V celej doterajšej histórii stredoeurópskych stavieb zabezpečovali okná okrem svojej základnej osvetľovacej funkcie interiéru aj dokonale fungujúci systém vetrania. V priebehu niekoľkých minulých desaťročí však došlo k radikálnej zmene. Lokálne vykurovacie telesá sa rušia a nahradzujú sa ústredným vykurovaním, okenné škáry sa hromadne a nezodpovedne utesňujú hermetickým tesnením proti tepelným stratám pri prudko stúpajúcich cenách tepelnej energie.
Táto zmena viedla k novým výzvam, najmä v súvislosti so znižovaním energetickej náročnosti budov. S postupným skvalitňovaním tepelnotechnických parametrov obvodových konštrukcií nízkoenergetických a najmä pasívnych stavieb nadobúda stále dôležitejší význam znižovanie spotreby tepla na hygienicky nutné vetranie. Vetranie je samozrejmosťou pre udržanie zdravej vnútornej klímy v obytných priestoroch, obzvlášť v súvislosti s modernými domami, ktoré sú tesné a neumožňujú predtým významnú infiltráciu. Tento stav je možné prirovnať k vnútrajšku zatvoreného automobilu s cestujúcimi. Keď vypneme vetranie, okná sa začnú zahmlievať a kvalita vzduchu klesá. Vetranie má za úlohu tomuto stavu v obytných priestoroch zamedziť, a naopak udržiavať sústavne najvyššiu možnú kvalitu vzduchu vymieňaním „starého“ vzduchu za „nový“.
Význam riadeného mechanického vetrania a rekuperácie tepla
Riadené mechanické vetranie, najmä s rekuperáciou tepla, zabezpečuje potrebnú výmenu vzduchu v obytných priestoroch nepretržite 24 hodín denne. Je to potrebné na jednej strane na udržanie kvality vzduchu po celý čas a na druhej strane na zvýšenie komfortu. Okrem zdravotného aspektu má vetranie aj ďalšie dôležité pozadie. V každodennom živote sa v budove vytvára vlhkosť rôznymi spôsobmi. V štvorčlennej domácnosti sa pri varení, sprchovaní, sušení bielizne alebo zalievaní kvetov vyprodukuje denne až 15 litrov vody. Ak sa táto vlhkosť neodstráni, môže kondenzovať na povrchu stien a viesť k tvorbe plesní - v najhoršom prípade k poškodeniu tkaniva budovy.
Srdcom vetracieho systému s rekuperáciou tepla je výmenník tepla. Centrálne vetracie jednotky používajú krížové výmenníky tepla, ktoré sú skonštruované tak, že odvádzaný a privádzaný vzduch - oddelené od seba viacerými polymérovými vrstvami - prúdia okolo seba. Nedochádza k miešaniu oboch prúdov vzduchu a prenáša sa len teplo. Entalpický výmenník tepla je krížový protiprúdový výmenník tepla, ktorý dokáže z odsávaného vzduchu získať okrem tepla aj vlhkosť. To sa dosahuje pomocou polopriepustnej membrány. Membrána prepúšťa iba vlhkosť a teplo, zatiaľ čo pachy a nečistoty sa zadržiavajú.
Celková koncepcia distribúcie a pohybu vzduchu musí vždy rešpektovať zásadu tzv. gradácie koncentrácií škodlivín v byte - od miest s maximálnou požiadavkou na kvalitu vzduchu (obytných priestorov) až po WC, kúpeľne a kuchyne. Všeobecne uznávanou hodnotou je tzv. Pettenkoferove kritérium, ktoré stanoví optimálnu hodnotu 0,1 % CO2 (t. j. 1 000 ppm = 1 l/m3) vo vnútornom ovzduší ako indikátor znečistenia vzduchu ľudskými odérmi. Pri bežnej produkcii 16 až 20 l CO2/h/os a vonkajšej koncentrácii 0,03 % CO2 (t. j. 300 ppm = 0,3 l/m3) vychádza nevyhnutné množstvo čerstvého vzduchu na osobu 23 až 28 m3/h/os.
Naše vetracie jednotky ponúkajú maximálny dosahovaný prietok vetracieho vzduchu v rozmedzí 182 - 573 m3/h. To predstavuje možnosť vetrania domu s celkovou podlahovou plochou až cca 400 m2. Centrálna vetracia jednotka obsahuje ventilátory privádzaného a odvádzaného vzduchu a výmenník tepla, v ktorom odvádzaný vzduch odovzdáva teplo privádzanému. Jednotky disponujú niekoľkými rýchlostnými stupňami ventilátorov na vetranie, od ochranného prietoku vzduchu proti tvoreniu plesní bez pobytu ľudí, cez štandardný vetrací režim pre bežné situácie, až po extra vysoký prietok vzduchu pre prípad konania večierka.
