Artemidin chrám v Efeze: Príbeh prvého zničenia a monumentálnej rekonštrukcie

Efez, nachádzajúci sa v dnešnom Turecku, bol kedysi významným centrom starovekého sveta. Dnes je najväčším archeologickým náleziskom antických zrúcanín, no kedysi bol držiteľom mnohých prvenstiev a domovom jedného z najúchvatnejších architektonických skvostov antiky - Artemidinho chrámu. Tento monumentálny chrám, zasvätený bohyni lovu, prírody a plodnosti, bol zaradený medzi Sedem divov starovekého sveta. Jeho história je fascinujúcim príbehom o vzniku, nádhere, deštrukcii a večnej sláve, ktorá pretrváva dodnes prostredníctvom archeologických nálezov a historických záznamov. Chrám bohyně Artemis bol postaven ve starověkém Řecku celkem třikrát.

Efez: Antické centrum obchodu, kultúry a viery

Príbeh Artemidinho chrámu je neoddeliteľne spojený s históriou samotného Efezu. Približne v 12. storočí pred n. l. založil Androklos, pôvodom z ostrova Samos, mesto, ktoré sa rýchlo stalo kultúrnym centrom iónskej skupiny. Efes bolo starodávne antické město ležící v Malé Asii. To je zhruba dnešní oblast Turecké Anatolie. Bylo založeno již ve druhém tisíciletí před naším letopočtem osadníky z Athén. Neskôr mesto zaplavila vlna iónskych osadníkov a ešte neskôr bolo pripojené k Rímskej ríši. Efez bol jedným z najväčších miest v Iónsku (v Malej Ázii), azda najrozvinutejšej a najbohatšej oblasti Grécka, stredisko orientálnej kultúry.

Už v 8. až 7. storočí pred n. l. stál Efez spoločne s Halikarnasom na čele hospodárskeho a politického rozvoja gréckeho sveta. V polovici 7. storočia pred n. l. dosiahol vplyv mesta taký rozmach, že ovplyvňovalo celé Grécko a prispelo k nahradeniu aristokracie tyranidou. Efez bol s morom spojený umelými kanálmi, disponoval odeónom a štadiónom. Mesto malo rozsiahle práva, a každý kto doň zavítal bez zbrane mal právo neporušiteľného azylu. Na ľudí sa vzťahovala nedotknuteľnosť a chrám slúžil aj ako trezor. Chrám Artemis vo své době nesloužil pouze náboženským účelům, ale šlo také o důležité obchodní centrum Efesu, kde se občané města setkávali, diskutovali a obchodovali.

Počiatky a výstavba prvej monumentálnej stavby

Prvé zmienky o Artemidinom chráme v Efeze siahajú do obdobia, keď existovala len malá svätyňa s drevenou sochou bohyne. Koncom 8. storočia pred n. l. došlo k prvému rozšíreniu a zväčšeniu chrámu, pričom k ďalšej rozsiahlej prestavbe došlo v polovici 6. storočia pred n. l. V polovici 6. stor. pred n. l. sa mesto rozhodlo postaviť pre bohyňou lovu a plodnosti majestátny príbytok. Prvý Artemidin chrám z mramoru postavil veľký staviteľ Chersifronés podľa princípu iónskeho dipteru, čiže ho dal olemovať dvoma radmi mramorových stĺpov.

V 5. storočí pred n. l. však nastal problém - na pozemku, kde chrám stál, sa objavila spodná voda, čo pred Efezanmi postavilo vážnu výzvu. Stál napodiv na mäkkej močaristej pôde pri rieke. Aby sa ťažký mramorový kolos neprepadol, vykopali hlbokú základovú jamu, ktorú potom vyplnili zmesou dreveného uhlia a vlny. Tento podklad sa vskutku osvedčil. Inšpiráciu pre monumentálnu architektúru našli na Kréte, kde mala táto stavebná tradícia tisícročnú históriu.

Výsledkom bol ambiciózny plán na výstavbu skutočne monumentálneho chrámu. Chrám mal byť skutočne monumentálny: mal byť dlhý 110 metrov, široký 55 metrov a mal mať osem stĺpov vpredu a dvadsať zboku. Celý chrám teda malo niesť 125 stĺpov, ktoré boli z veľmi kvalitného mramoru. V chráme sa nachádzala socha bohyne. Architekti preukázali mimoriadnu invenciu pri navrhovaní chrámu, vrátane použitia kolies. Stavba chrámu si vyžadovala ustavične riešiť všakovakú inžinierske hlavolamy. Dokončili ju asi v r. 450 p. n. l.

