Komplexný sprievodca protiradónovou tekutou hydroizoláciou

Radón je inertný rádioaktívny plyn, bez farby, chuti a zápachu, ktorý predstavuje jeden z najväčších zdrojov ožiarenia s negatívnym vplyvom na zdravie človeka. Zodpovedá za takmer polovicu ožiarenia zo všetkých prírodných zdrojov. Vzniká postupnou rádioaktívnou premenou izotopu uránu, ktorý sa prirodzene nachádza v zemskej kôre a je súčasťou takmer všetkých pôd a hornín.

Plynný radón sa uvoľňuje do ovzdušia, kde sa ďalej mení na krátkodobé dcérske produkty radónu. Tieto produkty sa zachytávajú na drobných prachových časticiach vo vzduchu, ktoré s vdychovaným vzduchom prenikajú do pľúc. Tam sa usadzujú a spôsobujú ožiarenie tkaniva, čím významne zvyšujú pravdepodobnosť vzniku pľúcnej rakoviny. Riziko vzniku rakoviny pľúc je tým vyššie, čím vyššia je koncentrácia radónu v prostredí.

Zdroje a možnosti prenikania radónu do objektov

Najväčším zdrojom radónu v súvislosti s bývaním je pôdny vzduch, prenikajúci z podložia do budov. V prípade vysokej objemovej aktivity radónu v pôdnom vzduchu, vysokej priepustnosti horninového prostredia v podloží stavby, nepriaznivej pórovitosti a prítomnosti poruchových zón v horninách a stavbách môžu unikať mimoriadne nebezpečné koncentrácie radónu do pobytových priestorov. Z podložia sa radón do stavieb dostáva cez rôzne netesnosti. Väčšiemu riziku sú vystavené podpivničené stavby. Pre nedostatočné vetranie sa radón v týchto priestoroch hromadí, čo znamená zvýšené riziko pre osoby, ktoré sa tu zdržujú.

Ďalšími významnými zdrojmi radónu môžu byť stavebné materiály obsahujúce vyššie koncentrácie rádia, ako sú napríklad škvára alebo popolček. Riziková je tiež voda s vyšším obsahom radónu, keďže jej spotreba spôsobuje uvoľňovanie väčšieho množstva radónu do ovzdušia miestnosti. Prípadným zdrojom môže byť aj zemný plyn spaľovaný v objektoch.

Radón môže prenikať do budovy rôznymi cestami:

• Cez prestupy v základovej konštrukcii
• Cez trhliny v stenách a podlahách podzemných priestorov
• Difúziou v stavebných materiáloch
• Kanalizačnými prípojkami
• Prúdením vnútorného vzduchu v budove rôznymi netesnosťami a schodiskom, čím sa radón dopravuje aj do vyšších poschodí budovy.

K narastaniu objemov radónu v príbytkoch dochádza aj zatepľovaním stavieb, ktoré sa v posledných rokoch stalo veľmi populárnym, nakoľko podstatne znižuje náklady na vykurovanie.

Legislatívny rámec a stanovenie radónového rizika

Vzhľadom na geologické pomery v SR nie je možné vylúčiť z ožiarenia žiadnu oblasť nášho štátu. Z tohto dôvodu je dôležitá dôsledná regulácia a preventívne opatrenia. Medzinárodná komisia pre rádiologickú ochranu (ICRP) vydala v roku 1987 Odporúčanie č. 50, ktoré zjednocuje definície a parametre pre výpočet efektívnych dávkových ekvivalentov z expozície dcérskymi produktmi radónu vrátane modelu na stanovenie rizika rakoviny pľúc.

Na Slovensku platí Vyhláška MZ SR 406/92 Zb. a Vestník MZ SR č. 10-12/1993, ktoré stanovujú hygienické požiadavky na obmedzenie ožiarenia z radónu. Tieto vyhlášky definujú limit úrovne expozície populácie z radónu (ekvivalentná objemová aktivita radónu - EOAR) s odporúčaním ICRP na hodnotu 100 Bq/m³ pre novú výstavbu a 200 Bq/m³ pre existujúce pobytové priestory. Vyhláška tiež rozvádza požiadavky na obmedzovanie žiarenia z radónu a ďalších prírodných rádionuklidov, ktoré musia dodržiavať orgány štátnej správy, právnické a fyzické osoby na ochranu zdravia.

