Komplexná protipožiarna ochrana lesov na Slovensku: Prevencia, monitoring a výzvy

Lesné požiare spôsobujú v Slovenskej republike každoročne veľké materiálne, ale aj ekologické škody, pričom ich obnova a návrat do pôvodného stavu predstavujú dlhodobé obdobie. S príchodom jari sa v prírode prebúdza život, ale zároveň sa zvyšuje riziko požiarov. Suchá tráva, opadané lístie a zvyšky konárov vytvárajú ideálne podmienky, aby sa oheň mohol rýchlo šíriť a spôsobiť veľké škody. Najväčšie nebezpečenstvo pritom často spôsobuje človek - neopatrné vypaľovanie trávy, zakladanie ohňa v lese alebo fajčenie v jeho blízkosti môžu spustiť ničivý požiar. Šírenie ohňa je rýchle a jeho likvidácia si vyžaduje veľké množstvo síl a prostriedkov, pričom hasiči často čelia ťažko dostupnému terénu.

V posledných rokoch sme v dôsledku klimatických zmien svedkami extrémnejších prejavov počasia, ako sú mimoriadne horúčavy, reťaziace sa obdobia sucha a s tým spojené požiare. Dramatické požiare počas leta 2023 postihli celú stredomorskú oblasť. Rozsiahle požiare vyčíňali minulý rok aj v zámorí. Kanadu zasiahli najničivejšie požiare v dejinách krajiny. V júli 2022 horelo v národnom parku České Švajčiarsko. Išlo o najrozsiahlejší požiar v novodobej histórii Česka, v dôsledku ktorého zhorelo viac ako 1 000 hektárov lesa. Plamene sa podarilo uhasiť až po 20 dňoch.

Právny rámec a zodpovednosť v protipožiarnej ochrane

Systém protipožiarnej ochrany lesov vychádza z platných predpisov na úseku ochrany pred požiarmi, najmä zo zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov a vykonávacej vyhlášky MV SR č. 121/2002 Z. z. o požiarnej prevencii v znení neskorších predpisov. Upozorňujeme Vás na ich novelizáciu s platnosťou od 01.09.2015.

Podľa tohto legislatívneho rámca sa na zabezpečení protipožiarnej prevencie a ochrany lesov pred požiarmi musia podieľať štátne a neštátne subjekty, pozemkové spoločenstvá i individuálni vlastníci, ktorí obhospodarujú lesy, ako aj mestské a obecné úrady. Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Prešove môže právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá nezabezpečí v súvislosti s vlastníctvom lesov, so správou lesov alebo hospodárením v lesoch plnenie opatrení na účinné zdolávanie požiarov lesa podľa zákona o ochrane pred požiarmi a predpisov vydaných na jeho vykonanie, uložiť pokutu do výšky 16 596 eur.

Za priestupok na úseku ochrany pred požiarmi fyzickej osobe, ktorá sa dopustí priestupku na úseku ochrany pred požiarmi tým, že vypaľuje porasty bylín, kríkov a stromov alebo zakladá oheň v priestoroch alebo miestach, kde by mohlo dôjsť k jeho rozšíreniu, môže uložiť pokutu do výšky 331,- eur. Okresné riaditeľstvo, aby predišlo vzniku lesným požiarom, bude vykonávať prostredníctvom príslušníkov vykonávajúcich štátny požiarny dozor protipožiarne kontroly. Za porušenie povinnosti ustanovených v zákone č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona“) pristúpi k uloženiu pokuty, ktorú môže udeliť podľa § 59 ods. 2 zákona právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi do výšky 16 596 € a podľa § 61 ods. 4 zákona fyzickej osobe za priestupok na úseku ochrany pred požiarmi pokutu v správnom konaní do výšky 331 € a podľa § 62 ods. 2 zákona v blokovom konaní do výšky 100 €.