Efezský chrám bol známy aj svojou výzdobou a Efezanov vyhlásili za miesto zrodu tohto štýlu. Bol zdobený aj predný a zadný štít strechy, napríklad jeleňom uprostred družiny nýmf v nadživotnej veľkosti. Na sochárskej výzdobe sa pričinili najväčšie umelecké špičky Grécka. Usporadúvali dokonca konkurz na sochu ranenej Amazonky. Medzi umelcov patrili Krésilos, Fradmon a Polykleitos. Keďže si nevedeli vybrať spomedzi ostatných súťažiacich, dali im vybrať najlepšiu sochu. Prvé miesto bolo rovnaké - Polykleitovo. Sto dvadsať rokov trvala stavba Artemidinho chrámu. Efezský a Démetrios koncom 5. st. pred n. l. ho zaradili medzi sedem divov sveta. Aj v tom sa antickí autori zhodujú.

Herostratova deštrukcia: Cena za nesmrteľnú slávu

Vďaka svojej monumentálnosti a umeleckej hodnote bol Artemidin chrám koncom 5. storočia pred n. l. zaradený medzi Sedem divov sveta, čo potvrdzujú aj antickí autori. Táto pocta však netrvala večne. V antických knihách sa uvádza, že 21. júla 356 pred n. l., v tú istú noc, keď sa narodil Alexander Veľký, muž menom Herostrates z Efezu, zrejme túžiaci po nesmrteľnej sláve, zapálil mramorový chrám. Nádherná stavba do rána zhorela. Udělal to kvůli tomu, aby se proslavil, což se mu v negativním smyslu slova povedlo. Spolu s chrámom zhoreli aj cenné perzské zlato a Herakleitova kniha. Drevené časti slnkom vysušeného chrámu, zásoby obilia a obrazy boli výbornou potravou pre oheň. S praskotom pukali nosné trámy, rúcali sa a trieštili stĺpy. Chrám spustošil.

Efezania však Hérostrata neodsúdili, len prikázali, aby sa naňho zabudlo. Nikdy a nikde nesmeli vysloviť jeho meno. Efezania však dosiahli pravý opak. Po celom Iónsku, Helade, Egypte, Perzii, skrátka všade si ľudia hovorili: „A viete, aký podivný trest vymysleli v Efeze pre toho podpaľača? Upadne vraj navždy do zabudnutia. Mimochodom, ako sa volal? Hérostratos?“ Pochopiteľne, „za trest“ sa na Hérostratosa nezabudlo dodnes. Ako bol chrám vyzdobený, aké sochy v ňom stáli, aké fresky a obrazy, ako vyzerala socha samej Artemidy, nevieme. Všetko čo vybudoval Chersifronés a jeho nástupcovia, zničil svojim podpaľačstvom Hérostratos.

Znovuzrodenie chrámu pod záštitou Alexandra Veľkého

Chrám sa Efezania rozhodli postaviť odznova. Zozbierali ženské šperky, obetovali majetok a popredali stĺpy predošlého chrámu. Opravu zničeného chrámu nariadil samotný Alexander Veľký, keď vtiahol do Efezu. Plánom poveril svojho dvorného architekta Deinokrata, ktorý navrhol terasu pod chrámom. Efezania však odmietli uhradiť náklady na opravu, pokiaľ na chrám nebude pripevnená doska s Alexandrovým menom. V stávke tak bola česť mesta. Našťastie žil v Efeze istý dôvtipný občan. „Alexander, nepatri sa, aby boh staval chrámy iným bohom“, povedal vojvodcovi. Ten sa usmial, pokrčil plecami a odvetil.

Výstavba Artemidinho chrámu pod vedením architekta Deinokrata trvala iba niekoľko rokov. Zásluhu na tom mal i dávno mŕtvy Chersifronés, lebo stavitelia len zopakovali to, čo on už vyriešil. Nový chrám bol dlhý 109 m, široký 50 m a lemovalo ho 127 dvadsaťmetrových stĺpov v dvoch radoch. Časť stĺpov bola vyzdobená, vnútri chrámu stáli Praxitelove a Skopásove sochy a na stenách viseli veľkolepí obrazy. Opäť sa v Efeze zišli najlepší umelci, aby sa podieľali na obnove, vrátane slávnych mien ako Praxiteles a Skopas, ktorí pracovali na stĺpoch. Chrám stál pol tisícročia a nazvali ho divom sveta. Rimania ho uznávali a bohatými darmi ešte väčšmi zveľaďovali a šírili jeho slávu. Obnovená sláva chrámu trvala pol tisícročia.