Kategórie radónového rizika

Dôležitou otázkou sa stáva sledovanie obsahu radónu vo vzduchu, podzemných vodách, stavebných materiáloch a samozrejme, aj v pôde. Na základe týchto legislatívnych požiadaviek je pred zahájením stavby nového objektu potrebné vykonať prieskum výskytu radónu na stavebnom pozemku. V prípade rozsiahlejšej rekonštrukcie staršieho objektu by mali merania radónu prebehnúť aj v samotnom objekte. S obranou proti zdraviu škodlivému plynu je totiž treba počítať už pri projektovaní domu.

Merania objemu radónu prebiehajú na stavebnom pozemku pomocou špeciálnych odberných tyčí, ktorými sa v hĺbke 0,8 m odoberú vzorky vzduchu z pôdy. Počet odobratých pôdnych vzoriek závisí od veľkosti stavby; pri štandardne veľkom rodinnom dome je vyhláškou stanovených 10 odberov. Výsledky meraní potom vyhodnotí špeciálny prístroj a určí mieru radónového rizika. Podľa výsledkov merania a priepustnosti základovej pôdy sa potom určí výška radónového rizika stavebnej lokality.

S ohľadom na plynopriepustnosť podložia rozlišujeme oblasti s rôznou koncentráciou radónu v pôde, podľa čoho ich charakterizujeme ako oblasti s nízkym, stredným alebo vysokým radónovým rizikom. Stavby sa chránia proti radónu z podložia v závislosti na stupni rizika prenikania radónu konštrukciami rozdelenými do troch kategórií:

1. Konštrukcia 1. kategórie tesnosti: Stavebná konštrukcia výrazne obmedzujúca konvekciu vzduchu a znižujúca transport radónu difúziou pod vypočítané hodnoty. Obsahuje vždy najmenej jednu vrstvu celistvej protiradónovej izolácie s plynotesne prevedenými prestupmi.
2. Konštrukcia 2. kategórie tesnosti: Stavebná konštrukcia výrazne obmedzujúca konvekciu vzduchu, obsahuje vždy najmenej jednu vrstvu celistvej hydroizolácie (odolnej proti zemnej vlhkosti alebo stekajúcej beztlakovej vode), avšak s vodotesne prevedenými spojmi pásov s prestupmi.
3. Konštrukcia 3. kategórie tesnosti: Celistvá stavebná konštrukcia obmedzujúca konvekciu vzduchu s prestupmi utesnenými proti prúdeniu vzduchu; neobsahuje izolačné vrstvy.

Pre pozemky s nízkym radónovým rizikom sa nevyžadujú žiadne špeciálne opatrenia. Na pozemku so stredným radónovým rizikom sa za dostatočné protiradónové opatrenie považuje inštalovanie protiradónovej izolácie pod všetky konštrukcie, ktoré sú v priamom kontakte so zeminou. Táto izolácia plní aj funkciu hydroizolácie. Ak sa v objekte neráta s núteným vetraním, je potrebné použiť špeciálnu protiradónovú izoláciu, ktorá zároveň slúži ako hydroizolácia.

Na pozemku s vysokým radónovým rizikom možno navrhnúť ako jedinú ochranu proti radónu protiradónovú izoláciu len v prípade, ak koncentrácia radónu v podloží nepresahuje 60 kBq/m³ pre dobre priepustné horniny, 140 kBq/m³ pre stredne priepustné horniny a 200 kBq/m³ pre zeminy s malou priepustnosťou. Pre objekty s kontaktnými podložiami bez pobytových priestorov platia rovnaké ustanovenia ako pri strednom riziku.

Opatrenia na zníženie úrovne objemovej aktivity radónu v objektoch

Radón prenikajúci z podložia budov do miestnosti objektu sa nasáva spolu s pôdnym vzduchom v dôsledku podtlaku v interiéri voči vonkajšiemu prostrediu. Ide predovšetkým o prienik pôdneho vzduchu trhlinami a netesnosťami okolo prestupov, v obvodových stenách a podlahách podpivničeného priestoru. Opatrenia proti prienikom radónu do objektov z podložia sa riešia rôznymi spôsobmi:

Mechanickou bariérou spodnej časti objektu:

• Plynotesné asfaltované pásy
• Protiradónové nátery (vrátane tekutej hydroizolácie)

Vetracím systémom podložia:

