili, a ktorí okrem poznávania histórie očakávajú aj zábavu a zážitky.

Šarišský hrad je už teraz dejiskom rôznych podujatí. K tradičným podujatiam patria napríklad bežecké preteky „Pivovarsko-hradná sedemtisícovka“ a „Šarišské hradné hry“. V minulosti sa tu konala aj „Filmová noc na hrade“, ktorá bola výnimočná tým, že návštevníci mohli na mieste aj stanovať a sledovať filmy v desiatich sekciách. Na tomto festivale sa oceňoval najlepší protagonista v dokumentárnom filme odbornou porotou, zatiaľ čo diváci rozhodovali o najhoršom filme. Plánované využitie prachárne na múzeum a galériu tiež signalizuje zámer vytvoriť z hradu kultúrne centrum s celoročnou prevádzkou. Budúcnosť hradu je jasne definovaná v plánoch primátora a správcu hradu: vytvoriť stabilný systém pravidelných podujatí, ktoré kombinujú kultúru, históriu a zábavu.

tags: #rekonstrukcia #basty #alzbetka