Druhé a definitívne zničenie: Góti a kresťanský vplyv

Avšak osud chrámu bol spečatený ďalšími ničivými udalosťami. Potom r. 262 n. l. prišli Góti a chrám vyplienili. V roku 262 n. l. prišli do Efezu Góti a chrám vyplienili. Aj keď sa Efezania pokúsili chrám po tomto útoku obnoviť, už nikdy nedosiahli jeho predchádzajúcu slávu a monumentálnosť. Chrám bol definitívne zničený až kresťanmi, po zničení vplyvu bohyne Artemis Efezskej. Keď ho v roku 401 n. l. dal svätý Ján definitívne zlikvidovať, väčšina Efezanov už bola kresťanského vierovyznania. Samotný Efez postihol neblahý osud a v 13. storočí bol definitívne zničený katastrofou.

Kontroverzie okolo zničenia a kresťanský vplyv

Chrám zasvätený starogréckej bohyni Artemis v Efeze bol jedným zo Siedmych divov starovekého sveta, ale takmer nič sa z neho do dneška nezachovalo. Takže je na mieste otázka kto ho zničil a v dejinách patrí aj medzi tie najzaujímavejšie. Našťastie však máme historický prameň, ktorý nám poskytuje odpoveď. A nachádza sa v spise Jordanesa "Dejiny Gótov", zostavenom okolo roku 550 n. l. Rozpráva nám v ňom (20:107), o tom, že približne v roku 259 n. l. „Respa, Veduc a Thuruar, vojenskí vodcovia Gótov si vzali loď a preplávali cez úžinu Helespont do Ázie. Tu rozvrátili mnoho obývaných miest a zapálili vychýrený chrám bohyne Diany v Efeze, ktorý ako sme napísali predtým postavili Amazonky“. V Jordanovej práci sa však nachádza aj zdravý varovný signál, pretože začiatok je čistá legenda (a to sa nezmieňujem o jeho tvrdení, že ten chrám postavili Amazonky). Sláva chrámu sa však pričinila i o jeho skazu v ranom období kresťanstva. Mesto Efez zostávalo dlhý čas baštou pohanstva. Dopustilo sa však osudnej chyby, keď od svojich hradieb vyhnalo apoštola Pavla. Taká opovážlivosť nemohla zostať bez trestu. Roku 263 Góti vyplienili Efez i Artemidin chrám, ktorý ani potom neprestalo nenávidieť utužujúce sa kresťanstvo. Keď sa Efez ocitol pod nadvládou kresťanskej Byzancie, dovŕšilo sa aj pustošenie Artemidinho Chrámu.

Potom, čo Góti zničili Artemidin chrám, bol tento olúpený miestnymi obyvateľmi o jeho drahocenné umelecké zbierky a zachovalo sa z nich len veľmi málo. Tak prečo sa zničenie tohto chrámu zvaľuje na kresťanov? Zdroj tejto legendy je apokryfný spis "Skutky apoštola Jána". Je to veľmi neskoro spísaná a neautentická kniha, ktorá tvrdí, že rozpráva o živote Sv. Jána Apoštola po tom, čo sa o ňom končí rozprávanie v Novom zákone. Spomedzi mnohých fantastických epizód sa tu nachádza aj príbeh popísaný v kapitolách 22 až 24, kde údajný sv. Ján obrátil na kresťanskú vieru ľud v Efeze, ktorý následne utekal zbúrať Artemidin chrám. "Skutky Jánove" sa normálne datuje do tretieho storočia a so všetkou pravdepodobnosťou zahrnutie tejto epizódy znamená, že boli napísané po tom, čo bol chrám v skutočnosti vypálený Gótmi (ktorí boli pri tejto príležitosti ešte stále pohania). Ale "Skutky" takto poskytujú ďalšie dôkazy, že chrám naozaj bol zničený v treťom storočí. Teda si môžeme byť absolútne istí, že nebol zbúraný z popudu sv. Jána približne v roku 100 n. l. Proklus z Konštantínopola, vo svojej dvadsiatej Reči (Oration), prednesenej na začiatku piateho storočia nešetrí chválou na sv. Jána Chryzostoma. Proklus, vypočítavajúci jeho úspechy, hovorí: „V Efeze zničil obraz Midasa.“ To môže byť narážka na kultové predmety uctievania bohyne Artemis (Chrám bol pôvodne založený lýdijskými kráľmi, z ktorých jedným bol aj Midas) keďže aj po tom, čo bol chrám zničený môžeme očakávať, že sa v kulte pokračovalo. Ale taktiež sa nemuselo. Kresťania s určitosťou zničili niekoľko pohanských chrámov a prestavali mnohé ďalšie na kostoly.

