Protipožiarny systém GAMO: Kontroverzný projekt ochrany lesov na Slovensku

Úvod: Protipožiarny systém GAMO pre Lesy SR

Protipožiarny kamerový systém na ochranu lesov za takmer 28 miliónov eur manažéri štátneho podniku Lesy SR vyberali netransparentným spôsobom. Tento systém, známy aj ako Automatizovaný stacionárny detekčný systém (ASDS), mal umožniť rýchle a presné určenie požiaru na zmenšenie škôd na majetku, ochrániť zdravie ľudí a dodať doplnkové informácie hasičom, napríklad o prístupoch, závorách a vodných plochách v okolí požiaru. Kamerové systémy sa mali vybudovať v troch oblastiach s vysokým rizikom vzniku lesných požiarov: na Záhorí, vo Vysokých Tatrách a Nízkych Tatrách.

Nákup tohto systému štátnym podnikom Lesy Slovenskej republiky sa uskutočnil ešte v roku 2016. Vtedajší riaditeľ Peter Morong podpísal kontrakt na objednávku kamier len deň pred parlamentnými voľbami. Zmluva bola uzatvorená 4. marca 2016, a za Pôdohospodársku platobnú agentúru (PPA), ktorá projekt finančne zastrešovala, ju podpísal výkonný riaditeľ agentúry Ľubomír Partika 11. marca 2016. Následná kontrola Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) však odhalila závažné nedostatky a podozrenia z nehospodárneho nakladania s majetkom.

Netransparentné obstarávanie a sporné podmienky

Národní kontrolóri zistili okrem iného aj nesprávny prístup k stanoveniu predpokladanej hodnoty zákazky priemerom cien z prieskumu trhu či diskriminačné podmienky verejnej súťaže. Predpokladanú hodnotu zákazky štátni lesníci stanovili len ako priemer cien v ponukách od oslovených firiem, čo NKÚ SR nepovažuje za dostatočné na riadne posúdenie pri zákazke tak veľkého rozsahu. "Alarmujúcim zistením je chýbajúce ocenenie jednotlivých položiek, hardvéru, softvéru, prác či služieb v celej dokumentácii k projektu a aj k verejnému obstarávaniu," povedal predseda Najvyššieho kontrolného úradu Karol Mitrík.

Bez týchto informácií podnik nevedel majetok správne zaúčtovať, čo v konečnom dôsledku môže ohroziť samotné financovanie projektu z fondov EÚ. Netransparentné konanie Lesov SR sa podľa kontrolórov prejavilo pri súťaži na dodanie systému ASDS v tom, že do verejného obstarávania sa mohli prihlásiť len firmy, ktoré v minulosti realizovali aspoň dve rovnaké zákazky automatickej detekcie lesných požiarov. Táto podmienka vyradila záujemcov so skúsenosťami s inými detekčnými systémami, čím obmedzila súťaž. Takou spoločnosťou mohla byť napríklad firma ICZ Slovakia a.s., ktorá v minulosti realizovala protipožiarny Projekt OZ Kriváň.

K netransparentnosti a možnému porušeniu pravidiel obstarávania a nediskriminačnej súťaže prispel aj fakt, že obe firmy, ktoré sa prihlásili do súťaže - GAMO, a.s. a Aliter Technologies, a.s. - sa preukázali rovnakými referenciami od rovnakého subdodávateľa (IQ wireless GmbH, Berlin) či totožným rokovaním s telekomunikačnými operátormi. Odbornú spôsobilosť kľúčových expertov pre splnenie technických podmienok súťaže zabezpečovali tiež tie isté osoby.

