Informácie o mäkkých PVC fľašiach a komplexných vlastnostiach polyvinylchloridu

Polyvinylchloridový (PVC) plastový materiál je jedným z najbežnejších syntetických materiálov na svete. Je to polymér polymerizovaný vinylchloridovým (VCM) monomérom prostredníctvom iniciátorov, ako sú peroxidy a azozlúčeniny, alebo pôsobením svetla a tepla podľa mechanizmu radikálovej polymerizačnej reakcie. Potom sa spracováva na rôzne produkty.

V roku 2018 sa vo svete vyprodukovalo vyše 44 miliónov ton PVC, čo predstavuje približne 5,8 kilogramov na každú osobu na planéte. Pri výrobe a spracovaní PVC sa používajú, ale aj uvoľňujú chemické látky, napríklad chlór, dioxíny, ftaláty, olovo a ďalšie, ktorých negatívny vplyv na životné prostredie a ľudské zdravie bol potvrdený. Počas spracovania PVC fólie, aby sa zabránilo tepelnému rozkladu, je potrebné pridať tepelný stabilizátor.

Typy PVC: Mäkký verzus pevný

PVC sa rozlišuje predovšetkým na mäkké a pevné, v závislosti od obsahu zmäkčovadiel a tým aj od jeho výsledných vlastností a aplikácií.

  • Mäkký PVC: Vo všeobecnosti obsahuje 30-50 percent zmäkčovadla. Aby bolo PVC mäkké a pružné, pridávajú sa do neho zmäkčovadlá - plastifikátory. Vďaka svojej mäkkej textúre a vysokej pevnosti má dobrú vzduchotesnosť a nepriepustnosť vody. Mäkký PVC sa všeobecne používa na podlahy, stropy a povrchy kože.
  • Pevný PVC: Vyrába sa len s malým množstvom zmäkčovadla. Vyznačuje sa tvrdou textúrou, vysokou mechanickou pevnosťou a dobrou chemickou odolnosťou proti korózii. Pevné PVC sa používa hlavne na stavebné rúry, dvere, okná a profily. Tvrdé materiály a dosky z PVC sa potom pridávajú so stabilizátormi a inými plnivami a po zmiešaní sa môžu vytláčať rôzne tvrdé rúry, vlnité rúry atď.
Schéma molekulárnej štruktúry polyvinylchloridu

Charakteristické vlastnosti a obmedzenia PVC

Polyvinylchloridový plast má nízku tepelnú odolnosť a jeho pevnosť je výrazne ovplyvnená teplotou. Sila pri -20 stupňoch je o 80 percent nižšia ako pri 20 stupňoch. Preto nie je ľahké skladovať a používať filmové výrobky pri nízkej teplote; teplota používania mäkkých výrobkov nepresahuje 45 stupňov a teplota použitia tvrdých výrobkov nepresahuje 60 stupňov, ktoré pri dlhšom vystavení svetlu starnú a stávajú sa krehkými.

Priehľadnosť PVC fólie je vyššia ako pri polyetyléne a výrobky sú pestrofarebné, hladké na dotyk, bez voskového pocitu a často je cítiť zvláštny zápach. Pri vystavení chladu sa zjavne stáva tvrdým a teplota použitia je 60 stupňov. Relatívna hustota je väčšia ako 1 a môže klesnúť pod vodou, to je charakteristický znak PVC. Tvrdé výrobky sú tvrdé a hladké a zvuk je pri údere tlmený; mäkké výrobky sú mäkké a elastické.

PVC a guma - rozdiely

Je dôležité objasniť, že PVC nie je vôbec guma, malo by patriť k plastu. Plasty sú všeobecne tvrdšie a gumy sú zvyčajne mäkšie, čo však nie je absolútne. Mäkké PVC je špeciálne puzdro. Je to preto, lebo mäkká guma z PVC sa cíti ako guma, ale nie je to vôbec guma. Guma je druh polymérneho materiálu. Vysoká elasticita pri izbovej teplote je jedinečnou vlastnosťou gumových materiálov, ktorá nie je k dispozícii v žiadnom inom materiáli, preto sa guma nazýva aj elastomér. Existuje takmer 20 druhov gumy, vrátane prírodného kaučuku, styrénbutadiénového kaučuku, neoprénu, butadiénového kaučuku, nitrilového kaučuku a silikónového kaučuku.

Toxikológia a environmentálne aspekty PVC

Ako už bolo spomenuté, pri výrobe a spracovaní PVC sa používajú a uvoľňujú chemické látky s negatívnym vplyvom na zdravie a životné prostredie. Keďže tepelný stabilizátor obsahuje soli olova atď., PVC plast je toxický, preto ho nemožno použiť ako obal na potraviny.