Povinnosti obcí

Za účelom predchádzania vzniku požiarov sú obce resp. mestá povinné:

• podieľať sa v rozsahu svojej pôsobnosti na vytváraní podmienok na plnenie úloh ochrany pred požiarmi u právnických osôb, ktoré zriadila;
• vypracúvať a viesť dokumentáciu ochrany pred požiarmi obce (požiarny poriadok obce, plán preventívnych protipožiarnych kontrol atď.);
• preveriť aktuálnosť dokumentácie v súlade so skutočným stavom ako aj preveriť činnosť ohlasovní požiarov;
• označovať a trvalo udržiavať voľné nástupné plochy a prístupové komunikácie, ktoré sú súčasťou zásahových ciest, na vykonanie hasiaceho zásahu hasičských jednotiek;
• vykonať preventívne protipožiarne kontroly u vlastníkov lesných pozemkov, v ktorých nie je vykonávaný štátny požiarny dozor Okresným riaditeľstvom HaZZ v Prešove;
• preveriť akcieschopnosť dobrovoľného hasičského zboru obce (ak je zriadený) ako aj hasičskej techniky a vecných prostriedkov na vykonávanie zásahovej činnosti v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi;
• v prípade potreby a podľa uváženia, zabezpečiť v najkritickejších obdobiach možného vzniku požiarov stálu pohotovostnú službu v hasičských zbrojniciach;
• vykonávať preventívno-výchovnú činnosť (v súvislosti s ochranou lesov pred požiarmi zabezpečiť efektívnu a dôslednú preventívno-výchovnú a propagačnú činnosť zameranú na ochranu lesov pred požiarmi v spolupráci s Dobrovoľnou požiarnou ochranou SR ako aj ďalšími záujmovými združeniami, ktorých aktivity smerujú k ochrane prírody).

Pre účinné zabezpečenie povinností obce na úseku ochrany pred požiarmi je potrebné prerokovať v orgánoch obce úlohy vyplývajúce zo zabezpečenia ochrany lesov pred požiarmi v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Preventívne protipožiarne opatrenia v lesoch

Z pohľadu prevencie lesných požiarov je potrebné poznať všetky faktory i riziká ich vzniku, priebehu, správania sa, spôsoby a metódy ako im predchádzať alebo ich dôsledky eliminovať, ako aj vhodný systém monitoringu. K základným preventívnym protipožiarnym opatreniam v lesných porastoch so zvýšeným rizikom vzniku požiarov patrí vytváranie protipožiarnych prvkov. Ich poslaním je predovšetkým znižovanie rizika šírenia lesných požiarov.

Základné protipožiarne prvky

1. Protipožiarne rozčleňovacie pásy: Slúžia na zabránenie šírenia korunového požiaru; považujú sa za ne najmä trasy štátnych ciest, miestne komunikácie, lesná dopravná sieť a iné líniové stavby - v súlade so znením § 46 vyhlášky MP SR č. 453/2006 Z. z. o hospodárskej úprave lesov a o ochrane lesa. Odporúčanie: Protipožiarne rozčleňovacie pásy sa vytvárajú s odporúčanou šírkou minimálne 6 metrov.
2. Protipožiarne rozčleňovacie prieseky: Prieseky slúžia na zabránenie šíreniu prevažne pozemného požiaru, z ktorých je odstránený horľavý materiál; považujú sa za ne najmä drobné vodné toky, zvážnice a približovacie linky v súlade so znením § 46 vyhlášky MP SR č. 453/2006 Z. z. o hospodárskej úprave lesov a o ochrane lesa. K zabráneniu šírenia pozemného požiaru môžu byť využité aj lesné cesty, poľovnícke a turistické chodníky, vodné toky. Odporúčaná šírka protipožiarnych rozčleňovacích priesekov je do 4 metrov. Protipožiarne prieseky, okrem vodných tokov, musia byť prispôsobené k prejazdu hasičskej techniky.
3. Izolačné pruhy (tzv. Kienetzove pásy): Pôvodný účel Kienetzových pásov bola ochrana lesných porastov pred možnosťami vzniku lesných požiarov od parnej trakcie. V súčasnosti sa využívajú z dôvodu ohrozenia intravilánu od odletu iskier brzdiacich mechanizmov vlakov, poprípade odhodenia horiacich alebo tlejúcich predmetov cestujúcimi (napr. cigaretový ohorok). Uvedené pásy sa budujú po obvode železničných tratí. Ich navrhovaná šírka je 1 - 5 m po obidvoch stranách od železničného násypu, v závislosti od umiestnenia trate v teréne. Povrch pásu musí byť bez vegetačného krytu so skyprenou pôdou.
4. Ochranné pásma líniových stavieb: Ochranné pásmo je priestor v bezprostrednej blízkosti plynovodu, alebo iného plynárenského zariadenia vymedzený vodorovnou vzdialenosťou od osi plynovodu, alebo pôdorysu technologického zariadenia. Ochranné pásmo pre všetky plynárenské technologické objekty a plynovody v lesných pozemkoch sú vlastníci pozemkov povinní zachovať v šírkach definovaných v § 27 zákona NR SR č. 70/1998 Z. z. o energetike. Ochranné pásma sa zriaďujú aj na ochranu elektroenergetických zariadení, rozvodov, trafostaníc podľa § 19 zákona NR SR č. 70/1998 Z. z. o energetike.