• Podtlakové vetranie podložia budovy
• Pretlakové vetranie podložia budovy
• Odsávanie radónu z podložia drenážnym systémom
• Protiradónové opatrenie mikroventilačným systémom

Vetracím systémom priestorov v budove:

• Prirodzené vetranie
• Nútené vetranie
• Filtrácia vzduchu prenosnými prístrojmi

Technické riešenia na zníženie úrovne objemovej aktivity radónu v existujúcich budovách alebo pri novej výstavbe sa musia vykonávať s individuálnym prístupom. Aj pri rovnakej koncentrácii radónu v niekoľkých objektoch sa musia aplikovať rozličné opatrenia. Navrhované protiradónové opatrenie musí byť maximálne účinné, ľahko uskutočniteľné, minimálne rušivé pre spôsob života majiteľov a v neposlednom rade ekonomicky najvýhodnejšie.

Ochrana starších stavieb

Pred radónom sa dá ochrániť aj staršia stavba. V tomto prípade je potrebné zmerať objem radónu v jednotlivých miestnostiach a určiť výšku jeho rizika. Na základe týchto zistení sa potom vykonajú stavebné opatrenia, ktoré zamedzia vstupu radónu do objektu. Zvýšené radónové riziko však v tomto prípade môžu predstavovať aj použité stavebné materiály, ktoré sa vo veľkej miere využívali na stavbu objektov najmä v 90. rokoch. Ak sa radón nachádza v podlahovej škváre alebo v omietkach, je potrebné ho odstrániť a nahradiť modernými materiálmi. Ak sa tento nebezpečný plyn nachádza priamo v priečkach alebo nosných stenách, je síce možné ich ošetriť nepriepustnou úpravou ich povrchu. Bežné nátery a tapety však nie sú stopercentne účinné, lebo môžu po čase popraskať, vytvoria sa v nich mikrotrhliny alebo sa mechanicky poškodia. O niečo účinnejšie sú elastické nátery, ktorých povrch však treba ochrániť pred poškodením ešte vrstvou omietky, tapety alebo obloženia.

Čo je protiradónová tekutá hydroizolácia?

V stavebníctve sa veľmi často stretávame s pojmom tekutá lepenka. V princípe ide o stierkovú hmotu určenú na vytváranie hydroizolačných vrstiev, teda vrstiev slúžiacich na izoláciu voči vode a vlhkosti. Preto sa často používa aj označenie tekutá hydroizolácia. Tekutá hydroizolácia predstavuje moderné a efektívne riešenie pre ochranu stavieb pred prenikaním vody a radónu z podložia. Tieto hydroizolačné systémy sa vyznačujú ľahkou aplikáciou, vysokou priľnavosťou a schopnosťou premostiť trhliny, čo z nich robí ideálnu voľbu pre širokú škálu stavebných aplikácií.

Tekutá hydroizolácia je hmota, ktorá sa nanáša v tekutom stave a po vytvrdnutí vytvára súvislú, vodotesnú membránu. Tieto hydroizolácie môžu byť jednosložkové alebo dvousložkové, pričom dvousložkové systémy obvykle ponúkajú vyššiu pružnosť a odolnosť.

Vlastnosti a výhody tekutej hydroizolácie proti radónu

Tekuté hydroizolačné hmoty sú určené na použitie v interiéri aj v exteriéri a vyznačujú sa radom výhod, ktoré z nich robia efektívnu protiradónovú bariéru:

• Odolnosť voči radónu: Tekuté hydroizolácie s excelentnou odolnosťou voči radónu (napr. D = 17,0 ×10^-12 m²/s) účinne bránia prenikaniu tohto nebezpečného plynu do budov.
• Vodotesnosť: Sú vysoko vodotesné a odolné proti tlakovej vode, vrátane chlórovanej vody.
• Pružnosť: Vyznačujú sa schopnosťou premostiť trhliny až do šírky 1,49 mm aj pri veľmi nízkych teplotách, napríklad -20°C.
• Priľnavosť: Majú vysokú priľnavosť k rôznym stavebným materiálom, a to na vodorovné aj zvislé plochy.
• Odolnosť: Po vytvrdnutí vytvárajú trvale pružnú mrazuvzdornú vrstvu odolnú proti poveternostným vplyvom, UV žiareniu a chemickému zaťaženiu.
• Jednoduchá aplikácia: Nanášajú sa stierkou, hladidlom, štetcom alebo valčekom.