Prehľad dôležitých udalostí Artemidinho chrámu

Archeologické objavy a odkaz Artemidinho chrámu

Muž, ktorý sa o záchranu pamiatky Artemidinho chrámu zaslúžil najviac, sa volal J. T. Wood, anglický inžinier. Do Efezu prišiel v roku 1863 s cieľom nájsť Artemidin chrám. Osud mu spočiatku neprial, ale napokon si úspech v hľadaní "vytrucoval" nezlomnou vytrvalosťou. Jeho "cesta za chrámom" bola obdivuhodná, pretože vychádzal z antických autorov a polohu chrámu len zhruba odhadoval. Tri roky potreboval na nález divadla. Posledný októbrový deň 1869 anglický archeológ Wood po dlhých mesiacoch hľadania našiel stopy Artemidinho chrámu v Efeze. K chrámu a posledným dňom roka 1869 sa prekopal k mramorovým schodom. V roku 1877 objavil zvyšky chrámu a svoje skúsenosti vydal v knihe. Woodove objavy potvrdili existenciu chrámu a poskytli neoceniteľné informácie pre archeológiu.

Archeologické nálezy v Efeze, ktoré sa začali intenzívnejšie diať v 19. storočí, odhalili nielen pozostatky samotného chrámu, ale aj množstvo cenných artefaktov. John T. Wood poslal do Britského múzea rozbité sochy a architektonické predmety, ktoré sú dnes súčasťou zbierok. V Efezskom múzeu v meste Selçuk sa nachádzajú ďalšie nálezy z Artemidinho chrámu, vrátane dvoch sôch Artemis Efesia, ktoré zosobňujú bohyňu plodnosti. Tieto artefakty, spolu s rozsiahlymi ruinami samotného mesta Efez, pripomínajú niekdajšiu slávu tohto antického centra. V Efezskom múzeu v Selçuku na vás čaká niekoľko miestností, kde budete postupne obdivovať množstvo vzácnej keramiky, drobností a najmä sôch či kamenných reliéfov. Jednu z prvých miestností zdobí niekoľko sôch, ktoré boli kedysi súčasťou Domitiánovej fontány v Efeze. Nájdete tu sochy aj z iných fontán a tak postupne objavíte ležiaceho Satyra či Tritóna. Ďalšia miestnosť patrí nádherným rímskym bustám, ktoré pochádzajú z terasových domov v Efeze. Stoja tu vznešené busty rímskych cisárov, ale aj členov ich rodiny. Pozrite sa do očí Tibériovi, Markovi Auréliovi či krásnej Lívii. Ďalšie busty patria dokonca Sokratovi či Meandrovi. Kráčajte ďalej a natrafíte na okázalé kamenné sarkofágy so scénami, kde vás najviac zaujme gladiátorský zápas. Vrcholom múzea sú časti, kde nájdete nálezy z Artemidinho chrámu, ktorý patrí k siedmim starovekým divom sveta. V halve, kde si oči zvyknú na prítmie stoja oproti sebe dve sochy Artemis Efesia. Sú to nádherné sochy zosobňujúce Artemis ako bohyňu plodnosti. Jedna je z 1. storočia, druhá z 2. storočia a nebudete vedieť, ktorá je krajšia.