Ftaláty a olovo

Ako plastifikátory sa používajú rozličné produkty vrátane ftalátov. Ftaláty sú schopné migrovať - môžu sa lúhovať alebo vypariť a tak sa dostať napr. do ovzdušia vo vnútri budov, vonkajšej atmosféry a iných zložiek prostredia, jedla, materiálov a teda aj do kontaktu s človekom. Ftaláty sa z toxikologického hľadiska zaraďujú do skupiny látok zvaných endokrinné rozrušovače EDCs (endocrine disrupting compounds) a ich dlhodobé pôsobenie na endokrinný systém má mnohé nepriaznivé účinky. Obzvlášť nebezpečný je ich dopad na rozmnožovaciu sústavu.

Kompetentné orgány Európskej únie uznali toxicitu ftalátov a prijali zákaz používania 6 druhov ftalátov v detských hračkách pre deti do troch rokov, pretože ich deti olizujú a cmúľajú.

Ako tepelné stabilizátory sa hlavne v tvrdom PVC používajú zlúčeniny olova. Olovo je toxická látka, ktorá ovplyvňuje vývoj nervovej sústavy, vyvoláva chronické ochorenie obličiek a má nepriaznivé účinky na krvný tlak. Výrobcovia PVC v Európskej únii sa dobrovoľne zaviazali ukončiť používanie stabilizátorov na báze olova v PVC do roku 2015.

The manufacturer would never want you to know this! secret tricks with PVC pipes and super glue!

Recyklácia a dopady spaľovania

PVC priemysel udáva, že v EÚ sa recykluje vyše 27% odpadu z PVC. Najhorším spôsobom likvidácie PVC je spaľovanie, pretože sa pri ňom uvoľňujú do životného prostredia nebezpečné látky napr. dioxíny. Sú to látky, ktoré majú vysoko bioakumulatívne schopnosti - hromadia sa v tkanivách (hlavne tukových) živých organizmov. Preto aj veľmi malé dávky môžu vyvolať zdravotné problémy, akými sú napr. poškodenie imunitného a hormonálneho systému, poruchy metabolizmu, narušenie fungovania štítnej žľazy. Dioxíny sa dostávajú placentou aj do organizmu nenarodených detí a dojčatá ich prijímajú materským mliekom. U detí dioxíny vedú napríklad k vývojovým vadám a poškodzujú nervový systém. Spaľovaním výrobkov z PVC sa do škvary a popolčeka dostávajú ťažké kovy.

PVC ako obalový materiál a jeho alternatívy

Z PVC je možné vyrobiť lamináty a priehľadné produkty s inými polymérmi. Polyvinylchlorid je považovaný za jeden z najuniverzálnejších druhov plastov, ktorý našiel svoje využitie vo viacerých odvetviach. Používa sa napr. na výrobu pevných aj ohybných obalov, nábytku, bazénov, potrubí, povrazov a automobilových výrobkov.

Plasty zahŕňajú širokú skupinu materiálov. Obaly z plastov, rovnako ako z iných materiálov bývajú označené symbolom, ktorý hovorí o materiálovom zložení daného obalu alebo výrobku. Ide o číselný alebo písomný znak, ktorý je súčasťou trojšípkového symbolu. Trojuholník zložený z troch šípok znamená, že obal je možné recyklovať, neznamená to však, že bol alebo bude recyklovaný. Písomné a číselné znaky v alebo pod trojuholníkom označujú druh materiálu, z ktorého je obal alebo výrobok vyrobený. Poznáme rôzne druhy plastov, ktoré sa odlišujú svojimi vlastnosťami aj bezpečnosťou pre spotrebiteľa.

Prehľad vybraných druhov plastov a ich recyklačných symbolov

Kód Názov plastu Vlastnosti a použitie Bezpečnosť/Obavy
1 Polyetylén tereftalát (PET) Číry, pevný a ľahký plast. Najviac recyklovaný druh plastu. Používa sa na výrobu fliaš na nápoje, obalov na potraviny, oblečenia, kobercov, lán. Navrhnutý na jednorazové použitie, opätovné napĺňanie sa neodporúča z dôvodu možného uvoľňovania škodlivých látok pri vysokých teplotách.
2 Polyetylén vysokej hustoty (HDPE) Tuhý plast, odolný voči chemikáliám a vlhkosti, ľahko recyklovateľný. Používa sa na fľaše na čistiace prostriedky, šampóny, kozmetiku, oleje, jogurty, hračky. Považovaný za bezpečný.
3 Polyvinylchlorid (PVC) Mäkký alebo pevný, závisí od zmäkčovadiel. Používa sa v odevoch, elektronike, okenných rámoch, potrubiach, obaloch. Toxický. Obsahuje ftaláty (endokrinné rozrušovače) a olovo (toxická látka). Nemožno použiť ako obal na potraviny. Pri spaľovaní uvoľňuje dioxíny a ťažké kovy.
4 Polyetylén nízkej hustoty (LDPE) Ľahší a pružnejší ako HDPE. Používa sa ako obalový materiál pri balení nábytku, elektroniky a jedla. Považovaný za bezpečný.
5 Polypropylén (PP) Zložením najjednoduchší a pre prírodu a zdravie človeka najmenej škodlivý. Používa sa na výrobu pevných aj ohybných obalov, nábytku, bazénov, potrubí, povrazov. Považovaný za bezpečný.
6 Polystyrén (PS) Najčastejšie uplatnenie v stavebníctve na zatepľovanie, obalový materiál pri balení jedla. Najznámejší je penový polystyrén. Syrén je pravdepodobne karcinogénny. Nízka miera recyklácie, drobí sa na mikroplasty nebezpečné pre zvieratá.
7 Iné plasty (napr. polykarbonát PC) Kombinácia prvých šiestich druhov plastov alebo iné plasty. Veľkú skupinu tvorí polykarbonát (PC). Polykarbonát obsahuje Bisfenol A (BPA), ktorý narúša hormóny, poškodzuje endokrinný systém a vývoj plodu, zvyšuje riziko rakoviny.