Oblasti použitia tekutých hydroizolácií

Tekuté hydroizolácie nachádzajú uplatnenie v širokej škále aplikácií, kde je potrebná ochrana proti vode a radónu:

• Hydroizolácia základových konštrukcií umiestnených pod aj nad úrovňou terénu
• Hydroizolácia pivníc, podzemných garáží a oporných múrov
• Kúpeľne, sprchy, toalety a práčovne
• Balkóny, terasy, lodžie a strechy
• Bazény, umyvárne a nádrže na úžitkovú vodu
• Ako pružná vodotesná membrána na betónových konštrukciách, ktoré sú dynamicky zaťažované
• Antikorózne nátery oceľových konštrukcií
• Elastická hydroizolácia pod keramické obklady a dlažby v priestoroch s dynamickým alebo statickým zaťažovaním
• Ako vodotesná ochranná vrstva na betónových oporných stenách
• Elastická vodotesná vrstva na pohľadových plochách tvorených omietkou s vlasovými trhlinami
• Ako vodotesná pružná vrstva na betónových plochách vystavených chemickému namáhaniu od rozmrazovacích solí a síranov

Aplikácia tekutej hydroizolácie

Samotnému nanášaniu tekutej lepenky predchádza dôkladná príprava povrchu. Podklady musia byť nosné, pevné, rovné, nasiakavé, pórovité a čisté, bez vrstiev znižujúcich priľnavosť (ako napr. tuky, živice a prach). Znečistenie, vrstvy s nedostatočnou priľnavosťou, všetky nátery, maľby a nesúdržné častice je potrebné mechanicky odstrániť. Všetky kúty a hrany by mali byť upravené do oblúka.

Nasiakavé podklady je vhodné penetrovať vhodným penetračným náterom, čím sa ich nasiakavosť zníži. Tekutá lepenka sa obvykle pripravuje zmiešaním jej zložiek, prípadne pridaním menšieho množstva vody do homogénnej zmesi za pomoci elektrického miešadla. Následne sa nechá odstáť a opätovne premieša.

Pri ručnom nanášaní sa prvá vrstva vždy nanáša štetcom alebo valčekom do vlhkého, ale nie mokrého podkladu. V ďalšom kroku sa nanáša na podklad do kríža valčekom, štetcom alebo hladidlom. Do kútov a rohov sa okamžite po nanesení prvej vrstvy izolácie vtláčajú dilatačné pásy. S aplikáciou ďalších vrstiev sa pokračuje v čase, keď je predchádzajúca vrstva ešte vlhká. Práce je potrebné vykonávať v suchom prostredí, pri teplote vzduchu a podkladu od +5 °C do +25 °C. Spotreba sa obvykle pohybuje okolo cca 1,5 kg/m² pri dvoch vrstvách a hrúbke 1 mm.

Je dôležité, aby sa tekutá lepenka nesmela nanášať na priamom slnku a v prievane. Takto vytvorená hydroizolácia musí dostatočne vyzrieť, čo je obvykle maximálne 7 dní, až potom sa môže pokračovať ďalšími stavebnými prácami. Vrstva hydroizolačnej stierky by sa vždy mala chrániť proti poškodeniu ochranným poterom, omietkou, nopovou fóliou, tepelnoizolačnými doskami alebo iným vhodným spôsobom.

Vzhľadom na veľmi široké použitie a pomerne veľký sortiment tekutých hydroizolácií je potrebné dôsledne dodržiavať všetky odporúčania a obmedzenia, ktoré stanovujú výrobcovia jednotlivých druhov tekutých hydroizolácií v technických listoch a v aplikačných manuáloch k ich výrobkom. Len tak bude možné vytvoriť kvalitnú hydroizoláciu šitú na mieru konkrétnemu stavebnému konštrukčnému prvku. V prípade akýchkoľvek pochybností o vhodnosti konkrétneho výrobku je užitočné kontaktovať aplikačných poradcov, ktorých má každý dobrý výrobca stavebnej chémie.

