Plasty nájdeme všade okolo nás. Hlavnou surovinou na ich výrobu je neobnoviteľný zdroj - ropa. Poznáme rôzne druhy plastov, najjednoduchšími a najmenej škodlivými pre prírodu a zdravie sú polyetylén (PE) a polypropylén (PP). Sú však plasty, ktorých negatívne účinky boli a stále sú zisťované v mnohých výskumoch. Aj tak sú však stále na našom trhu a vyrába sa z nich obrovské množstvo rôznych výrobkov.
PVC je veľmi problematický plast čo sa týka výroby, zneškodnenia a jeho samotného použitia. Tento názov je často mylne chápaný ako označenie akýchkoľvek plastov. Pri výrobe a zneškodnení vzniká toxický chlór a jeho deriváty, dioxíny. Recyklácia PVC je veľmi problematická kvôli obsahu rozdielnych zlúčenín, miera jeho recyklácie v Európe predstavuje len 3%. Vyrába sa z ropy environmentálne veľmi nepriaznivým spôsobom. Chlór tvorí niekedy až 57% hmotnosti PVC. Kvôli obsahu chlóru je najhoršie, ak je odpad z PVC spaľovaný. Pri výrobe a následnom zneškodnení PVC vzniká mnoho škodlivých látok, ako sú dioxíny, ale aj plynný chlór, HCl, ťažké kovy a pod.
Samotné použitie PVC v každodennom živote je nebezpečné pre naše zdravie najmä kvôli obsahu ftalátov - zmäkčovadiel, ktoré tvoria významnú zložku tohto plastu. Sú to látky, ktoré sa do PVC pridávajú kvôli tomu, aby ho zmäkčili a bol ohybný. Tieto látky však v štruktúre PVC nie sú pevne viazané, ľahko sa uvoľňujú a dostávajú sa do okolitého prostredia, balenej potraviny, organizmu atď.... sú toxické. Kompetentné orgány Európskej únie uznali toxicitu týchto látok a prijali zákaz používania 6 druhov ftalátov v detských hračkách pre deti do troch rokov, pretože ich deti olizujú, cmúľajú. Stále sú však povolené tisícky ďalších výrobkov, ktoré rovnako obsahujú ftaláty a poškodzujú zdravie.
PVC materiál sám o sebe je nepoužiteľný. Je nestabilný, preto musí obsahovať stabilizátory na báze ťažkých kovov, napríklad olova, kadmia, aby nedochádzalo k jeho samovoľnému rozkladu. Plastifikátory (zmäkčovadlá) - dodávajú pružnosť a ohybnosť - práve kvôli tejto vlastnosti sa PVC stále vo veľkej miere využíva. 90% zmäkčovadiel v PVC tvoria ftaláty (soli kyseliny ftalovej). Najpoužívanejšie sú di-2-ethylhexylftalát (DEHP), ktorý spôsobuje závažné poškodenia zdravia, diisodecyl ftalát (DIDP), diisononyl ftalát (DINP).
Dioxíny - perzistentné (vysoko stabilné) organické deriváty chlóru, vysoko toxické, patria medzi najtoxickejšie živou prírodou neprodukované látky. Dlhodobo sa nerozkladajú, pretrvávajú v životnom prostredí a hromadia sa v tukových tkanivách živých organizmov. Majú karcinogénne a teratogénne účinky, vyvolávajú rôzne poruchy hormonálnej činnosti, kožné ochorenia, poškodzujú nervový systém...
Kvôli rôznorodému zloženiu tohto materiálu, je stale veľký problem s jeho recykláciou. Z celkového množstva 3,6 milióna ton PVC odpadov vznikajúcich po použití spotrebiteľom ročne v EU je recyklované len minimálne množstvo - okolo 100 000 ton (3%). Až 600 000 ton je spaľovaných a 2,9 mil. ton skládkovaných. Štúdie ukázali, že na skládkach dochádza k vylúhovaniu škodlivých prísad ako ftaláty (napr.DEHP), ale i jedovatých stabilizátorov (kadmium, olovo) z PVC.
V domácnosti sa s PVC a ftalátmi môžme stretnúť takmer všade. Najnebezpečnejšie pre zdravie sú výrobky, ktoré sa dostávajú do styku s teplom, sú často ohýbané alebo sú v nich balené potraviny, najmä tie s vyšším obsahom tukov (mäso, mliečne výrobky) alebo sú v kontakte s ústami.
Zdravotné riziká spojené s PVC a ftalátmi
Ftaláty spôsobujú abnormálny vývoj reprodukčného systému, pričom mužský je omnoho citlivejší ako ženský, hlavne u vyvíjajúcich sa plodov, novorodencov a detí. V Portoriku bola robená štúdia, ktorá zistila spojitosť predčasného vývinu prsníkov u malých dievčat vo veku 8-24 mesiacov s expozíciou ftalátmi.
University of Rochester Medical Center - spája pôsobenie ftalátov s výskytom obezity a inzulínovej insuficiencie u dospelých mužov - ftaláty znižujú hladiny testosterónu a následne vyvolávajú obezitu, ktorá vedie k Diabetu 2.
Koncentrácie jedného z produktov metabolizmu DEHP - MEHP v moči liečených detských pacientov sa zvyšujú úmerne s expozíciou DEHP. U jednej zo sledovaných skupín s najvyššou expozíciou boli hodnoty prekročené až 5 krát. Vyššie hodnoty boli u chlapcov.