Ovládanie prietoku vzduchu sa môže vykonávať buď jednoduchým stlačením tlačidla, alebo môže prebiehať automaticky podľa sledovaných veličín, ako je relatívna vlhkosť vzduchu, alebo CO2, resp. kvalita vzduchu. Letný bypass umožňuje mierne vykurovanie počas teplých letných nocí aj bez otvorenia okien. Ide o obchádzanie výmenníka tepla v závislosti od teploty v miestnosti a vonkajšej teploty.
Umiestnenie a inštalácia centrálnej vetracej jednotky
Keď dôjde na skutočne reálne úvahy o obstaraní vetracieho systému s centrálnou vetracou jednotkou, je otázkou, kam jednotku vhodne umiestniť. Možnosti sú vďaka obrovskej variabilite ponúkaných produktov široké. Vetracie jednotky treba inštalovať vždy s maximálnym odstupom od obytných miestností, najmä od spální, a to pre možný prenos hluku potrubím (aj pod 25 dB(A)), príp. vibrácie.
Rekuperačnú jednotku inštalujte vždy na dostatočne nosnú konštrukciu neprenášajúcu hluk. Pre podstropnú jednotku je obvykle nutný priestor pre tlmiče hluku a ohyby sania a výfuku. Rekuperačnú jednotku nemožno inštalovať do exteriéru. Okolitá teplota by mala byť cca 5-50°C (presný rozsah záleží na výrobcovi). Ideálnym riešením je, pokiaľ je okolitá teplota jednotky čo najviac podobná interiérovej. Potom sa cez steny jednotky nestráca teplo ani chlad, ktorý chceme spätne vracať. Telo jednotky je samozrejme izolované. Jednotku preto nie je vhodné inštalovať na pôdu pokiaľ nie je súčasťou tepelnej obálky budovy alebo do nevykurovanej garáže.
Výhodné umiestnenie vetracej jednotky je pod stropom WC, technickej miestnosti a pod. Centrálna vetraciu jednotku môžeme v prípade dostatočného priestoru zavesiť na stenu, alebo ju môžeme postaviť na stojan dodávaný s niektorými modelmi jednotiek. Ako priestorovo veľmi úsporný variant sa ponúka umiestnenie plochej jednotky do podhľadu stropu, pre tieto inštalácie majú jednotky veľmi plochý tvar a výškovo im stačí svetlosť podhľadu okolo 33 cm.
Nezabudnite na odvod kondenzátu a prípravu kabeláže (napájanie, ovládač, internet, boost tlačidlá, čidlá atď.). Dbajte na voľný odtok kondenzátu, nesmie zamrznúť a nesmie byť v protismere pretlačený napr. vodou z práčky. Nikdy jednotku nepoužívajte na dosúšenie stavby, ktorá nie je dokonale čistá, zbavená prachu. Hrozí jej trvalé poškodenie.
Distribúcia vzduchu cez strop: potrubia a rozdeľovače
Vetranie sa zabezpečuje prostredníctvom pripojeného rozvodu vzduchu, ktorý je zvyčajne skrytý v podlahovej alebo stropnej konštrukcii. Pri domoch, ktoré majú betónovú platňu, uchytenie rozdeľovačov nie je problém, rozdeľovače majú po stranách úchyty pomocou ktorých si zafixujete rozdeľovač o strop. Pri domoch, kde je napr. väzníkový krov, si dáme pomocné dosky, na ktoré potom rozdeľovač prichytíme.
Umiestnenie rozdeľovacích boxov
Pred tým ako rozdeľovač ukotvíme, je treba vybrať pre neho správne miesto. Najlepšie tak, aby v miestnosti Vám zostalo miesto na prekríženie potrubí a aby vzdialenosť medzi rekuperáciou a rozdeľovačom nebola zbytočne dlhá. Umiestnenie rozdeľovačov je dôležité aj z hľadiska celkovej dispozície domu resp. navrhnutého vetracieho plánu, aby sa odvodné a prívodné potrubia čím menej prekrižovali. Najlepšie je prekrížiť potrubia iba v technickej miestnosti a potom pokračovať ďalej k distribučnému boxu len potrubím tak, aby sa ďalej v dome už nekrížili.