Ostatné ochranné opatrenia

• Spevňovacie protipožiarne pásy: V rámci ochrany lesných porastov pred požiarmi sa odporúča pri ich obnove a zakladaní vytvárať pozdĺžne alebo priečne prebiehajúce pásy (časti porastu) so šírkou 20-30 m, tvorené z drevín odolnejších proti ohňu (smrekovec, jaseň, jelša, jarabina, osika), z ktorých sa odstraňuje horľavý materiál a vykonáva vyvetvovanie ihličnatých stromov minimálne do výšky 1,5 m. Tieto pásy sa zakladajú po oboch stranách vybraného protipožiarneho prvku. Pásy je vhodné vytvárať už pri zakladaní porastov.
• Protipožiarna ochrana dočasne nezalesnených, zaburinených plôch: Po odstránení drevnej hmoty z územia, ktoré bolo postihnuté kalamitou, je potrebné vykonať preventívne opatrenia so zameraním na hliadkovaciu činnosť. K rozčleneniu sa využijú existujúce rozčleňovacie protipožiarne prieseky vybudované v kalamite, ktoré sa udržujú v nehorľavom stave.

Monitorovanie a včasná detekcia lesných požiarov

Na zníženie rizika vzniku požiarov sa používajú rôzne monitorovacie stratégie. V kritickom období sa konajú protipožiarne hliadky, ktoré kontrolujú im pridelené územie. Okrem toho štát najmä v letných mesiacoch, keď je riziko vzniku požiaru najväčšie, zabezpečuje pravidelný letecký monitoring.

Tradičné monitorovacie metódy a systémy

Na Slovensku protipožiarnu ochranu v lesoch zabezpečuje Letecká požiarna služba (LPS), ktorá bola zriadená v roku 2001. Jej činnosť upravila smernica MP SR a MV SR č. 1344/40/2003-700 z 18.2.2003 o leteckej činnosti vykonávanej pri monitorovaní a hasení lesných požiarov. V roku 2007 vydalo MV SR - prezídium hasičského a záchranného zboru (PHaZZ), MP SR - sekcia lesnícka a MŽP SR - sekcia ochrany prírody a krajiny Spoločné usmernenie na jednotnú realizáciu protipožiarnych opatrení v priestore postihnutom kalamitou a na lesných pozemkoch. Prvým garantom povereným zabezpečovaním leteckého požiarneho monitoringu a výberom dodávateľov boli v rokoch 2001 - 2004 Lesy SR, š.p. Banská Bystrica. Kontroly preletov vykonávali poverení pracovníci lesnej prevádzky pre danú oblasť. Vyhlasovanie a odvolávanie zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiarov v lesoch bolo v kompetencii OÚ - OPPLHaP. LPM sa v prvých rokoch svojej činnosti podieľala aj na hasení požiarov.