Zložením najjednoduchšími a pre prírodu a zdravie človeka najmenej škodlivými sú polypropylén (PP) a polyetylén (PE), ktorého najbežnejšími typmi sú polyetylén nízkej hustoty (LDPE) a polyetylén vysokej hustoty (HDPE). Ich nevýhodou je, že sú navrhnuté na jednorazové použitie, ich opätovné napĺňanie sa neodporúča z dôvodu možného uvoľňovania škodlivých látok do nápojov, najmä pri vystavovaní vysokým teplotám.

Značenie plastových obalov na recykláciu

Viacvrstvové kombinované materiály

Nie všetky obaly sú vyrobené z jedného materiálu. Obal zložený z viacerých rôznych materiálov, ktoré nie je možné od seba ručne oddeliť sa nazýva viacvrstvový kombinovaný materiál (kompozit). Viacvrstvové kombinované materiály sa označujú písomným znakom C / skratka materiálu, ktorý prevažuje. Napr. ak má obal označenie C / PE znamená to, že hlavnou zložkou je polyetylén (PE), ale súčasťou sú aj iné materiály. Nevýhodou kompozitných materiálov je, že sa vo väčšine prípadov netriedia a teda ani nerecyklujú. Výnimkou sú nápojové obaly na mlieko, džúsy a iné produkty, ktoré poznáme pod označením tetrapak. Majú označenie C / PAP, pretože ich hlavnou zložkou je papier (PAP), ďalej obsahujú vrstvu polyetylénu (PE) a vrstvu hliníka (ALU).

Mäkké fľaše v praxi: Príklad športových fliaš

V kontexte mäkkých fliaš, ktoré sú praktické pre športové aktivity, je dôležité zvážiť materiál, z ktorého sú vyrobené, s ohľadom na bezpečnosť a trvanlivosť. Každý z bežcov určite ocení a má rád voľnosť, ktorá nie je ničím obmedzovaná. Mäkké fľaše sú ideálnym spoločníkom na akýkoľvek dlhý beh, trail alebo turistiku. Jednoducho ich naplníte vašim obľúbeným nápojom a vložíte do bežeckého opasku, ľadvinky, vesty alebo pripevníte k batohu. Vyhnite sa tvrdej plastovej fľaši, ktorá je nepohodlná a často prekáža pri aktivite.

Ako príklad môže slúžiť Scott Soft Flask. Kompaktná mäkká fľaša Scott Soft Flask má objem 0,5l a hmotnosť len 33g. Ventil funguje na zahryznutie, takže zabraňuje zbytočnému vytekaniu tekutiny počas športovej aktivity. Tvarovo sa prispôsobí a po úbytku tekutiny sa zmenšuje. Fľaša Scott Soft Flask je vyrobená licenciou spoločnosti HydraPak, tzn. že spĺňa všetky dôležité kritériá použitia a štandardy (US Patent #603935). Je však kľúčové pripomenúť si, že mäkké PVC kvôli svojim toxickým prísadám nie je vhodné pre priamy kontakt s potravinami a nápojmi.

Inovácie značky Scott

Všetko začalo už v roku 1958, kedy Ed Scott, talentovaný konštruktér a závodník na lyžiach zo Sun Valley, spôsobil svojimi technickými inováciami doslova prevrat v lyžovaní. Scottov vynález prvých kónických hliníkových palíc okamžite v tej dobe nahradil používané materiály oceľ a bambus. Táto jeho inovačná myseľ sa vo vízii značky zachovala až do dnes. S podporou popredných svetových bežcov vznikol model Supertrac RC s unikátnym vzorom podrážky, označovaný ako zrodenie radiálnej trakcie. V ponuke značky nájdete oblečenie a obuv pre horských bežcov - trail running, skyrunning, ultra behy. Každý rok značka Scott prináša inovácie a nové modelové rady do svojej ponuky.

Bežec s mäkkou fľašou na trailovom behu

tags: #pvc #flasa #makka