Prehľad vybraných tekutých hydroizolácií vhodných proti radónu

Ďalšie mechanické bariéry proti radónu

Okrem tekutých hydroizolácií existujú aj iné účinné mechanické bariéry. Izolácia proti radónu tvorí obvykle súčasne aj izoláciu proti vode alebo vlhkosti. Požiadavky na konštrukciu proti prenikaniu radónu nesmú byť v rozpore s požiadavkami na asfaltovú vrstvu ako hydroizoláciu. Ak plní izolácia súčasne funkciu izolácie proti vode a súčasne funkciu izolácie proti radónu, dimenzuje sa izolačný povlak (membrána) tak, aby vyhovel požiadavkám vyššej kategórie. V izolácii proti tlakovej vode sú vyššie požiadavky na odolnosť proti tlaku vody, menšia náročnosť je pre odolnosť proti radónu. V izolácii proti stekajúcej vode a vlhkosti sú vyššie požiadavky na izoláciu proti radónu než proti vode.

Asfaltované pásy

Plynotesné asfaltované pásy patria zrejme k najúčinnejším opatreniam na obmedzenie prenikania radónu do budov. Vzhľadom na vysoký odpor proti difúzii vzduchu, vodnej pary a iných plynov, môžu zaisťovať prevedenie konštrukcií vo všetkých kategóriách tesnosti.

• Pre protiradónové konštrukcie 1. kategórie sú vhodné asfaltované pásy ako Foalbit Al S 40 a Bitulep Al 20. Tieto výrobky sa vyznačujú vysokým difúznym odporom, odolnosťou proti hnitiu, nízkou nasiakavosťou a veľmi dobrou ochranou spodných asfaltových vrstiev proti degradácii vplyvom starnutia. Nosná vložka netransportuje vlhkosť, preto môžu zároveň plniť aj funkciu izolácie proti zemnej vlhkosti.
• Vysoké hodnoty poločasu prestupu (t. j. hodnoty vyššie ako 300 000 s) manifestujú vysoký difúzny odpor pre rádioaktívne plyny a dá sa očakávať ich veľmi úspešné použitie pri vytváraní protiradónových bariér. Pásy s kovovou vložkou majú už v jedinej vrstve dostatočný odpor proti difúzii radónu a tak zabezpečujú ochranu na vysokom radónovom riziku s 1. kategóriou tesnosti. Pásy s inými vložkami môžu zabezpečiť ochranu v 1., ale skôr v 2. resp., 3. kategórii tesnosti.
• Úplne nevhodné sú asfaltové pásy s papierovou alebo textilnou vložkou. Tieto sa môžu použiť len ako ochranné, resp. medzivrstvové pásy.
• Asfaltované pásy možno celoplošne nataviť na podklad, čím sa vylučuje existencia vzduchovej medzery medzi izoláciou a stavebnou konštrukciou, ktorou by sa mohol radón šíriť.
• Parotesný natavovací asfaltový pás z SBS modifikovaného asfaltu s hliníkovou kombinovanou nosnou vložkou odolnou proti korózii a zásadám, s jemným pieskovým posypom na povrchu, sa používa ako parozábrana na betón a iné silikátové podklady.
• Asfaltovaný hydroizolačný pás na hliníkovej fólii kombinovanej so sklenenou rohožou, s krycou vrstvou na báze oxidovaného asfaltu s plnidlom, na vrchnej strane s jemným minerálnym posypom, na spodnej strane so separačnou fóliou, je určený na použitie vo viacvrstvových hydroizolačných systémoch plochých striech ako parotesná zábrana a v systémoch spodných stavieb ako pás proti vlhkosti a na protiradónovú ochranu.
• Samolepiaca bitúmenová fólia aplikovateľná za studena, premosťujúca trhliny na bezpečné hydroizolovanie vonkajších stien pivníc, základov, balkónov a terás. Je určená na ochranu spodnej stavby a základových konštrukcií pred zemnou vlhkosťou a presakujúcou vodou. Vhodná na ochranu horizontálnych častí nepodpivničených stavieb a stropných konštrukcií pivníc pred vzlínajúcou vlhkosťou.

Fólie na báze mäkčeného PVC

Na protiradónovú ochranu sú vhodné aj fólie na báze mäkčeného PVC, ktorých základnou vlastnosťou je dostatočne vysoký koeficient difúzie radónu. Ich výhodou je tvárnosť, ktorá umožňuje spoľahlivú izoláciu jednoduchých, ako aj náročnejších detailov, akými sú napr. priestupy potrubí, výstuže, kúty nárožia atď.