Vzhľadom na zjednodušenie koordinácie jednotlivých zainteresovaných zložiek LPM, zabezpečuje túto činnosť od roku 2005 NLC vo Zvolene. Vyhlasovanie požiarneho nebezpečenstva prešlo z príslušných OÚ na SHMÚ v Bratislave a realizuje sa na základe požiarnych indexov. Monitorovacie lety v rámci pracovnej pohotovosti sa realizujú v prípade dosiahnutia 3 a vyššieho indexu požiarneho nebezpečenstva, uverejneného na internetovej stránke Slovenského hydrometeorologického ústavu Bratislava. V období možného výskytu lesných požiarov (apríl - október) SHMÚ denne aktualizuje stupeň požiarneho nebezpečenstva v lesoch na klimatickej dennej mape.

Výpočet indexov požiarneho nebezpečenstva v lesoch sa zakladá na báze modelu pre určenie pôdno-klimatického indexu sucha. Klasifikácia stanovuje 5 stupňov požiarneho nebezpečenstva lesov:

1. Veľmi nízke
2. Nízke
3. Stredné
4. Vysoké
5. Veľmi vysoké

Na mape Slovenska sa znázorňuje aktuálny stav požiarneho nebezpečenstva pre daný deň v jednotlivých regiónoch. Rozloženie situácie nebezpečenstva vzniku lesných požiarov je vypočítané pre celé územie SR na základe údajov zo 65 klimatologických staníc a ďalších 30 zrážkomerných staníc, s použitím špeciálnych interpolačných metód. Ďalšie mapy vyjadrujú stav požiarneho nebezpečenstva v predchádzajúcich 5 dňoch. Vstupnými údajmi do modelu sú meteorologické a fenologické údaje a pôdne charakteristiky. Meteorologické údaje sú: priemerná denná teplota vzduchu a denný úhrn atmosferických zrážok, fenologické údaje zahrňujú nástupy olisťovania vybraných lesných stromov. Pôdnou charakteristikou je využiteľná vodná kapacita, určená v závislosti od hĺbky pôdneho profilu a nadmorskej výšky.

Lokalizácia nekontrolovaných požiarov sa realizuje v úzkej súčinnosti s jednotkami HaZZ. To znamená, že pokiaľ pilot identifikuje nekontrolovaný požiar, oznámi to prostredníctvom vysielačky príslušnému dispečingu HaZZ. Uvedie plochu, intenzitu, smer a druh požiaru, lokalitu, polohu podľa GPS a prípadne aj podrobnejšiu lokalizáciu podľa obcí, význačných terénnych alebo iných identifikátorov.

Na Slovensku sú meteorologické merania zabezpečované špecializovaným pracoviskom - Slovenským hydrometeorologickým ústavom (SHMÚ). Máme sieť 30 meteorologických staníc v rôznych oblastiach Slovenska, ktorá bola vybudovaná postupne od roku 2006. Stanice pokrývajú v podstate všetky lesné vegetačné stupne v rozsahu nadmorských výšok od 225 m n. m. do 1560 m n. m. Stanice merajú globálne žiarenie, teplotu a vlhkosť vzduchu, úhrny zrážok. Niektoré stanice merajú aj smer a rýchlosť vetra a tlak vzduchu. Na vybraných lokalitách sa za pomoci digitálnych senzorov a dataloggerov monitoruje i pôdna vlhkosť a teplota. Informácie získané z týchto staníc majú široké využitie. Sledujú parametre klimatickej vodnej bilancie v monitoringu sucha na lesných lokalitách alebo sú indikátorom rizika vzniku požiarov na pokalamitných plochách.