Ideálne umiestnenie je v technickej miestnosti bez podhľadu alebo s kazetovým sadrokartónovým stropom. Pozíciu boxu je nutné voliť aj s ohľadom na dĺžku potrubia 90 alebo 75 mm. Rozdeľovací box si nechajte vyrobiť na mieru alebo z prefabrikovaných vyberte ten, ktorý naozaj dobre sedí. Nevhodné sú boxy s otvormi pre potrubie proti sebe, ktoré prenášajú hluk z izby do izby. Nevhodne použitý box zbytočne navyšuje tlakové straty rozvodov a môže spôsobovať hlučné turbulencie. Box objednávajte vždy s dostatočnou časovou rezervou. Pred objednaním premyslite, ako box ku konštrukcii pripevníte - pozinkované plechové boxy vážia niekoľko kg.
Typy potrubí a ich inštalácia
Pomocou SONO potrubia alebo EPE si vieme urobiť takzvaný prívod čerstvého vzduchu a odvod odpadného vzduchu k rekuperácií. Ak vzdialenosť rekuperácie a exteriéru nie je príliš veľká (do cca 3m - 4m), môžeme použiť aj takzv. SONO potrubie. Je to ohybné flexi potrubie so zateplením, pomocou ktorého sa ľahko zvládneme urobiť prívod a odvod vzduchu. Najefektívnejším a najlepším je ale EPE potrubie - má hladký povrch a vzduch tak jednoduchšie prúdi s nízkou tlakovou stratou, lenže je mnohokrát drahšie, čo odrádza veľa zákazníkov. Potrubie na sanie a výfuk musí byť dokonale izolované - bez kompromisov. Pre rozvody do 200 mm použite potrubie EPE (HR-WTW) alebo ADURO a tvarovky tohto systému. Lacnejšie riešenie s potrubím typu SONO, ALU a pod. NEODPORÚČAME, pretože v ohyboch stráca svoje tepelné vlastnosti.
Pri plánovaní rozvodov zvážte hlukové pomery v dome. Najviac sa nám pri rodinných domoch osvedčil z pohľadu presluchov hviezdicovitý systém s rozdeľovacím boxom a flexibilným potrubím (max. dĺžka 15 m a minimum ohybov). Potrubie zvoľte podľa umiestnenia a dĺžky. Pre ľahko prístupné miesta a krátke vedenia je možné použiť systém SONO, pokiaľ potrubie vedie nad podhľadom alebo v inak neprístupnom mieste, zvoľte radšej pevné potrubie, ktoré pôjde v budúcnosti čistiť kefami.
Systém z hadíc s vonkajším priemerom 90 mm dokáže priviesť jednou hadicou viac vzduchu (až 40 m3/h), jednotka prekonáva menší tlakový odpor rozvodov (tlaková strata), takže sa môže správať tichšie a spotrebovať menej wattov.
Stropné a nástenné výustky
Na konci potrubia býva tzv. stropný box. Väčšinou je z plastu. Na trhu je ich dnes niekoľko druhov. Niektoré boxy sa kotvia do nosnej konštrukcie a ich tubus prechádza cez sadrokartón do interiéru. Tubus sa zakráti podľa potreby. Druhý typ stropných boxov sa kotví vo fáze hrubej stavby cca 1 m od budúcej pozície vyústky. Pri inštalácii sadrokartónu je nutné dať si pozor na pozíciu rastrov a aby sa dal box otvorom voľne pritiahnuť do svojej finálnej pozície. V nej sa stropný box ukotví skrutkou, ktorá prechádza cez tzv. zdier ventilu, sadrokartón a golier stropného boxu.
Pokiaľ je výustka v ideálnej pozícii (tzn. prívodná čo najďalej od odvodnej alebo od vstupu do miestnosti a odvodnej na stred odsávanej miestnosti), tak je možné použiť akúkoľvek stropnú vyústku/ventil správnej veľkosti (do 60 m3/h veľkosť 125mm). Pre detské izby, kde sa môže dispozícia často meniť, odporúčame smerovateľné ventily. Pokiaľ je inštalácia limitovaná napr. výškou stropu, stropom z pohľadového betónu a pod., tak je možné výustky osadiť aj do hornej časti steny. V týchto prípadoch je nutné smer a dosah prúdu čerstvého vzduchu často ovplyvniť, aby nedochádzalo k tzv. skratu a čerstvý vzduch neodišiel z miestnosti skôr, ako ju prevetrá alebo zriedi existujúci vzduch. Na tento účel sa používajú tzv. trysky.
Odpadový vzduch zo sociálnych zariadení sa odvádza kruhovým potrubím 100 až 160 mm pod stropom v zákryte alebo pod podhľadom, s ukončením tanierovými ventilmi s reguláciou (ideálne priamo nad zdrojmi vlhkosti, napr. nad sprchovacím kútom). Z obytných miestností sa vzduch odvádza štrbinami pod dverami bez prahov (6 až 8 mm) do predsiene a popod dvere sa nasáva do sociálnych zariadení (WC, kúpeľňa). Sacie výustky kúpeľní so vstavanými filtrami s jednoduchým čistením je vhodné umiestniť priamo nad lokálne zdroje pár, t. j. nad sprchovací kút a vaňu.
