Šarišský hrad, jedna z najrozsiahlejších stredovekých hradných zrúcanín na Slovensku, nachádzajúci sa nad mestom Veľký Šariš v okrese Prešov, prechádza v súčasnosti intenzívnou fázou rekonštrukčných a konzervátorských prác. Hrad Šariš je z 13. storočia a patrí k najrozsiahlejším stredovekým hradom na Slovensku. Tieto snahy sú neoddeliteľne spojené s projektmi zameranými na obnovu kultúrneho dedičstva, ktoré nielen zvyšujú historickú a architektonickú hodnotu tohto kráľovského objektu, ale zároveň prispievajú k sociálnej integrácii a zamestnanosti v regióne. Systematická obnova, ktorá sa na hrade rozbehla už v roku 2011, prechádza novými etapami, pričom mimoriadnu pozornosť venuje obnove konkrétnych častí, ako je dominanta hradu - Donjon - a najmä obnova bašty číslo 6, známej ako Alžbetka.
Občianske Združenie Hradba Šariš: Kľúčový Partner Obnovy
Kľúčovým partnerom pri obnove Šarišského hradu je občianske združenie HRADBA ŠARIŠ, ktorého náplň a cieľ práce je záchrana hradu Šariš. Toto združenie bolo založené v roku 2015. Založili ho dobrovoľníci, ktorí sa podieľali na záchrane hradu od roku 2000. Členovia združenia majú niekoľkoročné skúsenosti na poli záchrany nielen hradu Šariš, ale aj iných hradov. Venujú sa ich konzervácii a pomoci pri archeologických výskumoch. Za svoj cieľ a poslanie si zvolili venovať sa záchrane hradu Šariš, na ktorej spolupracujú s mestom Veľký Šariš. Občianske združenie Hradba Šariš je primárne zameraná na obnovu Hradu Šariš a pamiatok v regióne Veľkého Šariša. Občianske združenie Hradba Šariš, ktorého pôsobnosť je zameraná predovšetkým na obnovu hradu a pamiatok v regióne Veľkého Šariša, je kľúčovým partnerom pri koordinácii týchto aktivít.
Od svojho založenia združenie pracovali na oprave viacerých úsekov hradieb. Takisto pod vedením šikovného tesára postavili detské ihrisko. Položili tehlovú podlahu na prízemí v hlavnej veži a založili nárožné kamene do rohov hlavnej veže - donjonu. Na hornom hrade opravili cisternu spolu s filtračnou studňou. Opravili strechu aj korunu na svojej dobrovoľníckej bašte a následne sa pustili do veľkej opravy bašty č. 6 - Alžbetky.
Bašta Alžbetka: História a Unikátne Postavenie
Jedným z kľúčových bodov súčasnej obnovy je pokračovanie v obnove bašty číslo 6, ktorá je opradená povesťami a je známa ako Alžbetka. Táto bašta je považovaná za jednu z najstarších na hrade a je unikátna tým, že kedysi stála samostatne a je jediná viditeľná z obce Veľký Šariš. Alžbetkou ju voláme preto, lebo sa k nej viaže povesť o princeznej Alžbetke, ktorá z nej vraj skočila z nešťastnej lásky, ale pád prežila.
Fázy Rekonštrukcie Bašty Alžbetka
S projektom opravy tejto bašty sa Občianske združenie Hradba Šariš úspešne uchádzalo o podporu v Komunitnej nadácii Veľký Šariš. Správca hradu Ladislav Babuščák pre TASR uviedol, že v rámci dlhodobého cieľa mesta Veľký Šariš, pod ktorého správou sa hrad nachádza, je dokončenie rekonštrukcie tejto bašty prioritou, popri obnove obvodovej hradby horného hradu. Plány pre Alžbetku sú ambiciózne.
V prvej fáze, ktorá sa týkala aj predchádzajúcich prác, prebiehal architektonicko-historický výskum a archeologický výskum, ako aj vypracovanie realizačného projektu. V prvej fáze sa podľa Michala Keruľa z OZ Hradba Šariš vypracoval architektonicko-historický výskum, archeologický výskum a realizačný projekt. V druhej fáze, s ktorou by chceli začať v nasledujúcom období, sa pristúpi k samotnej obnove bašty. Konkrétne práce spomínané v súvislosti s novou etapou zahŕňajú nutnosť postaviť strechy, zhotoviť krytiny, schodisko a podlažia v rámci rekonštrukcie bašty č. 6. Optimálny stav pre finálnu podobu je, aby bašta disponovala strechou a ochodzou, čím by vznikol priestor na reprezentačné priestory a vyhliadku. Vo finále by tak mohla mať aj strechu a ochodzu.