Stacionárne kamerové systémy na monitoring

Požiare každoročne ničia rozsiahle plochy lesných porastov. V súčasnosti je protipožiarna prevencia lesov na Slovensku zabezpečovaná kombináciou pochôdzok lesníkov a leteckým monitoringom. Vzhľadom na zvyšujúcu sa aktuálnosť tejto problematiky je dôležité hľadať a aplikovať alternatívne spôsoby monitorovania lesov, s cieľom skrátiť reakčnú dobu medzi vznikom požiaru a začiatkom jeho hasenia. Jedným z nich je použitie stacionárneho kamerového protipožiarneho monitorovacieho systému. Tento systém je založený na snímaní záujmového prostredia pomocou kamery a následnom vyhodnocovaní získaných snímok na prítomnosť známok zadymenia, alebo horenia. Na základe vyhodnotenia prijatých dát je obsluha riadiaceho centra vizuálne i zvukovo upozornená na vznik požiaru a následne je informovaný varovný systém Hasičského a záchranného zboru (HaZZ).

Systém funguje nepretržite - pomocou kamier pozoruje záujmové územie 24 hodín denne 7 dní v týždni, čiže aj v noci, vďaka vysokej citlivosti kamier. Hlavnými časťami systému sú pozorovacie veže a riadiace centrum. V rámci riadiaceho centra je na serveroch a počítačoch inštalovaný špeciálny softvér, na pozorovacej veži je nainštalovaná kamera, komunikačný subsystém a priemyselný počítač. Takéto riešenie protipožiarnej prevencie na Slovensku by bolo unikátne v rámci celej Európy. Slovensko by bolo prvé v rámci strednej Európy a druhé v Európe využívajúce spomínaný systém.

Kontroverzný Automatizovaný Stacionárny Detekčný Systém (ASDS)

Pôvod a implementácia systému

Na seminári v Národnom lesníckom centre vo Zvolene predstavili 1. júla 2008 odbornej verejnosti a potenciálnym užívateľom projekt implementácie pilotného projektu PROTIPOŽIARNEHO MONITOROVACIEHO SYSTÉMU, realizovaného pre Lesy SR š.p. Pod záštitou ministerstva pôdohospodárstva - Sekcie lesníckej a v gescii Národného lesníckeho centra začalo skúšobné zavádzanie protipožiarneho kamerového systému už v lete 2007. Implementácia bola realizovaná pre Lesy Slovenskej republiky š.p., pričom koordinátorom projektu z pohľadu know-how, týkajúceho sa lesov, bolo Národné lesnícke centrum. Inštaláciu systému realizovala spoločnosť ICZ Slovakia, s.r.o. Technológia bola nasadená v pilotnom režime na Odštepnom závode (OZ) Kriváň, so zameraním na oblasť Poľany, 30 km od Zvolena. Systém monitoruje pomocou 3 kamier viac ako 60 000 hektárov lesov. V rámci skúšobnej prevádzky bol systém od apríla do septembra 2008 prepojený aj na dispečing (HaZZ), v súčinnosti s ktorým sa urýchlila reakcia na vzniknutý požiar. V októbri 2008, kedy končilo požiarové obdobie, bola pilotná prevádzka vyhodnotená a následne sa rozhodlo o ďalšom pokračovaní a rozvoji tohto technologického riešenia.

Detaily a financovanie projektu ASDS

Verejnú súťaž na protipožiarny ochranný systém lesov s predpokladanou hodnotou zákazky 28,4 milióna eur štátne Lesy SR vypísali v roku 2015. Systém mal umožniť rýchle a presné určenie požiaru na zmenšenie škôd na majetku, ochrániť zdravie ľudí a dodať doplnkové informácie hasičom, napríklad o prístupoch, závorách a vodných plochách v okolí požiaru. Kamerové systémy sa mali vybudovať v troch oblastiach s vysokým rizikom vzniku lesných požiarov. Štátny podnik si preto vybral Vysoké a Nízke Tatry a Záhorie s plochou bezmála 760-tisíc hektárov. Automatizovaný stacionárny detekčný systém (ASDS) bol hradený z európskych a národných zdrojov na základe výzvy Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA). Celkové náklady na dva detekčné projekty boli vo výške 28 mil. eur pričom bezmála dve tretiny zdrojov boli hradené z fondov EÚ a zvyšok bol vykrytý zo štátneho rozpočtu a rozpočtu podniku.