Súťaž vtedy vyhrala spoločnosť Gamo, a.s., ktorá mala za 28 mil. eur, spolu so svojimi subdodávateľmi deklarovanými v projekte (napr. BONUL a.s., IQ wireless GmbH Berlín), vybudovať požiarny monitorovací systém a zabezpečiť jeho prevádzku. Pár dní po podpise zmluvy však Štátne lesy SR podpísali dodatky, pre ktoré sa zmluva stala nevypovedateľnou a podľa ktorých uvedený subdodávateľ, ktorý mal byť technickým garantom, z realizácie vypadol.

Finančné nezrovnalosti a neefektívnosť

Fungovanie protipožiarneho systému je drahšie, ako keby sa lesy pred požiarmi chránili napríklad pilotovanými letmi. Suma takmer 28 miliónov eur za kamerový systém pritom výrazne prevyšovala škody vo výške 10 miliónov eur, ktoré spôsobili požiare v lesoch za posledných desať rokov. Celkové náklady na dva detekčné projekty boli vo výške 28 mil. eur, pričom bezmála dve tretiny zdrojov boli hradené z fondov EÚ a zvyšok bol vykrytý zo štátneho rozpočtu a rozpočtu podniku.

Od uvedenia systému do plnej prevádzky v apríli 2017 platia štátne lesy dodávateľovi 180 tisíc eur s DPH ročne za prevádzkovanie a podporu. Do konca júla 2019 tak zaplatili spoločnosti GAMO, a. s. viac ako 417 tis. eur s DPH. Táto zmluva však platí len do roku 2022. NKÚ SR preto upozorňuje na riziko, že Lesy SR nemajú zabezpečené prevádzkovanie ASDS na celé obdobie udržateľnosti projektu, ktoré je až do novembra 2028.

Kontrolóri si posvietili aj na peniaze z tejto zákazky. Víťaz tendra, spoločnosť Gamo, a. s., podľa zistení NKÚ čerpala len tri percentá z celkovej sumy zákazky. Najviac peňazí, vyše 70 percent, teda viac ako 22 miliónov eur, smerovalo do českej firmy HSF. Pôvodne figurovala medzi subdodávateľmi s 30-percentným podielom na zákazke aj SBS-ka Bonul Miroslava Bödöra, ktorá rovnako ako IQ wireless spomínanými dodatkami z realizácie napokon oficiálne vypadla. Podľa NKÚ je však otázne, či česká firma HSF následne neobchodovala s Bonulom a neposielala jej milióny eur, oficiálne za iné, možno fiktívne služby. To by mala podľa úradu preveriť finančná správa a polícia. "Je vážne podozrenie, že to tak bolo," vyhlásil predseda NKÚ Karol Mitrík.

Porovnanie nákladov protipožiarnej ochrany

NKÚ predložil porovnanie nákladov s inými riešeniami a krajinami, ktoré poukazuje na neefektívnosť systému GAMO.

Hodnotenie projektov zo strany PPA považovali kontrolóri za nedostatočné, pretože ani jeden z odborných hodnotiteľov nemal dostatočnú odbornú spôsobilosť či profesijné skúsenosti na hodnotenia takéhoto projektu. PPA pri kontrolách v roku 2017 i 2018 však nezistila žiadne významnejšie nedostatky. Aktuálne zistenia národných kontrolórov sú však podľa predsedu NKÚ tak závažné, že znemožňujú kontrolu hospodárnosti a indikujú podozrenie na možné porušenie základných povinností pri správe cudzieho majetku zo strany zodpovedných zamestnancov štátnych lesov.

Prevádzkové nedostatky a integrácia s Hasičským a záchranným zborom

Vážnym nedostatkom je aj absencia prepojenia so systémom Hasičského a záchranného zboru protipožiarnej ochrany lesov na ploche 760 000 hektárov. Hoci podľa dodávateľa systém ASDS mal umožňovať pripojenie do iných systémov, a bola to aj jedna z požiadaviek súťaže, v praxi sa to však doposiaľ nezrealizovalo. Do protipožiarneho systému nemali priamy prístup hasiči. Ak by hasiči potrebné informácie chceli, museli by si kúpiť mapové vrstvy od inej štátnej inštitúcie - Národného lesníckeho centra, ktorá je príspevkovou organizáciou Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.