Archeologický výskum pri kaplnke sv. Kunhuty vo Veľkom Šariši.
Projekt „Ľudia a Hrady“ a Zapojenie Nezamestnaných do Obnovy
Zintenzívnenie rekonštrukčných prác na Šarišskom hrade je priamo naviazané na novú etapu projektu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR v spolupráci s Ministerstvom kultúry SR. Tento projekt, ktorý má za cieľ zapojenie nezamestnaných osôb do obnovy kultúrneho dedičstva, funguje na Slovensku od roku 2011. Na Šarišskom hrade sa od 1. mája podieľalo na prácach vyše dve desiatky pracovníkov, presne 24 ľudí, ktorí našli prácu v rámci tohto programu. Ako vysvetlil minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Erik Tomáš počas tlačovej konferencie na hrade, „čaro tohto projektu spočíva v tom, že na jednej strane obnovujeme kultúrne pamiatky, na druhej strane dávame nezamestnaným ľuďom prácu.“
Celá táto nová vlna obnovy hradov v rámci projektu Ľudia a Hrady zahŕňa 31 hradov z celého Slovenska, pričom na tento účel bolo vyčlenených celkovo 12,5 milióna eur. Očakáva sa, že práce potrvajú približne 18 mesiacov a celkovo by malo byť zamestnaných 450 ľudí naprieč obnovovanými pamiatkami. Na Šarišskom hrade boli vytvorené pracovné miesta na pozíciách ako samostatný pracovník, pomocný pracovník, koordinátor a majster. Títo pracovníci, z ktorých niektorí sú z marginalizovaných rómskych komunít, si zarobia v rozmedzí od 750 do 1 350 eur v závislosti od zastávanej pozície. Nad ich prácou dohliada majster Jozef Dobrovič, ktorý robotníkov pochvaľuje: „Nemusím ich do roboty naháňať. Sú šikovní, chcú a niektorí sú tu aj takí, ktorí už na hrade pracovali v minulosti.“
| Projekt | Počet hradov | Rozpočet | Očakávaný počet zamestnancov (celkovo) | Počet zamestnancov na Šarišskom hrade |
|---|---|---|---|---|
| Ľudia a Hrady | 31 | 12,5 milióna eur | 450 | 24 |
Tradičné Stavebné Metódy a Materiály
Práce na hrade sa snažia vykonávať metódami a materiálom aký používali pri výstavbe hradu. To znamená, že do malty pridávame len piesok, vápno a voda. V niektorých prípadoch sa do malty primiešavali aj rozbité tehly, tuf, keramická drť alebo iné materiály. Okrem toho sa využívajú tradičné murárske techniky ako riadkovanie a ukladanie muriva. Po vymurovaní sa múry prešpárujú a zapatinujú pieskom.
Pri špárovaní muriva používajú robotníci kvalitnú a vlastnoručne spracovanú hmotu, ktorá je zmesou tradičnej vápenej malty z poctivého haseného vápna a pridáva sa do nej tehlová drť a trasová múčka Tubak. Táto zmes má historické paralely, keďže sa používala už v Pompejách či rímskych stavbách. Tento prístup minimalizuje riziko poškodenia historického materiálu modernými, menej priedušnými cementovými zmesami.
Alchýmia v Bašte Alžbetka: Fascinujúca Expozícia
Správca hradu, Ladislav Babuščák, naznačil, že v bašte plánujú vytvoriť expozíciu alchýmie. K tomuto nápadu ich inšpiroval zvláštny nález: „Na hrade sme našli olovenú tabuľku asi veľkosti dlane, do ktorej sú vyryté znaky, ktoré nikto na svete nevie rozlúštiť.“ Tieto záhadné znaky boli zaslané na analýzu do Londýna, kde potvrdili, že s najväčšou pravdepodobnosťou ide o alchymistické znaky. „Takže idea je vytvoriť interaktívnu expozíciu, kde by ľudia mohli vidieť, ako si v stredoveku predstavovali hľadanie kameňa mudrcov, elixíru lásky alebo večného života,“ priblížil Babuščák.