Štúdie na zvieratách uvádzajú, že DEHP spôsobuje abnormálny sexuálny vývoj jedinca, pričom samčí rozmnožovací systém je omnoho citlivejší na MEHP (monoetylhexyl ftalát - produkt metabolizmu DEHP) ako samičí, hlavne u mláďat. Medzi negatívne účinky na reprodukčný systém možno zaradiť retenciu semenníkov, vrodené vývojové vady penisu, vyústenia močovej trubice a prostaty, retencia bradaviek, zakrpatenie semenotvorných kanálikov, zmeny produkcie spermií, zníženie hmotnosti semenníkov, nadsemenníkov, prostaty.
Bisfenol A (BPA) sa často objavuje v priesakovej kvapaline zo skládok a v súčasnosti je jedným z najčastejšie zistených chemikálií v podzemnej vode. Je súčasťou tzv. tvrdých plastov - polykarbonátov (väčšinou označených ako 7 alebo PC v recyklačnom trojuholníku). Nebezpečné sú hlavne obaly potravín a tie plasty, ktoré sa zahrievajú, pretože tým sa uvoľňuje bisfenol A. Nie všetky tieto plasty však obsahujú túto látku, väčšinou však áno. Mnohé štúdie potvrdili uvoľňovanie bisfenolu A do nápojov v týchto nádobách. Názory na dávku, ktorá by mohla byť nebezpečná sa síce rôznia, avšak dlhodobá expozícia aj minimálnym dávkam môže byť zvlášť u malých detí veľmi riziková. Riziko uvoľňovania bisfenolu A sa zvyšuje s teplotou nápoja. Napr. naliatím vriacej vody do fľaše sa 55 krát zvyšuje uvoľňovanie bisfenolu A do obsahu fľaše. Nebezpečné je to najmä u dojčenských fliaš, pretože novorodenci a malé deti sú najzraniteľnejšou skupinou čo sa expozície toxickým látkam týka. Čím častejšie sa fľaša takýmto spôsobom používa tým viac bisfenolu A sa z nej uvoľňuje. Od roku 2011 platí v EU zákaz výroby aj dovozu dojčenských fliaš s obsahom bisfenolu A. Vnútro plechoviek je často potiahnuté bielou vrstvou epoxidových živíc s obsahom bisfenolu A - odtiaľ migruje priamo do konzervovanej potraviny.
Bisfenol A sa používa pri výrobe mnohých medicínskych pomôcok a prístrojov ako napr. inkubátory, dialýzy, infúzne sety, laboratórne pomôcky a rôzne hadičky. Tiež je súčasťou niektorých zubných výplní a komponentov na báze živíc. Aj niektoré hračky z tvrdého (nemäkčeného) plastu môžu obsahovať bisfenol A. Bisfenol A ovplyvňuje najmä hormonálnu sústavu.
Polystyrénové potravinové obaly môžu uvoľňovať styrén po kontakte s teplým jedlom alebo nápojom, lúhuje sa tiež do alkoholu, kyslých alebo mastných jedál. Prostredníctvom potravín sa tak styrén dostáva aj do našich organizmov a vyvoláva rôzne problémy. Preto je jeho použitie na balenie jedál veľmi diskutabilné. Styrén má mnohé negatívne účinky na zdravie. V roku 1986 bol v USA zistený v 100% vzorkách ľudského tkaniva a v 100% vzorkách materského mlieka.
Plasty a ľudské zdravie: Čo odhaľuje najnovší výskum | NYU Langone Health
Alternatívy k PVC a znižovanie rizika
Alternatívne druhy plastov môžu nahradiť takmer všetky flexibilné výrobky z PVC na dnešnom trhu. Patria k nim hlavne polyolefíny (polyetylén, polypropylén), etylénvinyl acetát (EVA), polyuretán, polyetyléntereftalát (PET) a silikón. Tiež možno nahrádzať len zmäkčovadlá v PVC.
V mnohých zdravotníckych pomôcok na jedno použitie sa PVC prestalo používať. Aj keď neexistuje žiadne právne obmedzenie týkajúce sa používania DEHP, snažia sa nemocnice nepoužívať hadičky mäkčené DEHP u malých detí. Kaiser Permanante je najväčším neziskovým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v Spojených štátoch. Na základe výsledkov skúšok a ich vyhodnotenia odporučil personál prevádzkovaných nemocníc prejsť na výrobky bez obsahu PVC / DEHP u troch výrobkov bežne používaných na novorodeneckých jednotkách intenzívnej starostlivosti: pupočné katétre (bez PVC), hadičky periférne zavádzaných centrálnych katétrov (PICC) (bez PVC) a výrobky pre enterálnu výživu (bez DEHP).
Česká nemocnica Na Homolce prešla na vnútrožilové vaky bez PVC v novembri 2003. Iniciatíva vzišla z nefrologického oddelenia, pretože pacienti na dialýze patria vzhľadom k početnosti zákrokov u jednotlivých pacientov do rizikovej skupiny vystavenej vysokému množstvu DEHP. Po troch rokoch prešla nemocničná lekáreň - centrálne zásobovacie oddelenie - kompletne na vnútrožilové vaky neobsahujúce PVC a dnes sa na oddeleniach nemocnice používajú väčšinou bezpečnejšie alternatívy.
Novorodeneckého oddelenia Fakultnej nemocnice Olomouc zhromaždila informácie o 106 výrobkoch, ktoré boli používané pri liečbe novorodencov. Bolo vytipovaných 81 dlhodobo a často používaných výrobkov. Z týchto výrobkov 19, t.j. 33% obsahovalo PVC. Pozor na hračky, u ktorých je nápis „Nevhodné pre deti do troch rokov“ hoci je to zjavne hračka určená napr. pre dojčatá na ohryzovanie...
tags: #pvc #u #zdravotna #klasifikacia