• Homogénna hydroizolačná fólia na báze mäkčeného PVC je vďaka svojej vysokej chemickej odolnosti proti väčšine anorganických kyselín, zásad a ich solí určená na izoláciu podzemných a pozemných častí stavieb proti zemnej vlhkosti, presakujúcej a agresívnej tlakovej vode. S ohľadom na veľmi nízku priepustnosť fólie pre radón a možnosť zhotovenia dokonale tesných spojov a detailov plní aj funkciu účinnej protiradónovej ochrany.
• Hydroizolačná fólia na báze mäkčeného PVC vystužená skleným rúnom je pre svoju vysokú chemickú odolnosť proti väčšine anorganických kyselín, zásad a ich solí určená na izoláciu podzemných a pozemných častí stavieb proti presakujúcej a agresívnej tlakovej vode.

Kontaktné konštrukcie a riešenie prestupov

Kontaktná konštrukcia je stavebná konštrukcia, ktorá je v priamom kontakte s podložím, okrem ochranných vrstiev izolácie. Kontaktné konštrukcie musia byť navrhnuté z trvanlivých, dostatočne pevných a nedrobivých materiálov tak, aby vytvárali vhodný podklad pre izoláciu a umožnili prevedenie vzduchotesných prestupov. Betónovým podkladom sa spravidla nepodarí dosiahnuť požadovanú kvalitu podkladu, preto sa jeho povrch väčšinou vyrovnáva poterom v hrúbke 10 - 25 mm.

Kontaktná konštrukcia musí výrazne obmedzovať konvekciu pôdneho vzduchu, t. j. nesmie obsahovať trhliny alebo otvory prechádzajúce celou hrúbkou konštrukcie a nevyplnené škáry. Keď v existujúcich stavbách stav kontaktnej konštrukcie nespĺňa požiadavky, je nutné konštrukciu odstrániť a nahradiť novou. Monolitické železobetónové konštrukcie je nutné navrhovať na vznik a šírku trhlín podľa STN 73 12 01 „Navrhovanie betónových konštrukcií“. Druh betónu, jeho spracovanie a ošetrovanie sa volí tak, aby množstvo trhlín od zmršťovania betónu bolo čo najmenšie. Únosné je, keď betónová doska zabezpečí šírku trhlín v rozmedzí od 0,15 do 0,20 mm. Podkladné betóny sa doporučujú urobiť v najmenšej hrúbke 100 mm a s celoplošným vystužením sieťou 150×150 mm pri hornom povrchu.

Pred aplikáciou asfaltových pásov alebo tekutých hydroizolácií musia byť plochy betónu alebo iného podkladu zbavené prachu a ostrých hrán. Škáry a trhliny musia byť vyspravené injektážnymi látkami, tmelmi, polymérbetónmi a pod. Obzvlášť treba venovať veľkú pozornosť spoju medzi betónovou doskou a stenami podzemnej konštrukcie.

Betónová doska je najdôležitejšia konštrukcia, ktorá zabraňuje prenikaniu radónu z podložia. Je pritom jedno, či plní funkciu základov v podobe základovej dosky, alebo slúži len ako podkladná betónová doska. Radón samozrejme môže cez ňu difundovať, ale tento transport je relatívne malý, hlavne keď je betón kvalitne prevedený. Podstatnejšie množstvo radónu môže byť nasávané cez trhliny v doske, pričom veľmi záleží na šírke trhlín. Z týchto dôvodov je výhodné, keď betónová doska je vystužená aj vtedy, keď plní len podkladnú funkciu. Je nutné, aby bola v každom prípade vzduchotesná. Mali by byť dodržané aspoň také zásady ako u vodotesného betónu.

Prechody inžinierskych sietí

Pripojenie objektu na inžinierske siete sa doporučuje navrhovať tak, aby prestupov kontaktnými konštrukciami bolo čo najmenej. Prestupy inštalácií protiradónovou izoláciou sa riešia pomocou plášťovej rúry s pevnou prírubou. Priestor medzi plášťovou rúrou a potrubím alebo káblom sa vyplní tesnením zaisťujúcim plynotesnosť (napr. trvale pružným tmelom, gumovými profilmi atď.). Protiradónová izolácia sa plynotesne napojí na prírubu plášťovej rúry (napr. nalepením, natavením, zvarením medzi voľnú a pevnú prírubu atď.).