Širší Kontext Obnovy a Rozvoj Turizmu
Celkovo je Šarišský hrad podľa Babuščáka zrekonštruovaný na 40 až 50 percent. Obnova hradu má priamy a merateľný dopad na rozvoj cestovného ruchu v regióne. Viliam Kall, primátor Veľkého Šariša, poukázal na dramatický nárast návštevnosti: „Dnes stojíme pred signifikantným objektom Donjon, ktorý v roku 2011 navštívilo tisíc ľudí. V súčasnosti je jeho priemerná návštevnosť 30-tisíc ľudí.“ Tento nárast dokazuje, že projekt nie je len o vytváraní pracovných miest a podpore rozvoja hradu, ale „popri tom sa začína rozvíjať cestovný ruch, ktorý generuje ďalší príjem pre celý región.“
Šarišský hrad je obľúbeným výletným miestom, ktoré návštevníkom ponúka nielen historický pohľad do minulosti, ale aj krásne výhľady na okolité pohoria. Celková obnova je teda viacúrovňový proces, ktorý kombinuje štátnu podporu pre zamestnanosť, precíznu remeselnú prácu s tradičnými materiálmi, hĺbkový výskum, a plánovanie kultúrneho a turistického využitia.
Ideovým otcom projektu, ktorý sa teraz rozširuje do novej etapy, je bývalý minister kultúry Daniel Krajcer. Ten prišiel na Šarišský hrad otvoriť novú etapu spolu s ministrom Tomášom. Krajcer pri tejto príležitosti zdôraznil dlhodobý úspech: „Za desať rokov sa nám podarilo zakonzervovať desiatky slovenských hradov, prácu získali tisícky ľudí a návštevnosť sa zvýšila minimálne desaťnásobne.“
Správca hradu Ladislav Babuščák tiež uviedol, že dlhodobým zámerom je vypracovať systém pravidelných akcií, ktoré by lákali ľudí, ktorí hrad už navštívili, a ktorí okrem poznávania histórie očakávajú aj zábavu a zážitky. Šarišský hrad je už teraz dejiskom rôznych podujatí. K tradičným podujatiam patria napríklad bežecké preteky „Pivovarsko-hradná sedemtisícovka“ a „Šarišské hradné hry“.
Archeologické Nálezy na Hrade: Pohľad do Stredoveku
Množstvo vzácnych nálezov sa podarilo objaviť archeológom počas archeologického výskumu hradnej bašty na Šarišskom hrade. Zaujalo nielen množstvo nájdených predmetov, prevažne zo 14. až 16. storočia, ale najmä niektoré vzácne mince, či zdokumentovanie výroby hracích kociek. Archeológ Peter Šimčík konkretizoval, že výskumom sa zachytilo množstvo drobných predmetov, išlo o stovky nálezov. „Nepoznám momentálne hrad, na ktorom by z tak malého kúsku počas archeologického výskumu bolo toľko zaujímavých, ale najmä hodnotných predmetov,“ dodal.
Nájsť sa podarilo množstvo predmetov využívaných pri každodenných činnostiach, ale aj rôzne remeselné predmety. Išlo napríklad o stolovú, alebo kuchynskú keramiku, gotické poháre, pokrievky, ale aj pečatné prstene a polodrahokamy. Na hradnej bašte sa našlo aj vyše 60 mincí rôznych panovníkov, ktoré sa podarilo zachovať pravdepodobne vďaka tomu, že prepadli cez špáry podlahy. Zaujali najmä dva vzácne pražské groše Karola IV a jeho syna Václava IV, ale aj unikátna poľská minca. „Momentálne je jediná nájdená na Slovensku. Je to strieborná minca, denár zo 14. storočia,“ prezradil Šimčík. Najviac nájdených mincí pochádzalo z 15. storočia, veľa z nich boli falzifikáty. „Na ich základe sa dá povedať, že počas celého 15. storočia tu dochádzalo k peňazokazeckej činnosti.“
Archeológom sa podarilo z nájdených vecí zdokumentovať napríklad aj postup výroby hracích kociek vyrobených zo zvieracích kostí. „Máme tu jednotlivé hranolčeky označené drážkami, jednotlivé kocky už vyrezané, opracované kocky a potom kocky vo finálnej podobe v rôznych veľkostiach,“ prezradil archeológ, podľa ktorého kocky pravdepodobne slúžili vojakom pri krátení si času hazardnými hrami. „V stredoveku to bolo bežné, že dlhé večery trávili takouto činnosťou.“