Systém bol do riadnej prevádzky spustený v apríli 2017. Funguje nepretržite 24 hodín / 365 dní a je riadený troma riadiacimi centrami. V každej lokalite je 6 monitorovacích stožiarov so senzormi a kamerami, ktoré snímajú 360° okruh do vzdialenosti 30 km. Teoreticky dokážu kamery odhaliť dym ešte pred prepuknutím požiaru v 30-kilometrovej kružnici, avšak to platí len za optimálnych podmienok. Senzory na čiernobielom jemnom rozlíšení snímajú sivé odtiene pred pozadím horizontu (napríklad neba) a dokážu tak nájsť špecifický mrak dymu.

Systém denne hlási viac ako 50 podozrení. Operátor musí vyhodnotiť, či falošný poplach nespustil napríklad dym z komína. Ak aj systém signalizuje požiar, pomerne často ide o planý poplach. Od spustenia do konca roku 2019 zaznamenal systém spolu 326 požiarov, pričom 66 z nich boli plané poplachy.

Dôsledky a trestnoprávne konanie

"Máme z toho taký pocit, ako keby bola súťaž vopred modelovaná a pripravovaná tak, aby sa z Pôdohospodárskej platobnej agentúry vytiahli prostriedky a veľmi sa nehľadelo na účinnosť celého tohto projektu a na jeho význam pre Slovenskú republiku," povedal predseda NKÚ Karol Mitrík. Potvrdil, že NKÚ v roku 2020 potvrdil, že súťaž bola vopred modelovaná tak, aby sa z PPA vytiahlo 28 mil. eur a nehľadelo sa na účinnosť celého tohto projektu. Predseda NKÚ upozornil na riziko, že Slovensko bude musieť vrátiť 15 miliónov eur, ktorými projekt financovala EÚ. Eurofondov išlo na projekt 15 miliónov eur, ktoré teraz budú kontrolné orgány Európskej komisie pravdepodobne práve pre vyššie opísané nedostatky požadovať naspäť. „Hrozí tu reálne riziko,“ konštatuje predseda NKÚ Karol Mitrík.

NKÚ výsledky kontroly odstúpil orgánom činným v trestnom konaní. Trestné oznámenie vo veci podal začiatkom mája tohto roka aj minister pôdohospodárstva Ján Mičovský. „Bolo to zločinné konanie. Som rád, že dochádza čas zúčtovania. SMER vytiahol z PPA 28mil. € deň pred voľbami." Minister Ján Mičovský z OĽaNO tvrdí, že išlo o „podlú krádež a veľký podvod“, a dodal: „Čas zúčtovania prichádza. Som presvedčený, že príde aj k pomenovaniu a potrestaniu vinníkov.“

Okrem spoločnosti Bonul v tendri figuruje aj ďalší aktér kauzy Dobytkár, bývalý výkonný riaditeľ Pôdohospodárskej platobnej agentúry Ľubomír Partika. Agentúra totiž projekt finančne zastrešovala a zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na protipožiarny systém podpisoval práve on. Predseda NKÚ Karol Mitrík vtedy upozorňoval na neštandardné procesy v súťaži vtedajšie vedenie Štátnych lesov, ministerstvo pôdohospodárstva aj Pôdohospodársku platobnú agentúru. „Systém bol nastavený tak ako bol nastavený. Našimi podaniami akoby sa nikto nezaoberal. Teraz sa trochu ľady pohli, ale vtedy to bola aj istá forma demotivácie. Mňa aj mojich kolegov. Tie zistenia sa odkladali nabok,“ hovorí K. Mitrík. „My na NKÚ nemáme červené oči, že chceme zatvárať, ale ak sú vážne porušenia zákonov, tak dotknuté osoby musia niesť zodpovednosť aj v trestnoprávnej rovine.“ „Potvrdzujú sa podozrenia, ktoré súčasné vedenie podniku Lesy SR avizovalo už v minulosti."