Zistenia Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ SR)

Protipožiarny kamerový systém na ochranu lesov za takmer 28 miliónov eur manažéri štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky (Lesy SR) vyberali netransparentným spôsobom. Jeho fungovanie je drahšie, ako keby sa lesy pred požiarmi chránili napríklad pilotovanými letmi. Národní kontrolóri zistili nedostatočné hodnotenie európskych projektov Pôdohospodárskou platobnou agentúrou (PPA), tiež nesprávny prístup k stanoveniu predpokladanej hodnoty zákazky priemerom cien z prieskumu trhu či diskriminačné podmienky verejnej súťaže. Národná autorita pre externú kontrolu, vzhľadom na závažnosť zistení, výsledky kontrolnej akcie odstúpila orgánom činným v trestnom konaní, informoval v piatok na tlačovej konferencii predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) Karol Mitrík.

Predpokladanú hodnotu zákazky štátni lesníci stanovili len ako priemer cien v ponukách od oslovených firiem, čo NKÚ SR nepovažuje za dostatočné na riadne posúdenie pri zákazke tak veľkého rozsahu. Závažným nedostatkom a príkladom zlej praxe, ako sa takéto veľké súťaže nemajú pripravovať, je tiež neodôvodnený výber konkrétneho systému, chýbajúce porovnanie jeho nákladov a výhod oproti iným formám protipožiarnej ochrany lesov, či analýza skutočnej potreby jeho vybudovania, vrátane diskusie odbornej verejnosti, pokračoval Mitrík. Hodnotenie projektov zo strany PPA považujú kontrolóri za nedostatočné, pretože ani jeden z odborných hodnotiteľov nemal dostatočnú odbornú spôsobilosť či profesijné skúsenosti na hodnotenia takéhoto projektu. Kontrolný úrad pritom už v minulosti upozorňoval na významné riziká vo fungovaní agentúry, hlavne na zle nastavený systém hodnotenia projektov či riziká pri výbere hodnotiteľov.

Netransparentné konanie Lesov SR sa podľa kontrolórov prejavilo pri súťaži na dodanie systému ASDS v tom, že do verejného obstarávania sa mohli prihlásiť len firmy, ktoré v minulosti realizovali aspoň dve rovnaké zákazky automatickej detekcie lesných požiarov, čo vyradilo záujemcov so skúsenosťami s inými detekčnými systémami. Takou spoločnosťou mohla byť napr. firma ICZ Slovakia a.s., ktorá v minulosti realizovala protipožiarny Projekt OZ Kriváň. K netransparentnosti a možnému porušeniu pravidiel obstarávania a nediskriminačnej súťaže prispel aj fakt, že obe firmy, ktoré sa prihlásili do súťaže - GAMO, a.s. a Aliter Technologies, a.s. sa preukázali rovnakými referenciami od rovnakého subdodávateľa (IQ wireless GmbH, Berlin) či totožným rokovaním s telekomunikačnými operátormi. Odbornú spôsobilosť kľúčových expertov pre splnenie technických podmienok súťaže zabezpečovali tiež tie isté osoby.

Alarmujúcim zistením je chýbajúce ocenenie jednotlivých položiek (hardvéru, softvéru), prác či služieb v celej dokumentácii k projektu a aj k verejnému obstarávaniu. Bez týchto informácií podnik nevedel majetok správne zaúčtovať, čo v konečnom dôsledku môže ohroziť samotné financovanie projektu z fondov EÚ. PPA pri kontrolách v roku 2017 i 2018 však nezistila žiadne významnejšie nedostatky. Aktuálne zistenia národných kontrolórov sú však tak závažné, že znemožňujú kontrolu hospodárnosti a indikujú podozrenie na možné porušenie základných povinností pri správe cudzieho majetku zo strany zodpovedných zamestnancov štátnych lesov, uzavrel predseda NKÚ.