Prívod a odvod vzduchu do exteriéru
Prívod čerstvého a vývod odpadového vzduchu je bežne vyvedený do protidažďových žalúzií vo fasáde domu, pri viacpodlažných budovách do centrálnych stúpačiek cez uzatváracie a požiarne klapky. Fasádna stenová mriežka musí mať dostatočnú prietočnú plochu. Výfuk smerujúci na strechu (strešné hlavice) býva menej ekonomický ako na fasádu. Spôsobuje problémy s odvodom kondenzátu (možno riešiť kondenzačnými kusmi). Výfukovaný vzduch nesmie ovplyvňovať sanie. Satie voľte z najčistejšej strany domu, svetová orientácia nehrá veľkú rolu. Netienená južná strana prináša problém v lete. Na sanie je vhodné inštalovať klapku riadenú servopohonom, v málo veterných oblastiach však postačí aj spätná klapka.
Na konci SONO potrubia si pritiahneme kovovou páskou prechodku - kúsok potrubia 150mm a zaizolujeme to parozábranou. Takto vytvorený prestup do exteriéru neskôr vložíme do OSB dosky. Druhou možnosťou je prechod priamo cez obvodovú stenu. Tu to môžeme navŕtať ručne ale jadrovou vŕtačkou o priemere 205mm. Po navŕtaní diery cez stenu vložíme dnu EPE potrubie a nastavíme mierny sklon do exteriéru, aby nám kondenz nezišiel smerom dnu. Potrubie dáme s vonkajším presahom dostatočným na to, aby sa tam zmestilo dodatočné zateplenie domu. Následne zaizolujeme montážnou penou.
Dôležité aspekty prevádzky a údržby
Správne vetranie je zabezpečené prívodmi vzduchu inštalovanými v „suchých“ miestnostiach (spálne, kancelárie a obývacia izba), ktoré umožňujú prívod čerstvého vzduchu do objektu, a odsávacími mriežkami, ktoré odvádzajú opotrebovaný vzduch, inštalovanými v „mokrých“ miestnostiach (kuchyňa, kúpeľňa a toalety). Pokiaľ to je možné, vždy využite služby odborníka (najlepšie autorizovaného projektanta) a montážnika.
Keďže vonkajší vzduch nie je bez prachu a nečistôt, všetky vetracie systémy majú zabudované filtre vonkajšieho vzduchu. V závislosti od oblasti použitia sa používajú filtre rôznych tried. Spravidla ide buď o hrubé filtre, alebo o jemné filtre. Tie druhé sa nazývajú aj peľové filtre. Na ochranu systému distribúcie vzduchu na strane odvádzaného vzduchu sa do vetracích otvorov v kúpeľniach, kuchyniach a WC vkladajú filtre odvádzaného vzduchu. Tie spoľahlivo zabraňujú prenikaniu usadenín nečistôt do vetracej jednotky a systému distribúcie vzduchu. Vetracie jednotky majú indikátor výmeny filtra, ktorý signalizuje, kedy je potrebná výmena filtra. Na zaistenie dobrej kvality vzduchu a zaistenie požadovaného objemu vzduchu sa odporúča pravidelná údržba (odstraňovanie prachu).
V energeticky efektívnom dome sa čerstvý vzduch takmer nikdy nedostáva do interiéru pasívne. Vetracie systémy sú navrhnuté tak, aby do budovy nepretržite privádzali len toľko vzduchu, koľko je potrebné. Preto by mal vetrací systém bežať 24 hodín denne. Hluk sa výrazne znižuje správnym plánovaním a nastavením mechanického vetrania. Zabezpečujú to aj integrované komponenty optimalizované z hľadiska prietoku a hluku. K dispozícii sú aj tlmiče hluku, ktoré sa môžu inštalovať do jednotlivých vzduchovodov. Kvalitný tlmič za rekuperačnou jednotkou je základ. Flexibilný tlmič hluku vložíme do rozdeľovača, zaizolujeme parozábrannou páskou a stiahneme kovovou páskou.
Rada: Po inštalácii je potrebné preveriť, či je pod vnútornými dverami dostatočný prechod (min. 1 cm v spodnej časti dverí), aby mohol prúdiť vzduch zo suchých miestností do mokrých miestností.
tags: #privod #vzduchu #do #technickej #miestnosti #cez