Artemida: Bohyňa s dvojitou identitou

Artemis bola starogrécka panenská bohyňa lovu, mesiaca, divokých zvierat, prírody, vegetácie a cudnosti. Bola dcérou najvyššieho boha Dia a bohyne Létó, a sestrou-dvojičkou boha Apolóna. Jej rímskym ekvivalentom bola bohyňa Diana. Antický svet poznal viacero chrámov zasvätených bohyni Artemis, ale najvýznamnejší a najimpozantnejší sa nachádzal práve v Efeze. Efeská Artemis má roli odlišnou, totiž ochránkyně, pramatka, rodička a bohyně plodnosti. Bývá zobrazována s mnoha prsy a odpovídá tak předřecké bohyni Kybelé.

Dedičstvo dnes: Jediný stĺp a turistická destinácia

Napriek svojej pôvodnej sláve a monumentálnosti bol Artemidin chrám v Efeze zničený a z veľkej časti sa nezachoval. Dnes na mieste kedysi veľkolepého divu sveta čnie do výšky len jeden obnovený stĺp, zrekonštruovaný z viacerých nájdených fragmentov. Tento symbolický stĺp pripomína návštevníkom, čo kedysi stálo na tomto mieste, a slúži ako svedectvo o grandióznosti a zároveň krehkosti ľudských výtvorov. Postupem času se z krásné stavby staly pouze ruiny, na které svět zapomněl. Tieto poškozené zbytky znovuobjevil Angličan John Turtle Wood v roce 1869.

Efez a jeho okolie, vrátane zvyškov Artemidinho chrámu, sú dnes dôležitou turistickou destináciou a svedectvom bohatej histórie regiónu. Návštevníci môžu obdivovať nielen pozostatky chrámu, ale aj rozsiahle ruiny samotného mesta Efez, knižnicu, amfiteáter a mnohé ďalšie pamiatky, ktoré svedčia o jeho niekdajšej dôležitosti ako centra obchodu, kultúry a náboženstva. Blízko areálu Efes a tureckého města Selçuk se nacházejí pozůstatky chrámu bohyně Artemis. Turecké mesto Selçuk na západe krajiny sa občas považuje aj za bránu k starovekému Efezu. K chrámu sa dostanete najlepšie zo Selçuku. Stačí sledovať silnicu vedoucí na západ a po asi kilometru a půl příjemné cesty po chodníku pod platany vedle silnice se v jednu chvíli odbočí vpravo po úzké silnici mezi živé ploty. Je tam cedule s ukazatelem. Návštevu ruin chrámu môžete spojiť s návštevou mešity Isa Beye a hradu sv. Jána.

Sedem divov sveta: Od antiky po súčasnosť

Na začiatku bolo pôvodných 7 divov sveta. Najslávnejší zoznam zostavil Filón Byzantský, ktorý žil niekedy v 2. - 3. storočí. Filón do neho zapísal architektonické skvosty vtedajšej doby. Pôvodných starovekých sedem divov sveta predstavovali diela z oblasti Stredozemného mora a Blízkeho východu. V tom čase vyvolávali obdiv pre technickú a umeleckú dokonalosť, vytvorili ich Egypťania, Babylončania, ostatné sa spájajú s helénskou kultúrou. Sú a boli to tieto pamiatky: pyramídy v Egypte (Gíze), Semiramidine visuté záhrady v Babylone, Artemidin chrám v Efeze, maják na ostrove Faros pri Alexandrii, Mauzóleum v Halikarnasse (v súčasnosti juhozápadné Turecko), Diova socha v Olympii a Rhodoský kolos.

A práve fakt, že sa dochovala iba jedna jediná pamiatka z pôvodného zoznamu, prinútilo organizáciu New7Wonders Foundation zostaviť nový zoznam. Podmienky pre zaradenie do súťaže boli rôznorodé, avšak dôležité bolo, aby išlo o kultúrnu pamiatku vytvorenú človekom. Celkom bolo nominovaných 77 pamiatok, do finále sa ich potom dostalo 21. V portugalskom hlavnom meste Lisabon vyhlásili v roku 2007 Koloseum v Ríme za jeden zo siedmich nových divov sveta. Slávnostné podujatie - vyhlásenie nových sedem divov sveta - sa uskutočnilo na štadióne mužstva Benfica Lisabon 7. júla 2007. Víťazné pamiatky vybrali organizátori na základe dovtedy najväčšieho on-line hlasovania a zaslania textových správ. O nových siedmich divoch sveta rozhodlo vyše 100 miliónov ľudí.

tags: #prve #znicenie #a #nasledna #rekonstrukcia #artemidin