Prevádzka a riziká systému ASDS

Dodávateľom systému ASDS je spoločnosť GAMO, a.s., víťaz obstarávania, ktorá mala za 28 mil. eur, spolu so svojimi subdodávateľmi deklarovanými v projekte (napr. BONUL a.s., IQ wireless GmbH Berlín), vybudovať požiarny monitorovací systém a zabezpečiť jeho prevádzku. Zmluva bola uzatvorená 4. marca 2016, deň pred parlamentnými voľbami. Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku za PPA podpísal výkonný riaditeľ agentúry Ľubomír Partika 11. marca 2016. Systém bol do riadnej prevádzky spustený v apríli 2017. Funguje nepretržite 24 hodín / 365 dní, je riadený troma riadiacimi centrami. V každej lokalite je 6 monitorovacích stožiarov so senzormi a kamerami, ktoré snímajú 360° okruh do vzdialenosti 30 km. Do konca roku 2019 zaznamenal spolu 326 požiarov, pričom 66 z nich boli plané poplachy.

Ako kľúčový nedostatok fungovania protipožiarneho systému hodnotia kontrolóri nezapojenie Hasičského a záchranného zboru do projektu, ktorý je v zmysle zákona najdôležitejšou inštitúciou pri ochrane pred požiarmi. Hasiči neboli zapojení ani do prípravy projektu a v rámci jeho prevádzky nemajú napríklad prístup k mapám a informáciám o vlastníkoch alebo prístupových cestách. Hoci podľa dodávateľa systém ASDS mal umožňovať pripojenie do iných systémov, a bola to aj jedna z požiadaviek súťaže, v praxi sa to však doposiaľ nezrealizovalo. Ak by hasiči potrebné informácie chceli, museli by si kúpiť mapové vrstvy od inej štátnej inštitúcie - Národného lesníckeho centra, ktorá je príspevkovou organizáciou Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.

Od uvedenia systému do plnej prevádzky platia štátne lesy dodávateľovi 180 tisíc eur s DPH ročne za prevádzkovanie a podporu. Do konca júla 2019 tak zaplatili spoločnosti GAMO, a. s. viac ako 417 tis. eur s DPH. Táto zmluva však platí len do roku 2022. NKÚ SR preto upozorňuje na riziko, že Lesy SR nemajú zabezpečené prevádzkovanie ASDS na celé obdobie udržateľnosti projektu, ktoré je až do novembra 2028.

Skúsenosti a alternatívne riešenia

Výber riešenia protipožiarnej ochrany formou automatizovaného kamerového systému nebol z pohľadu NKÚ SR dostatočne zanalyzovaný a nebol ani podložený odbornými argumentami, ktoré by ho uprednostňovali pred inými riešeniami. Pre porovnanie, v Českej republike leteckú hasičskú službu zabezpečujú celoročne 2 policajné vrtuľníky a 3 lietadlá súkromných firiem, zazmluvnených v čase zvýšeného nebezpečenstva požiarov, čo za 4 roky (2019-2022) bude stáť cca 2 mil. eur. Do roku 2013 bol letecký požiarny monitoring v podmienkach SR zabezpečovaný prostredníctvom Národného lesníckeho centra (NLC).