V miestach, kde sa nedá umiestniť plášťová rúra s prírubou, použije sa plášťová rúra bez príruby a k nej sa protiradónová izolácia plynotesne pripojí buď pomocou manžety z izolácie na plášťovú rúru alebo ukončením izolácie u plášťovej rúry a utesnením škáry medzi izoláciou a plášťovou rúrou trvale pružným tmelom. Keď je súčasťou rekonštrukcie aj výmena inštalácie, používa sa plášťová rúra pozdĺžne delená. Priestor medzi plášťovou rúrou a pôvodnou konštrukciou sa vyplní, prípadne zainjektuje betónovou zmesou. Vo výnimočných prípadoch sa u existujúcich stavieb pripúšťa úprava prestupu ukončením izolácie u samotného inštalačného vedenia s utesnením styku medzi vedením a izoláciou trvale pružným tmelom a s prekrytím styku manžetou z izolačného materiálu.

Doporučujú sa používať podlahové vpuste s prírubou, na ktorú sa plynotesne napojí protiradónová izolácia. V miestach, kde sa nedá umiestniť podlahová vpusť s prírubou, použije sa vpusť bez príruby. V tomto prípade sa protiradónová izolácia u vpuste a škára medzi vpusťou a protiradónovou izoláciou utesní trvale pružným tmelom. Toto riešenie však nie je vhodné do prostredia kvapalnej vody (t. j. stekajúca, zadržaná a tlaková voda). Tesne zakryté šachty (revízne, montážne, vodomerné a pod.) musia byť opatrené poklopom v plynotesnom prevedení. Taktiež je dôležité klásť veľký dôraz na kvalitu spracovania všetkých priestupov cez izoláciu, ktoré môžu predstavovať potenciálne riziko prieniku radónu do interiéru.

Ochrana protiradónovej izolácie

Vodorovná protiradónová izolácia musí byť pred položením ďalších podlahových vrstiev chránená proti poškodeniu vhodným spôsobom. Zvislá protiradónová izolácia musí byť chránená proti mechanickému poškodeniu pri prevedení zásypu prímurovkou, ochrannou textíliou alebo ochrannými doskami, prípadne fóliami z plastov. Pri ochrane izolácie z tenkovrstvových materiálov nesmú zásypové materiály obsahovať ostrohranné časti.

Prevedenie zásypu (aj zhutnenie) musí byť vykonané tak, aby nedošlo k poškodeniu izolácie. Pri prerušení izolačných prác (napr. v miestach pracovných škár, etapových napojení a pod.) musí byť zaistená ochrana izolácie proti prevádzkovým vplyvom dočasnou (provizórnou) vrstvou alebo konštrukciou. Dôležitou súčasťou izolovania stavby proti radónu je voľba spoľahlivej ochrany izolácie pred mechanickým poškodením počas výstavby. Ideálnym variantom je betónový poter s hrúbkou minimálne 40 mm.

Kontrola a zabezpečenie kvality

Pred aplikáciou protiradónovej izolácie sa odporúča vykonať kontrolu podkladu, či zodpovedá podmienkam výrobcu, prípadne dodávateľa izolácie a či stanovisko umožňuje bezpečné a hospodárne prevedenie opatrení. Pred zakrytím protiradónovej izolácie sa musí vykonať kontrola jej celistvosti a neporušenosti.

Účinnosť prevedených protiradónových opatrení sa odporúča preveriť pred kolaudáciou v dobe, keď je objekt prevádzkovo a funkčne dokončený. Kontrola musí preukázať, že ekvivalentná objemová aktivita radónu (EOAR) stanovená meraním nesmie prekročiť v interiéroch nových stavieb 100 Bq/m³ a v interiéroch existujúcich stavieb 200 Bq/m³.

Zhotovenie protiradónovej izolácie by ste mali zveriť do rúk pracovníkov realizačnej firmy, ktorá disponuje osvedčením o absolvovaní školenia na prácu s daným izolačným systémom. Neustále treba mať na pamäti, že ani ten najkvalitnejší materiál nedokáže plniť svoju funkciu, ak sa zverí do rúk „pseudoodborníkom“, pretože vo väčšine prípadov ide o izoláciu, ktorá je zabudovaná a možnosť jej opravy v budúcnosti je veľmi obmedzená.

tags: #protiradonova #tekuta #hydroizolacia