Prípadová štúdia: Požiar na Záhorí

Protipožiarny systém má rýchlo odhaliť vznikajúce ohniská. Čas nahlásenia požiaru systémom prišiel približne v rovnakom čase, ako si plamene a dym všimli miestni, ktorí volali hasičom. Príkladom je požiar na Záhorí medzi obcami Jakubov - Láb. Partii chlapov z obce Láb v stredu o 16.23 zapípala SMS od veliteľa miestnych dobrovoľných hasičov. Iba pár minút predtým poľovník spozoroval hustý dym v lese nad touto malou obcou na Záhorí. Zalarmoval zástupcu starostu a ten veliteľa dobrovoľných hasičov. Zhruba v rovnakom čase odhalil dym aj automatický systém detekcie požiarov na Záhorí. "Posledným z detekovaných požiarov bol aj požiar na Záhorí medzi obcami Jakubov - Láb. Spolu s hlásením o požiari sú operátorom na operačné stredisko zasielané aj GPS súradnice, mapa a fotografia."

Lesné požiare na Záhorí nie sú nič výnimočné a sú ničivé. V suchých prevažne ihličnatých porastoch horí takmer každý rok, no na podobne veľký požiar za posledné roky si miestni ani hasiči nespomínajú. Požiar na Záhorí vznikol asi päť kilometrov od stožiara, pričom platí, že čím je ohnisko ďalej, tým je jeho zistenie ťažšie. Operátori hasičov si podľa štátnych lesov nový kamerový systém pochvaľujú a spokojní sú aj so skorým nahlásením požiaru pri Lábe.

Kto v skutočnosti odhalil požiar ako prvý, nie je úplne jasné. Veliteľ hasičského zásahu Dušan Timko hovorí, že reagovali na telefonát od občana o 16.29. Ani skorý zásah a takmer okamžité odhalenie požiaru veľkým škodám nezabránili. Keď sa už les rozhorel, požiar sa šíril veľmi rýchlo. Podmienky na to boli ideálne. Posledný júnový týždeň bol mimoriadne horúci, celý rok je veľmi suchý a tak sa oheň na vyžltnutej tráve ľahko šíril.

Dobrovoľní hasiči sa do niekoľkých minút od správy veliteľa zišli v zbrojnici v strede obce a vyrazili so starou Tatrou 815 s cisternou a striekačkou do lesa. Pri požiari boli prví, neskôr sa pridávali ďalší dobrovoľníci z okolitých obcí a profesionálni hasiči. "Lesné požiare sú veľmi rizikové, ak sa zmení smer vetra, môže vás požiar obkľúčiť. Vietor by mal fúkať od chrbta, prípadne z boku tak, aby dym smeroval od vás a nenadýchali ste sa splodín horenia. Veľmi dôležité je zabrániť ďalšiemu šíreniu požiaru, to znamená hasiť čelo požiaru a až následne dohášať celú plochu zasiahnutú požiarom." Dobrovoľní hasiči z Lábu požiadali po ôsmych hodinách o vystriedanie. V lese zasahovalo takmer 200 hasičov, desiatky hasičských áut a vrtuľník ministerstva vnútra. Hasiči ešte vo štvrtok do večera kropili zem vodou, oheň síce už nebol viditeľný, zo zeme sa iba dymilo, no stále horeli korene pod zemou. Po požiari zostala spúšť na viac ako 77 hektároch, niekde je namiesto pôvodného lesa iba spálená zuhoľnatená zem. „Nebyť toho, že tam bolo toľko techniky a vrtuľník, požiar sa mohol rozšíriť a mohli byť obrovské škody. Bolo tam veľa malých ohnísk, ktoré sa presúvali.

tags: #protipoziarny #system #gamo