Práve v súvislosti so suchom a s extrémnymi horúčavami sa ukazuje naliehavá potreba sledovania situácie v lesoch, aby bolo možné takýmto požiarom predchádzať a v prípade potreby včas a efektívne zasiahnuť. V susedných Čechách monitorujú situáciu v lesoch dômyselným systémom FireRisk, ktorý prevádzkuje CzechGlobe - Ústav výskumu globálnej zmeny AV ČR spolu s partnermi Českým hydrometeorologickým ústavom a Ústavom pre výskum lesných ekosystémov. Vedci existujúci včasný varovný systém FireRisk neustále vylepšujú. V celých Čechách situáciu monitoruje viac než 100 staníc, pričom nové stanice začali primárne umiestňovať do chránených území. Posilnil sa monitoring národného parku České Švajčiarsko či Podyjí. Požiarne riziko sa v rámci FireRisk určuje pomocou dvoch najpoužívanejších indexov determinujúcich mieru nebezpečia vzniku požiarov - kanadského indexu požiarneho počasia (Fire Weather Index FWI) a austrálskeho indexu rizika požiarneho počasia (Forest Fire Danger Index FFDI). Hodnoty indexov sú vypočítané z rýchlosti vetra, teploty, relatívnej vlhkosti a zrážok. Po minuloročnom požiari sú na webe k dispozícii dve vrstvy. Jedna ukazuje riziko šírenia požiarov. V jej prípade berieme do úvahy, ako sa bude požiar šíriť, keď už vznikne, a ako dobre (či zle) sa bude hasiť. Meracie stanice v lesoch, ktoré slúžia na zber dát, prispievajú zároveň k poznaniu aktuálneho stavu mikroklímy. Kým predtým bola predpoveď rizika aktualizovaná raz denne, teraz sa aktualizuje po šiestich hodinách. Vedci teda neustále vyvíjajú a zdokonaľujú systém, ktorý slúži krízovému manažmentu na vyhodnotenie rizika. Detailnú predpoveď rozfázovanú po hodinách má každé z približne 13 000 katastrálnych území v Čechách. Vedci z CzechGlobe zároveň spolupracujú s kolegami z Ústavu pre výskum lesných ekosystémov (IFER). Kým FireRisk varuje pred rizikom, títo výskumníci navrhujú pre lesnícky manažment v národných parkoch i mimo nich postupy, ktoré môžu šírenie požiarov spomaliť, prípadne môžu šíreniu zamedziť. Skúsenosti z Českého Švajčiarska potvrdili, že šírenie ohňa spomaľujú listnaté porasty.

Oblasť BalkanMed je vystavená veľkým a opakujúcim sa požiarom v kombinácii s nesprávnymi postupmi riadenia po požiari, ktoré sú ničivé pre prírodné prostredie aj ľudské komunity. Včasné odhaľovanie prírodných požiarov výrazne prispieva k ochrane lesov a výrazne znižuje rozsah spálenej lesnej pôdy. Celkovým cieľom projektu SFEDA je podporovať nadnárodnú spoluprácu medzi tromi krajinami v balkánsko-stredomorskej oblasti. Projekt kladie veľký dôraz na preukázanie účinnosti technológie a zavedenie systému včasného odhaľovania prírodných požiarov s cieľom chrániť životné prostredie, čo prispieva k odolnosti proti zmene klímy. Zachovanie lesov prispieva k výraznému zníženiu odstraňovania skleníkových plynov smerom k zlepšeniu odolnosti ekosystémov voči zmene klímy a zároveň minimalizuje vplyv extrémnych poveternostných javov, ako sú záplavy. Krajiny zapojené do projektu SFEDA sú Bulharsko, Cyprus a Grécko.

Zodpovednosť verejnosti a prevencia

Každý z nás môže pomôcť. Dodržiavajme základné pravidlá bezpečného správania v prírode a upozornime na ne aj svojich blízkych. Spoločnými silami môžeme znížiť riziko vzniku požiarov a ochrániť naše lesy, materiálne hodnoty i životy. Príroda nám poskytuje priestor na oddych a načerpanie energie - chráňme ju, aby nám mohla prinášať radosť aj v budúcnosti. Nezabúdajme, že opatrnosť a ostražitosť nás všetkých chráni pred nebezpečenstvom požiarov. Dodržiavaním základných pravidiel bezpečného správania v prírode môžeme predísť škodám na lesoch, majetku aj zdraví. Spoločne môžeme ochrániť naše lesy a prírodu, aby nám aj naďalej poskytovali priestor na oddych, prechádzky a načerpanie energie.

Pri vzniku alebo spozorovaní požiaru konajte s pokojom a rozvahou, vykonajte nevyhnutné opatrenia, t. j. požiar okamžite ohláste na najbližšej ohlasovni požiarov v obci (meste) alebo u správcu lesa alebo na tiesňovej linke Hasičského a záchranného zboru 150 alebo na tiesňovej linke integrovaného záchranného systému 112.

tags: #protipoziarny #system #lesov